{"guid": "1fcba5f2-761a-49a0-a7c6-6fab8173b3ae:c8d340a7-1b62-4323-ad46-dd4cfd691ec8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2010:1208203707.1", "spisova_znacka": "6Co/210/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/210/2012 z 19. 12. 2010", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 19. decembra 2010, sp. zn. 6Co/210/2012, ECLI:SK:KSBA:2010:1208203707.1", "identifikacne_cislo": "1208203707", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Antónia Ďuranová", "sudca_id": 1021, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-antonia-duranova-1021", "datum_vydania": "2010-12-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8d340a7-1b62-4323-ad46-dd4cfd691ec8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2010:1208203707.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2010:1208203707.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2010:1208203707.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/210/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208203707
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2010:1208203707.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky : L.. R. C. (A. Ž.), N. N., F. X, zastúpená JUDr.
Rastislavom Smieškom, advokátom, Bratislava, Miletičova 1, proti odporcovi : M. Ž., N. N., U. XX,
zastúpený Mgr. Marcelom Drgonom, advokátom, Bratislava, Jesenského 2, o zaplatenie 11.267,81 € s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 4. 9.
2009 č.k. 50C 40/2008 -361, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa   z r u š u j e   a vec mu    v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa voči odporcovi
domáhala zaplatenia  sumy  11.267,81 € ( 339.454,08 Sk ) s úrokom z omeškania  vo výške  17,6 %
ročne zo sumy  43.650,- Sk od  1. 1. 2000  do zaplatenia,  vo výške  17,6 % ročne zo sumy 25.134,34
Sk  od  1. 1. 2001  do zaplatenia, vo výške  15,5 % ročne  zo sumy  23.154,- Sk  od  1. 1. 2002  do
zaplatenia,  vo výške  13 % ročne zo sumy  118.889,- Sk od  1.1. 2003  do zaplatenia,  vo výške  12 %
ročne  zo sumy 128.626,40 Sk  od  1. 1. 2004  do zaplatenia, a to titulom vyplatenia podielu na príjmoch
z podnikania odporcu na základe ust. § 148a ods. 3 Obč.zák.

Prvostupňový súd dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II  zo dňa  19.1.1999
č.k. 12C  314/1998 - 11, právoplatným dňa  12. 5. 1999 bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov - účastníkov konania. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa  10. 1. 2005  č.k.
9C  182/2004 - 13, právoplatným  dňa  16. 2. 2005, bolo rozvedené manželstvo účastníkov konania.
Navrhovateľka sa domáhala vyplatenia žalovanej sumy ako spolupodnikajúca osoba za roky  1999,
2000, 2001, 2002  a 2003 v pomere 20 %  k  80 %. Súd prvého stupňa prihliadol na námietku premlčania,
vznesenú v konaní odporcom, ktorú vyhodnotil ako dôvodnú. Poukázal na ust. § 114 Obč.zák., podľa
ktorého ak ide o právo medzi manželmi, premlčacia doba nezačína plynúť a ani neplynie. Existencia
manželstva je teda prekážkou plynutia premlčacej doby. Po zrušení manželstva rozvodom však uvedená
prekážka odpadá, a teda premlčacia doba začína riadne plynúť. V danom prípade bolo manželstvo
účastníkov konania zrušené dňom 16. 2. 2005, kedy začala plynúť dvojročná subjektívna, resp. trojročná
objektívna premlčacia doba podľa § 107 ods. 1, 2 Obč.zák. Návrh na začatie konania bol doručený súdu
až dňa  18. 2. 2008, t.j. po uplynutí subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby. Vzhľadom k tomu, že
sa odporca premlčania dovolal, súd nemohol navrhovateľke premlčané právo priznať ( § 100 ods. 1
Obč.zák.) a ďalej sa posudzovaním dôvodnosti návrhu nezaoberal a tento zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania oprel súd prvého stupňa o ust. § 142 ods.1 O.s.p. a v konaní úspešnému
odporcovi priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia  v sume 2.441,77 €.

Uvedený rozsudok napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka, domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkala prvostupňovému súdu, že vec nesprávne
právne posúdil. V odvolaní poukazovala na ust. § 57 ods. 3 O.s.p., v súvislosti s ktorým uviedla, že



návrh na začatie súdneho konania podala na pošte dňa  15. 2. 2008, t.j. ešte pred uplynutím trojročnej
premlčacej doby, ktorú skutočnosť preukazovala k odvolaniu pripojeným podacím lístkom  zo dňa  15.
2. 2008. Navrhovateľka tak úkon učinila ešte pred uplynutím trojročnej premlčacej doby v zmysle ust. §
107 ods. 2 Obč.zák., ako aj  trojročnej všeobecnej premlčacej doby podľa §  101 Obč.zák.

Navrhovateľka vytýkala prvostupňovému súdu, že ju podľa § 100 ods. 1 O.s.p. neupozornil na dôvodnosť
odporcom vznesenej námietky premlčania už na prvom pojednávaní, ale vo veci vytýčil ešte ďalších 6
pojednávaní, čím došlo k zbytočnému navýšeniu trov právneho zastúpenia. Konanie prvostupňového
súdu nebolo hospodárne a navyše rozhodnutie bolo pre navrhovateľku šokom, aj vzhľadom na trovy
konania.

Osobitne navrhovateľka poukázala na to, že prvostupňový súd sa zaoberal výlučne premlčaním nároku
čo do istiny, nie však aj čo do príslušenstva, t.j. úrokov z omeškania, ktoré môžu plynúť bez ohľadu na
premlčanie istiny.

Bolo tiež porušené základné právo účastníka na spravodlivý súdny proces, keďže súd prvého stupňa
na pojednávaní dňa  29. 5. 2009 vyhlásil dokazovanie za skončené, následne na pojednávaní dňa  30.
7. 2009 doručil súd prvého stupňa krátkou cestou právnemu zástupcovi navrhovateľky záverečný návrh
odporcu a opätovne na pojednávaní dňa  4. 9. 2009 vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené.
Uvedený postup súdu je v rozpore s ust. § 120 ods. 4 a nasl. O.s.p. Bolo tiež porušené základné právo
účastníkov konania na zákonného sudcu z dôvodu, že na pojednávaní dňa  17. 6. 2009 sa pojednávalo
bez účasti prideleného samosudcu v tejto právnej veci. Nebolo tiež rozhodnuté uznesením o zmene
návrhu ohľadom podania navrhovateľky  zo dňa  15. 10. 2008 o zmene priezviska navrhovateľky.

Navrhovateľka tiež namietala rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách konania. Môže sa len
domnievať, či odporca trovy konania vyčíslil v zákonom stanovenej lehote. Za primerané by
navrhovateľka považovala použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Nesúhlasila s priznaním trov právneho
zastúpenia za úkony vyjadrenie k žalobe zo dňa 29. 9. 2008, vyjadrenie vo veci samej zo dňa  19. 1.
2009,  8. 2. 2009  a  3. 6. 2009, v ktorých sa nejedná o úkony v prejednávanej veci. Právny zástupca
odporcu sa vo svojich vyjadreniach opakoval, neuviedol žiadne nové skutočnosti; tieto úkony boli
vyvolané neopodstatnenými požiadavkami prvostupňového súdu, resp. neopodstatneným vypisovaním
podaní odporcu na príslušný súd. Pre prípad, že by odvolací súd nezistil dôvody na zrušenie rozsudku,
navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 238 ods. 3 O.s.p. a pripustil vo veci
dovolanie.

Na odvolanie navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že od samotného počiatku
popieral, že by navrhovateľka mala voči nemu akýkoľvek peňažný nárok a pokiaľ by aj existoval, tento
by sa premlčal už pre podaním návrhu. Navrhovateľka nesprávne zamieňa plynutie procesných lehôt
podľa O.s.p., ktoré naozaj zostávajú zachované v prípade, ak sa podanie odovzdá orgánu na doručenie
a plynutie  hmotnoprávnych lehôt  - v danom prípade premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka
- pri ktorých na ich zachovanie nestačí odovzdanie orgánu na doručenie, ale je potrebné, aby podanie
bolo v lehote aj doručené druhému účastníkovi, resp. v tomto prípade, súdu. V danom prípade nebolo
podanie navrhovateľky súdu doručené v lehote troch rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva účastníkov, ale bolo v tejto lehote len podané na pošte, platí, že navrhovateľke márne
uplynuli ako všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Obč.zák., ako aj objektívna premlčacia
doba podľa § 107 ods. 2 Obč.zák., tak aj v tomto prípade  rozhodujúca dvojročná subjektívna premlčacia
doba podľa § 107 ods. 1 Obč.zák.

Odporca podobne ako v prípade istiny popieral tiež nárok na príslušenstvo údajnej pohľadávky. Na
zaplatenie domnelého nároku ho navrhovateľka vyzvala prvýkrát  22. 10. 2007, t.j. až po uplynutí
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Obč.zák.; nikdy sa preto nemohol dostať
do omeškania.

Odporca nesúhlasil s tvrdením navrhovateľky o údajnej nehospodárnosti konania. Právna zástupkyňa
navrhovateľa sa bez náležitého ospravedlnenia nedostavila na prvé pojednávanie dňa  17. 10. 2008.
Navrhovateľka podaním o ničím nepodložených tvrdeniach o údajnom uznaní dlhu podľa Obch. zák.- čo
by znamenalo dlhšiu premlčaciu dobu - zavádzala súd a navyše aj zmarila pojednávanie dňa  14. 1. 2009.



Neustále prednášala nové tvrdenia, bolo preto právom odporcu na ne reagovať vlastnými podaniami,
tak aby bolo zachované jeho právo na súdnu ochranu.

Súd môže podľa § 100 ods. 1 O.s.p. účastníkom prejudikovať svoj právny názor na vec len v prípade,
ak mu to účastníci svojím postupom v konaní umožnia, t.j. ak sú ich prednesy konzistentné a vecné.
Odporca predpokladá, že vzhľadom na postup navrhovateľky v konaní tak súd prvého stupňa urobiť
nevedel.

Opätovné skončenie dokazovania pred vynesením rozsudku nie je v rozpore s § 120 ods. 4 a nasl.
O.s.p. a vdanom prípade nie je možné, aby malo akýkoľvek vplyv na rozhodnutie vo veci, nakoľko medzi
prvým a druhým ukončením dokazovania neboli vykonané žiadne dôkazy a skutočnosť, že po prvom
skončení dokazovania boli právnym zástupcom oboch účastníkov navzájom doručené ich záverečné
návrhy, nemôže mať na výsledok konania žiadny vplyv, nakoľko po ich záverečných návrhoch už neboli
vykonané žiadne dôkazy. Pokiaľ ide o odročenie pojednávania dňa  17. 6. 2009 iným sudcom, ako vec
prejednávajúcim, v tomto prípade vôbec nedošlo k prejednávaniu veci; ak by však aj išlo o pochybenie
súdu, nebolo nijako spôsobilé privodiť chybu v rozhodnutí o veci samej. Zmena priezviska navrhovateľky
nie je dôvod na rozhodovanie o zmene návrhu, ani o zámene účastníka, ani dôvod na prijímanie
akéhokoľvek uznesenia v konaní.

Náhrada trov konania bola priznaná odporcovi plne v súlade s ust. § 142 a nasl. O.s.p.; trovy boli
vyčíslené v zákonnej lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. Neexistujú žiadne dôvody na použitie ust. § 150
ods. 1 O.s.p. a ani navrhovateľka žiadne takéto dôvody neoznačila.

Navrhovateľka vo svojom odvolaní tiež neuviedla, z akého dôvodu by v danej veci malo ísť o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že nie sú splnené podmienky  ani
na potvrdenie ani na zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Ak podnikateľskú činnosť po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov vykonáva podnikateľ
spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom, rozdelia sa medzi nich príjmy z
podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou; ak taká zmluva nebola uzavretá, rozdelia sa príjmy
rovným dielom ( § 148a ods. 3 Obč.zák.).

Ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane a maloletými deťmi a inými zastúpenými
osobami na druhej strane, premlčanie sa ani nezačína ani neplynie, ak nejde o úroky a opakujúce
sa plnenie. To platí aj o právach medzi manželmi ( § 114 Obč.zák. ). Existencia manželstva je teda
prekážkou plynutia premlčacej doby, ak ide o právo medzi manželmi.

Podľa § 101 Obč.zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov ( § 451ods. 1, 2 Obč.zák. ).

V súdenej právnej veci navrhovateľka návrhom voči odporcovi uplatňuje peňažný nárok v zmysle § 148a
ods. 3 Obč.zák. Súd uplatnený nárok vyhodnotil ako peňažné plnenie majúce povahu bezdôvodného
obohatenia, avšak bez toho, aby uviedol, o ktorú zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ide,
t.j. či uplatnený nárok je plnením získaným bez právneho dôvodu, či plnením z neplatného právneho
úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, príp. či ide o majetkový prospech získaný z
nepoctivých zdrojov.

Súd prvého stupňa tým, že nárok navrhovateľky posúdil ako bezdôvodné obohatenie, vec nesprávne
právne posúdil.  Následne dospel prvostupňový súd k nesprávnemu právnemu záveru o tom, že
navrhovateľka v konaní uplatňuje premlčané právo.



Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Ak sa  bývalý manžel domáha rozdelenia príjmov z podnikania za podmienok v zmysle § 148a ods.
3 Obč.zák., uplatňuje právo, ktoré je v Občianskom zákonníku osobitne upravené.  Toto právo je
nepochybne majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa
§ 101 Obč.zák. Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia.
Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie nemožno rozširovať na
práva, ktoré sa opierajú o osobitné zákonné ustanovenia, ako je to v prípade ust. § 148a ods. 3 Obč.zák.
Napokon, v práve na rozdelenie príjmov z podnikania podľa § 148a ods. 3 Obč.zák. nie je splnená ani
jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Obč.zák. Nejde
totiž ani o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, ani o majetkový prospech získaný plnením
z neplatného právneho úkonu, či plnením  z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, ani o  prípadný
majetkový prospech získaný z nestatočných zdrojov.

Niet pochýb o tom, že účastníci konania boli v rozhodnom období manželmi, ich bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené rozhodnutím súdu vzhľadom na podnikateľskú činnosť odporcu,
pričom navrhovateľka podnikateľkou nebola, však odporcovi ako svojmu ( bývalému ) manželovi v
podnikaní počas trvania manželstva pomáhala. Navrhovateľka uplatňuje v konaní právo, ktoré sa opiera
o ust. § 148a ods. 3 Obč.zák., t.j. právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe podľa § 101 Obč.zák. Pokiaľ prvostupňový súd dospel k inému právnemu názoru a
nárok navrhovateľky posúdil ako nárok z bezdôvodného obohatenia, ktorý sa premlčuje v dvojročnej
subjektívnej premlčacej dobe v zmysle § 107 ods. 1 Obč.zák., jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci.

Nesprávny je aj právny záver súdu prvého stupňa o márnom uplynutí nielen subjektívnej dvojročnej
premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Obč.zák. ale aj trojročnej objektívnej premlčacej doby podľa § 107
ods. 2 Obč.zák.

Nárok navrhovateľky sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101
Obč.zák., ktorá v súdenej právnej veci neuplynula márne. Navrhovateľka svoj nárok na súde uplatnila
včas.

Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok o rozvode manželstva účastníkov konania nadobudol
právoplatnosť dňa  16. 2. 2005. V zmysle ust. § 114 Obč.zák. premlčacia doba ( všeobecná trojročná
podľa § 101 Obč.zák. ) na uplatnenie nároku podľa § 148a ods. 3 Obč.zák. neplynula po dobu existencie
manželského zväzku účastníkov, t.j. do  16. 2. 2005.  Všeobecná trojročná premlčacia doba začala
plynúť dňom 17. 2. 2005 a jej posledný deň pripadol na 16. 2. 2008, ktorý deň bola sobota.  Na základe §
122 ods. 3 Obč.zák., podľa ktorého ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. V danom prípade tak všeobecná trojročná
premlčacia doba na uplatnenie práva titulom podielu manžela na príjmoch z podnikania  podľa § 148a
ods. 3 Obč.zák. uplynula s najbližším nasledujúcim pracovným dňom, ktorým bol pondelok 18. 2. 2008.
Ako vyplýva z prijímacej pečiatky súdu,  žalobný návrh navrhovateľky bol súdu doručený práve 18. 2.
2008, t.j. posledný deň lehoty, teda včas. K uvedenému treba dodať, že lehota na uplatnenie práva na
peňažné plnenie podľa § 148a ods. 3 Obč.zák. je hmotnoprávnej povahy. Na zachovanie hmotnoprávnej
lehoty sa zásadne vyžaduje, aby prejav vôle došiel najneskôr posledný deň lehoty adresátovi, resp.
aby právo bolo uplatnené na súde najneskôr posledný deň lehoty, ako tomu bolo v prejednávanej
veci. Argumentácia navrhovateľky v odvolaní ustanovením § 57 ods. 3 O.s.p. ( týkajúcim sa plynutia
procesnoprávnych lehôt ) tak nebola namieste, to však nič nemení na tom, že navrhovateľka svoj nárok
na súde uplatnila včas.

Odvolací súd vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu
( § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.



Bude úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní skúmať opodstatnenosť navrhovateľkou uplatneného
nároku, vzhľadom na obranu odporcu, že navrhovateľka z jeho podnikateľskej činnosti počas trvania ich
manželstva získavala majetkový prospech, ktorý mal presahovať jej podiel na príjmoch z podnikania ako
spolupracujúcej osoby, resp. že celý  príjem z jeho podnikania spoločne s navrhovateľkou skonzumovali
a na to, že sa vzájomne majetkovo vysporiadali po rozvode ich manželstva. Pokiaľ súd prvého stupňa
dospeje k záveru, že navrhovateľkou uplatnený nárok je opodstatnený  čo do základu, bude nutné
zisťovať následne jeho výšku, a to aj prípadným znaleckým dokazovaním.

V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa
§ 226 O.s.p. viazaný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa ako o trovách prvostupňového tak i odvolacieho
konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "50C/40/2008", "guid": "13b0e079-6274-4ff8-919b-7b9cff8cdeff:da147841-abb5-4279-b339-a178486d6a7b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "2e2c89d2-0324-4be8-b5ae-4f14b908fc0a:ed380aeb-04f3-4efe-8b04-49b00bdf5000", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3709208561.3", "spisova_znacka": "6Co/517/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/517/2015 z 23. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-05-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3709208561.3"}]}