Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/345/2011 z 7. 11. 2011 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 7. novembra 2011, sp. zn. 14Co/345/2011, ECLI:SK:KSBA:2011:1110231162.1 Krajský súd Bratislava | 14Co/345/2011 | ECLI:SK:KSBA:2011:1110231162.1 | 2011-11-07 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b555cb20-07a0-48b1-ae55-5ba8cedabdbc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1110231162.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/345/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231162
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1110231162.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek
senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľky: Q.. Q. Š., O.
S.D. X, O., zast.: JUDr. Angelou Noskovičovou, advokátkou, so sídlom Mliekárenská 10, Bratislava,
proti odporcovi: Q.. Q. Š., O. Na Z. XX, O., o rozvod manželstva, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo 7. 3. 2011, č.k. 11C 122/2010-25, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo 7. 3. 2011, č.k. 11C
122/2010-25 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo Q.. Q. Š., Y.. Q., K.. XX. X. XXXX B. Poprade a
Q.. Q. Š., K.. XX. X. XXXX B. S., uzavreté dňa 20. 7. 2007 pred Obecným úradom v D. F., zapísané v
knihe manželstiev matričného úradu D. F., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým
číslom XX, rozviedol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami §§ 18, 19 ods. 1, 22 a 23 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine
(ďalej len zákon o rodine), keď dokazovaním výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s obsahom
listinných dokladov mal za zistené, že príčinou rozvratu a nefungovania manželstva účastníkov je
vzájomná neschopnosť komunikácie medzi manželmi, rozdielnosť ich pováh, predovšetkým rozdielnosť
ich názorov na manželské spolužitie, ich vzájomné citové odcudzenie, čo má za následok všetky
nedorozumenia medzi nimi, pričom každý z nich má diametrálne odlišné predstavy o svojom ďalšom
živote. Súd z vykonaného dokazovania ustálil, že manželské spolužitie navrhovateľky a odporcu neplní
svoj spoločenský účel, rozvrat manželstva je trvalý, hlboký a vážny a neexistuje medzi účastníkmi žiadna
možnosť prípadnej obnovy tohto manželského spolužitia. Preto manželstvo účastníkov rozviedol. O
náhrade trov konania rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p..

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa tiež uviedol, že odporca sa na pojednávaní
konanom dňa 7. 3. 2011 nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal o jeho odročenie
z dôležitého dôvodu, preto súd konal a rozhodol aj v jeho neprítomnosti, keď mal v danom prípade za
to, že boli splnené podmienky pre pojednávanie podľa § 101 ods. 2 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Skutočnosť, že dňa
7.3.2011 súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok, mu v ten deň oznámila manželka a rozsudok mu



nebol do dnešného dňa riadne doručený. Odporca má za to, že rozsudok je nesprávny a nezákonný.
Postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď na pojednávaní konanom dňa 7. 3.
2011 súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, čo odôvodnil postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p..
Predvolanie na pojednávanie však nebolo odporcovi riadne doručené v súlade s § 45 a nasl. O.s.p.. Súd
prvého stupňa svoj právny záver o tom, že odporca bol riadne predvolaný na pojednávanie nesprávne
založil na fikcii doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p., keď predvolanie na pojednávanie doručoval na
adresu jeho trvalého bydliska s tým, že odporca si predvolanie neprevzal. V danom prípade však nebol
naplnený základný zákonný predpoklad na aplikáciu ust. § 47 ods. 2 O.s.p. a právny záver súdu o
tom, že boli naplnené podmienky pre fikciu doručenia, je logicky rozporný s jeho vlastným právnym
záverom. Základným zákonným predpokladom a podmienkou použitia fikcie doručenia je to, že adresát
písomností sa musí v mieste doručenia zdržovať. Súd prvého stupňa ignoroval svoj vlastný právny záver
na podklade ktorého dospel k záveru o formálnosti manželstva, podľa ktorého sa odporca odsťahoval
zo spoločnej domácnosti, ktorú s navrhovateľkou mali práve na adrese trvalého bydliska v Bratislave na
ulici Na hrebienku 22. Ak súd prvého stupňa dospel k jednoznačnému právnemu záveru, že odporca
opustil spoločnú domácnosť, potom je vylúčené, aby súčasne dospel k právnemu záveru, že sa na
danom mieste svojho trvalého bydliska aj naďalej zdržiava. Tento logický rozpor dvoch právnych záverov
súdu potvrdzuje, že súd nepostupoval správne a zákonne, keď vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti
odporcu.

Súd prvého stupňa tiež dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odporcu súd nemohol
objektívne posúdiť existenciu rozvratu medzi manželmi a jeho intenzitu, keď ho nevypočul ako jedného
z účastníkov konania. Vzhľadom na arbitrárnosť rozsudku v dôsledku absencie jeho náležitého
odôvodnenia, nie je odporcovi jasné, na podklade čoho súd konštatoval kvalifikovaný rozvrat manželstva
a na základe čoho dospel k záveru, že intenzita nezhôd medzi účastníkmi je taká, že má za následok
vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi nimi.

Súd tiež absolútne ignoroval svoju povinnosť podľa § 100 ods. 2 O.s.p., keď účastníkov konania neviedol
k odstráneniu príčin rozvratu. Súd de facto rozhodol, ako keby rozhodoval rozsudkom pre zmeškanie,
hoci takýto postup právny poriadok v prípade statusových vecí, a priori vylučuje a zakazuje. Postup súdu
prvého stupňa je tak aj v rozpore zo základným účelom konania o rozvode podľa § 22 a nasl. zákona
o rodine.

Čo sa týka nesprávnych skutkových zistení, odporca si je plne vedomý, čo je dôvodom rozvratu vzťahu
medzi ním a jeho manželkou, že porušil niektoré z povinností vyplývajúcich z ust. § 18 zákona o rodine,
a že za tento rozvrat je zodpovedný. Odôvodnenie návrhu na začatie konania o rozvod manželstva, z
ktorého súd vychádzal pri formulovaní svojich skutkových zistení, je však čisto formálny a nezodpovedá
skutočnosti. V dôsledku toho sú aj skutkové zistenia súdu prvého stupňa neopodstatnené a postrádajú
relevanciu. Odporca má za to, že bez toho, aby bol v konaní vypočutý, nemôže byť súd schopný dospieť
k relevantným skutkovým zisteniam, na podklade ktorých by bol schopný tieto vyhodnotiť a následne
dospieť aj k právnemu záveru nevyhnutnému k rozhodnutiu v predmetnej veci. Z uvedených dôvodov
navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že s ním nesúhlasí. Nesúhlasí s tvrdením,
že postupom súdu prvého stupňa bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom. K naplneniu
pojmového znaku nedôjde, ak k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo len v dôsledku nedostatkov
v aktivite, resp. postupe účastníka konania. Súd odporcu na všetky vytýčené pojednávania riadne
predvolal z adresy uvedenej v návrhu na rozvod manželstva, ktorá je jeho trvalým bydliskom. Nakoľko
sa odporca v tom čase už pravidelne nezdržiaval v spoločnej domácnosti, navrhovateľka mu vždy
osobne odovzdala doručenú výzvu poštového úradu na prevzatie zásielky do vlastných rúk. Súd na
pojednávaní dňa 22. 11. 2010 skonštatoval, že odporca má doručenie vykázané a oznámil, že odporca
krátko pred týmto pojednávaním osobne doručil do podateľne súdu ospravedlnenie, že sa pojednávania
nezúčastní. Ďalšie dve pojednávania sa konali v roku 2011, kedy odporca už v spoločnej domácnosti
s navrhovateľkou nebýval, ale kľúče od bytu a od poštovej schránky vlastnil. Navrhovateľka na prvom



pojednávaní žiadala, aby súd zasielal predvolania odporcovi aj na adresu jeho pracoviska - advokátskej
kancelárie, v ktorej je zamestnaný. Odporca sa nezúčastnil ani ďalších dvoch pojednávaní. Pojednávania
dňa 7. 3. 2011, na ktorom súd rozhodol rozsudkom a manželstvo rozviedol, sa napriek vykázanému
doručeniu na obidve adresy nezúčastnil, ani sa súdu z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil. Účelovo
sa vyhýbal účasti na pojednávaní, o čom sa pred ňou aj slovne vyjadroval, že tak bude konať a mariť
súdne konanie. Navrhovateľka ďalej uviedla, že manželstvo je skutočne dlhodobo a vážne rozvrátené.
Účastníci nevedú spoločnú domácnosť, intímne spolu nežijú, každý z nich žije samostatným životom,
z ich manželstva deti nepochádzajú, teda manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Vzhľadom
na citové odcudzenie nie je možné manželské spolužitie obnoviť. Neobstojí ani tvrdenie odporcu o
nedodržaní ust. § 100 ods. 2 O.s.p., nakoľko napádanie súdu v tejto otázke je protirečivé s konaním
odporcu, ktorý sa súdnych konaní napriek doručeniu predvolania nezúčastňoval. Konanie odporcu
preto považuje navrhovateľka za účelové konanie v snahe spôsobiť prieťahy v konaní. Poukázala tiež
na samotné tvrdenie odporcu v jeho odvolaní, v ktorom priznal svoj podiel na rozvrate manželstva.
Navrhovateľka toto konštatovanie odporcu považuje za dôkaz, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
je správne, nakoľko vychádza z ust. § 18 zákona o rodine, ktoré zakotvuje základné osobné práva
a povinnosti manželov, ktoré vznikajú uzavretím manželstva. Vyjadrenie odporcu v odvolaní, čo je
dôvodom rozvratu manželstva, a jeho priznanie, že za tento rozvrat je zodpovedný on tým, že porušil
niektoré z povinností vyplývajúcich z ust. § 18 zákona o rodine, potvrdzuje, že to robil bezohľadne a
vedome. Jeho konštatovanie, že odôvodnenie návrhu na začatie konania o rozvod manželstva je čisto
formálny a nezodpovedá skutočnosti, je preto nepravdivé, zavádzajúce a hlavne protirečivé s jeho
priznaním zodpovednosti za rozvrat manželstva. Navrhovateľka má za to, že súd prvého stupňa hodnotil
dôkazy v súlade s ust. § 132 O.s.p. a správne vyhodnotil príčiny hlbokého a trvalého rozvratu manželstva,
ktoré sú dlhodobého charakteru. S odvolaním odporcu preto nesúhlasí, toto je protirečivé a rozporuplné
a odporca týmto potvrdil správnosť posúdenia príčin rozvratu manželstva účastníkov konania súdom
prvého stupňa, ktoré súd z dokazovania zistil. Navrhla preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok ako vecne
správny potvrdil a odporcu zaviazal k náhrade trov konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení
s § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa.

Po tom, ako sa odvolací súd podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa, ako
aj s jeho skutkovými a právnymi závermi, konštatuje, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav
veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom
odôvodnil (§ 157 O.s.p.). Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku s tým, že námietky odporcu, uvedené v jeho odvolaní, neobstoja.

Odvolací súd poukazuje na to, že základným predpokladom pre rozvod manželstva je skutočnosť, že
manželia alebo jeden z nich sa vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenými v zákone
o rodine, a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje vážny rozvrat medzi
manželmi.

Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že v danom prípade sú splnené podmienky na rozvod manželstva,
manželstvo je dlhodobo trvale a vážne rozvrátené, neplní si svoje ekonomické, biologické a ani výchovné
poslanie vzhľadom na skutočnosť, že manželia spolu intímne nežijú, nevedú spoločnú domácnosť,
finančne spolu nehospodária a došlo medzi nimi k odcudzeniu. Vzhľadom na jednoznačný postoj
navrhovateľky, nie je predpoklad na dobrovoľné obnovenie manželského spolužitia. Odvolací súd má
tak za to, že požiadavky kladené zákonom pre rozvrat manželských vzťahov a umožňujúce rozvod
manželstva sú dané. Manželstvo účastníkov konania už neplní ani jednu zo svojich funkcií, pre ktorú by
bolo možné uvažovať o jeho zachovaní a je len formálno-právnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí voči sebe
neplnia žiadnu zo vzájomných povinností manželov a žijú každý samostatne svoj život.



Odvolacie námietky odporcu týkajúce sa údajných procesných pochybení prvostupňového súdu, nie sú
opodstatnené, a ani jedna vytýkaná námietka postupu konania súdu nemala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd zo spisu zistil, že predvolanie na prvé vytýčené pojednávanie vo veci, ktoré sa malo
uskutočniť dňa 22. 11. 2010, odporca prevzal dňa 9. 11. 2010 na adrese jeho trvalého pobytu, pričom dňa
19. 11. 2010 požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu jeho práceneschopnosti. Z uvedeného
dôvodu bolo pojednávanie odročené na termín 24. 1. 2011, pričom predvolanie bolo doručované
odporcovi opätovne na adresu jeho trvalého bydliska a túto zásielku si odporca neprevzal. Predvolanie
bolo doručované aj na pracovisko odporcu a toto prevzal splnomocnenec dňa 22. 12. 2010. Rovnako
zásielku súdu, ktorou bol odporca upovedomený o vytýčení pojednávania na deň 7. 3. 2011 odporca
na adrese trvalého bydliska neprevzal, avšak bola mu doručená na jeho pracovisko dňa 28. 1. 2011.
Pojednávanie konané dňa 7. 3. 2011 sa uskutočnilo v neprítomnosti odporcu a na tomto pojednávaní
bola vec prejednaná a bol vyhlásený rozsudok. Rozsudok bol doručený odporcovi na pracovisko dňa
28. 3. 2011 a na adresu trvalého bydliska, odkiaľ sa zásielka súdu vrátila späť dňa 19. 4. 2011.

Odvolací súd zistil, že odporca je advokátom od roku 2007, pričom je junior partnerom v advokátskej
kancelárii HAVLÁT & PARTNERS. Na adresu jeho pracoviska boli zasielané zásielky súdu - predvolania
na pojednávania, aj rozsudok, odporcovi ako fyzickej osobe, nie advokátovi, a vždy boli riadne prevzaté
splnomocnencom. Súd prvého stupňa teda doručoval odporcovi súdne zásielky na všetky jeho známe
adresy. O tom, že sa odporca vyhýbal preberaniu súdnych zásielok svedčí skutočnosť, že odporca počas
celého rozvodového konania neoznámil súdu inú adresu, na ktorú mu majú byť zásielky doručované.
Dokonca po tom, čo mu bol doručený rozsudok na jeho pracovisko, a v odvolaní namietal riadne
nedoručenie rozsudku, sám žiadnu inú adresu na doručovanie neuviedol, ale do odvolania napísal
adresu svojho trvalého pobytu Na Z. XX B. Bratislave.

Neobstojí preto námietka, že odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa
opakovane predvolával odporcu na pojednávania, avšak odporca svoje právo zúčastniť sa pojednávania
a vypovedať pred súdom nevyužil a ani jedného pojednávania pred prvostupňovým súdom sa osobne
nezúčastnil. Po doručení predvolania na prvé vytýčené pojednávanie sa odporca vyjadril k návrhu
na rozvod manželstva písomne podaním zo dňa 19. 11. 2010 len v tom smere, že nesúhlasí so
skutočnosťami uvedenými v návrhu na rozvod. Skutočnosť, že odporca nebol pred prvostupňovým
súdom vypočutý, však nebola spôsobená nesprávnym postupom prvostupňového súdu, ale prístupom
odporcu k tomuto súdnemu konaniu. Ani vo svojom odvolaní odporca neuvádza žiadne vecné námietky
voči rozvodu manželstva. Takýto postoj odporcu sa aj odvolaciemu súdu javí ako účelový v snahe oddialiť
rozhodnutie súdu vo veci.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2
O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 144 prvá
veta O.s.p., nakoľko na postup podľa ust. § 144 druhá veta O.s.p. nebol dôvod.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie.