Rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-657/24 z 17. 9. 2026 Citácia: rozsudok Súdneho dvora EÚ z 17. septembra 2026, sp. zn. C-657/24, ECLI:EU:C:2026:774 Súdny dvor EÚ | C-657/24 | ECLI:EU:C:2026:774 | 2026-09-17 | Rozsudok Právna veta: 1. Článok 10 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách sa má vykladať v tom zmysle, že: písomná reklama určená na propagáciu potravinového doplnku nespadá pod pojem „označenie“ v zmysle tohto ustanovenia. 2. Článok 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že: povinné informácie vymenované v tomto ustanovení sa nemusia uvádzať v písomnej reklame určenej na propagáciu potravinového doplnku vtedy, ak sú tieto informácie uvedené na samotnom označení tohto doplnku. Zdroj: eurlex Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:EU:C:2026:774 ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora) zo 17. septembra 2026 (*1) „Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Nariadenie (ES) č. 1924/2006 – Výživové a zdravotné tvrdenia o potravinách – Článok 10 ods. 2 – Osobitné podmienky stanovené pre zdravotné tvrdenia – Povinné informácie – Údaj poukazujúci na dôležitosť pestrej a vyváženej stravy a zdravého životného štýlu – Umiestnenie – Pojmy ‚označenie‘ a ‚reklama‘ – Potravinový doplnok, ktorý je predmetom reklamného letáku v písomnej tlači“ Vo veci C-657/24, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) z 26. septembra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 9. októbra 2024, ktorý súvisí s konaním: Kyberg Pharma Vertriebs-GmbH proti Schutzverband gegen Unwesen in der Wirtschaft eV, SÚDNY DVOR (piata komora), v zložení: predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún, sudcovia J. Passer, E. Regan (spravodajca), D. Gratsias a B. Smulders, generálny advokát: R. Norkus, tajomník: A. Calot Escobar, so zreteľom na písomnú časť konania, so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili: – Kyberg Pharma Vertriebs-GmbH, v zastúpení: J. Sachs, Rechtsanwalt, – Schutzverband gegen Unwesen in der Wirtschaft eV, v zastúpení: C. Schmiedel, Rechtsanwältin, – Európska komisia, v zastúpení: B. Rous Demiri a E. Schmidt, splnomocnené zástupkyne, po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 15. januára 2026, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (Ú. v. EÚ L 404, 2006, s. 9). 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Kyberg Pharma Vertriebs-GmbH (ďalej len „Kyberg Pharma“) a spolkom Schutzverband gegen Unwesen in der Wirtschaft eV vo veci informácií, ktoré musia byť uvedené v obchodnej reklame spoločnosti Kyberg Pharma, ktorou sa propaguje potravinový doplnok. Právny rámec Právo Únie Smernica 2002/46/ES 3 Článok 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov (Ú. v. ES L 183, 2002, s. 51; Mim. vyd. 13/029, s. 490) stanovuje: „Pre účely tejto smernice: a) pod pojmom ‚potravinové doplnky‘ sa rozumejú potraviny, ktorých účelom je doplňovanie bežnej stravy, a ktoré sú koncentrovanými zdrojmi živín alebo iných látok s nutričným alebo fyziologickým účinkom – samostatne alebo v kombinácii – predávané vo forme dávok a to také formy ako sú kapsule, pastilky, tabletky, pilulky a iné podobné formy, vrecúška s práškom, ampulky s kvapalinou, fľaštičky na dávkovanie kvapiek a iné podobné formy kvapalín a práškov určené na príjem v meraných množstvách v malých jednotkách; …“ Smernica 2006/114/ES 4 Článok 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 21) stanovuje: „Na účely tejto smernice sa pod: a) ‚reklamou‘ rozumie akékoľvek predvedenie súvisiace s obchodom, podnikaním, remeslom alebo povolaním, ktorého cieľom je podpora odbytu tovaru alebo služieb, vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov; …“ Nariadenie č. 1924/2006 5 V odôvodneniach 3 a 16 nariadenia č. 1924/2006 sa uvádza: „(3) Všeobecné ustanovenia o označovaní sú obsiahnuté v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín [Ú. v. EÚ L 109, 2000, s. 29; Mim. vyd. 15/005, s. 75]. Smernica [2000/13] vo všeobecnosti zakazuje používanie informácií, ktoré by kupujúceho zavádzali alebo potravinám pripisovali liečivé vlastnosti. Toto nariadenie by malo dopĺňať všeobecné zásady smernice [2000/13] a stanoviť osobitné ustanovenia pre používanie výživových a zdravotných tvrdení o potravinách, ktoré sa majú dostať k spotrebiteľovi. … (16) Je dôležité, aby spotrebiteľ tvrdeniam o potravinách rozumel a je vhodné všetkých spotrebiteľov chrániť pred tvrdeniami, ktoré sú klamlivé. Súdny dvor Európskych spoločenstiev však považoval pri rozhodovaní v prípadoch týkajúcich sa reklamy po prijatí smernice [Rady 84/450/EHS z 10. septembra 1984 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa klamlivej reklamy (Ú. v. ES L 250, 1984, s. 17; Mim. vyd. 15/001, s. 227)] za potrebné skúmať účinok na hypotetického typického spotrebiteľa. V súlade so zásadou proporcionality a s cieľom umožniť účinné uplatňovanie zamýšľaných ochranných opatrení používa toto nariadenie ako kritérium priemerného spotrebiteľa, ktorý je primerane dobre informovaný, primerane všímavý a obozretný a ktorý berie do úvahy sociálne, kultúrne a jazykové faktory, ako ich vykladá Súdny dvor, ale súčasne obsahuje aj ustanovenie na zabránenie zneužívania spotrebiteľov, ktorých vlastnosti ich robia obzvlášť zraniteľnými voči klamlivým tvrdeniam. …“ 6 Článok 1 tohto nariadenia, nazvaný „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje: „1. Toto nariadenie harmonizuje ustanovenia zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení členských štátov, ktoré sa vzťahujú na výživové a zdravotné tvrdenia, aby sa zabezpečilo efektívne fungovanie vnútorného trhu pri poskytnutí vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa. 2. Toto nariadenie sa vzťahuje na výživové a zdravotné tvrdenia pri komunikácii komerčného charakteru uvádzané na označení, pri prezentácii a v reklame potravín, ktoré sa v takejto podobe dostávajú ku konečnému spotrebiteľovi. …“ 7 V článku 2 uvedeného nariadenia, nazvanom „Vymedzenie pojmov“, sa uvádza: „1. Na účely tohto nariadenia: … b) sa uplatňuje vymedzenie pojmu ‚potravinový doplnok‘ uvedené v smernici [2002/46]; … d) sa uplatňuje vymedzenie pojmu ‚označenie‘ uvedené v článku 1 ods. 3 písm. a) smernice [2000/13]. 2. Uplatňujú sa aj tieto vymedzenia pojmov: 1. ‚tvrdenie‘ je každé oznámenie alebo znázornenie, ktoré nie je povinné podľa právnych predpisov Spoločenstva ani vnútroštátnych právnych predpisov vrátane obrazového, grafického alebo symbolického znázornenia v akejkoľvek podobe, ktoré udáva, naznačuje alebo vyvoláva dojem, že daná potravina má osobitné vlastnosti; … 5. ‚zdravotné tvrdenie‘ je každé tvrdenie, ktoré udáva, naznačuje alebo vyvoláva dojem, že existuje súvislosť medzi kategóriou potravín, potravinou alebo jednou z jej zložiek a zdravím; …“ 8 Článok 3 prvý odsek tohto nariadenia, nazvaný „Všeobecné zásady pre všetky tvrdenia“, znie: „Výživové a zdravotné tvrdenia sa môžu používať na označení, pri prezentácii a v reklame potravín umiestnených na trhu v Spoločenstve len vtedy, ak sú v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.“ 9 Článok 10 nariadenia č. 1924/2006, nazvaný „Osobitné podmienky“, v odsekoch 1, 2 a 4 stanovuje: „1. Zdravotné tvrdenia sú povolené len vtedy, ak sú v súlade so všeobecnými požiadavkami uvedenými v kapitole II a osobitnými požiadavkami uvedenými v tejto kapitole a sú povolené v súlade s týmto nariadením a zahrnuté do zoznamov povolených tvrdení ustanovených v článkoch 13 a 14. 2. Zdravotné tvrdenia sú povolené len vtedy, ak označenie obsahuje tieto informácie, alebo v prípade, že takéto označenie neexistuje, ak sú tieto informácie uvedené pri prezentácii a v reklame: a) údaj poukazujúci na dôležitosť pestrej a vyváženej stravy a zdravého životného štýlu; b) množstvo potraviny a spôsob konzumácie, ktoré sú potrebné na dosiahnutie tvrdeného pozitívneho účinku; c) v prípade potreby údaj určený osobám, ktoré by sa mali vyhnúť po[ž]ívaniu tejto potraviny; a d) príslušné varovanie pri výrobkoch, ktoré môžu pri nadmernej konzumácii predstavovať zdravotné riziko. … 4. Ak je to vhodné, prijmú sa usmernenia o vykonávaní tohto článku v súlade s postupom uvedeným v článku 25 ods. 2 a, ak je to potrebné, po porade so zainteresovanými stranami, najmä prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov a skupinami spotrebiteľov.“ Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011 10 Odôvodnenie 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 18), znie: „Hoci sú pôvodné ciele a základné zložky súčasných právnych predpisov o označovaní stále platné, treba ich zjednodušiť s cieľom zabezpečiť ich ľahšie dodržiavanie a väčšiu zrozumiteľnosť pre zainteresované strany a zmodernizovať ich so zreteľom na nový vývoj v oblasti informácií o potravinách. Toto nariadenie bude slúžiť záujmom vnútorného trhu tým, že zjednoduší právne predpisy, zabezpečí právnu istotu a odbúra administratívne zaťaženie, ako aj záujmom občanov tým, že vyžaduje jasné, zrozumiteľné a čitateľné označovanie potravín.“ 11 Článok 2 tohto nariadenia, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje: „1. Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov: … g) vymedzenie pojmu ‚reklama‘ v článku 2 písm. a) smernice [2006/114]. 2. Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov: … c) ‚povinné informácie o potravinách‘ sú údaje, ktorých poskytovanie konečnému spotrebiteľovi sa vyžaduje v predpisoch Únie; … j) ‚označenie‘ sú akékoľvek slová, údaje, ochranné známky, obchodná značka, zobrazenia alebo symboly, ktoré sa týkajú potraviny a sú umiestnené na akomkoľvek obale, dokumente, oznámení, etikete, krúžku alebo prstenci, ktoré sprevádzajú takúto potravinu alebo sa jej týkajú; …“ 12 V článku 12 uvedeného nariadenia, nazvanom „Dostupnosť a umiestnenie povinných informácií o potravinách“, sa v odsekoch 1 a 2 uvádza: „1. Povinné informácie o potravinách musia byť v súlade s týmto nariadením v prípade všetkých potravín k dispozícii a ľahko prístupné. 2. Ak ide o balené potraviny, povinné informácie o potravinách musia byť uvedené priamo na balení alebo na pripojenej etikete.“ 13 Podľa článku 53 tohto nariadenia s názvom „Zrušovacie ustanovenie“: „1. Smernice 87/250/EHS, 90/496/EHS, 1999/10/ES, [2000/13], 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie (ES) č. 608/2004 sa zrušujú s účinnosťou od 13. decembra 2014. 2. Odkazy na zrušené akty sa považujú za odkazy na toto nariadenie.“ Vykonávacie rozhodnutie 2013/63/EÚ 14 Bod 2 prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie 2013/63/EÚ z 24. januára 2013, ktorým sa prijímajú usmernenia na vykonávanie osobitných podmienok v prípade zdravotných tvrdení ustanovených v článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 (Ú. v. EÚ L 22, 2013, s. 25), nazvaný „Sprievodné povinné informácie k schváleným zdravotným tvrdeniam – článok 10 ods. 2“, znie: «2.1. Tri rôzne prípady vykonávania článku 10 ods. 2. S cieľom dosiahnuť súlad s nariadením sa na základe článku 10 ods. 2 vyžadujú dve alebo ak je to vhodné, štyri povinné informácie, ktoré sa majú poskytnúť spotrebiteľovi pri použití zdravotného tvrdenia. Informácie stanovené v článku 10 ods. 2 písm. a) až d) sa musia uviesť v označení potravín alebo ak takéto označenie neexistuje, pri ich prezentácii a reklame. Toto ustanovenie by sa malo chápať v súvislosti s cieľom zákonodarcu zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa poskytnutím primeraných a pravdivých informácií, ktoré spotrebiteľom pomôžu uskutočniť informované rozhodnutie. ‚Označenie‘ je vymedzené v článku 1 ods. 3 písm. a) smernice [2000/13] a článku 2 ods. 2 písm. j) nariadenia [č. 1169/2011]. Podľa uvedeného vymedzenia „‚označenie‘ znamená akékoľvek slová, údaje, ochranné známky, obchodnú značku, zobrazenia alebo symboly, ktoré sa týkajú potraviny a sú umiestnené na akomkoľvek obale, dokumente, oznámení, etikete, krúžku alebo prstenci, ktoré sprevádzajú takúto potravinu alebo sa jej týkajú“. V právnych predpisoch Únie existuje vymedzenie ‚reklamy‘…, ale neexistuje žiadne vymedzenie ‚prezentácie‘, ktorú teda treba chápať v súvislosti s vysvetlením ustanoveným v článku 2 ods. 3 písm. a) smernice [2000/13] a článku 7 ods. 4 písm. b) nariadenia [č. 1169/2011]. Zdravotné tvrdenie môže byť uvedené na ‚označení‘, čo môže mať širší význam ako samotná etiketa, keďže obsahuje všetky informácie pre spotrebiteľa o potravine, ku ktorej je priložené alebo na ktorú odkazuje. Rozlíšenie medzi ‚označením‘ a ‚reklamou‘ spočíva v tom, že zmyslom ‚označenia‘ je dodanie potraviny konečnému spotrebiteľovi, zatiaľ čo ‚reklamu‘ využíva prevádzkovateľ potravinárskeho podniku na podporu dodávky potravín. a) Na účely súladu s článkom 10 ods. 2 je potrebné zahrnúť povinné informácie v označení potraviny, ktorej sa zdravotné tvrdenie týka. b) Ak ‚označenie‘ neexistuje, povinné informácie sú uvedené v rámci ‚reklamy‘ a ‚prezentácie‘ potraviny, v prípade ktorej je zdravotné tvrdenie uvedené. Napríklad ak sa zdravotné tvrdenie týka všeobecnej reklamy na potravinu (napríklad olivový olej, mliečne výrobky, mäso atď.), z ktorej nevyplýva priama súvislosť so špecifickým produktom, ktorý by mal ‚označenie‘, povinné informácie sa musia uviesť pri ‚reklame‘ a ‚prezentácii‘ uvedenej potraviny. V článku 12 nariadenia [č. 1169/2011] sa ustanovuje zásada, že spotrebiteľ by mal mať vždy povinné informácie pri rozhodovaní o kúpe potraviny. … …» Nemecké právo 15 Ustanovenie § 3 Gesetz gegen den unlauteren Wettbewerb (zákon o nekalej súťaži) z 3. júla 2004 (BGBl. 2004 I, s. 1414), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „UWG“), s názvom „Zákaz nekalých obchodných praktík“ v odseku 1 stanovuje: „Nekalé obchodné praktiky sú zakázané.“ 16 Podľa § 3a UWG s názvom „Porušenie práva“: „Nekalej praktiky sa dopustí ten, kto koná v rozpore s právnym predpisom, ktorý je určený najmä na to, aby v záujme subjektov pôsobiacich na trhu reguloval trhové správanie, pokiaľ môže mať toto konanie značný vplyv na záujmy spotrebiteľov, iných účastníkov na trhu alebo konkurentov.“ 17 Ustanovenie § 5a UWG, nazvané „Klamanie opomenutím“, v odseku 1 stanovuje: „Nekalo koná tiež ktokoľvek, kto spotrebiteľa alebo iného účastníka trhu uvedie do omylu tým, že opomenie uviesť podstatnú informáciu, 1. ktorú spotrebiteľ alebo iný účastník na trhu vzhľadom na konkrétne okolnosti potrebuje na to, aby urobil kvalifikované rozhodnutie o obchodnej transakcii, a 2. ktorej opomenutie môže spotrebiteľa alebo iného účastníka na trhu podnietiť k tomu, aby urobil také rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.“ 18 V § 8 UWG, nazvanom „Žaloba na odstránenie protiprávneho stavu a žaloba o zdržanie sa nedovoleného konania“, sa uvádza: „1. Voči osobe, ktorá sa dopustí nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 3 alebo § 7, možno podať žalobu na odstránenie protiprávneho stavu a v prípade rizika opakovania aj žalobu o zdržanie sa nedovoleného konania. … … 3. Žaloby uvedené v odseku 1 môžu podať: … (2) združenia s právnou subjektivitou na presadzovanie obchodných alebo nezávislých profesijných záujmov, ktoré sú zapísané v zozname kvalifikovaných profesijných združení podľa § 8b, pokiaľ je ich členmi značný počet podnikateľov, ktorí predávajú tovar alebo služby rovnakého alebo príbuzného druhu na rovnakom trhu a porušenie má vplyv na záujmy ich členov, …“ Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 19 Kyberg Pharma uvádza na trh potravinový doplnok vo forme kapsúl obsahujúcich okrem iného glukomanan (konjac mannan) (ďalej len „dotknutý výrobok“), na ktorého obale je uvedený údaj zdôrazňujúci dôležitosť pestrej a vyváženej stravy a zdravého životného štýlu. 20 V priebehu roka 2020 dala Kyberg Pharma v písomnej tlači uverejniť reklamný leták, v ktorom bol propagovaný dotknutý výrobok, pričom v ňom okrem iného uviedla tieto tvrdenia: „zdravé chudnutie“ a „glukomanan v rámci nízkokalorickej stravy prispieva k zníženiu telesnej hmotnosti“. Medzi účastníkmi konania vo veci samej je nesporné, že tento leták neobsahoval údaj uvedený v predchádzajúcom bode. 21 Schutzverband gegen Unwesen in der Wirtschaft, profesijné združenie založené podľa nemeckého práva, ktorého úlohou je podľa jeho stanov bojovať proti nekalej súťaži, sa domnievalo, že tieto tvrdenia mali byť doplnené informáciami uvedenými v článku 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006, a preto podalo na Landgericht München I (Krajinský súd Mníchov, Nemecko) žalobu, v ktorej sa domáhalo najmä toho, aby spoločnosti Kyberg Pharma bolo pod hrozbou pokuty nariadené, aby v obchodnom styku a na účely hospodárskej súťaže prestala propagovať alebo dávať reklamu na dotknutý výrobok s použitím uvedených tvrdení, bez uvedenia údaja o dôležitosti pestrej a vyváženej stravy a zdravého životného štýlu, v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. a). 22 Po tom, čo tento súd tejto žalobe vyhovel rozsudkom z 19. januára 2022, Kyberg Pharma podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Oberlandesgericht München (Vyšší krajinský súd Mníchov, Nemecko), ktorý toto odvolanie rozsudkom z 20. júla 2023 zamietol. 23 Kyberg Pharma podala proti tomuto rozsudku opravný prostriedok „Revision“ na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania. 24 Predkladajúci vnútroštátny súd sa domnieva, že úspech tohto opravného prostriedku závisí od toho, či sa článok 10 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1924/2006 má vykladať v tom zmysle, že Kyberg Pharma si splnila povinnosť poskytnúť informácie, ktorá jej vyplýva z tohto ustanovenia, keď informácie uvedené v tomto ustanovení uviedla na obale dotknutého výrobku, alebo či bola povinná uviesť dané informácie aj na reklamnom letáku uverejnenom v písomnej tlači na účely propagácie tohto výrobku. 25 Predkladajúci vnútroštátny súd, ktorý sa domnieva, že podľa tohto ustanovenia musí byť dotknutá informácia v prvom rade uvedená v „označení“ potraviny na etikete, sa po prvé pýta, či pod tento pojem môže spadať písomná reklama. 26 V tejto súvislosti tento súd uvádza, že pojem „označenie“, ktorého definícia vyplýva z článku 2 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 1924/2006 v spojení s článkom 2 ods. 2 písm. j) a článkom 53 ods. 2 nariadenia č. 1169/2011, zahŕňa predovšetkým slová a údaje, ktoré sa týkajú potraviny a sú umiestnené nielen na obale, ale aj v každom dokumente, ktorý je k tejto potravine priložený alebo na ňu odkazuje. 27 Po druhé za predpokladu, že písomná reklama pod tento pojem nespadá, sa uvedený súd zamýšľa nad tým, či by informácia podľa článku 10 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1924/2006 aj v situácii, že by bola uvedená na označení potraviny, mala – v súlade s cieľom spočívajúcim v dosiahnutí vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, ktorý toto nariadenie sleduje – byť uvedená aj v písomnej reklame určenej na jej propagáciu prostredníctvom zdravotného tvrdenia. 28 Predkladajúci vnútroštátny súd sa totiž domnieva, že znenie tohto ustanovenia v jeho nemeckej a anglickej jazykovej verzii umožňuje výklad v tom zmysle, že ak sa použije zdravotné tvrdenie, povinné informácie stanovené v uvedenom ustanovení musia byť poskytnuté tak na označení, ako aj v reklame, ktorou sa dotknutá potravina propaguje. 29 Za týchto okolností Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: „1. Má sa článok 10 ods. 2 nariadenia [č. 1924/2006] vykladať v tom zmysle, že pojem ‚označenie‘ potraviny zahŕňa aj písomnú reklamu na túto potravinu, v dôsledku čoho použitie zdravotného tvrdenia v písomnej reklame znamená, že v reklame musia byť splnené povinnosti poskytnúť informácie, ktoré sú upravené v tomto ustanovení? 2. Má sa článok 10 ods. 2 nariadenia [č. 1924/2006] vykladať v tom zmysle, že v prípade použitia zdravotných tvrdení v reklame na potravinu povinnosť poskytnúť informácie, ktorá existuje podľa tohto ustanovenia, musí byť splnená aj v reklame na potravinu, aj keď označenie potraviny obsahuje požadované informácie?“ O prejudiciálnych otázkach O prvej otázke 30 Svojou prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 10 ods. 2 smernice č. 1924/2006 vykladať v tom zmysle, že písomná reklama, ktorou sa propaguje potravinový doplnok, spadá pod pojem „označenie“ v zmysle tohto ustanovenia. 31 Hneď na začiatok treba pripomenúť, že podľa článku 1 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 sa toto nariadenie vzťahuje na výživové a zdravotné tvrdenia pri komunikácii komerčného charakteru týkajúcej sa potravín, ktoré sa v takejto podobe dostávajú ku konečnému spotrebiteľovi, vrátane – ako vyplýva z článku 2 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia v spojení s článkom 2 písm. a) smernice 2002/46 – potravinových doplnkov. 32 Na základe článku 3 prvého odseku nariadenia č. 1924/2006 sa takéto tvrdenia môžu používať na označení, pri prezentácii a v reklame potravín umiestnených na trhu Európskej únie len vtedy, ak sú v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia. 33 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v rámci osobitných požiadaviek vzťahujúcich sa na zdravotné tvrdenia článok 10 ods. 2 uvedeného nariadenia stanovuje, že tieto tvrdenia sú povolené len vtedy, ak informácie, ktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sú obsiahnuté na označení, alebo v prípade, že takéto označenie neexistuje, ak sú tieto informácie uvedené pri prezentácii výrobku alebo v reklame na tento výrobok. 34 Vzniká teda otázka, či písomná reklama môže spadať pod pojem „označenie“ v zmysle tohto článku. 35 Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je na účely výkladu ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok z 11. júna 2020, ratiopharm, C-786/18, EU:C:2020:459, bod 28 a citovaná judikatúra). 36 Pokiaľ ide v prvom rade o znenie článku 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006, treba konštatovať, že pojem „označenie“, ktorý je v ňom uvedený, je vymedzený v článku 2 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia odkazom na článok 1 ods. 3 písm. a) smernice 2000/13, ktorý bol nahradený článkom 2 ods. 2 písm. j) nariadenia č. 1169/2011, tak, že pod tento pojem patria akékoľvek slová, údaje, ochranné známky, obchodná značka, zobrazenia alebo symboly, ktoré sa týkajú potraviny a sú umiestnené na akomkoľvek obale, dokumente, oznámení, etikete, krúžku alebo prstenci, ktoré sprevádzajú takúto potravinu alebo sa jej týkajú. 37 Z tejto definície vyplýva, že zámerom normotvorcu Únie bolo priznať tomuto pojmu „označenie“ široký význam. 38 Treba však uviesť, že v článku 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 používa normotvorca tri odlišné pojmy, ktorými sú konkrétne „označenie“, „prezentácia“ a „reklama“, pričom tieto sú formulované takým spôsobom, že každý z nich má svoj vlastný význam, ktorý sa neprekrýva s významom ostatných dvoch pojmov. 39 Osobitne výraz „v prípade, že [označenie] neexistuje“, ktorý je použitý v tomto článku 10 ods. 2, v zmysle svojho bežného významu nepoukazuje na vzťah rovnocennosti, ale na vzťah subsidiarity medzi pojmom „označenie“ na jednej strane a pojmami „prezentácia“ a „reklama“ na druhej strane (pozri analogicky rozsudok zo 7. júla 2016, Ambisig, C-46/15, EU:C:2016:530, bod 33). 40 Za týchto okolností zo znenia uvedeného článku 10 ods. 2 nemožno vyvodiť, že by písomná reklama spadala pod pojem „označenie“ v zmysle tohto ustanovenia. 41 Pokiaľ ide v druhom rade o kontext, do ktorého tento článok 10 ods. 2 patrí, treba po prvé uviesť, že súčasné použitie pojmov „označenie“ a „reklama“ vo viacerých ustanoveniach nariadenia č. 1924/2006, najmä v článku 1 ods. 2 a článku 3, je znakom toho, že toto nariadenie systematicky rozlišuje medzi týmito dvoma pojmami, pričom nemožno usudzovať, že by prvý uvedený pojem v sebe zahŕňal pojem uvedený ako druhý. 42 Po druhé, ako vyplýva z odôvodnenia 3 uvedeného nariadenia, jeho cieľom je dopĺňať všeobecné zásady stanovené v smernici 2000/13. Vzhľadom na to, že táto smernica bola zrušená a nahradená nariadením č. 1169/2011, ktorým sa zaviedol nový režim, t. j. režim, ktorý nahradil režim stanovený touto smernicou, nariadenie č. 1924/2006 treba vnímať s ohľadom na nariadenie č. 1169/2011. 43 V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely nariadenia č. 1169/2011 článok 2 ods. 1 písm. g) tohto nariadenia odkazuje na definíciu pojmu „reklama“ uvedenú v článku 2 písm. a) smernice 2006/114, podľa ktorého treba za reklamu považovať „akékoľvek predvedenie súvisiace s obchodom, podnikaním, remeslom alebo povolaním, ktorého cieľom je podpora odbytu tovaru alebo služieb“. 44 Z uvedeného vyplýva, že aj pojem „reklama“ v zmysle tohto článku 2 písm. a) má široký význam a zahŕňa akúkoľvek formu, v akej môže byť toto predvedenie vyjadrené, vrátane písomnej formy. 45 Je síce pravda, ako bolo uvedené v bodoch 37 a 44 tohto rozsudku, že pojmy „označenie“ a „reklama“ v zmysle nariadenia č. 1169/2011 sú vymedzené široko, nič to však nemení na tom, že v tomto nariadení sa medzi týmito pojmami rozlišuje. Preto reklama, a to ani taká, ktorá je prezentovaná v písomnej forme, nemôže byť zahrnutá v pojme „označenie“ v zmysle článku 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006, pretože inak by toto rozlišovanie bolo zbavené potrebného účinku. 46 Pokiaľ ide v treťom rade o ciele nariadenia č. 1924/2006, treba pripomenúť, že po prvé sa toto nariadenie, ako sa uvádza v jeho článku 1 ods. 1, snaží zabezpečiť efektívne fungovanie vnútorného trhu a zároveň poskytnúť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, najmä pred klamlivými tvrdeniami, a to tým, že sa spotrebiteľovi uľahčí výber prostredníctvom toho, že sa na trh budú uvádzať bezpečné a riadne označené výrobky. Po druhé patrí medzi hlavné ciele uvedeného nariadenia aj ochrana zdravia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2025, Novel Nutriology, C-386/23, EU:C:2025:304, bod 63 a citovanú judikatúru). 47 V súlade s uvedeným treba zdôrazniť, že pojmy „označenie“ a „reklama“ slúžia na odlišné účely. V tejto súvislosti sa vo vykonávacom rozhodnutí 2013/63, ktoré prijala Európska komisia v rámci vykonávacích právomocí, ktoré jej zveril normotvorca Únie na základe článku 10 ods. 4 a článku 25 nariadenia č. 1924/2006, v rámci prílohy k tomuto rozhodnutiu v bode 2.1 treťom odseku uvádza, že „rozlíšenie medzi ‚označením‘ a ‚reklamou‘ spočíva v tom, že zmyslom ‚označenia‘ je dodanie potraviny konečnému spotrebiteľovi, zatiaľ čo ‚reklamu‘ využíva prevádzkovateľ potravinárskeho podniku na podporu dodávky potravín“. 48 Platí teda, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 58 svojich návrhov, že označenie má informatívny účel, zatiaľ čo reklama má propagačný účel. 49 V tejto súvislosti sa v odôvodnení 16 nariadenia č. 1924/2006 uvádza, že je dôležité, aby spotrebiteľ tvrdeniam o potravinách rozumel a že všetkých spotrebiteľov treba chrániť pred tvrdeniami, ktoré sú klamlivé, pričom sa v ňom spresňuje, že toto nariadenie používa kritérium priemerného spotrebiteľa, ktorý má dostatok informácií a je primerane pozorný a opatrný, vzhľadom na sociálne, kultúrne a jazykové faktory (rozsudok z 30. januára 2020, Dr. Willmar Schwabe, C-524/18, EU:C:2020:60, bod 35). 50 Je síce pravda, že ak by sa uplatňovanie požiadaviek týkajúcich sa označovania rozšírilo aj na písomnú reklamu, mohlo by to zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa, no takéto rozšírenie by malo za následok, ako uviedol generálny advokát v bode 61 svojich návrhov, ohrozenie jedného z ďalších cieľov nariadenia č. 1924/2006, ktorým je, ako bolo pripomenuté v bode 46 tohto rozsudku, zabezpečiť efektívne fungovanie vnútorného trhu, a teda vytvorenie rovnováhy medzi týmto cieľom a cieľom ochrany zdravia, ktoré bolo zámerom normotvorcu Únie. 51 Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 10 bod 2 nariadenia č. 1924/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že písomná reklama určená na propagáciu potravinového doplnku nespadá pod pojem „označenie“ v zmysle tohto ustanovenia. O druhej otázke 52 Svojou druhou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či v prípade, že sa v reklame na potravinový doplnok použijú zdravotné tvrdenia, článok 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 vyžaduje, aby informácie, ktoré sú upravené v tomto ustanovení, boli uvedené v tejto reklame aj vtedy, keď už sú tieto informácie obsiahnuté na označení tohto doplnku. 53 Treba pritom pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci konania na základe spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zakotveného v článku 267 ZFEÚ prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť spor, ktorý prejednáva. Z tohto hľadiska Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené (rozsudok z 26. marca 2026, AVEPA, C-294/25, EU:C:2026:254, bod 22 a citovaná judikatúra). 54 V prejednávanej veci treba konštatovať, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že spor vo veci samej sa týka reklamy určenej na propagáciu potravinového doplnku, uverejnenej v časopise formou reklamného oznámenia. Analýzu je teda potrebné obmedziť len na prípad písomnej reklamy. 55 Preto je na účel poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu potrebné konštatovať, že svojou druhou otázkou sa tento súd v podstate pýta, či sa má článok 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 vykladať v tom zmysle, že povinné informácie vymenované v tomto ustanovení sa musia uvádzať v písomnej reklame určenej na propagáciu potravinového doplnku, ak sú tieto informácie uvedené na označení tohto doplnku. 56 V tejto súvislosti, ako bolo pripomenuté v bode 33 tohto rozsudku, článok 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 stanovuje, že zdravotné tvrdenia sú povolené len vtedy, ak informácie, ktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sú obsiahnuté na označení, alebo v prípade, že takéto označenie neexistuje, ak sú tieto informácie uvedené pri prezentácii výrobku alebo v reklame na tento výrobok. 57 Z použitia priraďovacej spojky „alebo“ uvedenej v tomto ustanovení, ktorá je umiestnená pred výrazom „ak takéto označenie neexistuje“, teda treba vyvodiť, že tieto informácie musia byť na označení dotknutého výrobku uvedené prednostne. Platí pritom, že v prípade neexistencie takéhoto označenia treba uvedené informácie uviesť inými prostriedkami, akými sú prezentácia tohto výrobku alebo reklama na tento výrobok. 58 Je pravda, ako uvádza predkladajúci vnútroštátny súd, že vo francúzskej jazykovej verzii článku 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 by priraďovacia spojka „alebo“, ktorá je použitá medzi pojmami „prezentácia“ a „reklama“, mohla viesť k názoru, že prevádzkovatelia potravinárskych podnikov disponujú určitou mierou voľnej úvahy pri plnení informačnej povinnosti, ktorá im vyplýva z tohto ustanovenia, v prípade, že potravina neobsahuje dané označenie, zatiaľ čo iné jazykové verzie uvedeného ustanovenia, najmä španielska („en la presentación y la publicidad“), nemecká („die Aufmachung der Lebensmittel und die Lebensmittelwerbung“), anglická („the presentation and advertising“) či litovská („pateikime ir reklamoje“), používajú priraďovaciu spojku „a“, ktorá naznačuje, že v prípade neexistencie označenia musia byť informácie uvedené tak v prezentácii dotknutého výrobku, ako aj v reklame na tento výrobok. 59 Ako však v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 33 a 34 svojich návrhov, po prvé podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora formulácia použitá v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie nemôže slúžiť ako jediný základ pre výklad tohto ustanovenia, ani jej nemožno priznať prednosť pred ostatnými jazykovými verziami. Ustanovenia práva Únie sa totiž majú vykladať a uplatňovať jednotným spôsobom pri zohľadnení existujúcich verzií vo všetkých jazykoch Únie. V prípade rozdielu medzi rôznymi jazykovými verziami textu práva Únie sa má predmetné ustanovenie vykladať v závislosti od kontextu a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou (rozsudok z 12. septembra 2019, A a i., C-347/17, EU:C:2019:720, bod 38, ako aj citovaná judikatúra). Po druhé v prejednávanej veci tento rozdiel medzi jazykovými verziami článku 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 v každom prípade nemôže byť rozhodujúci, keďže použitie priraďovacích spojok „a“ alebo „alebo“ pred pojmom „reklama“ sa týka prípadu, keď by označenie obsahujúce informáciu podľa tohto článku 10 ods. 2 písm. a) neexistovalo, no o takýto prípad vo veci samej nejde. 60 Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ povinné informácie, ktoré sú vymenované v článku 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 sú obsiahnuté v označení dotknutého výrobku, ako je to v prípade potravinového doplnku, o ktorý ide vo veci samej, povinnosť uviesť tieto informácie stanovená v tomto ustanovení sa musí považovať za splnenú, a teda nie je nevyhnutné, aby uvedené informácie boli oznámené v rámci reklamy týkajúcej sa tohto výrobku. 61 Tento výklad potvrdzuje tak kontext, do ktorého tento článok 10 ods. 2 patrí, ako aj účel sledovaný týmto nariadením. 62 Pokiaľ ide v prvom rade o kontext, do ktorého uvedený článok 10 ods. 2 patrí, treba uviesť, že v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2013/63 sa v bode 2.1 treťom odseku písm. a) výslovne stanovuje to, že tento článok 10 ods. 2 ukladá povinnosť uvádzať určité povinné informácie na označení potraviny, na ktorú sa vzťahuje zdravotné tvrdenie, a v bode 2.1 treťom odseku písm. b) prvom odseku stanovuje to, že ak označenie neexistuje, tieto informácie musia byť uvedené okrem iného v reklame na túto potravinu. 63 Okrem toho článok 12 nariadenia č. 1169/2011, nazvaný „Dostupnosť a umiestnenie povinných informácií o potravinách“, po prvé v odseku 1 stanovuje, že povinné informácie musia byť v súlade s týmto nariadením v prípade všetkých potravín k dispozícii a ľahko prístupné, pričom, ako vyplýva z článku 2 ods. 2 písm. c) uvedeného nariadenia, medzi takéto povinné informácie patria tie, ktoré sú vymenované v článku 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006. Po druhé tento článok 12 v odseku 2 stanovuje, že ak ide o balené potraviny, povinné informácie o potravinách musia byť uvedené priamo na balení alebo na pripojenej etikete. 64 V tejto súvislosti podľa bodu 2.1 tretieho odseku písm. b) druhého pododseku prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2013/63 „v článku 12 nariadenia [č. 1169/2011] sa ustanovuje zásada, že spotrebiteľ by mal mať vždy povinné informácie pri rozhodovaní o kúpe potraviny“. 65 Ak pritom potravina obsahuje označenie, v ktorom sú obsiahnuté povinné informácie vymenované v článku 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006, spotrebiteľ má tieto povinné informácie k dispozícii pri rozhodovaní o kúpe potraviny prostredníctvom tohto označenia, pričom účelom takéhoto označenia je práve poskytnúť tomuto spotrebiteľovi informácie, ako bolo uvedené v bode 48 tohto rozsudku. Ak by teda zámerom normotvorcu Únie bolo nariadiť, aby sa uvedené povinné informácie uvádzali aj v písomnej reklame týkajúcej sa tohto výrobku, výslovne by to stanovil. 66 Pokiaľ ide v druhom rade o ciele nariadenia č. 1924/2006, ako bolo uvedené v bode 46 tohto rozsudku, cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť efektívne fungovanie vnútorného trhu a zároveň zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. 67 Z tohto dôvodu treba okrem iného spotrebiteľom poskytnúť informácie potrebné na to, aby sa mohli rozhodovať na základe úplného poznania faktov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2015, Neptune Distribution, C-157/14, EU:C:2015:823, bod 49 a citovanú judikatúru). 68 Keďže pritom platí, ako bolo uvedené v bode 60 tohto rozsudku, že povinné informácie vymenované v článku 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 sú uvedené na označení dotknutého výrobku, nie je nevyhnutné, aby sa tieto informácie nachádzali aj v písomnej reklame týkajúcej sa tohto výrobku, keďže dotknutý spotrebiteľ má k dispozícii všetky informácie potrebné na to, aby sa pri samotnej kúpe mohol informovane rozhodnúť. 69 Vzhľadom na vyššie uvedené treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že povinné informácie vymenované v tomto ustanovení sa nemusia uvádzať v písomnej reklame určenej na propagáciu potravinového doplnku vtedy, ak sú tieto informácie uvedené na samotnom označení tohto doplnku. O trovách 70 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: 1. Článok 10 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách sa má vykladať v tom zmysle, že: písomná reklama určená na propagáciu potravinového doplnku nespadá pod pojem „označenie“ v zmysle tohto ustanovenia. 2. Článok 10 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že: povinné informácie vymenované v tomto ustanovení sa nemusia uvádzať v písomnej reklame určenej na propagáciu potravinového doplnku vtedy, ak sú tieto informácie uvedené na samotnom označení tohto doplnku. Podpisy (*1) Jazyk konania: nemčina.