Rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-330/25 z 10. 9. 2026 Citácia: rozsudok Súdneho dvora EÚ z 10. septembra 2026, sp. zn. C-330/25, ECLI:EU:C:2026:739 Súdny dvor EÚ | C-330/25 | ECLI:EU:C:2026:739 | 2026-09-10 | Rozsudok Právna veta: Článok 2 bod 2 prvý odsek písmeno a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS, sa má vykladať v tom zmysle, že: právnická osoba, ktorá sa riadi verejným právom, zriadil ju štát na základe zákona a môže ju sám aj zrušiť, ktorej členov správnej rady vymenúva vláda a ktorá je financovaná tak z verejných prostriedkov, ako aj z komerčných príjmov, a ktorá vykonáva najmä činnosti vysielania a žurnalistiky, pričom pri výkone svojich funkcií zostáva nezávislá a požíva ochranu spojenú so slobodou prejavu, ktorá však z organického hľadiska nie je súčasťou verejnej správy ani výkonnej moci štátu, sa nemá kvalifikovať ako „orgán verejnej moci“ v zmysle tohto ustanovenia. Zdroj: eurlex Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:EU:C:2026:739 ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (deviata komora) z 10. septembra 2026 (*1) „Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Aarhuský dohovor – Smernica 2003/4/ES – Právo na prístup k informáciám o životnom prostredí, ktoré majú k dispozícii orgány verejnej moci – Článok 2 bod 2 prvý pododsek písm. a) – Pojem ‚orgán verejnej moci‘ – Právnická osoba zodpovedná za verejnoprávne vysielanie“ Vo veci C-330/25, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím High Court (Vyšší súd, Írsko) z 21. marca 2025 a doručený Súdnemu dvoru 14. mája 2025, ktorý súvisí s konaním: Raidió Teilifís Éireann (RTÉ) proti Commissioner for Environmental Information, za účasti: Right to Know CLG, European Broadcasting Union, Ireland, Attorney General, Minister for the Environment, Climate and Communications, Minister for Tourism, Culture, Arts, Gaeltacht, Sports and Media, SÚDNY DVOR (deviata komora), v zložení: predseda deviatej komory M. Condinanzi (spravodajca), sudcovia R. Frendo a A. Kornezov, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: A. Calot Escobar, so zreteľom na písomnú časť konania, so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili: – Raidió Teilifís Éireann (RTÉ), v zastúpení: A. McManus, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci A. Carroll, SC, a F. Valentine, SC, – Commissioner for Environmental Information, v zastúpení: G. Fitzgerald, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci B. Foley, SC, a C. Hogan, BL, – Right to Know CLG, v zastúpení: D. Browne, SC, a F. Logue, solicitor, – European Broadcasting Union, v zastúpení: D. Waelbroeck a D. Fosselard, avocats, a I. Antypas, avocate, – Minister for the Environment, Climate and Communications a Minister for Tourism, Culture, Arts, Gaeltacht, Sports and Media, v zastúpení: M. Browne, Chief State solicitor, A. Joyce, C. Minogue a S. Finnegan, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. Kennedy, SC, a T. Donnelly, BL, – poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca, – nórska vláda, v zastúpení: I. Thue a B. Stankovic, splnomocnené zástupkyne, – Európska komisia, v zastúpení: I. Melo Sampaio a D. Milanowska, splnomocnené zástupkyne, so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 bodov 1 a 2, ako aj článku 6 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. ES L 41, 2003, s. 26; Mim. vyd. 15/007, s. 375), článku 9 ods. 1 a 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, podpísaným v Aarhuse 25. júna 1998 a schváleným v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 (Ú. v. EÚ L 124, 2005, s. 1, ďalej len „Aarhuský dohovor“) a článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Raidió Teilifís Éireann (RTÉ) a Commissioner for Environmental Information (komisár pre informácie o životnom prostredí, Írsko) vo veci žiadosti o prístup k informáciám o životnom prostredí, ktorú spoločnosti RTÉ predložila Right to Know CLG (ďalej len „RTK“). Právny rámec Medzinárodné právo 3 Podľa článku 2 ods. 2 Aarhuského dohovoru: „‚Orgán verejnej moci‘ znamená: a) orgán verejnej správy na štátnej, regionálnej a inej úrovni; b) fyzické alebo právnické osoby vykonávajúce verejné administratívne funkcie v súlade s vnútroštátnym právom, vrátane osobitných povinností, činností a služieb vo vzťahu k životnému prostrediu; c) akékoľvek iné fyzické alebo právnické osoby, ktoré majú verejné zodpovednosti alebo funkcie, alebo poskytujú verejné služby so vzťahom k životnému prostrediu pod kontrolou orgánu alebo osoby podľa písm. a) alebo b; d) inštitúcie akejkoľvek regionálnej hospodárskej integračnej organizácie uvedenej v článku 17, ktorá je stranou tohto dohovoru. Táto definícia nezahŕňa orgány alebo inštitúcie, ak vykonávajú súdnu alebo zákonodarnú moc.“ 4 Článok 4 ods. 1 tohto dohovoru stanovuje, že za určitých podmienok a s určitými výnimkami každá strana uvedeného dohovoru v rámci vnútroštátnych právnych predpisov zabezpečí, aby orgány verejnej moci sprístupnili verejnosti informácie o životnom prostredí, o ktoré budú požiadané. 5 Článok 9 uvedeného dohovoru, nazvaný „Prístup k spravodlivosti“, v odsekoch 1 a 4 stanovuje: „1. Každá strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby každý, kto sa domnieva, že jeho žiadosť o informácie na základe článku 4 zostala nepovšimnutá, bola neoprávnene zamietnutá, či už čiastočne, alebo úplne, neprimerane zodpovedaná alebo sa s ňou nenaložilo tak, ako sa malo v súlade s ustanoveniami uvedeného článku, mal prístup k procesu preskúmaniu pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným zákonom. … 4. [Navyše], bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane prikázaných úľav, ak sú vhodné, a musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé. Rozhodnutia podľa tohto článku budú vydávané alebo zaznamenané písomne. Rozhodnutia súdov a, kedykoľvek je to možné, aj iných orgánov budú verejne prístupné.“ Právo Únie 6 Odôvodnenie 5 smernice 2003/4 uvádza: „5. … Ustanovenia práva spoločenstva musia byť v súlade s [Aarhuským] dohovorom vzhľadom na jeho uzavretie Európskym spoločenstvom.“ 7 Článok 1 tejto smernice stanovuje: „Ciele tejto smernice sú: a) zaručiť právo prístupu k informáciám o životnom prostredí, ktoré majú verejné orgány [majú k dispozícii orgány verejnej moci – neoficiálny preklad] alebo ktoré sú pre ne uchovávané, a ustanoviť základné podmienky a praktické postupy na jeho výkon, a b) zabezpečiť, aby sa, ako samozrejmosť, informácie o životnom prostredí postupne sprístupňovali verejnosti a šírili a aby sa dosiahla čo najširšia systematická dostupnosť a šírenie informácií o životnom prostredí. Na tento účel sa podporuje najmä používanie dostupnej počítačovej telekomunikačnej alebo elektronickej techniky.“ 8 Podľa článku 2 bodov 1 a 2 uvedenej smernice: „Na účely tejto smernice: 1. ‚informácie o životnom prostredí‘ sú akékoľvek informácie v písomnej, vizuálnej, zvukovej, elektronickej alebo ľubovoľnej inej [materiálnej – neoficiálny preklad] forme o: … 2. ‚Verejný orgán [Orgán verejnej moci – neoficiálny preklad]‘ je: a) vláda alebo iný orgán verejnej správy vrátane verejných poradných orgánov na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni; b) každá fyzická osoba alebo právnická osoba vykonávajúca funkcie verejnej správy podľa národného práva vrátane osobitných povinností, činností alebo služieb vo vzťahu k životnému prostrediu a c) každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá, pod kontrolou orgánu alebo osoby uvedenej pod písmenom a) alebo b), má verejné zodpovednosti alebo funkcie alebo vykonáva verejnú službu vo vzťahu k životnému prostrediu. Členské štáty môžu ustanoviť, že táto definícia sa nevzťahuje na orgány alebo inš[t]itúcie, keď konajú s právomocou súdu alebo zákonodarcu. Ak ich ustanovenia v čase prijatia tejto smernice neobsahujú proces preskúmavania v zmysle článku 6, členské štáty môžu tieto orgány alebo inštitúcie z definície vyňať.“ 9 Článok 3 ods. 1 tej istej smernice stanovuje: „Členské štáty zabezpečia, aby verejné orgány [orgány verejnej moci – neoficiálny preklad] boli povinné, v súlade s ustanoveniami tejto smernice, sprístupniť informácie o životnom prostredí, ktoré majú alebo ktoré sú pre ne uchovávané, na požiadanie každému žiadateľovi bez toho, aby musel preukázať svoj oprávnený záujem.“ 10 Článok 6 smernice 2003/4, nazvaný „Prístup k spravodlivosti“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje: „1. Členské štáty zabezpečia, aby každý žiadateľ, ktorý sa domnieva, že jeho žiadosť o informácie bola ignorovaná (úplne alebo čiastočne), bezdôvodne zamietnutá, neprimerane zodpovedaná alebo že sa s ňou nenakladalo v súlade s ustanoveniami článkov 3, 4 alebo 5, mal prístup k postupu, v ktorom môže konanie alebo opomenutie dotknutého verejného orgánu [orgánu verejnej moci – neoficiálny preklad] znovu zvážiť ten istý alebo iný verejný orgán [orgán verejnej moci – neoficiálny preklad], alebo ich môže administratívne preskúmať nezávislý a nestranný orgán ustanovený zákonom. Každý taký postup musí byť promptný a buď bezplatný, alebo nenákladný. 2. Okrem opravného postupu podľa odseku 1 členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ mal prístup k opravnému postupu pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným zákonom, ktorý môže preskúmať konanie alebo opomenutie príslušného verejného orgánu [orgánu verejnej moci – neoficiálny preklad] a ktorého rozhodnutia môžu byť konečné. Členské štáty môžu okrem toho ustanoviť, aby opravný prostriedok smeli využiť aj tretie strany poškodené zverejnenými informáciami.“ Írske právo Írske vnútroštátne predpisy z roku 2007 11 Článok 3 ods. 1 European Communities (Access to Information on the Environment) Regulations 2007 [nariadenia z roku 2007 – Európske spoločenstvá (prístup k informáciám o životnom prostredí)] (ďalej len „írske vnútroštátne pravidlá z roku 2007“), ktorými sa do írskeho práva preberá smernica 2003/4, stanovuje: „… Na účely tohto nariadenia: … ‚orgán verejnej moci‘ je vymedzený ako a) vláda alebo iný orgán verejnej správy vrátane verejných poradných orgánov na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni; b) každá fyzická osoba alebo právnická osoba vykonávajúca funkcie verejnej správy podľa národného práva vrátane osobitných povinností, činností alebo služieb vo vzťahu k životnému prostrediu a c) každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá, pod kontrolou orgánu alebo osoby uvedenej pod písmenom a) alebo b), má verejné zodpovednosti alebo funkcie alebo vykonáva verejnú službu vo vzťahu k životnému prostrediu. a zahŕňa: … vi) radu alebo iný orgán (s výnimkou spoločnosti v zmysle zákonov o obchodných spoločnostiach) zriadený zákonom alebo na základe zákona; vii) spoločnosť v zmysle zákonov o obchodných spoločnostiach, v ktorej má všetky podiely v držbe: (I) minister vlády alebo osoba v jeho mene, (II) riaditeľ vymenovaný ministrom vlády, (III) rada alebo iný orgán v zmysle bodu vi), alebo (IV) spoločnosť, na ktorú sa vzťahujú odseky (I) alebo (II), ktorá má funkcie a povinnosti verejnej správy a disponuje informáciami o životnom prostredí; …“ 12 Článok 7 írskych vnútroštátnych pravidiel z roku 2007 stanovuje: „1. Bez ohľadu na akékoľvek iné zákonné ustanovenia a výlučne s výhradou tohto nariadenia orgán verejnej moci sprístupní žiadateľovi všetky informácie o životnom prostredí, ktoré sú predmetom žiadosti a ktoré má k dispozícii alebo ktoré sú uchovávané v jeho mene. 2. a) Orgán verejnej moci rozhodne o žiadosti a v prípade potreby sprístupní informácie žiadateľovi čo najskôr, najneskôr však, s výhradou písmena b) a odseku 10, do jedného mesiaca odo dňa, keď bola žiadosť doručená príslušnému orgánu verejnej moci. … 4. Ak sa rozhodne o úplnom alebo čiastočnom zamietnutí žiadosti o informácie o životnom prostredí, príslušný orgán verejnej moci: a) oznámi rozhodnutie žiadateľovi najneskôr do jedného mesiaca od doručenia žiadosti…; … c) uvedie dôvody svojho zamietnutia; d) informuje žiadateľa o práve na vnútorné preskúmanie a o práve na opravný prostriedok v súlade s týmto nariadením vrátane lehoty, v ktorej sa tieto práva môžu uplatniť. 5. Ak orgán verejnej moci dostane žiadosť a požadované informácie nemá k dispozícii, ani nie sú pre neho uchovávané, tento orgán čo najskôr informuje žiadateľa o tom, že tieto informácie nemá k dispozícii, ani nie sú pre neho uchovávané. …“ 13 Článok 11 týchto pravidiel stanovuje: „1. Ak bola žiadosť úplne alebo čiastočne zamietnutá podľa článku 7, žiadateľ môže najneskôr do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia dotknutého orgánu verejnej moci požiadať tento orgán o opätovné preskúmanie rozhodnutia, a to v celom rozsahu alebo čiastočne. 2. Po prijatí žiadosti o preskúmanie podľa odseku 1 dotknutý orgán verejnej moci určí osobu, ktorá nemá žiadnu súvislosť s pôvodným rozhodnutím a má rovnaké alebo vyššie postavenie ako osoba, ktorá vydala toto pôvodné rozhodnutie, na preskúmanie rozhodnutia; tejto osobe prináleží: a) potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie a b) v prípade potreby požadovať, aby orgán verejnej moci sprístupnil informácie o životnom prostredí žiadateľovi v súlade s týmto nariadením. 3. Rozhodnutie prijaté podľa odseku 2 sa žiadateľovi oznámi do jedného mesiaca od doručenia žiadosti o vnútorné preskúmanie. …“ 14 Článok 12 uvedených pravidiel stanovuje: „1. Zriaďuje sa funkcia komisára pre informácie o životnom prostredí; osoba zastávajúca túto funkciu sa nazýva ‚komisár pre informácie o životnom prostredí‘ a je pri výkone svojich funkcií nezávislá. … 4. a) Opravný prostriedok podľa tohto článku sa podáva: i) najneskôr do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia uvedeného v článku 11 ods. 3; alebo ii) ak orgán verejnej moci neoznámi žiadne rozhodnutie, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď malo byť rozhodnutie oznámené podľa článku 11 ods. 3. … 5. Po prijatí opravného prostriedku podľa tohto článku komisár: a) preskúma rozhodnutie orgánu verejnej moci; b) potvrdí, zmení alebo zruší príslušné rozhodnutie, pričom uvedie dôvody svojho rozhodnutia a c) v prípade potreby požiada, aby orgán verejnej moci sprístupnil informácie o životnom prostredí žiadateľovi v súlade s týmto nariadením. … 7. Orgán verejnej moci musí vyhovieť rozhodnutiu komisára prijatému podľa odseku 5 do troch týždňov od jeho doručenia. …“ 15 Článok 13 ods. 1 írskych vnútroštátnych pravidiel z roku 2007 stanovuje, že účastník konania o opravnom prostriedku podľa článku 12 alebo akákoľvek iná osoba dotknutá rozhodnutím komisára sa môže obrátiť na [High Court (Vyšší súd)] s opravným prostriedkom proti tomuto rozhodnutiu s odvolaním sa na právnu otázku. Zákon z roku 2009 o rozhlasovom a televíznom vysielaní 16 Podľa článku 2 ods. 1 Broadcasting Act 2009 (zákon z roku 2009 o rozhlasovom a televíznom vysielaní) platí, že: „Pod pojmom ‚vysielateľ‘ sa rozumie: RTÉ, TG4 alebo obidve spoločnosti, podľa okolností; … ‚Raidió Teilifís Éireann‘: orgán zriadený na základe článku 3 [Broadcasting Authority Act 1960 (zákon z roku 1960 o rozhlasovom a televíznom úrade)]…; … ‚RTÉ‘: Raidió Teilifís Éireann; …“ 17 Článok 81 ods. 1 zákona z roku 2009 o rozhlasovom a televíznom vysielaní stanovuje, že počet členov správnej rady vysielateľa je dvanásť, pričom ich spravidla menuje vláda, prípadne na návrh ministra. 18 Článok 114 ods. 1 tohto zákona uvádza: „RTÉ má tieto ciele: a) zriadiť, udržiavať a prevádzkovať celoštátnu televíznu a rozhlasovú službu, ktorá má charakter verejnej služby, bude voľne dostupná a bude v rámci možností k dispozícii celej komunite na ostrove Írsko; b) zriadiť a udržiavať webové sídlo týkajúce sa služieb spoločnosti RTÉ uvedených v písmenách a), c), d), e), f), g), h) a i); c) zriadiť a udržiavať koncertný orchester a iné kultúrne súbory súvisiace so službami spoločnosti RTÉ uvedenými v písmenách a), f), g) a h); d) pomáhať verejným subjektom a spolupracovať s nimi pri príprave a realizácii šírenia relevantných informácií verejnosti v prípade závažnej mimoriadnej udalosti; e) zriadiť a udržiavať archívy a knižnice obsahujúce dokumenty relevantné na účely cieľov spoločnosti RTÉ uvedených v tomto odseku; f) zriadiť, udržiavať a prevádzkovať televíznu a rozhlasovú službu, ktorá má charakter verejnej služby, pričom tieto služby sú k dispozícii írskym komunitám nachádzajúcim sa mimo ostrova Írsko, pokiaľ to RTÉ považuje za primerane možné; g) so súhlasom ministra, udeleného po konzultácii s orgánom pre rozhlas a televíziu, zriadiť, udržiavať a prevádzkovať, pokiaľ je to primerane možné, komunitné, miestne alebo regionálne rozhlasové a televízne služby, ktoré budú mať charakter verejnej služby, a budú voľne dostupné; h) so súhlasom ministra, udeleného po konzultácii s orgánom pre rozhlas a televíziu, zriadiť a udržiavať, pokiaľ je to primerane možné, audiovizuálne mediálne služby na požiadanie, ktoré budú mať charakter verejnej rozhlasovej a televíznej služby [tento súhlas sa nevyžaduje v prípade služieb, ktoré sú doplnkové k rozhlasovej a televíznej službe poskytovanej podľa písmen a), d), f) a g)]; i) zriadiť, udržiavať a prevádzkovať jeden alebo viac národných multiplexov; j) pokiaľ je to primerane možné, využívať obchodné príležitosti, ktoré sa môžu vyskytnúť pri dosahovaní cieľov uvedených v písmenách a) až i).“ 19 Článok 123 uvedeného zákona stanovuje: „1. Minister môže so súhlasom ministra pre verejné výdavky a reformy zaplatiť spoločnosti RTÉ…, z prostriedkov poskytnutých [Oireachtas (írsky parlament)], za každý rozpočtový rok… sumu rovnajúcu sa celkovým príjmom za daný rok získaným z koncesionárskych poplatkov… … 2. Suma zaplatená spoločnosti RTÉ v priebehu každého rozpočtového roka podľa odseku 1 tohto článku sa používa výlučne na tieto účely: a) sledovanie cieľov verejnej služby… … 3. Minister môže so súhlasom ministra financií pravidelne vyplácať spoločnosti RTÉ sumu, ktorú považuje za primeranú na pokrytie výdavkov, ktoré jej vznikli v rámci plnenia jej úloh verejnej služby. …“ Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 20 RTÉ je verejnoprávny rozhlasový a televízny vysielateľ v Írsku. Je právnickou osobou, ktorá sa riadi verejným právom, zriadenou zákonom z roku 1960 o rozhlasovom a televíznom úrade. Hlavné ciele a právomoci spoločnosti RTÉ, ako sú stanovené v článku 114 zákona z roku 2009 o rozhlasovom a televíznom vysielaní, spočívajú v zriadení, udržiavaní a prevádzkovaní celoštátnej služby televízneho a rozhlasového vysielania, ktorá má charakter verejnej služby a ktorá je k dispozícii celej komunite na ostrove Írsko. 21 Všetci členovia správnej rady spoločnosti RTÉ sú menovaní vládou a podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania sú povinní podávať Minister for the Environment, Climate and Communications (minister životného prostredia, klímy a komunikácií, Írsko), írskemu parlamentu, ako aj verejnosti správy o výkone svojich funkcií. 22 Podľa článku 123 ods. 1 zákona z roku 2009 o rozhlasovom a televíznom vysielaní môže príslušný minister za každý finančný rok nasledujúci po prijatí tohto zákona vyplatiť spoločnosti RTÉ z finančných prostriedkov poskytnutých írskym parlamentom sumu rovnajúcu sa celkovým príjmom za predmetný rok získaným z televíznych koncesionárskych poplatkov po odpočítaní výdavkov a platieb uskutočnených v prospech Broadcasting Fund (Fond pre rozhlasové a televízne vysielanie). RTÉ je tiež povinná dosahovať príjmy z obchodnej činnosti. Podľa článku 114 ods. 1 písm. j) tohto zákona je RTÉ najmä povinná využívať obchodné príležitosti, ktoré môžu vzniknúť v rámci jej úloh verejnej služby. 23 Dňa 19. júla 2021 RTK, nezisková organizácia založená podľa írskeho práva, podala spoločnosti RTÉ žiadosť o prístup k trom kategóriám informácií o životnom prostredí, a to po prvé, ku kópiám usmernení, školení alebo iných rád poskytnutých novinárom spoločnosti RTÉ o tom, ako informovať verejnosť o zmene klímy, pričom táto časť žiadosti sa týkala obdobia od 1. januára 2020 do 19. júla 2021; po druhé, k záznamu počtu pripomienok, ktoré RTÉ dostala v súvislosti so svojím vysielaním o zmene klímy za to isté obdobie; po tretie, ku kópii pripomienok alebo korešpondencie, ktorú RTÉ dostala v súvislosti so svojím vysielaním o otázkach týkajúcich sa klimatických zmien za rok 2021, a to so spresnením, že v prípade, že by bol objem informácií veľký, bola by prijateľná reprezentatívna vzorka pozostávajúca z približne 25 kusov korešpondencie. Táto žiadosť bola odôvodnená skutočnosťou, že RTÉ v reportážach venovaných zmene klímy uplatňovala takzvanú prax „falošnej vyváženosti“, spočívajúcu v tom, že rovnako prezentovala názory tých, ktorí popierajú zmenu klímy, a to napriek existencii širokého konsenzu o realite tohto javu a o škodách, ktoré spôsobuje. 24 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že RTÉ tým, že zamestnávala niekoľko stoviek novinárov a šírila množstvo programov, pričom každý z nich má vlastné kontaktné údaje, obmedzila svoje vyhľadávanie na svoje hlavné komunikačné kanály. Na tento účel vykonala vyhľadávanie v dvoch e-mailových schránkach prislúchajúcich jej dvom hlavným kontaktným e-mailovým adresám, ako aj vo svojom registri telefonických hovorov, pričom použila vyhľadávací výraz „zmena klímy“. 25 Rozhodnutím zo 17. augusta 2021 RTÉ uviedla, že nemá k dispozícii žiadny dokument patriaci do prvých dvoch kategórií informácií o životnom prostredí uvedených v bode 22 tohto rozsudku. Dobrovoľne a bez uznania existencie zákonnej povinnosti v tejto súvislosti čiastočne poskytla určité dokumenty spadajúce do tretej kategórie informácií o životnom prostredí uvedenej v tom istom bode, pričom upresnila, že tieto dokumenty nepredstavujú „reprezentatívnu“ vzorku, keďže neboli preskúmané všetky dokumenty, na ktoré sa vzťahovala žiadosť spoločnosti RTK. 26 V nadväznosti na vnútorné preskúmanie v rámci spoločnosti RTÉ bolo toto rozhodnutie potvrdené rozhodnutím zo 14. septembra 2021. RTÉ sa okrem toho domnievala, že informácie patriace do uvedenej tretej kategórie nie sú „informácie o životnom prostredí“ v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy preberajúcej smernicu 2003/4. 27 Dňa 29. septembra 2021 RTK podala proti tomuto rozhodnutiu správny opravný prostriedok na komisára pre informácie o životnom prostredí. V rámci tohto konania RTÉ najmä tvrdila, že nepredstavuje „orgán verejnej moci“ v zmysle článku 3 írskych vnútroštátnych pravidiel z roku 2007. 28 Rozhodnutím z 30. novembra 2023 komisár pre informácie o životnom prostredí v podstate konštatoval, že RTÉ sa má kvalifikovať ako „orgán verejnej moci“ a že požadované informácie predstavujú „informácie o životnom prostredí“ v zmysle írskych vnútroštátnych pravidiel z roku 2007. 29 Dňa 30. januára 2024 podala RTÉ na High Court (Vyšší súd), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia tohto rozhodnutia. 30 V tomto kontexte sa predkladajúci vnútroštátny súd na účely posúdenia dôvodnosti uvedeného rozhodnutia v prvom rade pýta, či sa má RTÉ kvalifikovať ako „orgán verejnej moci“ v zmysle článku 2 bodu 2 prvého odseku písm. a) smernice 2003/4, pokiaľ ide o všetky jej činnosti, alebo len pokiaľ ide o tie činnosti, ktoré nepatria do rámca samotnej novinárskej činnosti, redakčných procesov, redakčného rozhodovania a výkonu práva na slobodu prejavu. 31 V tejto súvislosti tento súd uvádza, že komisár pre informácie o životnom prostredí v rozhodnutí kvalifikoval RTÉ ako „orgán verejnej moci“ v zmysle článku 2 bodu 2 prvého odseku písm. a) smernice 2003/4, pokiaľ ide o všetky jej funkcie, pričom uplatnil kritérium vyplývajúce z rozsudku z 19. decembra 2013, Fish Legal a Shirley (C-279/12, EU:C:2013:853). 32 Uvedený súd sa však domnieva, že RTÉ má zmiešané charakteristiky, keďže vykonáva špecifickú novinársku činnosť, ktorá zahŕňa najmä schopnosť komunikovať so zdrojmi a uskutočňovať internú redakčnú komunikáciu týkajúcu sa zdrojov, pričom zároveň plní úlohy vo verejnom záujme na základe verejného práva. Domnieva sa teda, že RTÉ môže predstavovať „orgán verejnej moci“ v zmysle tohto článku 2 bodu 2 prvého odseku písm. a), pokiaľ ide o jej iné funkcie než je špecifická novinárska činnosť. 33 V druhom rade sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta na definíciu pojmu „informácie o životnom prostredí“ uvedenú v článku 2 bode 1 smernice 2003/4 a konkrétnejšie na rozsah výrazu „v… ľubovoľnej inej materiálnej forme“, ktorý sa nachádza v tejto definícii. Snaží sa teda určiť, či sa má uvedená definícia chápať v tom zmysle, že dotknutému orgánu verejnej moci ukladá povinnosť vyhotoviť záznam v materiálnej forme, v ktorom sú uvedené informácie požadované v rámci žiadosti o informácie podanej podľa tejto smernice, a to navyše za okolností, keď tieto informácie v takejto forme neexistujú. V tejto súvislosti sa tento súd domnieva, že je potrebná záporná odpoveď, inak by sa vytvorili povinnosti, ktoré smernica 2003/4 nestanovuje. 34 V treťom rade predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že ak by sa RTÉ považovala za orgán verejnej moci v zmysle článku 2 bodu 2 prvého odseku písm. a) smernice 2003/4, nemohol by s konečnou platnosťou rozhodnúť spor vo veci samej, keďže v prejednávanej veci by bol podľa vnútroštátneho procesného práva, ako ho vykladá Supreme Court of Ireland (Najvyšší súd, Írsko), povinný postúpiť spor vo veci samej komisárovi pre informácie o životnom prostredí, aby vykonal nové skutkové zistenia alebo posúdenia. Takéto postúpenie veci by mohlo spôsobiť omeškanie nezlučiteľné s požiadavkou promptného a buď bezplatného alebo nenákladného administratívneho preskúmania vyplývajúcou z článku 6 smernice 2003/4, článku 9 Aarhuského dohovoru, ako aj článku 47 Charty. V dôsledku toho sa tento súd domnieva, že vždy, keď vnútroštátny súd zastáva názor, že postúpenie veci na účely nových skutkových zistení alebo posúdení by viedlo k omeškaniu, ktoré je v rozpore s týmito ustanoveniami, mal by mať možnosť po úplnom preskúmaní všetkých relevantných skutkových a právnych okolností predložených účastníkmi konania sám zistiť skutkový stav a/alebo vykonať uvedené posúdenia, a to aj v prípade existencie vnútroštátneho procesného pravidla, ktoré tomu bráni. 35 Za týchto okolností High Court (Vyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: „1. Má sa definícia pojmu ‚orgán verejnej moci‘ v článku 2 [bod] 2 písm. a) smernice 2003/4 vykladať tak, že právnická osoba, ktorá sa riadi verejným právom a podlieha súdnemu preskúmaniu, zriadil ju štát na základe zákona a môže ju sám aj zrušiť, ale ktorej hlavným účelom je rozhlasové a televízne vysielanie, žurnalistika, redakčné procesy a rozhodovanie a/alebo uplatňovanie práva na slobodu prejavu, je verejne menovaná a zodpovedná, ale vo výkone svojich funkcií je nezávislá a financovaná z komerčných príjmov aj z verejných finančných prostriedkov: a) sa má považovať za orgán verejnej moci v súvislosti so všetkými jej funkciami; b) sa má považovať za orgán verejnej moci v súvislosti s inými jej funkciami než špecifickou novinárskou činnosťou, ako je interakcia so zdrojmi a funkciami, ktoré môžu mať vplyv na výsadu spojenú s touto činnosťou, ako je interná redakčná komunikácia týkajúca sa zdrojov; c) sa má považovať za orgán verejnej moci v súvislosti s inými jej funkciami než tými, ktoré sa týkajú rozhlasového a televízneho vysielania, žurnalistiky, redakčných procesov a rozhodovania a/alebo uplatňovania práva na slobodu prejavu; alebo d) sa nemá považovať za orgán verejnej moci? 2. Ak bude odpoveď na prvú otázku významovo zodpovedať významu uvedenému v písmene a) alebo b) danej otázky, má sa definícia pojmu ‚informácie o životnom prostredí‘ uvedená v článku 2 [bod] 1 smernice 2003/4, najmä pojem ‚materiálna forma‘, vykladať tak, že v prípade žiadosti o informácie o počte dokumentov konkrétneho druhu je dotknutý orgán verejnej moci povinný spočítať tieto dokumenty a vytvoriť záznam o tomto počte s uvedením požadovaných informácii v materiálnej forme, ak tieto informácie v materiálnej forme inak neexistujú, pričom to neplatí v rozsahu, v akom je tieto informácie možné vysledovať spočítaním dotknutých dokumentov? 3. Majú článok 6 ods. 1 a/alebo 2 smernice 2003/4 a/alebo článok 9 ods. 1 a/alebo 4 Aarhuského dohovoru a/alebo článok 47 [Charty], v rozsahu, v akom sa tieto ustanovenia týkajú požiadavky, aby boli opravné prostriedky včasné a/alebo účinné, za následok, že súd konajúci podľa článku 6 ods. 2 smernice 2003/4 a/alebo článku 9 ods. 1 a/alebo 4 Aarhuského dohovoru a/alebo článku 47 Charty základných práv Európskej únie je oprávnený alebo povinný vykladať vnútroštátne právo v maximálnom možnom rozsahu (a/alebo neuplatniť žiadne vnútroštátne procesné pravidlo, ktoré by bránilo takémuto postupu) tak, aby súd mohol prijať konečné rozhodnutie o žiadosti, ktorej sa týka konanie o preskúmaní alebo súdne konanie, vrátane zistenia skutkového stavu a hodnotiaceho posúdenia po úplnom a ex nunc preskúmaní všetkých relevantných skutkových a právnych skutočností predložených účastníkmi konania, a to za okolností, keď by podľa názoru súdu postúpenie veci dotknutému orgánu verejnej moci alebo podriadenému orgánu zodpovednému na preskúmanie na ďalšie zistenie skutkového stavu alebo hodnotiace posúdenie alebo na nové rozhodnutie pravdepodobne spôsobilo ďalšie oneskorenie, ktoré by mohlo ohroziť včasné vybavenie žiadosti o informácie?“ O prejudiciálnych otázkach Úvodné pripomienky 36 Na úvod treba pripomenúť, že Európska únia sa tým, že pristúpila k Aarhuskému dohovoru, zaviazala v rámci pôsobnosti práva Únie zaistiť zásadný prístup k informáciám o životnom prostredí, ktoré majú k dispozícii orgány verejnej moci alebo ktoré sú pre ne uchovávané (rozsudok z 19. decembra 2013, Fish Legal a Shirley, C-279/12, EU:C:2013:853, bod 35, ako aj citovaná judikatúra). 37 Ako to potvrdzuje odôvodnenie 5 smernice 2003/4, normotvorca Únie chcel prijatím tejto smernice zaistiť súlad práva Únie s týmto dohovorom, a to stanovením všeobecného režimu, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby každá fyzická alebo právnická osoba z členského štátu Únie mala právo na prístup k informáciám o životnom prostredí, ktorými disponujú orgány verejnej moci alebo ktoré sú pre ne uchovávané, bez toho, aby musela preukázať oprávnený záujem (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2013, Fish Legal a Shirley, C-279/12, EU:C:2013:853, bod 36, ako aj citovanú judikatúru). 38 Z toho vyplýva, že na účely výkladu smernice 2003/4 je namieste zohľadniť znenie a predmet Aarhuského dohovoru, ktorého implementáciu do práva Únie má táto smernica vykonať (rozsudok z 19. decembra 2013, Fish Legal a Shirley, C-279/12, EU:C:2013:853, bod 37, ako aj citovaná judikatúra). 39 Navyše Súdny dvor už rozhodol, že hoci dokument uverejnený Európskou hospodárskou komisiou Organizácie Spojených národov s názvom „Aarhuský dohovor, príručka na uplatňovanie“ (ďalej len „príručka na uplatňovanie Aarhuského dohovoru“) sa môže považovať za vysvetľujúci dokument a spolu s ostatnými relevantnými okolnosťami môže byť v určitom prípade zohľadnená, na účely výkladu tohto dohovoru nemajú právne rozbory v nej obsiahnuté žiadnu právnu záväznosť a nijaký normatívny charakter, na rozdiel od ustanovení Aarhuského dohovoru (rozsudok z 19. decembra 2013, Fish Legal a Shirley, C-279/12, EU:C:2013:853, bod 38, ako aj citovaná judikatúra). 40 Treba tiež zdôrazniť, že právo na prístup zaručené smernicou 2003/4 sa uplatňuje len v rozsahu, v akom sa na požadované informácie vzťahujú ustanovenia o prístupe verejnosti upravené touto smernicou, čo predovšetkým predpokladá, že predstavujú „informácie o životnom prostredí“ v zmysle článku 2 bodu 1 tejto smernice, čo musí, pokiaľ ide o spor vo veci samej, overiť predkladajúci vnútroštátny súd (rozsudok z 19. decembra 2013, Fish Legal a Shirley, C-279/12, EU:C:2013:853, bod 39, ako aj citovaná judikatúra). O prvej otázke 41 Prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má samotné ustanovenie článku 2 bodu 2 prvého odseku písm. a) smernice 2003/4 vykladať v tom zmysle, že právnická osoba, ktorá sa riadi verejným právom, zriadil ju štát na základe zákona a môže ju sám aj zrušiť, ktorej členov správnej rady vymenúva vláda a ktorá je financovaná tak z verejných prostriedkov, ako aj z komerčných príjmov, a ktorá vykonáva najmä činnosti vysielania a žurnalistiky, pričom pri výkone svojich funkcií zostáva nezávislá a požíva ochranu spojenú so slobodou prejavu, sa má kvalifikovať ako „orgán verejnej moci“ v zmysle tohto ustanovenia, a ak áno, či tak má byť kvalifikovaná v súvislosti so všetkými svojimi funkciami, alebo len s niektorými z nich, teda len s funkciami, ktoré nie sú priamo spojené s novinárskou činnosťou, redakčnými procesmi, ochranou zdrojov a výkonom práva na slobodu prejavu. 42 Podľa ustálenej judikatúry tak z požiadaviek jednotného uplatňovania práva Únie, ako aj zo zásady rovnosti vyplýva, že ustanovenie práva Únie, ktoré neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a rozsah, ako je článok 2 bod 2 prvý odsek smernice 2003/4, si v zásade vyžaduje samostatný a jednotný výklad v celej Únii, ktorý musí zohľadňovať nielen znenie tohto ustanovenia, ale aj jeho kontext a ciele sledované príslušnou právnou úpravou, ktorej je súčasťou [rozsudok z 21. mája 2026, FZ AR a SX (Zmrazenie majetku vloženého do trustu), C-428/24 a C-476/24, EU:C:2026:409, bod 85]. 43 Článok 2 bod 2 prvý odsek písm. a) smernice 2003/4 však neodkazuje na vnútroštátne právne poriadky, pokiaľ ide o význam pojmov, ktoré sú v nich použité. Z toho teda vyplýva, že uvedený výraz sa má na účely uplatňovania tejto smernice považovať za výraz označujúci samostatný pojem práva Únie, ktorý sa má vykladať jednotne vo všetkých členských štátoch. 44 Pokiaľ ide o znenie článku 2 bodu 2 prvého pododseku písm. a) smernice 2003/4, znie „vláda alebo iný orgán verejnej správy vrátane verejných poradných orgánov na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni“. 45 Pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí toto ustanovenie, Aarhuský dohovor, ktorý treba, ako bolo pripomenuté v bode 38 tohto rozsudku, zohľadniť pri výklade znenia tejto smernice, v článku 2 ods. 2 prvom pododseku písm. a) definuje pojem „orgán verejnej moci“ ako „orgán verejnej správy na štátnej, regionálnej a inej úrovni“, pričom používa analogické pojmy, hoci nie totožné s výrazmi uvedenými v článku 2 bode 2 prvom odseku smernice 2003/4. 46 V tejto súvislosti príručka na uplatňovanie Aarhuského dohovoru spresňuje, že pojem „orgán verejnej správy“ uvedený v článku 2 ods. 2 prvom pododseku písm. a) tohto dohovoru zahŕňa agentúry, inštitúcie, oddelenia, orgány atď., ktoré disponujú verejnou mocou na všetkých geografických alebo administratívnych úrovniach. Vo všeobecnosti sa tieto pojmy vzťahujú aj na ministerstvá a národné agentúry, ako aj ich regionálne a miestne úrady, ministerstvá a federálne, regionálne alebo provinčné agentúry, ako aj ich regionálne a miestne úrady a miestne alebo obecné orgány, napríklad vo veľkých mestách, v stredne veľkých mestách alebo v obciach. Okrem toho príručka na uplatňovanie Aarhuského dohovoru vysvetľuje, že podľa tohto dohovoru sa orgány verejnej moci neobmedzujú na „orgány zodpovedné za životné prostredie“ v rámci verejnej správy. Všetky vládne orgány na akejkoľvek úrovni sú uvedené v článku 2 ods. 2 prvom pododseku písm. a) uvedeného dohovoru. 47 Pokiaľ ide o ciele sledované smernicou 2003/4, jej článok 1 písm. a) a b) spresňuje, že má za cieľ zaručiť právo na prístup k informáciám o životnom prostredí, ktoré majú k dispozícii orgány verejnej moci alebo ktoré sú pre ne uchovávané, stanoviť základné podmienky a praktické postupy na jeho výkon, ako aj zabezpečiť, aby sa uvedené informácie o životnom prostredí systematicky sprístupňovali verejnosti a šírili v čo najväčšej miere (rozsudok z 19. decembra 2013, Fish Legal a Shirley, C-279/12, EU:C:2013:853, bod 66). 48 Plnenie týchto cieľov si preto vyžaduje, aby orgány verejnej moci poskytli verejnosti prístup k informáciám o životnom prostredí, ktoré majú k dispozícii, s cieľom informovať o rozhodnutiach, ktoré prijímajú v tejto oblasti, a zapojiť občanov do procesu ich prijímania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. apríla 2021, Friends of the Irish Environment,C-470/19, EU:C:2021:271, bod 37). 49 Tak z Aarhuského dohovoru, ako aj zo smernice 2003/4 vyplýva, že pojmom „orgány verejnej moci“ chceli ich autori označiť správne orgány, keďže v rámci štátov práve tieto orgány zvyčajne v rámci výkonu svojich úloh disponujú informáciami o životnom prostredí (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. februára 2012, Flachglas Torgau,C-204/09, EU:C:2012:71, bod 40). 50 Definovaním troch kategórií orgánov verejnej moci sa tak článok 2 bod 2 uvedenej smernice snaží bez ohľadu na právnu formu pokryť všetky subjekty, ktoré treba považovať za orgán verejnej moci, či už ide o samotný štát, subjekt poverený štátom konať na jeho účet alebo subjekt pod kontrolou štátu (rozsudok z 19. decembra 2013, Fish Legal a Shirley, C-279/12, EU:C:2013:853, bod 67). 51 Konkrétnejšie, podľa definície uvedenej v článku 2 bode 2 prvom odseku písm. a) a b) smernice 2003/4 pod pojem „orgán verejnej moci“ patria, a z toho dôvodu sa na ne vzťahuje povinnosť poskytnúť verejnosti prístup k informáciám o životnom prostredí, ktoré majú k dispozícii, orgány a inštitúcie patriace pod „vlád[u] alebo iný orgán verejnej správy vrátane verejných poradných orgánov na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni“, ako aj fyzické alebo právnické osoby, ktoré na základe vnútroštátneho práva vykonávajú „funkcie verejnej správy… vrátane osobitných povinností, činností alebo služieb vo vzťahu k životnému prostrediu“. Podľa článku 2 bodu 2 prvého odseku písm. c) tejto smernice sa tento pojem vzťahuje aj na fyzické alebo právnické osoby, „ktor[é], pod kontrolou orgánu alebo osoby uvedenej pod písmenom a) alebo b), [majú] verejné zodpovednosti alebo funkcie alebo vykonáva[jú] verejnú službu vo vzťahu k životnému prostrediu“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. apríla 2021, Friends of the Irish Environment,C-470/19, EU:C:2021:271, bod 30). 52 Súdny dvor, ktorý bol požiadaný o výklad článku 2 bodu 2 prvého odseku smernice 2003/4, už rozhodol, že orgánmi verejnej moci v zmysle článku 2 bodu 2 prvého odseku písm. a) tejto smernice sú len subjekty, ktoré sú z organického hľadiska správnymi orgánmi, teda také, ktoré sú súčasťou verejnej správy alebo výkonnej moci štátu bez ohľadu na to, na ktorej úrovni pôsobia. Táto kategória orgánov verejnej moci zahŕňa všetky právnické osoby, ktoré sa riadia verejným právom, zriadil ich štát a o ktorých zrušení môže rozhodnúť len štát (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2013, Fish Legal a Shirley, C-279/12, EU:C:2013:853, bod 51). 53 Z tejto judikatúry teda vyplýva, že na to, aby právnická osoba, ktorá sa riadi verejným právom, zriadil ju štát a o ktorej zrušení môže rozhodnúť len tento štát, mohla spadať pod pojem „orgán verejnej moci“ v zmysle článku 2 bodu 2 prvého odseku písm. a) smernice 2003/4, je ešte potrebné, aby táto právnická osoba predstavovala správny orgán, ktorý je z organického hľadiska súčasťou verejnej správy alebo výkonnej moci štátu. 54 V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že spor vo veci samej sa týka žiadosti, ktorú podala RTK, mimovládna organizácia, o prístup k informáciám o životnom prostredí, ktoré sa poskytujú jednak v rámci usmernení, školení alebo iného poradenstva poskytovaného novinárom spoločnosti RTÉ, pokiaľ ide o spôsob komunikácie s verejnosťou o zmene klímy a jednak v rámci pripomienok alebo korešpondencie, ktorú RTÉ dostala v súvislosti so svojím mediálnym spravodajstvom o tomto jave. 55 Predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu preto prináleží, aby vzhľadom na podmienky uvedené v bodoch 48 a 49 tohto rozsudku overil, či sa má RTÉ považovať za „orgán verejnej moci“ v zmysle článku 2 bodu 2 prvého odseku písm. a) smernice 2003/4, pričom v takom prípade by patrila do pôsobnosti tejto smernice, najmä pokiaľ ide o prístup k informáciám o životnom prostredí nachádzajúcich sa v dokumentoch, ktoré má k dispozícii, alebo či vzhľadom na to, že nie je organicky spojená s vládou alebo akýmkoľvek iným orgánom verejnej správy, nemôže byť takto kvalifikovaná, a preto nemôže patriť do pôsobnosti tohto článku. 56 Súdny dvor má však v rámci prejudiciálneho konania právomoc poskytnúť na základe spisu vo veci samej, ktorý má k dispozícii, ako aj pripomienok, ktoré mu boli predložené, predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu užitočné usmernenia, aby mu umožnil rozhodnúť spor, ktorý prejednáva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. apríla 2026, AXA Bank Belgium a i., C-761/24, EU:C:2026:339, bod 43, ako aj citovanú judikatúru). 57 V tejto súvislosti v prvom rade z informácií, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, že z organického hľadiska RTÉ nepredstavuje správny orgán a nie je súčasťou verejnej správy ani výkonnej moci štátu. Nepatrí k vládnym orgánom na vnútroštátnej úrovni ani k orgánom verejnej moci na regionálnej alebo miestnej úrovni a v návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa nenachádza nič, čo by umožňovalo považovať ju za verejný poradný orgán. 58 V druhom rade podľa informácií uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa zdá, že RTÉ sa nezúčastňuje na rozhodovacom procese na politickej alebo administratívnej úrovni, a to ani v poradnej funkcii. Svojou povahou jej činnosti nespočívajú v prijímaní správnych rozhodnutí. Hoci sú činnosti spoločnosti RTÉ kvalifikované ako verejná služba v zmysle článku 114 ods. 1 písm. a) zákona z roku 2009 o rozhlasovom a televíznom vysielaní, zdá sa, že sa obmedzujú na rozhlasové a televízne vysielanie, žurnalistiku, ako aj pomocné činnosti v týchto oblastiach. 59 V treťom rade, hoci bola zriadená štátom a vláda vymenúva členov jej správnej rady, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že RTÉ si pri plnení svojich cieľov zachováva nezávislosť, ako to stanovuje článok 98 zákona z roku 2009 o rozhlasovom a televíznom vysielaní. V súlade s článkom 87 písm. d) tohto zákona totiž každý člen jej správnej rady vykonáva svoje funkcie tak, aby zabezpečil zachovanie nezávislosti spoločnosti RTÉ voči štátnym, politickým a komerčným vplyvom. 60 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 2 bod 2 prvý odsek písm. a) smernice 2003/4 sa má vykladať v tom zmysle, že právnická osoba, ktorá sa riadi verejným právom, zriadil ju štát na základe zákona a môže ju sám aj zrušiť, ktorej členov správnej rady vymenúva vláda a ktorá je financovaná tak z verejných prostriedkov, ako aj z komerčných príjmov, a ktorá vykonáva najmä činnosti vysielania a žurnalistiky, pričom pri výkone svojich funkcií zostáva nezávislá a požíva ochranu spojenú so slobodou prejavu, ktorá však z organického hľadiska nie je súčasťou verejnej správy ani výkonnej moci štátu, sa nemá kvalifikovať ako „orgán verejnej moci“ v zmysle tohto ustanovenia. O druhej a tretej otázke 61 S prihliadnutím na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú a tretiu otázku. O trovách 62 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto: Článok 2 bod 2 prvý odsek písmeno a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS, sa má vykladať v tom zmysle, že: právnická osoba, ktorá sa riadi verejným právom, zriadil ju štát na základe zákona a môže ju sám aj zrušiť, ktorej členov správnej rady vymenúva vláda a ktorá je financovaná tak z verejných prostriedkov, ako aj z komerčných príjmov, a ktorá vykonáva najmä činnosti vysielania a žurnalistiky, pričom pri výkone svojich funkcií zostáva nezávislá a požíva ochranu spojenú so slobodou prejavu, ktorá však z organického hľadiska nie je súčasťou verejnej správy ani výkonnej moci štátu, sa nemá kvalifikovať ako „orgán verejnej moci“ v zmysle tohto ustanovenia. Podpisy (*1) Jazyk konania: angličtina.