Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/127/2011 z 21. 11. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. novembra 2011, sp. zn. 15Co/127/2011, ECLI:SK:KSBA:2011:1011899965.5
Krajský súd Bratislava | 15Co/127/2011 | ECLI:SK:KSBA:2011:1011899965.5 | 2011-11-21 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e9d1da4-ccae-4777-87e6-6e0133531133
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1011899965.5

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/127/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899965
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1011899965.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek JUDr.
Ľubici Břouškovej a Mgr. Soni Pekarčíkovej, v právnej veci navrhovateľa: A. A., I. K. Bratislave, K. Q..
Č.. XX, zastúpený JUDr. Elenou Ľalíkovou, advokátkou, proti odporcovi: O.. U. A., E. K. Bratislave, Z.
Q.. X/c, zastúpený JUDr. Milanom Hrbekom, advokátom v Bratislave, Kýčerského ul. č. 7, pre zaplatenie
165.969,59 Eur (5.000.000,- Sk), na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
II v Bratislave, č. k. 15C/152/02-193, zo dňa 28.1.2008, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č. k. 15C/152/2002-193,
zo dňa 28.1.2008 v napadnutej zamietajúcej časti, týkajúcej sa sumy 157.007,23 Eur  m e n í   tak, že
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 78.503,61 Eur s 15,5 % úrokom z omeškania ročne od
15.2.2002 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V ostávajúcej napadnutej časti návrh  z a m i e t a .

Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II v Bratislave pomernú časť súdneho
poplatku vo výške 3.319,39 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozsudkom z 28.1.2008, č. k. 15C 152/02-193 uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.000.000,- Sk s 15,5 %-ým úrokom z omeškania od 15.2.2002
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 211.425,- Sk na účet právnej zástupkyne navrhovateľa
A.. Y. E. do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Návrh vo zvyšku o zaplatenie o 15,5 % úroku z
omeškania z 5.000.000,- Sk od 3. 2. 2002 do 14. 2. 2002 zamietol, konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia
17,6 % úrokov z omeškania zo sumy 5.000.000,- Sk od 31. 8. 2000 do 2. 2. 2002 a  v časti týkajúcej
sa zaplatenia 5,1 % úrokov z omeškania zo sumy 5.000.000,- Sk od 3. 2. 2002 do zaplatenia zastavil
a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II v Bratislave pomernú časť
súdneho poplatku v sume 150.000,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku sa odvolal odporca. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 4.2. 2009 vydaným
pod č. k. 15Co 264/2008-233, rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola odporcovi uložená
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.000.000,- Sk s 15,5 % úrokom od 15.2.2002 do zaplatenia
zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.962,36 Eur (270.000,- Sk)
s 15,5 % úrokom z omeškania od 15.2. 2002 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. V časti,



ktorou bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku v sume 150.000,-
Sk zmenil tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a odporcovi uložil povinnosť nahradiť trovy
prvostupňového a odvolacieho konania v sume 18.366,40 Eur k rukám právneho zástupcu odporcu do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok krajského súdu napadol dovolaním navrhovateľ. Žiadal, aby dovolací súd rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania
aj z hľadísk uvedených v § 237 písm. a) až g) O.s.p., nezistil však existenciu žiadnej podmienky
prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Dovolací súd skonštatoval, že vo
vyhovujúcej časti napadnutého rozsudku nie je dovolanie prípustné v zmysle ust. § 238 O.s.p. a dovolací
súd nezistil žiadnu podmienku jeho prípustnosti ani podľa ust. § 237 O.s.p.. Dovolanie navrhovateľa v
tejto časti preto v zmysle ust,. § 243b ods. 5 v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol.
Mal za to, že v zostávajúcej zamietajúcej časti je dovolanie prípustné v zmysle ust. § 238 ods. 1 O.s.p..
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave v zamietajúcej časti týkajúcej sa sumy 157.007,23 Eur zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dovolací súd konštatoval, že predmetom súdneho konania je zaplatenie sumy 5.000.000,- Sk, pričom
právnym dôvodom uplatneného nároku je zodpovednosť odporcu, ako notára v zmysle ust. § 40 zák. č.
323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), v znení účinnom do 30. júna 2003,
lebo skutok zakladajúci  zodpovednosť tohto druhu spadá ešte do obdobia pred účinnosťou zák. č.
514/2003 Z.z.. Uviedol, že podľa prvého odseku citovaného zákonného ustanovenia notár zodpovedá
za škodu tomu, komu ju spôsobil on, alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto
zákona. Podľa tretieho odseku uvedeného ustanovenia  notár sa zbaví zodpovednosti podľa ods. 1 vtedy,
ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho objektívne
možno požadovať. Dovolací súd zdôraznil, že podľa záverov súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho
súdu zodpovednosť, ktorá je predmetom tohto súdneho konania má povahu zodpovednosti objektívnej.
Uviedol, že aj napriek tejto skutočnosti sa súdy v rámci konania zameriavali na zistenie konkrétneho
porušenia povinnosti odporcu, ako je to pri zodpovednosti všeobecnej a v odôvodnení rozsudku súdy
poukazovali na jednotlivé ustanovenia zák. č. 323/1992 Zb., v znení neskorších predpisov, ktoré odporca
mal porušiť. Dovolací súd mal za to, že za týchto okolností z rozsudkov súdov nie je zrejmé, ako posúdili
zodpovednosť, ktorá je predmetom konania a ich rozhodnutia sú v tomto smere nedostatočné. Dovolací
súd ďalej zdôraznil, že v predmetnej veci je podstatné posúdenie právnej povahy zodpovednosti notára
za vzniknutú škodu v zmysle ust. § 40 ods. 1 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
v znení účinnom do 30. júna 2003. Uviedol, že v danom prípade je daná zodpovednosť samotného
notára podľa ust. § 40 ods. 1 citovaného zákona a preto je možné ustáliť, že zodpovednosť notára
má v zmysle tohto zákonného ustanovenia povahu zodpovednosti objektívnej.  Pre jej vznik musia byť
splnené predpoklady, ktoré spočívajú vo vzniku škody, ďalej že škoda vznikla nesprávnym úradným
postupom a napokon, že medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom je príčinná
súvislosť. Uviedol tiež, že je potrebné zvážiť so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu aj použitie
ust. § 441 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), podľa ktorého ak škoda bola spôsobená aj zavinením
poškodeného znáša škodu pomerne, ak škoda bola spôsobená výlučne jeho zavinením znáša ju sám.
V uvedenej súvislosti bude potrebné vyhodnotiť aj konanie samotného navrhovateľa a ustáliť, či tu nie je
dôvod na použitie ust. § 441 OZ, čo je osobitne významné z hľadiska rozsahu náhrady škody. Dovolací
súd uložil odvolaciemu súdu doplniť dokazovanie o zistenia požadované v dovolaní a o zistenia, akú
konkrétnu starostlivosť bolo možné od odporcu vyžadovať pri nakladaní s predmetom úschovy. Iba takto
bude možné náležite posúdiť existenciu a rozsah zodpovednosti, ktorý je predmetom tohto súdneho
konania a vlastne aj ustáliť, či v predmetnej veci neboli splnené prípadne aj podmienky pre odmietnutie
požadovaného úkonu zo strany odporcu.

Krajský súd v Bratislava ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) opätovne prejednal odvolanie navrhovateľa
a posúdil vec v časti, v ktorej bol jeho rozsudok zrušený a vo veci vykonal opätovné dokazovanie.
Odvolací súd vykonal s poukazom na ust. § 213 ods. 3 O.s.p. dokazovanie výsluchom účastníkov
konania, t. j. navrhovateľa a odporcu, zopakoval dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, a to
predloženou plnou mocou zo dňa 7.7. 2000, ktorou splnomocnila B. P., X.. X., J. I. I. XX, Bratislava,
splnomocnenca G. X.,  J. I. F. E.. X, I., k sprostredkovaniu predaja nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na
liste vlastníctva Č.. XXXX (Ď. P. P.), Z.. Č.. XXXX/X- Y. W. parc. Č.. XXXX - F. Z., D. I. S. K. podiele ,



Y. E. B. XX.X.XXXX na E. Ú. K. Bratislave, Z. X, vo veci prijatia peňazí do notárskej úschovy, kúpnou
zmluvou, ktorú uzavreli predávajúci B. P., X.. X. W. Helena  W. kupuj A. A., J.. j. navrhovateľ dňa 12.7.
2000, dohodou napísanou v zmysle OZ medzi zložiteľom a oprávneným, pričom zložiteľ bol A. A., I. K.
XX, Bratislava a oprávnenými boli G. X., I. F. E.. Č.. X, I. W. B. P., I. I. XX, I., spísanou dňa 2.8.2000, ako aj
zápisnicou o vydaní peňazí z notárskej úschovy zo dňa 7.8.2000, spísanou notárskym úradom odporcu.

V rámci odvolacieho konania, navrhovateľ uviedol, že s pánom Š. sa skontaktoval na základe inzerátu
v Avíze. Uvedená osoba sa predstavila ako vnuk G. X., jednej so spoluvlastníčok nehnuteľnosti, o ktorú
mal záujem. Pán Š. mu povedal, že jeho babka je chorá a že ho poverila, aby sprostredkoval odpredaj
pozemkov. Spolu s ním si pozemok pozrel a pán Š. mu predložil aj aktuálny LV, z ktorého zistil, že
vlastníčky nehnuteľností sú pani B. P. W. Helena . Zdôraznil, že o pozemok mal vážny záujem a bola
mu zo strany predávajúcich prostredníctvom pána Š. predložená kúpna zmluva, resp. jej návrh, s ktorou
súhlasil a dohodli sa na odpredaji predmetných pozemkov. Ďalej uviedol, že asi týždeň pred uložením
kúpnej ceny do notárskej úschovy mu bola pánom Š. predstavená pani, ktorá vystupovala ako G. X.,
ktorá mala byť sestrou jeho babky B. P.. Ešte pred týmto stretnutím si s pánom Š. dohodol aj spôsob
úhrady kúpnej ceny. Uviedol, že pôvodne uvažoval o bankovej zábezpeke, avšak pán Š. mu navrhoval
notársku úschovu, s ktorou údajne mal skúsenosti a on vybral aj notára, odporcu O.. A.. Navrhovateľ
ďalej zdôraznil, že na rezervácii kúpnej ceny formou notárskej úschovy sa dohodli na 19.7.2000 a
predtým boli v bankovom ústave preveriť pravosť peňazí a pravosť bankoviek. Pri vložení peňazí do
notárskej úschovy bola prítomná aj pani, ktorá vystupovala pod menom G. X. a predložila plnú moc na
zastupovanie svojej sestry B. P.. Žiadnu z uvedených osôb dovtedy nepoznal a pán Š. mu rozprával o
svojej babke veci, ktoré pôsobili veľmi dôveryhodne, takže nič nenasvedčovalo tomu, žeby mohlo ísť
o nejaký podvod. Všetko prebiehalo normálne. Aj keď išlo o veľký pozemok, vzhľadom na znalecký
posudok, ktorý je založený v spise, sa domnieva, že táto kúpna cena zodpovedala trhovej kúpnej cene
v tom čase. Zdôraznil, že,  v roku 2000 išlo o primeranú kúpnu cenu a on za pozemok zaplatil podstatne
vyššiu, dohodnutú cenu (5.000.000,- Sk), ako bola cena tejto nehnuteľnosti určená znalcom. Identitu
pána Š. si nepreveril, keďže tento mu predložil plnú moc, ktorá ho oprávňovala sprostredkovať predaj
pozemku a predložil mu aj LV.

Navrhovateľ na otázku právneho zástupcu odporcu, ako vošiel s pánom Š. na predávaný pozemok
uviedol, že sa tam dostali cez dieru v plote, lebo zámky na veľkej a malej bráne boli úplne zhrdzavené a
nebolo ich možné kľúčmi otvoriť.  K fotografii, ktorá mu bola predložená k nahliadnutiu uviedol, že záber,
ktorý je na nej urobený sa môže týkať pozemku, ktorý bol predmetnom predaja, pretože pozemok bol
presne tak zarastený a zdevastovaný, ako je na predmetnej fotografii. Kúpnu zmluvu si nedal posúdiť
právnikovi, ale odovzdal ju svojmu otcovi, ktorý mal skúsenosti so zmluvami. Vo svojej praxi kúpne
zmluvy robil. Taktiež uviedol, že si nepamätá, či požiadal odporcu ako notára o posúdenie kúpnej zmluvy,
pretože nevedel, či takúto činnosť notár robí. Navrhovateľ ďalej uviedol, že si cielene hľadal pozemok v
danej lokalite a  na inzerát uverejnený v Avíze reagoval z toho dôvodu, že tam ponúkaná nehnuteľnosť
zodpovedala jeho požiadavke na plošnú výmeru pozemku, aký chcel kúpiť. O cenách pozemkov v
Bratislave mal informácie z inzerátov, ktoré si pozeral a dospel k záveru, že hodnota pozemkov v
daných lokalitách zodpovedala cene pozemku, ktorý bol predmetnom kúpy tak, ako bol ohodnotený v
znaleckom posudku. To, že domnelý predávajúci chceli za pozemok podstatne vyššiu cenu, ako bola
uvedená v znaleckom posudku sa mu nezdalo čudné, pretože jeho rodina má záhradu, za ktorú im tiež
ponúkali vyššiu cenu, ako bola ohodnotená. K tomu, že sa na pozemok dostali len cez dieru v plote
uviedol, že pán Š. mal so sebou kľúče, s ktorými sa pokúšal otvoriť zámky na bránach, čo sa mu však
nepodarilo. Pripisoval to tej skutočnosti, že zámky boli veľmi hrdzavé. S pani X. vždy komunikoval len
v prítomnosti pána Š., ktorý v prípadoch, keď bola prítomnosť pani X. potrebná, túto zabezpečil. Takýto
postup považoval vzhľadom na vek vlastníčok nehnuteľnosti za bežný a prirodzený, pretože sám má
starú a chorú babku a úplne chápal, že celú záležitosť za predávajúce vybavuje vnuk jednej z nich.

Ďalej uviedol, že dňa 4.8.2000 sa dozvedel, že je v Katastri nehnuteľností zapísaný v LV ako vlastník
predmetných nehnuteľností. Osobne bol s pánom Š. na Katastri nehnuteľností, LV si vyzdvihol, avšak sa
nepamätá, či aj pán Š. K.yzdvihol nejaké výpisy z LV. Dohodli sa, že po návrate pána Š., ktorý mal za pár
dní odcestovať, navštívia notársky úrad a zrealizujú vydanie kúpnej ceny. Po uplynutí pár dní sa pokúšal
s pánom Š. skontaktovať telefonicky, avšak tento mal telefón nedostupný a neskôr ho mal úplne vypnutý.
Keďže sa mu nepodarilo s ním skontaktovať osobne, dňa 30.8.2000 navštívil notárky úrad odporcu a



pýtal sa ho na pána Š.. Vtedy sa dozvedel, že uloženú finančnú hotovosť bola prevziať pani G. X. dňa
7.8.2000. Keď sa spýtal odporcu, prečo a na základe čoho došlo k vydaniu peňazí, tento mu uviedol, že
pani X. predložila dohodu, ktorá bola podpísaná navrhovateľom a z nej vyplývalo, že má peniaze vydať.
Po predložení tejto dohody odporcovi oznámil, že žiadnu dohodu neuzavrel a podpis na tejto dohode nie
je jeho. Už v tom čase mu bolo podozrivé, že došlo k vydaniu uložených peňazí aj napriek dohodnutým
podmienkam v zápisnici, keďže podľa nich mal byť pri vydaní peňazí prítomný, malo sa urobiť daňové
priznanie a z týchto peňazí mala byť vyplatená daň. Pod vplyvom týchto skutočností navštívil pani G.
X., jednu so spoluvlastníčok nehnuteľnosti na adrese jej bydliska a zistil, nejde o osobu,  s ktorou sa
stretol v súvislosti s kúpou predmetnej nehnuteľnosti. Pri tejto návšteve pravá pani X. hovorila aj o svojej
sestre B. P., ktorá mala rovnako zdravotné problémy ako pani, o ktorej hovoril pán Š.. Skutočnosť, že
kúpil nehnuteľnosť od domnelých vlastníkov sa teda dozvedel až po návšteve skutočnej pani X..

Odporca v rámci vykonaného dokazovania založil do spisu dve vyjadrenia realitných kancelárii, ktorými
preukazoval cenu nehnuteľností v období roku 2000, nachádzajúcich sa zhruba v rovnakých lokalitách.
Tieto doklady predložil z dôvodu, aby sa súd zaoberal možnou mierou zavinenia navrhovateľa.

Uviedol, že navrhovateľ bol ten, ktorý organizoval záležitosti v súvislosti s kúpou predmetných
nehnuteľností. Sám ho prišiel požiadať o vykonanie notárskej úschovy. Pokiaľ sa navrhovateľ vyjadroval
ohľadne toho, že na vybavenie tejto záležitosti odporučil jeho notárky úrad pán Š. uviedol, že táto osoba
pre neho nebola známou osobou. Vyslovil názor, že z postavenia notára robil všetky veci zákonným
spôsobom podľa Notárskeho poriadku a podľa jeho názoru nič nezanedbal. Doteraz nemal žiadny takýto
prípad, a keby znova nastala rovnaká situácia, postupoval by tým istým spôsobom. Uviedol, že plná
moc zo dňa 7.7.2000 udelená pre G. X. jej sestrou B. P. nevzbudzovala v ňom žiadne pochybnosti.
V súvislosti s označením pracovníčky notárskej úradu, ktorá realizovala  overenie podpisu, U. I., ako
„notársky konšpicient“ odporca uviedol, že ide síce o archaizmus, ale vie, že niektorí notári tento výraz
používali a aj dodnes používajú. Táto plná moc bola použitá aj pre účely katastrálneho konania a v rámci
neho bola skúmaná a kataster ju považoval za dostačujúcu.

Zdôraznil, že primárnym dokladom pre vydanie finančného obnosu z notárskej úschovy bol predložený
LV, v ktorom už bol ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný navrhovateľ.      Dohodu skúmal len z obsahového
hľadiska a táto sa mu zdala v poriadku. Vzhľadom na obsah tejto dohody sa rozhodol, že nebude
rozdeľovať sumu uloženú v notárskej úschove na dve sumy, teda na kúpnu cenu a sumu zodpovedajúcu
výške dani z prevodu nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že daň z prevodu nehnuteľnosti platí predávajúci
považoval za prirodzené, že aj táto časť zložených finančných prostriedkov bude vydaná osobe, ktorá
nehnuteľnosť predávala, teda oprávnenej.

Uviedol, že pri vydaní peňazí z notárskej úschovy na základe dohody uzatvorenej dňa 2.8. 2000,
vychádzal z podmienok dohodnutých v zápisnici spísanej pri prijatí peňazí do notárskej úschovy.
Podmienky si pamätal, takže zápisnicu zo spisovej zložky nevyťahoval, a preto neporovnal podpisy
navrhovateľa na zápisnici  a v dohode. Po nahliadnutí do týchto dvoch dokumentov na pojednávaní
uviedol, že podpisy navrhovateľa sa mu zdajú byť zhodné a že podľa jeho názoru ide o prípustnú
odchýlku. Tieto podpisy nemajú takú mieru odlišnosti, aby to v ňom vyvolalo nejakú pochybnosť. Na
otázku súdu uviedol, že na dohode zo dňa 2.8. 2000 nezisťuje nejaké zvláštnosti a podľa jeho názoru
je táto dohoda v poriadku, keďže sa na nej nachádza aj podpis B. P..  To, že  jej podpis nie je overený
nepovažuje za nejakú zvláštnosť, pretože vedel o plnej moci pre pani X. a vnímal to len tak, že zrejme
ona sama chcela, aby na dohode bola podpísaná aj B. P.. To, že tento podpis na dohode nie je overený,
nepovažoval za žiadnu právnu vadu. Zdôraznil, že zákon nevyžaduje, aby na takejto dohode boli overené
podpisy a poukazuje na to, že táto dohoda sa týka len časti celej uloženej sumy, keďže rieši len tú časť
financií, ktoré mali slúžiť na úhradu dane z predaja nehnuteľností.

Odporca predložil odvolaciemu súdu originál notárskej zápisnice o notárskej úschove, pri ktorej je
pripojená len fotokópia plnej moci bez overenie jej pravosti. Odporca vyhlásil, že mu bol predložený
originál tejto plnej moci, ktorý však po jeho odfotení vrátil pani X., aby ho mohla použiť v katastrálnom
konaní. Uviedol, že pokiaľ si vyhotovuje fotokópie dokladov z originálov, tieto si aj väčšinou sám overí, čo
v danom prípade neurobil. V ďalšom poukázal na ust. § 78 ods. 1 Notárskeho poriadku, ktoré sa vzťahuje



primárne aj na notársku úschovu peňazí, podľa ktorej môže notár vydať peniaze inej osobe len, ak sa
preukáže osobitným plnomocenstvom, ktoré ju vyslovene oprávňuje na prevzatie úschovy. Pri vydávaní
peňazí vychádzal z plnej moci, ktorá bola použitá pri realizácii úschovy. Zdôraznil, že nemohol konať
inak ako konal, keďže v danom prípade vzhľadom na dokumentárny akreditív vydal peniaze na základe
predloženia LV, a že pochybenie, pokiaľ ide o vydanie peňazí v časti dane z prevodu nehnuteľností si
uznal.

Odvolací súd na základe zopakovaného a doplneného dokazovania skúmal mieru zodpovednosti tak na
strane navrhovateľa, ako aj na strane odporcu.

Pokiaľ ide o odporcu, odvolací súd poukazuje na ust. § 40 ods. 1 zák. č. 323/1992 Z. z. (Notársky
poriadok), podľa ktorého notár zodpovedá za škodu  tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec
v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Podľa § 40 ods. 3 cit. zákona notár sa zbaví zodpovednosti podľa ods. 1 vtedy, ak preukáže, že  škode
nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho objektívne možno požadovať.

Zodpovednosť notára v zmysle tohto zákonného ustanovenia má povahu zodpovednosti objektívnej a
pre jej vznik musia byť splnené zákonné predpoklady, ktoré spočívajú vo vzniku škody, v predpoklade, že
škoda vznikla nesprávnym úradným postupom a napokon, že medzi vzniknutou škodou a nesprávnym
úradným postupom je príčinná súvislosť. Odvolací súd má za to, že všetky predpoklady zodpovednosti
odporcu v danom prípade boli naplnené, t. j. došlo k vzniku škody, škoda vznikla nesprávnym úradným
postupom a napokon medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom je aj príčinná
súvislosť. Odporca nepreukázal, že vynaložil všetko úsilie, ktoré bolo možné od neho objektívne
požadovať, aby ku škode nedošlo. Podľa názoru odvolacieho súdu odporca ako notár nevenoval
dostatočnú pozornosť splnomocneniu medzi predávajúcimi. Nepreukázal, že mal k dispozícii originál
splnomocnenia udeleného splnomocniteľom B. P., X. X., J. I. I. XX, I.  splnomocnencovi G. X., J. I. F.
E.. X, I.. Odporca súdu nepredložil originál plnej moci, na základe ktorej bola G. X. splnomocnená k
sprostredkovaniu predaja nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na P. Č.. XXXX, Z.. Č.. XXXX/X- Y. W. parcela .
XXXX - F. Z., ktorej bola spolumajiteľkou K. podiele . Je nesporné, že v spise odporcu, ako štátneho
notára sa nenachádza originál plnej moci, a to napriek tej skutočnosti, že pani X. bola splnomocnená
ku všetkým právnym úkonom týkajúcich sa predaja hore uvedenej nehnuteľnosti, t. j.  k podpísaniu
kúpnopredajnej zmluvy, ale tiež k prevzatiu peňazí. Navyše odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že pri overení predmetnej plnej moci  je uvedený pracovník notárskeho úradu O.. O. G.F., U. I., ako
notárska konšpicientka, ktorý výraz na pomenovanie notárskeho koncipienta je výrazom zastaralým
a ktorý sa v roku 2000, kedy došlo k overovaniu podpisu na predmetnej plnej moci, používal veľmi
zriedka, resp. sa vôbec nepoužíval. Odvolací súd má za to, že odporca pri vynaložení väčšej pozornosti
si mohol overiť, či skutočne je predmetná plná moc overená v súlade s príslušnými ustanoveniami
Notárskeho poriadku. V ďalšom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že na dohode uzatvorenej medzi
zložiteľom, navrhovateľom A. A. a oprávnenými G. X. W. Danielou  dňa 2.8.2000, na základe ktorej sa
mali zložiteľ a oprávnený dohodnúť, že odporca v zmysle notárskej zápisnice E. XXX/X napísanej dňa
19. 7. 2000 vydá celú kúpnu sumu 230.400 DM v prospech oprávnených a že nebude odpočítavať z
uvedenej sumy daň z prevodu nehnuteľnosti sú tri podpisy, a to podpis navrhovateľa, ako aj podpis
G. X. W. Daniely . Na uvedenej dohode však nie je overený podpis B. P. a uvedený podpis je tam
ako nadbytočný, keďže na všetky úkony týkajúce sa predaja a kúpy uvedenej nehnuteľnosti, ako aj na
prevzatie peňazí bola splnomocnená G. X.,  ktorá podpis na uvedenej dohode overený má. Aj na tejto
dohode je ako overujúci pracovník notárskeho úradu uvedená U. I. s označením „notársky konšpicient“.
Odvolací súd tiež konštatuje, že podpis navrhovateľa už pri vizuálnom porovnaní má výrazné odlišnosti
od jeho podpisu na zápisnici o prijatí peňazí do úschovy, ktorá bola spísaná dňa 19.7.2000, ako aj na
kúpnej zmluve zo dňa 12.7.2000.

Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom odporcu, že v danom prípade ide o prípustnú
odchýlku, keďže aj voľným okom je zrejmé, že podpisy javia výrazné známky odlišnosti.



Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má odvolací súd za to, že odporca pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré od neho možno objektívne požadovať, mohol vzniku škody zabrániť, prihliadnúc k tej
skutočnosti, že ide o notára s dlhoročnou pôsobnosťou a praxou, ktorý mal pri prijímaní peňazí do
úschovy a predkladaní dokladov s tým súvisiacimi pristupovať k celej záležitosti s väčšou obozretnosťou
a v súlade s príslušnými ustanoveniami Notárskeho poriadku.

Odvolací súd skúmal aj mieru zodpovednosti za vzniknutú škodu na strane navrhovateľa. Dospel
k záveru, že ani navrhovateľ nepostupoval s maximálnou mierou zodpovednosti, ktorú možno od
neho požadovať v súvislosti s vkladom peňazí do notárskej úschovy, keď mu nebola v súvislosti s
predložením znaleckého posudku podozrivá cena pozemku, ktorá bola oveľa nižšia, ako boli v tom čase
ceny pozemkov v obdobnej lokalite. Táto skutočnosť bola preukázaná zo strany odporcu stanoviskom
jednotlivých realitných maklérov. Odvolací súd má za to, že navrhovateľ mal venovať väčšiu pozornosť
pri vkladaní peňazí do úschovy aj vzhľadom na tú skutočnosť, že v danom prípade boli predávajúcimi dve
staršie osoby, pričom práve starší ľudia sú často obeťou podvodu v súvislosti s predajom nehnuteľností.
Mal byť obozretnejší aj v súvislosti s tým, že predmetné osoby predložili v súvislosti s podpisom kúpnej
zmluvy iba fotokópiu plnej moci. Aj pri samotnej obhliadke predmetnej nehnuteľnosti ešte pred uzavretím
kúpnej zmluvy mu malo byť podozrivé, že predávajúce sa nemôžu dostať na „vlastný pozemok“, že
na pozemok bolo potrebné vchádzať cez dieru v plote, že pozemok je mimoriadne zanedbaný a že
aj napriek tomu, že zo strany predávajúcich išlo o snahu predať predmetný pozemok, nezabezpečili
včas riadny prístup na pozemok. Prinajmenšom za neobozretné treba označiť konanie navrhovateľa,
ktorý po zistení, že je  v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti (dňa 4. 8. 2000),
sa po neúspešných pokusoch o kontakt s pánom Š.  až dňa 30. 8. 2000 šiel informovať na notársky
úrad odporcu. Svojim neobozretným konaním tak zadal nepriamo priestor domnelým predávajúcim na
predloženie sfalšovaného dokladu, dohody o zmene podmienok vydania peňazí odporcovi, ktorý potom
finančné prostriedky domnelým vlastníčkam predmetného pozemku aj vydal.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 441 OZ, podľa ktorého ak bola škoda spôsobená
aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením,
znáša ju sám.

Toto ustanovenie upravuje prípad, keď škodu síce spôsobila iná osoba, ale  s časti bola spôsobená
aj zavinením poškodeného. V takomto prípade by bolo nesprávne, aby za škodu zodpovedal len
jeden alebo druhý účastník konania. Kto bude zodpovedný a v akom rozsahu bude znášať následky
spôsobenia škody, závisí od toho, či škoda bola spôsobená škodcom a aj zavinením poškodeného,
alebo či si škodu zavinil výlučne poškodený. Odvolací súd s prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti
dospel k záveru, že škoda bola spôsobená tak vyššie popísaným konaním poškodeného, ale aj
odporcom, ktorý nevynaložil všetko úsilie, ktoré od neho bolo možné objektívne požadovať, aby ku škode
nedošlo. Vzhľadom k tejto skutočnosti sú podľa názoru odvolacieho súdu dané dôvody na pomerné
rozdelenie zodpovednosti navrhovateľa  a odporcu, a preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi
pomernú časť vzniknutej škody vo výške 78.503,61 Eur s 15,5 % úrokom z omeškania ročne od 15. 2.
2002 do zaplatenia s poukazom na ust. § 517 ods. 1 a 2 OZ a  Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
Odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu navrhovateľovi prvým dňom po uplynutí
navrhovateľom určeného času plnenia vo výzve na náhradu škody zo dňa 24. 1. 2002 označenej ako
pokus o mimosúdnu dohodu vo veci riešenia náhrady škody (14 dní od doručenia tohto listu). Táto výzva
bola daná na poštovú prepravu dňa 29.1.2002, odporcovi bola doručená najneskôr dňa 31.1.2002, čo
odporca nepoprel. Pohľadávka navrhovateľa sa stala splatnou 14.2.2002 a odporca sa s jej plnením
dostal do omeškania dňa 15.2.2002 (§ 563 OZ).

O trovách prvostupňového a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 224 ods.
2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a to tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov prvostupňového a odvolacieho konania, keďže navrhovateľ mal vo veci úspech len čiastočný.

O uložení povinnosti odporcu zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II v Bratislave pomernú
časť súdneho poplatku vo výške 3.319,39 Eur za žalobu, ktorá suma zodpovedá časti nároku, v ktorej bol
odporca neúspešný, t. k. 5 % zo sumy 87.465,97 Eur v zmysle zák. č. 71/1992 Zb., sadzobníka súdnych



poplatkov účinného ku dňu podania návrhu vo veci samej. Súd tak rozhodol s poukazom na skutočnosť,
že navrhovateľ bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov vo výške 3/4. Navrhovateľ zaplatil pomernú
časť súdneho poplatku za žalobu a to1/4 vo výške 50.000,- Sk, preto súd v súlade s citovaným zákonným
ustanovením zaviazal na úhradu zvyšnej pomernej časti súdneho poplatku odporcu.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.