Rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-60/25 z 3. 9. 2026
Citácia: rozsudok Súdneho dvora EÚ z 3. septembra 2026, sp. zn. C-60/25, ECLI:EU:C:2026:685
Súdny dvor EÚ | C-60/25 | ECLI:EU:C:2026:685 | 2026-09-03 | Rozsudok
Právna veta: Článok 101 ods. 2 ZFEÚ a článok 16 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ]
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
rozhodnutie, ktorým Európska komisia konštatovala existenciu kartelu zakázaného článkom 101 ods. 1 ZFEÚ a zistila manipuláciu s referenčnou úrokovou sadzbou na konkrétnom trhu, na jednej strane nevedie k absolútnej neplatnosti akejkoľvek doložky zmluvy, ktorá odkazuje na túto úrokovú sadzbu, ak sa táto zmluva týka odlišného trhu a strany uvedenej zmluvy sa nezúčastnili na karteli, a na druhej strane vnútroštátny súd, ktorý má rozhodnúť o platnosti takejto doložky, musí toto rozhodnutie zohľadniť len v medziach týkajúcich sa povahy a vecného, osobného, časového a územného rozsahu porušenia, ktoré sú v ňom konštatované, takže ak uvedená doložka nie je základným znakom tohto porušenia a zmluva, ktorej je súčasťou, nebola uzavretá s cieľom vykonať alebo zabezpečiť účinky protisúťažného správania uvedeného v danom rozhodnutí, ktoré sa týka trhu odlišného od trhu, na ktorý sa vzťahuje táto zmluva, uvedené rozhodnutie nemôže viesť k neplatnosti takejto doložky.
Zdroj: eurlex
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:EU:C:2026:685

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 3. septembra 2026 (*1)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska súťaž – Kartely – Článok 101 ods. 2 ZFEÚ – Absolútna neplatnosť dohôd zakázaných podľa článku 101 ZFEÚ – Nariadenie (ES) č. 1/2003 – Článok 16 ods. 1 – Rozhodnutie Európskej komisie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ – Záväzný účinok týchto rozhodnutí vo vzťahu k vnútroštátnemu súdu – Jediné a pokračujúce porušenie v odvetví úrokových derivátov denominovaných v eurách – Dohody a zosúladené postupy, ktorých cieľom je zmena bežného priebehu stanovovania cien v tomto odvetví – Spor medzi úverovým dlžníkom a bankou poskytujúcou úver o platnosť úrokovej sadzby indexovanej k sadzbe Euribor“

Vo veci C-60/25 [Livronsa] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Corte d’appello di Cagliari (Odvolací súd Cagliari, Taliansko) z 24. januára 2025 a doručený Súdnemu dvoru 28. januára 2025, ktorý súvisí s konaním:

SR

proti

FT SpA,

za účasti:

Assoutenti APS,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predsedníčka druhej komory K. Jürimäe (spravodajkyňa), predseda Súdneho dvora vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory K. Lenaerts, sudcovia F. Schalin, M. Gavalec a Z. Csehi,

generálna advokátka: L. Medina,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

– SR, v zastúpení: A. Sorgentone, avvocato,

– FT SpA, v zastúpení: M.M. Grassi, C. Pedersoli, I. Perego, A. Pinna Spada a G. M. Roberti, avvocati,

– Assoutenti APS, v zastúpení: A. Dal Bo, L. Ficola a A. Maffeo, avvocati,

– Európska komisia, v zastúpení: P. Berghe a P. Tomassi, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 12. marca 2026,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 101 ZFEÚ a článku 16 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi SR a bankovou inštitúciou FT SpA, ktorého predmetom je platnosť doložky zmluvy o úvere na nehnuteľnosť, ktorú uzavreli a ktorá odkazuje na sadzbu Euribor (Euro Interbank Offered Rate) na účely určenia úrokovej sadzby tohto úveru.

Právny rámec

Právo Únie

Zmluva o FEÚ

3 Článok 101 ZFEÚ znie takto:

„1. Nasledujúce sa zakazuje ako nezlučiteľné s vnútorným trhom: všetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu…

2. Všetky dohody alebo rozhodnutia zakázané podľa tohto článku sú automaticky neplatné.

…“

Nariadenie č. 1/2003

4 Článok 16 nariadenia č. 1/2003 s názvom „Jednotné uplatňovanie súťažného práva spoločenstva“ v odseku 1 stanovuje:

„Keď vnútroštátne súdy rozhodujú o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch podľa článku [101] alebo článku [102 ZFEÚ], ktoré sú už predmetom rozhodnutia Komisie, nemôžu prijať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou. Musia sa vyhnúť takým rozhodnutiam, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím, o ktorom uvažuje Komisia v postupe, ktorý iniciovala [s rozhodnutím, ktoré Komisia zamýšľa prijať v konaní, ktoré začala – neoficiálny preklad]. Na tento účel môžu vnútroštátne súdy posúdiť, či je nevyhnutné zastaviť príslušný postup [prerušiť príslušné konanie – neoficiálny preklad]. Táto povinnosť nemá vplyv na práva a povinnosti podľa článku [267 ZFEÚ].“

Rozhodnutia

5 Dňa 4. decembra 2013 a 7. decembra 2016 Európska komisia prijala rozhodnutia C(2013) 8512 final a C(2016) 8530 final týkajúce sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.39914 – Euro Interest Rate Derivatives) (ďalej spoločne len „rozhodnutia EIRD“).

6 V týchto rozhodnutiach EIRD Komisia dospela k záveru, že dotknuté podniky sa dopustili jediného a pokračujúceho porušenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/019, s. 146) počas jednotlivých období od 29. septembra 2005 do 30. mája 2008 v odvetví úrokových derivátov denominovaných v eurách (Euro Interest Rate Derivatives). Toto porušenie, ktoré sa vzťahovalo na celý Európsky hospodársky priestor (EHP), spočívalo v dohodách a/alebo zosúladených postupoch, ktorých cieľom bolo skresliť bežný vývoj cenových zložiek v tomto odvetví spojených najmä so sadzbou Euribor.

7 Rozsudkom z 24. septembra 2019, HSBC Holdings a i./Komisia (T-105/17, EU:T:2019:675), Všeobecný súd zrušil článok 2 písm. b) rozhodnutia C(2016) 8530 final týkajúci sa pokuty uloženej spoločnostiam HSBC Holdings plc, HSBC Bank plc a HSBC Continental Europe, predtým HSBC France. Naopak, v zostávajúcej časti žalobu zamietol, a to v rozsahu, v akom smerovala k zrušeniu článku 1 tohto rozhodnutia týkajúceho sa ich účasti na jedinom a pokračujúcom porušení, ktorého cieľom bolo skresliť bežný vývoj cenových zložiek v odvetví úrokových derivátov denominovaných v eurách. Súdny dvor potvrdil toto zamietnutie v rozsudku z 12. januára 2023, HSBC Holdings a i./Komisia (C-883/19 P, EU:C:2023:11).

Talianske právo

Občiansky zákonník

8 Článok 1346 Codice civile (Občiansky zákonník) stanovuje:

„Predmet zmluvy musí byť možný, zákonný, určitý alebo určiteľný.“

9 Článok 1418 Občianskeho zákonníka znie:

„Zmluva je neplatná, ak je v rozpore s kogentnými ustanoveniami, pokiaľ zákon nestanovuje inak. Zmluva je neplatná, ak nie je splnená jedna z podmienok uvedených v článku 1325, protiprávnosť dôvodu, protiprávnosť dôvodov v prípade uvedenom v článku 1345 a neexistencia predmetu, ktorý spĺňa podmienky uvedené v článku 1346. Zmluva je neplatná aj v ostatných prípadoch stanovených zákonom.“

Zákon č. 287/90

10 Článok 2 legge n. 287 – Norma per la tutela della concorrenza e del mercato (zákon č. 287/90 o pravidlách ochrany hospodárskej súťaže a trhu) z 10. októbra 1990 (GURI č. 240 z 13. októbra 1990, s. 3), nazvaný „Dohody obmedzujúce slobodu hospodárskej súťaže“, stanovuje:

„1. Za kartely sa považujú dohody a/alebo postupy dohodnuté medzi podnikmi, ako aj rozhodnutia združení podnikov a iných podobných orgánov, aj keď boli prijaté na základe stanov alebo iných regulačných ustanovení.

2. Zakazujú sa kartely medzi podnikmi, ktoré majú za cieľ alebo následok trvalé vylúčenie, obmedzenie alebo narušenie hospodárskej súťaže na vnútroštátnom trhu alebo na jeho relevantnej časti, a to prostredníctvom činností, ktoré spočívajú v tom, že:

…

3. Zakázané kartely sú navyše vo všetkých ohľadoch neplatné.“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

11 Dňa 15. decembra 2005 SR uzavrel s inštitúciou FT zmluvu o úvere na nehnuteľnosť. Táto zmluva stanovovala počiatočnú úrokovú sadzbu 3,60 % na prvý polrok a potom variabilnú sadzbu tvorenú pevnou zložkou vo výške 1,50 % a variabilnou zložkou stanovenou na základe šesťmesačnej sadzby Euribor.

12 SR podal na Tribunale di Oristano (súd v Oristane, Taliansko) žalobu, ktorou sa domáhal po prvé prehodnotenia dlžnej sumy z titulu bežných úrokov súvisiacich s uvedeným úverom a po druhé určenia existujúcej pohľadávky v jeho prospech. Na podporu týchto návrhov namietal neplatnosť niektorých zmluvných doložiek, najmä tej, ktorá stanovila úrokovú sadzbu odkazom na sadzbu Euribor, z dôvodu ich nepresnosti a nespoľahlivosti.

13 Tento súd uvedené návrhy zamietol. Domnieval sa, že dohodnutá sadzba bežných úrokov zodpovedá vopred stanoveným kritériám, ktoré nepodliehajú voľnej úvahe bankovej inštitúcie, takže dôvody neplatnosti zmluvy, na ktoré sa odvoláva, treba odmietnuť.

14 SR podal odvolanie na Corte d’appello di Cagliari (Odvolací súd Cagliari, Taliansko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom najmä tvrdil, že nemohol správne posúdiť použitie sadzby Euribor v zmluve o úvere z dôvodu umelej manipulácie s touto sadzbou v rozpore s článkom 101 ZFEÚ, čo Komisia konštatovala v rozhodnutiach EIRD.

15 V rámci odvolacieho konania SR požiadal predkladajúci vnútroštátny súd, aby položil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu článku 101 ZFEÚ a rozhodnutí EIRD.

16 V tejto súvislosti tento súd poukazuje na existenciu rozdielov v judikatúre Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko), pokiaľ ide o dôkaznú hodnotu rozhodnutí EIRD v sporoch týkajúcich sa zmlúv o úvere uzavretých počas obdobia porušenia stanoveného Komisiou a stanovujúcich úrokovú sadzbu odkazom na sadzbu Euribor.

17 Podľa prvého prúdu judikatúry by sa rozhodnutie C(2013) 8512 final malo považovať za rozhodnutie so zvýšenou dôkaznou hodnotou na podporu návrhu na vyhlásenie neplatnosti doložky určujúcej úrokovú sadzbu s odkazom na sadzbu Euribor a na prepočet úrokov splatných počas obdobia manipulácie bez ohľadu na to, či sa dotknutá banka zúčastnila na protiprávnom karteli. V súlade s týmto prúdom judikatúry, ak externý index, na ktorý sa odkazuje v zmluve o úvere s variabilnou úrokovou sadzbou, už nie je vhodný na to, aby odrážal vôľu vyjadrenú zmluvnými stranami pri uzatváraní tejto zmluvy, pretože jeho podstata bola zmenená z dôvodu protiprávneho konania tretích osôb, predmet zmluvnej doložky stanovujúcej úrokovú sadzbu už nie je možné určiť a samotnú doložku treba považovať za čiastočne neplatnú.

18 Naopak, podľa druhého prúdu judikatúry je porušenie konštatované Komisiou obmedzené na trh s úrokovými derivátmi denominovanými v eurách a nemôže vyvolávať účinky na trhu s úvermi s variabilnou úrokovou sadzbou, na ktorom sa uplatňuje sadzba Euribor vyplývajúca z protiprávneho kartelu. Tieto úvery preto nemožno považovať za úvery vyplývajúce zo zakázaného kartelu, a teda nemôžu byť vyhlásené za neplatné.

19 V tejto súvislosti sa predkladajúci vnútroštátny súd zamýšľa nad dosahom rozhodnutí EIRD pre vnútroštátne súdy. Okolnosť, že sadzba Euribor určená na základe manipulovaných údajov môže platne slúžiť ako referenčná hodnota na iných trhoch, vrátane trhu úverov na nehnuteľnosti s variabilnou úrokovou sadzbou, by sa totiž mohla zdať v rozpore s rozsahom porušenia, ako bol definovaný v rozhodnutí Komisie prijatom na základe článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Na druhej strane obmedzenie neplatnosti stanovenej v článku 101 ods. 2 ZFEÚ len na protisúťažnú dohodu s vylúčením zmlúv odkazujúcich na túto sadzbu by mohlo zbaviť toto ustanovenie jeho odstrašujúceho účinku.

20 Za týchto okolností Corte d’appello di Cagliari (Odvolací súd Cagliari) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má [sa] dôkaz o manipuláciách so [sadzbou Euribor], ako sa konštatuje [v] rozhodnutiach [EIRD] a v rozsudku [z 12. januára 2023, HSBC Holdings a i./Komisia (C-883/19 P, EU:C:2023:11)], s ohľadom na ustanovenie článku 16 ods. 1 [nariadenia č. 1/2003] s konečnou platnosťou považovať za preukázaný aj vo vzťahu k vnútroštátnym súdom a predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže, ktorého sa [tieto] rozhodnutia Komisie a [tento] rozsudok Súdneho dvora týkajú, dohodu zakázanú článkom 101 [ZFEÚ] len na trhu s [úrokovými] derivátmi [denominovanými v eurách] alebo na akomkoľvek trhu, kde bola použitá manipulovaná [sadzba] Euribor?“

O prípustnosti

21 FT tvrdí, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je neprípustný z dvoch dôvodov.

22 V prvom rade sa tento návrh zakladá na rozpore v judikatúre, ktorý je v súčasnosti predložený plénu Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd). Otázka položená Súdnemu dvoru je teda predčasná a hypotetická.

23 V tomto ohľade treba pripomenúť, že vnútroštátne súdy majú najširšiu možnú právomoc obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa domnievajú, že právne veci, o ktorých rozhodujú, nastoľujú otázky týkajúce sa výkladu alebo posúdenia platnosti ustanovení práva Únie potrebných na vyriešenie sporu, ktorý im bol predložený, a že sú najmä oprávnené využiť túto možnosť kedykoľvek počas konania, keď to považujú za potrebné (rozsudok zo 14. novembra 2018, Memoria a Dall’Antonia, C-342/17, EU:C:2018:906, bod 33 a citovaná judikatúra).

24 Z toho vyplýva, že pre otázky týkajúce sa výkladu práva Únie platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (pozri rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman,C-415/93, EU:C:1995:463, body 59 a 61; zo 7. septembra 1999, Beck a Bergdorf, C-355/97, EU:C:1999:391, bod 22, a z 11. decembra 2025, Kuszycka,C-767/24, EU:C:2025:962, bod 34).

25 V prejednávanej veci z informácií, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že návrh na vyhlásenie neplatnosti, o ktorý ide vo veci samej, bol podaný prinajmenšom na začiatku na základe ustanovení občianskeho práva stanovených v článkoch 1346 a 1418 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to treba konštatovať, že na jednej strane sa prejudiciálna otázka týka výkladu článku 101 ZFEÚ a článku 16 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 a na druhej strane vyhovenie tomuto návrhu na vyhlásenie neplatnosti závisí od výkladu týchto ustanovení práva Únie.

26 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania totiž vyplýva, že otázka položená predkladajúcim vnútroštátnym súdom má svoj pôvod v rozpore v judikatúre uvedenej v bodoch 16 a 22 tohto rozsudku, ktorý súvisí so žalobami podanými spotrebiteľmi, ktorí chcú najmä dosiahnuť vyhlásenie neplatnosti podmienok určenia úrokov obsiahnutých v zmluvách o úvere uzavretých s predajcami alebo dodávateľmi, a tým zabrániť účinkom kartelu zakázaného článkom 101 ZFEÚ. Tento rozpor v judikatúre sa týka najmä určenia dôkaznej hodnoty rozhodnutí EIRD v rámci sporov týkajúcich sa úverových zmlúv, ktoré odkazujú na sadzbu Euribor. Dôsledky, ktoré treba vyvodiť z rozhodnutia Komisie, ktorým sankcionovala kartel v odvetví úrokových derivátov denominovaných v eurách na základe článku 101 ods. 1 ZFEÚ, sú teda jadrom diskusie pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom.

27 Okrem toho predkladajúci vnútroštátny súd poukazuje na rozhodnutia Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd), podľa ktorých po prvé sa ochrana, ktorej cieľom je zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže, nemôže obmedziť na žalobu o náhradu škody a po druhé absolútna neplatnosť uvedená v článku 2 ods. 3 zákona č. 287/90 sa uplatňuje aj na každú zmluvu nadväzujúcu na zakázanú kartelovú dohodu, ktorá by predstavovala jej uplatnenie.

28 Podľa stanoviska, ktoré zastáva žalobca vo veci samej, je pritom zmluva o úvere, o ktorú ide v spore vo veci samej, nadväzujúcou zmluvou, v zmysle tejto judikatúry Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) vo vzťahu ku kartelovej dohode, ktorá je predmetom rozhodnutí EIRD.

29 V tomto kontexte nemožno vylúčiť, že predkladajúci vnútroštátny súd bude musieť uplatniť pravidlá v oblasti hospodárskej súťaže na vyriešenie sporu, ktorý mu bol predložený, a na tento účel potrebuje výklad ustanovení uvedených v položenej prejudiciálnej otázke. V tejto súvislosti aj za predpokladu, že článok 16 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 sa neuplatní za predpokladu, že vnútroštátny súd v rámci sporu medzi spotrebiteľom a úverovou inštitúciou, ktorá mu poskytla úver, rozhoduje o návrhu na určenie neplatnosti doložky zmluvy o úvere podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva, sa nezdá, aspoň nie zjavne, že by požadovaný výklad nemal nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu predloženého predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu.

30 V druhom rade FT namieta neprípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania z dôvodu, že návrh na vyhlásenie neplatnosti doložky tejto zmluvy o úvere, ktorá odkazuje na sadzbu Euribor na účely určenia uplatniteľnej úrokovej sadzby, bol po prvýkrát podaný v štádiu odvolacieho konania, čo nie je povolené uplatniteľnou vnútroštátnou právnou úpravou.

31 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v rámci prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ v zásade neprináleží Súdnemu dvoru, aby vzhľadom na rozdelenie právomocí medzi neho a vnútroštátny súd overil, či toto rozhodnutie bolo prijaté v súlade s vnútroštátnymi pravidlami organizácie súdov a súdnych konaní [pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. júna 2010, E a F, C-550/09, EU:C:2010:382, bod 35, a z 21. decembra 2023, Krajowa Rada Sądownictwa (Zotrvanie v sudcovskej funkcii), C-718/21, EU:C:2023:1015, bod 42 a citovanú judikatúru].

32 Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

O prejudiciálnej otázke

33 Jedinou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 101 ods. 2 ZFEÚ a článok 16 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 majú vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie, ktorým Komisia konštatovala existenciu kartelu zakázaného článkom 101 ods. 1 ZFEÚ a zistila manipuláciu s referenčnou úrokovou sadzbou na konkrétnom trhu, na jednej strane vedie k absolútnej neplatnosti akejkoľvek zmluvnej doložky, ktorá odkazuje na túto úrokovú sadzbu, bez ohľadu na relevantný trh a osoby zapojené do tohto kartelu, a na druhej strane musí byť vnútroštátnymi súdmi, ktoré majú rozhodovať o platnosti takejto doložky, zohľadnené.

34 V prvom rade, pokiaľ ide o rozsah absolútnej neplatnosti stanovenej v článku 101 ods. 2 ZFEÚ, z ustálenej judikatúry vyplýva, že pokiaľ sú splnené podmienky uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ a dotknutá dohoda neodôvodňuje priznanie výnimky na základe článku 101 ods. 3 ZFEÚ, neplatnosť podľa odseku 2 tohto istého článku, ktorej sa môže dovolávať každý, je pre súd záväzná. Keďže ide o absolútnu neplatnosť, táto neplatnosť môže ovplyvniť všetky minulé aj budúce účinky dotknutej dohody (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. júla 2006, Manfredi a. i.,C-295/04 až C-298/04, EU:C:2006:461, bod 57; z 11. septembra 2008, CEPSA,C-279/06, EU:C:2008:485, bod 74, a rozsudok z 25. januára 2024, Em akaunt BG,C-438/22, EU:C:2024:71, bod 58).

35 Táto absolútna neplatnosť sa však týka len zmluvných ustanovení predmetnej dohody, ktoré sú nezlučiteľné s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ. Nevzťahuje sa na zmluvy prijaté na základe dohody, na ktorú sa vzťahuje článok 101 ods. 1 ZFEÚ. Dôsledky tejto neplatnosti na všetky ostatné časti tejto dohody alebo na iné povinnosti, ktoré z nej vyplývajú, nepatria do pôsobnosti práva Únie. Je teda úlohou vnútroštátnych súdov, aby na základe uplatniteľného vnútroštátneho práva posúdili rozsah a dôsledky prípadnej neplatnosti určitých zmluvných ustanovení podľa článku 101 ZFEÚ pre všetky zmluvné vzťahy (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. decembra 1983, Société de vente de ciments et bétons de l’Est,319/82, EU:C:1983:374, bod 11 a 12; z 30. novembra 2006, Brünsteiner a Autohaus Hilgert, C-376/05 a C-377/05, EU:C:2006:753, bod 48, a z 20. apríla 2023, Repsol Comercial de Productos Petrolíferos,C-25/21, EU:C:2023:298, bod 71).

36 Ako v podstate zdôraznila generálna advokátka v bode 20 návrhov, takýto výklad je v súlade s osobnou povahou zodpovednosti podnikov za spáchanie porušení pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, ktorá najmä znamená, že za škodu spôsobenú porušením zodpovedá podnik, ktorý porušil tieto pravidlá (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni,C-49/92 P, EU:C:1999:356, bod 78, a zo 14. marca 2019, Skanska Industrial Solutions a. i.,C-724/17, EU:C:2019:204, bod 31).

37 Absolútna neplatnosť podľa článku 101 ods. 2 ZFEÚ dohody, ktorá je v rozpore s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ a ktorá bola predmetom rozhodnutia Komisie, preto nemôže mať za následok neplatnosť ustanovení zmluvy uzavretej tretími osobami mimo tejto dohody, a ktorá sa týka výrobku patriaceho na trh odlišný od trhu, ktorý Komisia identifikovala ako relevantný.

38 V prejednávanej veci je nesporné na jednej strane, že FT sa nezúčastnila na karteli uvedenom a sankcionovanom rozhodnutiami EIRD, a na druhej strane, že doložka zmluvy, o ktorú ide vo veci samej, nepatrí medzi dohody a zosúladené postupy, ktoré boli na základe týchto rozhodnutí vyhlásené za nezlučiteľné s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ. Uvedené rozhodnutia preto nemôžu viesť k absolútnej neplatnosti tejto doložky podľa článku 101 ods. 2 ZFEÚ.

39 V druhom rade, pokiaľ ide o otázku, v akom rozsahu musí predkladajúci vnútroštátny súd zohľadniť tieto isté rozhodnutia, ako to vyplýva z bodu 35 tohto rozsudku, prináleží výlučne vnútroštátnym súdom, aby podľa vnútroštátneho práva členského štátu, ktorému podliehajú, posúdili dôsledky, ktoré dohoda zakázaná podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ môže mať na zmluvné vzťahy, do ktorých sú zapojené tretie osoby, ktoré nie sú stranami tejto dohody.

40 Je pravda, že podľa ustálenej judikatúry, ak vnútroštátne súdy rozhodujú o dohodách, ktoré sú predmetom rozhodnutia Komisie prijatého podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ, nemôžu prijať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s týmto rozhodnutím (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. decembra 2000, Masterfoods a HB, C-344/98, EU:C:2000:689, bod 52, a z 11. novembra 2021, Stichting Cartel Compensation a Equilib Netherlands, C-819/19, EU:C:2021:904, bod 56).

41 Táto judikatúra, ktorá je teraz kodifikovaná v článku 16 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. novembra 2012, Otis a i., C-199/11, EU:C:2012:684, bod 50, a z 11. novembra 2021, Stichting Cartel Compensation a Equilib Netherlands, C-819/19, EU:C:2021:904, bod 57), vychádza z koherentného uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže a zo všeobecnej zásady právnej istoty (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. februára 1991, Delimitis,C-234/89, EU:C:1991:91, bod 47; zo 14. decembra 2000, Masterfoods a HB, C-344/98, EU:C:2000:689, bod 51, a z 9. decembra 2020, Groupe Canal +/Komisia, C-132/19 P, EU:C:2020:1007, bod 112).

42 Z článku 16 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 vyplýva, že ak má vnútroštátny súd rozhodovať o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch, na ktoré sa vzťahuje článok 101 ZFEÚ alebo článok 102 ZFEÚ, ktoré sú už predmetom alebo môžu byť predmetom rozhodnutia Komisie, tento súd sa musí zdržať prijatia rozhodnutí, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím Komisie, avšak uvedené rozhodnutie viaže vnútroštátne súdy len v medziach týkajúcich sa povahy a vecného, osobného, časového a územného rozsahu porušenia, ktoré sú v ňom konštatované.

43 V prejednávanej veci z informácií, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že zmluvná doložka dotknutá vo veci samej, ktorá sa obmedzuje na odkaz na sadzbu Euribor ako na relevantný parameter pri určení variabilnej úrokovej sadzby uplatniteľnej na úver na nehnuteľnosť poskytnutý spotrebiteľovi, nie je základným znakom porušenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ konštatovaného v rozhodnutiach EIRD. Okrem toho nemožno považovať zmluvu o pôžičke, ktorej súčasťou je táto doložka, za uzavretú s cieľom vykonať alebo zabezpečiť účinky protisúťažných dohôd konštatovaných a zakázaných Komisiou v týchto rozhodnutiach.

44 Z toho vyplýva, že manipulácia so sadzbou Euribor konštatovaná Komisiou v rozhodnutiach EIRD sa musí považovať za preukázanú, pokiaľ ide o trh s úrokovými derivátmi denominovanými v eurách a banky zapojené do sankcionovaného kartelu. Naopak, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 32 a 33 návrhov, keďže porušenie, o ktoré ide v týchto rozhodnutiach, bolo kvalifikované ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, správanie, o ktorom Komisia konštatovala, že je v rozpore s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ, neumožňuje samo osebe dospieť k záveru, že existovali konkrétne účinky na úroveň tejto sadzby. Okrem toho sa uvedené rozhodnutia týkajú len trhu s úrokovými derivátmi denominovanými v eurách, ktorý je odlišný od trhu, do ktorého patrí zmluva dotknutá vo veci samej.

45 Za týchto okolností z článku 16 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 nemožno vyvodiť, že vzhľadom na rozhodnutia EIRD prináleží súdu rozhodujúcemu o návrhu na určenie neplatnosti doložky zmluvy o úvere, o akú ide vo veci samej, dospieť k záveru o neplatnosti uvedenej doložky na základe tohto ustanovenia.

46 Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 101 ods. 2 ZFEÚ a článok 16 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 sa majú vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie, ktorým Komisia konštatovala existenciu kartelu zakázaného článkom 101 ods. 1 ZFEÚ a zistila manipuláciu s referenčnou úrokovou sadzbou na konkrétnom trhu, na jednej strane nevedie k absolútnej neplatnosti akejkoľvek doložky zmluvy, ktorá odkazuje na túto úrokovú sadzbu, ak sa táto zmluva týka odlišného trhu a strany uvedenej zmluvy sa nezúčastnili na karteli, a na druhej strane vnútroštátny súd, ktorý má rozhodnúť o platnosti takejto doložky, musí toto rozhodnutie zohľadniť len v medziach týkajúcich sa povahy a vecného, osobného, časového a územného rozsahu porušenia, ktoré sú v ňom konštatované, takže ak uvedená doložka nie je základným znakom tohto porušenia a zmluva, ktorej je súčasťou, nebola uzavretá s cieľom vykonať alebo zabezpečiť účinky protisúťažného správania uvedeného v danom rozhodnutí, ktoré sa týka trhu odlišného od trhu, na ktorý sa vzťahuje táto zmluva, uvedené rozhodnutie nemôže viesť k neplatnosti takejto doložky.

O trovách

47 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Článok 101 ods. 2 ZFEÚ a článok 16 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ]

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

rozhodnutie, ktorým Európska komisia konštatovala existenciu kartelu zakázaného článkom 101 ods. 1 ZFEÚ a zistila manipuláciu s referenčnou úrokovou sadzbou na konkrétnom trhu, na jednej strane nevedie k absolútnej neplatnosti akejkoľvek doložky zmluvy, ktorá odkazuje na túto úrokovú sadzbu, ak sa táto zmluva týka odlišného trhu a strany uvedenej zmluvy sa nezúčastnili na karteli, a na druhej strane vnútroštátny súd, ktorý má rozhodnúť o platnosti takejto doložky, musí toto rozhodnutie zohľadniť len v medziach týkajúcich sa povahy a vecného, osobného, časového a územného rozsahu porušenia, ktoré sú v ňom konštatované, takže ak uvedená doložka nie je základným znakom tohto porušenia a zmluva, ktorej je súčasťou, nebola uzavretá s cieľom vykonať alebo zabezpečiť účinky protisúťažného správania uvedeného v danom rozhodnutí, ktoré sa týka trhu odlišného od trhu, na ktorý sa vzťahuje táto zmluva, uvedené rozhodnutie nemôže viesť k neplatnosti takejto doložky.

Podpisy

(*1) Jazyk konania: taliančina.

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.