Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/97/2011 z 27. 10. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. októbra 2011, sp. zn. 14Co/97/2011, ECLI:SK:KSBA:2011:1210225578.1
Krajský súd Bratislava | 14Co/97/2011 | ECLI:SK:KSBA:2011:1210225578.1 | 2011-10-27 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f62ad08-5109-4e70-8888-baf3ff5d6e45
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1210225578.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/97/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210225578
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1210225578.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Únia autodopravcov Slovenska - UNAS, so sídlom
B. Nemcovej 4, Košice, IČO: 42 111 188, zast.: JUDr. Michalom Kuročkom, advokátom, Nám. Slobody 3,
Michalovce, proti odporcovi: SkyToll, a.s., so sídlom Apollo Business Center, Prievozská 2/a, Bratislava,
IČO: 44 500 734, o upustenie od protiprávneho konania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava II v Bratislave z 21. 2. 2011, č.k. 10C/221/2010-21, pomerom hlasov 3:0,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave z 21. 2. 2011, č.k.
10C/221/2010-21  p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podanie navrhovateľa zo dňa 12. 11. 2010, podané na súd
dňa 18. 11. 2010, v spojení s jeho doplnením zo dňa 13. 12. 2010, doručeným súdu dňa 16. 12. 2010,
odmietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ napriek výzve súdu obsahujúcej poučenie o možnosti
odmietnutia jeho podania, vady svojho návrhu neodstránil, a preto súd jeho podanie ako neurčité,
nezrozumiteľné a nevykonateľné odmietol (§ 43 ods. 2 O.s.p.).

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie s tým, že mu súd
prvého stupňa znemožnil realizáciu jeho procesných práv za účelom obhájenia ochrany jeho práv a
právom chránených záujmov. Vytkol súdu, že riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie tak, aby spĺňalo
náležitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., čím došlo k odňatiu práva účastníka konať. Súd prvého
stupňa sa dôsledne neriadil ust. § 132 a § 157 ods. 2 O.s.p., v dôsledku čoho náležite nezistil skutkový
stav veci, a preto jeho rozhodnutie je pre nezrozumiteľnosť nepresvedčivé, nepreskúmateľné a bolo
vydané unáhlene a predčasne. Súd prvého stupňa sa relevantne nevysporiadal s faktami, ktoré sú
deklarované v žalobnom návrhu z 12. 11. 2010 a v jeho upresnení z 8. 2. 2011. Súd sa vôbec
nevysporiadal s tvrdením navrhovateľa, že odporca opakovane účtuje prepravcom úseky v situácii, keď
ho neprejdú celý, pričom takéto konanie je v rozpore s vyhláškou č. 27/2010 Z.z.. Podľa navrhovateľa je
petit jeho žalobného návrhu zrozumiteľný a určitý, pokiaľ žiada vydať rozsudok, podľa ktorého je odporca
s okamžitou platnosťou povinný prestať účtovať dopravcom mýtne poplatky na vymedzených úsekoch
ciest, ktoré sú v rozpore s vyhláškou č. 27/2010 Z.z. Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR
z 1. 2. 2010 a zároveň je povinný vrátiť dopravcom všetky neoprávnene účtované mýtne transakcie
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Keďže mýtnym softwarom disponuje len odporca, navrhovateľ
navrhol vypočuť účastníkov konania, kde by bolo povinnosťou odporcu na svoju obranu predložiť



software, a tak by sa jasnejšie a zreteľnejšie ustálil skutkový stav. Zo žalobného petitu je flagrantné,
že sa to týka citovaných úsekov č. 068-005a, Kechnec a č. 050-001a, Košice 1. Súd prvého stupňa
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne nevysporiadal s tvrdeniami navrhovateľa a obmedzil sa
iba na svoje jednostranné tvrdenia. Súd opovrhuje ustanoveniami §§ 123, 125 až 131 a 132 až 136
O.s.p. a opovrhoval aj navrhovateľovým upresnením, v ktorom tento apeloval na efektívne, legitímne a
nezvratné fakty. Súd nesprávne postupoval pri hodnotení doposiaľ predložených dôkazov a do úvahy
bral skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli a neboli účastníkmi prednesené. Súd neprihliadal na
skutočnosti, ktoré boli preukázané a vyplynuli z podaní navrhovateľa. Nesprávne skutkové zistenia sú
výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov. Opomenuté dôkazy sú zásadného významu a môžu mať vplyv pre
rozhodnutie vo veci samej. Súd nesprávne právne posúdil zistený skutkový stav, lebo sa zaoberal iba
jednostranne svojim postupom, keď v danom prípade zvýhodnil odporcu a neumožnil mu preukázať
opak navrhovateľom tvrdených skutočností. Postup súdu považuje navrhovateľ za arbitrárny s tým, že
namietané pochybenia súdu smerovali k trvalému odopretiu jeho súdnej ochrany v predmetnej veci, a
preto si nápravu uplatňuje v odvolacom konaní. Súdne konanie možno korigovať, naprávať a vylepšovať
pred odvolacím súdom, a preto sa domáha „Ultima ratio“ v tomto štádiu konania a uplatňuje si a akcentuje
na zásadu „Mutatis mutandis“. Žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2  O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.

Zo spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom z 18. 11. 2010 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil odporcovi „povinnosť upustiť od protiprávneho konania a nespoplatňovať úseky
ciest, bez využitia všetkých ich podúsekov v rovnakom smere jazdy na celom území SR a nahradiť
doterajší mýtny systém na vyberanie mýta za nový, bezchybný a dokonalý".  Na výzvu súdu na
odstránenie vád návrhu na začatie konania reagoval navrhovateľ podaním z 8. 2. 2011, doručeným súdu
dňa 11. 2. 2011 (v uznesení je nesprávne uvedené doplnenie zo dňa 13. 12. 2010, doručené súdu dňa 16.
12. 2010), v ktorom žiadal, aby súd uložil odporcovi „povinnosť s okamžitou platnosťou prestať účtovať
dopravcom mýtne poplatky na vymedzených úsekoch ciest, ktoré sú v rozpore s vyhláškou č. 27/2010
Z.z. Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR z 1. 2. 2010 a povinnosť vrátiť dopravcom všetky
neoprávnene účtované mýtne transakcie", eventuálne, ak odporca nie je schopný uvedené podmienky
splniť, aby mu bola uložená „povinnosť pozastaviť výber mýta na všetkých úsekoch v rámci Slovenskej
republiky po dobu, kým nepreukáže, že je schopný ho prevádzkovať bezchybne a dokonale v súlade s
cit. vyhláškou č. 27/2010 Z.z. Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR z 1. 2. 2010".

Odvolací súd napriek stručnosti odôvodnenia napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolacie
námietky navrhovateľa, podľa ktorých sa súd prvého stupňa nevysporiadal s jeho tvrdeniami uvedenými
v žalobe, neobstoja. Neobstoja z dôvodu, že k prejednaniu veci v jej merite ani nedošlo, keďže súd
návrh odmietol pre neurčitosť, nejasnosť a zjavnú nevykonateľnosť žalobného petitu. Pritom všetky
judikáty, ktoré navrhovateľ vo svojom odvolaní cituje, sa týkajú odôvodňovania rozhodnutí v merite
veci (hodnotenie dôkazov, vysporiadanie sa s námietkami strán, hodnotenie skutkových zistení). Takéto
očakávania navrhovateľa však nemôžu platiť tam, kde vec nebola vôbec meritórne prejednaná pre
vady návrhu na začatie konania - nezrozumiteľnosť a nevykonateľnosť žalobného petitu, t.j. keď  v
ňom nie sú uvedené konkrétne úseky ciest, ktoré žiada nespoplatňovať a nie je jasné, konkrétne
ktorému dopravcovi a akú konkrétnu sumu by mal mať odporca povinnosť vrátiť. Navrhovateľ neurčitosť
svojho žalobného petitu „zavŕšil“ svojim eventuálnym petitom. Veľmi zjednodušene možno povedať,
že navrhovateľ sa žalobou domáha, aby odporca účtoval mýto podľa predpisu, to čo na mýte vybral
neoprávnene, aby vrátil bližšie neurčitým dopravcom a ak mýto nevie riadne účtovať - vyberať, aby
ho neúčtoval vôbec. Z takéhoto žalobného petitu je zjavné, že sa o takejto žalobe rozhodnúť nedá.
Preto aj stručné odôvodnenie súdu prvého stupňa možno za týchto okolností akceptovať, nakoľko toto
je dostatočne zrozumiteľné a odôvodnené a pre účastníka konania (navyše zastúpeného advokátom)
nemôže byť napriek svojej stručnosti nezrozumiteľné. Preto postupom súdu prvého stupňa nemohlo ani
dôjsť k odňatiu možnosti pre účastníkov konať pred súdom.



Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožnil s postupom súdu prvého stupňa, nakoľko
návrh navrhovateľa odmietol v súlade so zákonom, a keďže navrhovateľ vady svojho návrhu neodstránil
ani dodatočne (vo svojom odvolaní), odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Odporca mal v odvolacom konaní plný úspech, a preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania
(§ 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.). V odvolacom konaní mu však žiadne trovy
nevznikli, a preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nemožno podať odvolanie.