Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cbsi/48/2005 z 16. 6. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. júna 2011, sp. zn. 8Cbsi/48/2005, ECLI:SK:KSBA:2011:1005899873.14
Krajský súd Bratislava | 8Cbsi/48/2005 | ECLI:SK:KSBA:2011:1005899873.14 | 2011-06-16 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/68846028-0445-4bcd-8ccc-d3d4b162d89b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1005899873.14

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cbsi/48/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1005899873
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1005899873.14

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek
senátu JUDr. Beáty Trandžíkovej a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci žalobcu: N.. H. U., W. X, XXX
XX Košice, zast.: JUDr. Dušan Szabó, advokát, Nemocničná 7, P.O.BOX 29, 077 39 Kráľovský Chlmec
proti žalovanému: JUDr. Dušan Noskovič, advokát, Jégeho 5, 821 08 Bratislava, správca konkurznej
podstaty úpadcu Agrokombinát PD Lehnice, o uznanie pravosti pohľadávky vo výške 19.288,224 Eur
(581.077,04 Sk) takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa   z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 8Cbsi 48/05-180 zo dňa 6.4.2010 žalobu žalobcu zamietol a
nepriznal žalovanému náhradu trov konania. Rozsudok bol odôvodnený tým, že žalobca nepreukázal
oprávnenosť svojho nároku prihláseného v konkurznom konaní prihláškou, ktorá je vedená vo
veriteľskom zväzku č. 932. Voči rozsudku podal odvolanie žalobca a rozsudkom Najvyššieho súdu SR
č.k. 1Obo 72/2010-227, zo dňa 3.8.2010 bol prvostupňový rozsudok zrušený a vrátený na ďalšie konanie
z dôvodu nedostatočného zistenia skutkovému stavu. Úlohou súdu, podľa názoru  Najvyššieho súdu
SR, je doplniť dokazovanie a vyzvať žalobcu, aké dôkazy, resp. doklady na preukázanie svojho nároku
má žalobca predložiť.

Súd v novom konaní zistil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 6K 30/1999-63 zo dňa
31.3.1999 bol na majetok PD Agrokombinát Lehnice vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej
podstaty úpadcu bol ustanovený žalovaný. Žalobca doručil konkurznému súdu prihlášku, v ktorej si
uplatnil nárok voči úpadcovi, ktorý je vedený vo veriteľskom zväzku č. 932, a v prihláške  špecifikoval
svoju pohľadávku nasledovne:

1. 508.658,- Sk s úrokmi z omeškania na základe žaloby zo dňa 18.10.1990. K tomu trovy vo výške
13.965,02 Sk. Spor sa pojednáva na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. 5C 177/90.
2. 46.985,- Sk s úrokmi z omeškania alebo alternatívne: 910 kg kryštálového cukru, 35 l bieleho vína, 87q
kukurice a 19q jačmeňa. K tomu trovy 8.471,50 Sk. Nárok je upatnený na Okresnom súde v Dunajskej
Strede a vedený pod sp. zn. 9C 61/94.
3. 1.424,32 Sk a úroky z omeškania na základe rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede zo
dňa 18.9.1995 dopĺňacieho rozsudku zo dňa 24.4.1997 a opravného uznesenia zo dňa 17.6.1997
právoplatných od 7.7.1997, sp. zn. 6C 13/92. K tomu trovy vo výške 1.573,20 Sk.
Svoju pohľadávku požaduje zaradiť do 1. triedy pre rozvrh.



Pohľadávka žalobcu bola preskúmaná na prieskumnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 1.10.1999.
Konkurzný súd upovedomením o výsledku prieskumného pojednávania úpadcu zo dňa 24.2.2000
oznámil žalobcovi, že žalovaný uznal žalobcovi pohľadávku vo výške 4.184,- Sk v 4. triede a poprel
pohľadávku vo výške 576.893,04 Sk v 1. triede z dôvodu, že suma je v rozpore s opravným uznesením
6C 13/1992. Na základe tohto upovedomenia žalobca podal žalobcu, ktorou sa domáha uznania svojej
pohľadávky vo výške 581.077,04 Sk so zaradením  v 1. triede.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že pohľadávka žalobcu vo výške 576.839,04 Sk nebola ním
uznaná, pretože po preštudovaní spisového materiálu - súdnych sporov vedených na Okresnom súde
Dunajskej Strede pod sp. zn. 5C 177/90, sp. zn. 9C 61/94 došiel k záveru, že žalobca nepreukázal
opodstatnenosť svojich nárokov v konkurznom konaní a poukazuje zároveň na ust. § 61 ods. 2
Zákonníka práce platného v čase rozviazania pracovného pomeru. V konaní vedenom pod sp. zn. 5C
177/90 bolo preukázané, že dňa 15.2.1991 nastúpil žalobca do zamestnania na Ústav experimentálnej
veterinárnej medicíny, Škultétyho 3, Košice. Pokiaľ ide o nárok žalobcu o náhradu škody, ktorá mu vznikla
nevydaním naturálnych pôžitkov v sume 46.985,- Sk s úrokom z omeškania alebo alternatívne: 910
kg kryštálového cukru, 35 l bieleho vína, 87q jačmeňa a k tomu trovy konania 8.471,50 Sk žalovaný
uvádza, že žalobca taktiež neuniesol dôkazné bremeno, a to za celý čas konania nepredložil žiaden
dôkaz preukazujúci oprávnenosť jeho pohľadávky, čo je povinnosťou v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. a §
20 ZKV. Žalovaný uvádza, že v dokladoch úpadcu sa nikde nenachádzajú listinné dôkazy o tom, že by
žalobcovi bolo schválené vydanie naturálnych pôžitkov, navyše v ním uvádzanom množstve a hodnote.
Právny nárok na vydanie naturálnych pôžitkov pre členov družstva nebol.

Krajský súd v Bratislave zistil, že žalobca bol rozhodnutím predstavenstva úpadcu zo dňa 27.9.1990
vylúčený ako člen z družstva. Okresný súd v Dunajskej Strede rozsudkom č.k. 5C 177/90-43 zo
dňa 19.2.1991 vo veci žalobcu o neplatnosť prevedenia a vyslovenie, že neprítomnosť v práci nie je
neospravedlnenou absenciou rozhodol tak, že určil, že prevedenie navrhovateľa zo dňa 20.8.1990 je
neplatné a ďalej určil, že neprítomnosť navrhovateľa v práci nie je neospravedlnenou absenciou, a to dňa
13.8.1990 a nepriznal účastníkom náhradu trov konania. Uvedený rozsudok bol rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č.k. 13Co 199/91-65 zo dňa 19.6.1991 v časti výroku o určení neplatnosti prevedenia
potvrdený a vo zvyšku bol napadnutý rozsudok zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede č.k. 5C 177/90-110 zo dňa 6.8.1992 bolo
rozhodnuté tak, že súd určil, že vylúčenie z družstva zo dňa 28.9.1990 je neplatné a členský pomer
žalobcu u žalovaného naďalej trvá. Ďalej bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi z titulu  náhrady mzdy
17.447,92 Kčs, ako aj trovy konania a tiež súd určil, že neprítomnosť žalobcu v práci 13.8.1990 nie je
neospravedlnenou absenciou. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca aj žalovaný a rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Co 368/92-127 zo dňa 25.3.1993 bolo rozhodnuté tak, že odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady mzdy, trov konania a povinnosti
žalovaného zaplatiť súdny poplatok zrušuje a vec  mu vracia  na ďalšie konanie. V ostatnej napadnutej
časti tento rozsudok potvrdzuje. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že žalobca ani v žalobe, ani v priebehu
konania uplatnený nárok na náhradu mzdy nešpecifikoval, hoci takáto špecifikácia je predpokladom
riadne uplatneného nároku podľa § 79 O.s.p..

Súd ďalej zistil, že úpadca oznámil žalobcovi listom zo dňa 12.7.1996 nasledovné:
- Potvrdzujeme týmto prijatie Vášho návrhu na skočenie členského a pracovného pomeru. Zároveň si
dovoľujeme Vám navrhnúť nasledovné: Uzavrieme dohodu o skončení Vášho členského a pracovného
pomeru dňom 28.9.1990, ďalšie právne a súdne spory nebudú potrebné. Zároveň sme ochotní Vám
uhradiť 1/2icu nákladov na súdne poplatky. Súčasne sa tým stane bezpredmetné z Vašej strany
doplatenie členského podielu.

Citovaný list úpadcu nepreukazuje skončenie členského a pracovného pomeru žalobcu v družstve, t.j.
úpadcu.

Súd podľa pokynu Najvyššieho súdu SR, ako aj v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave v
konaní vedenom pod sp. zn. 7Co 368/92-127 zo dňa 25.3.1993  (konanie vedené na Okresnom súde
v Dunajskej Strede sp. zn. 5C 177/90) uložil žalobcovi, aby upresnil svoj návrh - za aké obdobie sa
domáha náhrady mzdy, v akej výške a na akom skutkovom a právnom základe. Žalobca do spisu založil
oznámenie spoločnosti PRODOMO, a.s., Hattalova 12/A, Bratislava, o výške priemerného mesačného
hrubého zárobku zamestnancov Agrokombinátu PD Lehnice, ktorí boli evidovaní na rovnakom stredisku



ako žalobca a je predpoklad, že vykonávali rovnakú prípadne podobnú prácu za obdobia rokov
1991-1996. Na konci roku 1996 bolo stredisko, na ktorom pracoval žalobca  zrušené, a preto nemôže
uvedená spoločnosť potvrdiť priemerný mesačný hrubý zárobok zamestnancov s rovnakým, prípadne
obdobným pracovným zameraním za obdobie 1997-1999. Ďalej spoločnosť oznámila, že rozhodnutia
predstavenstva družstva o vyplatených naturálnych pôžitkoch v prípade, že existujú, sa nachádzajú v
Štátnom archíve v Bratislave, pobočka Šaľa. Výšku vyplatených naturálnych pôžitkov uviedla spoločnosť
v tabuľke, avšak dovoľuje si upozorniť žalobcu, že nie všetkým pracovníkom boli vyplatené naturálne
pôžitky.

Žalobca v priebehu konania doložil do spisu kópie mzdových listov za obdobie od 28.9.1990 od jeho
bývalých zamestnávateľov, a to od Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach. Od
Prírodovedeckej fakulty univerzity P. J. Šafárika Košice, avšak mzdové listy za obdobie od roku 1996
-1999 žalobca neobdržal, a preto ich ani súdu nemohol predložiť. V priebehu pojednávania, t. j. dňa
17.6.2011 na otázku súdu, aby žalobca špecifikoval svoj návrh na náhradu mzdy za uvedené obdobie, t.j
od neplatného vylúčenia žalobcu z družstva do vyhlásenia konkurzu uviedol právny zástupca žalobcu, že
nárok si žalobca špecifikoval v konaní pred Okresným súdom v Dunajskej Strede v konaní vedenom pod
sp.zn. 5C 177/90. Súd si zabezpečil fotokópiu spisu vedeného na Okresnom súde v Dunajskej Strede,
z ktorého však nevyplýva, že si žalobca špecifikoval v tomto konaní nárok na náhradu mzdy.

Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na uznanie jeho pohľadávky uplatnenej v konkurznom konaní
vo veriteľskom zväzku č. 932.

Podľa § 23 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba
ZKV) konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do pravosti, výšky alebo poradia, môžu
sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu musia podať na súde, ktorý vyhlásil
konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli; smú sa v nej dovolávať len právneho dôvodu a poradia
uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku môže uplatniť len do výšky
uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní ak nejde o vec patriacu do právomoci súdu,
rozhodne o pravosti pohľadávky príslušný správny orgán. O poradí popretej pohľadávky rozhodne vždy
súd.

Podľa § 23 ods. 4 ZKV ak správca zaradil pohľadávku do iného poradia, ako si veriteľ uplatnil v prihláške
alebo na prieskumnom pojednávaní, súd veriteľa vyzve, aby poradie uplatnil v ním určenej lehote na
súde, ktorý vyhlásil konkurz.

Súd konštatuje, že žalobca si uplatnil svoju pohľadávku v lehote stanovenej súdom a uplatnil si aj, aby
pohľadávka bola zaradená v 1. triede pre rozvrh.

Súd konštatuje, že uznaná časť pohľadávky správcom v priebehu konkurzného konania vo výške
4.362,70 Sk - vec vedená na Okresnom súdu v Dunajskej Strede pod sp. zn. 6C 13/92 bola správcom
zaradená podľa § 32 ods. 1 písm. d) ZKV do 4. triedy pre rozvrh.

Podľa § 45 ods. 2 ZKV, na základe zoznamu prihlášok možno po právoplatnosti uznesenia o zrušení
konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku výkon rozhodnutia alebo exekúciu na majetok úpadcu.

V danom prípade uplatnený nárok v žalobe uvedený v prihláške pod bodom 3, nie je zo strany žalobcu
v tomto prípade právne opodstatnený s poukazom na ust. § 45 ods. 2 ZKV.

Súd konštatuje, že pohľadávka, ktorú neuznal žalovaný na prieskumnom pojednávaní vo výške
508.658,- Sk s úrokom z omeškania, ako aj trovy konania vo výške 13.965,02 Sk, ktorá predstavuje
náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, je potrebné zamietnuť.

K tejto časti nároku súd uvádza, že podľa § 35 ods. 4 zák. č. 162/1990 Zb. pracovné vzťahy medzi
družstvom a členom sa spravujú týmto zákonom, Zákonníkom práce a vykonávacími predpismi v
rozsahu vymedzenom týmto zákonom.

Náhrada mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru patrí pracovníkovi podľa § 61 ods. 1
Zákonníka práce až do doby, keď mu organizácia umožní pokračovať v práci, alebo ak dôjde medzi



nimi k platnému skončeniu pracovného pomeru. Ak k tomu nedôjde a pracovník sa domáha na
súde určenia neplatného rozviazania pracovného pomeru a priznania nároku na náhradu mzdy, patrí
pracovníkovi náhrada v zmysle § 61 ods. 1 Zákonníka práce až do právoplatnosti rozhodnutia súdu,
ktorým vyslovil neplatnosť rozviazania pracovného pomeru. Preto pri posudzovaní náhrady mzdy z
neplatného rozviazania pracovného pomeru (po právoplatnosti rozhodnutia súdu), pokiaľ organizácia
neumožní pracovníkovi pokračovať v práci a neposkytne mu mzdu, nejde už o nárok z neplatného
rozviazania pracovného pomeru, ale o nárok z trvajúceho pracovného pomeru, ktorý treba posudzovať
podľa § 130 Zákonníka práce.

Podľa § 130 ods. 1 zák. č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, ak nemohol
zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v
predchádzajúcom ustanovení, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy vo výške priemerného
zárobku, pokiaľ predpisy uvedené v § 131 neustanovujú inú výšku náhrady mzdy. Priemerný zárobok
sa zisťuje podľa ust. § 275 Zákonníka práce a nariadenia vlády č. 54/1975 Zb. a vyhlášky č. 112/1975
Zb., ktorou sa upravujú niektoré podrobnosti o zisťovaní priemerného mesačného zárobku. Podkladom
pre výpočet priemerného zárobku sú mzdové listy, pričom treba pri výpočte brať do úvahy aj sviatky,
dovolenku, prípadnú práceneschopnosť a ošetrovanie člena rodiny ako i čas, počas ktorého navrhovateľ
ako nezamestnaný poberal od OÚP Trebišov podporu v nezamestnanosti.

V konaní bolo preukázané, že žalobca bol od 15.2.1991 do 31.12.1991 a od 1.1.1993 do 31.12.1993
v pracovnom pomere v Ústave experimentálnej a veterinárnej medicíny, od 1.1.1994 do 30.11.1995
vo Výskumnom ústave veterinárnej medicíny a od 1.12. 1995 do 30.11.2001 na  Prírodovedeckej
fakulte UPJS, z čoho jednoznačne vyplýva, že nemal záujem opätovne nastúpiť do práce u úpadcu.
Listy zo dňa 9.12.1991 (č.l. 164), 3.10.1992 (č.l. 161),  18.9.1992  (č.l. 147), 28.3.1993 (č.l. 162),
ktorými  žiadal  úpadcu, aby mu pridelil prácu na pôvodnom pracovisku, súd považoval za účelové.
Úpadca ani nemohol žalobcu prijať na jeho pôvodne miesta, pretože toto bolo z dôvodu organizačných
zmien v družstve zrušené, čo úpadca žalobcovi oznámil (č.l. 184). Správnosť tohto postupu úpadcu
vyplýva i z § 39 Zákonníka práce, z ktorého vyplýva, že ak nie je takéto zaradenie na pôvodné miesto
možné z vážnych prevádzkových dôvodov (napr. organizačné zmeny), musí byť pracovník prevedený
na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve, a to pokiaľ možno na tom istom pracovisku, kde
pracoval predtým. Túto povinnosť si úpadca splnil, keď žalobcovi ponúkol miesto farmára v živočíšnej
výrobe. V konaní bolo preukázané, že po zrušení jeho pôvodného miesta mu ponúkol miesto farmára
živočíšnej výroby, na ktoré žalobca nenastúpil. Žalobca listom zo dňa 26.12.1995 z dôvodu zrušenia
jeho pôvodného pracovného miesta v imunologickom laboratóriu na základe organizačných zmien v
družstve požiadal družstvo o zrušenie členstva dohodou k 31.12.1995. Zrušenie členstva i pracovného
pomeru v družstve dohodou k 30.6.1996 žiadal žalobca aj  listom zo dňa 25.6.1996. Z  uvedených listov
je nesporné, že žalobca už nemal záujem zotrvať v pracovnom pomere u úpadcu.  Úpadca bol ochotný
ukončiť so žalobcom členský a pracovný pomeru dohodou dňa 28.9.1990, ako to vyplýva z listu úpadcu
zo dňa 11.7.1996 (č.l. 151). V tejto časti rozhodnutia súd použil dôkazy v konaní vedenom pod sp. zn.
8Cbi 6/2009.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca sám požiadal o skončenie pracovného pomeru, čo
úpadca akceptoval listom zo dňa 12.7.1996, podľa názoru súdu, neboli splnené zákonné predpoklady
pre ukončenie pracovného pomeru dohodu, resp. iným zákonným spôsobom a súd sa plne stotožnil
s tvrdením žalobcu. Podľa § 43 ods. 2 Zákonníka práce dohodu o rozviazaní pracovného pomeru
organizácia a pracovník uzavierajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody rozviazania
pracovného pomeru, ak to pracovník požaduje. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou dohody o
rozviazaní pracovného pomeru (okrem vyjadrenia vôle obidvoch účastníkov rozviazať pracovný pomer
touto formou) je určenie okamihu, kedy má pracovný pomer skončiť tak, aby nevznikali žiadne
pochybnosti o dni, kedy pracovný pomer má skončiť. Z listov žalobcu zo dňa 26.12.1995, 25.6.1996
a 11.7.1996 (č.l. 151) však len vyplýva, že žalobca bol ochotný ukončiť pracovný pomeru s úpadcom
dohodou k určitému dňu. Takisto úpadca listom zo dňa 12.7.1996 (č.l.151) určil len termín (28.9.1990), ku
ktorému je úpadca ochotný uzatvoriť so žalobcom dohodu o ukončení členského a pracovného pomeru.
V konaní nebolo preukázané, že k  dohode  o skončení pracovného pomeru došlo.

Súd ďalej konštatuje, že v konaní vedenom na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. XC
177/90 bolo rozhodované o povinnosti zaplatiť žalobcovi úpadcom náhradu mzdy z neplatného vylúčenia
z družstva. V tomto konaní bolo preukázané, že žalobca sa zamestnal ku dňu 15.2.1991.



Podľa § 31 ods. 3 písm. a) bod 1. ZKV, pracovnými nárokmi podľa ods. 1 sú nároky úpadcových
zamestnancov z pracovného vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu: mzdové (platové nároky)
odmeny za pracovnú pohotovosť a odmeny z dohôd o pracovnej činnosti za obdobie 3 mesiacov pred
začatím konkurzu a v priebehu konkurzu.

Podľa § 31 ods. 4 ZKV, nároky podľa odseku 3, ktorých splatnosť nastala pred vyhláseným konkurzu
sa prihlásia podľa § 20.

Podľa § 20 ods. 1 ZKV, veritelia dlžníka prihlásia svoje pohľadávky v lehote určenej v uznesení o
vyhlásení konkurzu, a to aj vtedy, keď sa o nich vedie súdne konanie alebo konanie o výkon rozhodnutia,
alebo exekúcia; to sa vzťahuje  aj na veriteľov, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu. V prihláške
uvedú číselne výšku pohľadávky, jej príslušenstva, skutočnosti, na ktorých sa prihláška zakladá, aké
poradie pre svoju pohľadávku požadujú a skutočnosti, ktorými môže byť pohľadávka preukázaná.
Súčasne uvedú, či si uplatňujú oddelené uspokojenie ( § 28 ) s presným označením veci, na ktorú sa
viaže právo oddeleného uspokojenia.

Z uvedeného vyplýva, že zo strany žalobcu nie sú splnené podmienky na priznanie nároku uplatnenej
v žalobe pod sp. zn. 5C 177/90, pretože sa žalobca zamestnal ku dňu 15.2.1991 a nie sú splnené ani
podmienky Zákonníka práce uvedené v ust.§ 61 ods. 2. Je potrebné ďalej uviesť aj tú skutočnosť, že
žalobca sám požiadal o skončenie členského a pracovného pomeru, čo úpadca akceptoval listom zo
dňa 12.7.1996 (č. l. 141 spisu).

Čo sa týka uplatneného nároku žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde v Dunajskej Strede
pod sp. zn. 9C 61/94 a popretia zo strany žalovaného, je potrebné konštatovať, že aj v tejto časti je
nárok žalobcu právne neopodstatnený. Žalobca v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal
opodstatnenosť svojho návrhu, čo je jeho povinnosťou v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. a podľa § 20 ZKV.

Žalovaný v priebehu pojednávania konaného dňa 12.3.2010 uviedol, že je z jeho strany vypracovaná
konečná správa, ktorá bola prejednaná, voči konečnej správe v zmysle § 29 ods. 3 ZKV,  žalobca
nepodal námietky. Súd konštatuje, že táto skutočnosť nemá vplyv na žalobcov nárok na uznanie pravosti
pohľadávky a zaradenia pohľadávky do triedy. Ako vyplýva z § 29 ZKV konečná správa je vlastne správa
týkajúca sa speňažovania majetku z podstaty ku ktorej je pripojené vyúčtovanie odmeny správcu a
výdavky spojené s konkurzným konaním a správca ju podáva po speňažení majetku z podstaty.

V priebehu konania na otázku súdu, či žalobca vie preukázať opodstatnenosť svojich nárokov
uplatnených v konkurznej prihláške a v žalobe uviedol, že žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie
oprávnenosti svojho nároku nemá.

Súd konštatuje, že konanie o zistení pravosti pohľadávky a zaradenia pohľadávky do iného poradia
je samostatným konaním v zmysle § 23 ZKV. V tomto konaní je povinnosťou žalobcu preukázať
oprávnenosť svojej pohľadávky a dôkazy o oprávnenosti pohľadávky musia byť pripojené k prihláške
pohľadávky v zmysle § 20 ZKV. Ako vyplýva z celého konania žalobca žiadny dôkaz preukazujúci
oprávnenosť svojej pohľadávky neprodukoval a odvolával sa iba na prebiehajúce konania na Okresnom
súdu v Dunajskej Strede.  Súd po tom ako si zaobstaral rozhodnutia súdu a spis sp. zn. 5C 177/90,
dospel k záveru, že žalobca svoj návrh neosvedčil. Pri ostatných pohľadávkach súd konštatuje, že v
tejto časti návrh žalobcu zamietol z už vyššie uvedených dôvodov.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznáva, nakoľko si ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho                               doručenia
cestou tunajšieho súdu písomne, dvojmo. Odvolanie musí                               obsahovať náležitosti podľa
§ 205 ods. 1 O.s.p. a je ho možné podať len                               z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p..