Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/265/2011 z 18. 6. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. júna 2012, sp. zn. 8Co/265/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1011899336.1
Krajský súd Bratislava | 8Co/265/2011 | ECLI:SK:KSBA:2012:1011899336.1 | 2012-06-18 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov
Citované ustanovenia: § 142 ods. 1 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b028c5a5-f1c6-4a7e-8c80-d3b5c8a5e89e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1011899336.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/265/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899336
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011899336.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členiek
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa v 1.rade: O.. I. E., O. V.
Š.R. XX, V., K. Y. XX.X.XXXX, P.Á. O. po I.C. E.: X. Xa) E. O.. B. E., O. V. F. XX, V., K. Y. XX.X.XXXX, P.
O.F. po B. E.: X. Xaa) E. U. G., V. B. XX. D. XXXX/XX, X. Xab) E. U. F.Á., V. R.. F. XXXX/X, Č. M. F., Š.,
K. L.. P. M., R., U. X, V., X. Xb) E. O.. U. M., P. O. taktiež po I. E., K. Y. XX.X.XXXX, O. V. U. X, V., P. O.F.
po U. M.: X. Xba) E. W. E., V. Y.. B. XXX/X, U., X. Xbb) E. G. E., V. E. XXX, V., K. L.. L. P., R.Á., P. XX,
V., proti odporcom X. X.E.: V. Y. ". X. V., K. XX, V., C.: XXXXXX, K. L.. Y.R. L., R., Y. X, V., X. X.E.: O..
U. V., O. V. Š. XX, V., K. Y. XX.XX.XXXX, L. O.F. X. Xa) E. Slovenská E., K. D. Ú. V., F. X, V., odporca
X. X. E. : F. Y., V. P. X, V., zastúpený JUDr. Ladislavom Jonášom, advokátom, Bajzova 1, Bratislava, o
určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinnosti, o odvolaní navrhovateľky v 1bb) E.
G. E. R. odporcu X. X.E. R. odporcu X. Xa) E. proti E. OkresnÉ. F. V. C. K. Y. XX.U. XXXX Č..M.. XXC/
XX/XXXX-XXX, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie navrhovateľky v Xbb) E. G. E.   o d m i e t a .

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom v 1aa) rade, v 1ab) rade, v 1ba) rade a v 1bb) rade náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že  dohoda o prevode členských práv a povinnosti
k X C. Y.Ž. V. odporcu X. X. E. Č.. V. XX, X. P., na Š. XX, X. V., uzavretá medzi odporcami v 2. a
v 3. rade, doručená odporcovi v 1. rade 5.2.1998, je neplatná a odporcom v 1. rade, v 2a) rade a
v 3. rade uložil povinnosť  zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľke v 1ab) rade a navrhovateľke
v 1bb) rade.  Vykonaným  dokazovaním mal preukázané, že odporkyňa v 2. rade U. V.  uzavrela
najneskôr dňa 17.1.1998 dohodu o prevode členských práv a povinnosti nájomcu k X C. Y. V. XX,
X P., na Š. XX, X. V. s navrhovateľom I. E.. Dňa 17.1.1998 bola spísaná aj príloha k tejto dohode a
dotazník. Následne dňa 5.2.1998 U. V.  uzavrela  aj dohodu o prevode tých istých členských práv a
povinnosti k tomu istému bytu s odporcom v 3. rade, ktorú doručila odporcovi v 1.rade dňa 5.2.1998
a dňa 2.3.1998 doručila odporcovi v 1. rade odstúpenie od tejto dohody s tým, aby neakceptoval túto
dohodu a neuzavrel nájomnú zmluvu s odporcom v 3.rade, nakoľko už uzatvorila dohodu o prevode
členských práv a povinnosti s navrhovateľom I. E.. Odporca v 1. rade dňa 10.2. 1998 vrátil dohodu o
prevode členských práv a povinnosti navrhovateľovi z dôvodu doručenia inej dohody už dňa 5.2.1998.
Konštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že k uzavretiu tejto dohody došlo 5.2.1998 a že toho
istého dňa bola aj doručená odporcovi v 1.rade, taktiež nikto z odporcov nenamietal odstúpenie od tejto



dohody odporkyňou v 2. rade. Vychádzal tak z toho, že prílohou k dohode o prevode členských práv
a povinnosti nájomcu k X C. Y. V. XX, X poschodie, na Š. XX, X. V., mal preukázané, že k uzavretiu
dohody medzi odporkyňou v 2. rade a navrhovateľom došlo najneskôr 17.1.1998, pretože je logické, že
najprv sa spíše dohoda a príloha k nej súčasne alebo až následne. Skutočnosť, že k dohode o prevode
členských práv a povinnosti nájomcu k X C. Y. V. XX, X P., na Š. XX, X. V. medzi odporkyňou v 2. rade a
navrhovateľom došlo pred uzavretím dohody medzi odporkyňou v 2. rade a odporcom v 3. Rade, dovodil
aj z odstúpenia od dohody odporkyňou v 2. rade, ktorú doručila odporcovi v 1. rade dňa 2.3.1998. S
ohľadom na uvedené uzavrel, že dohoda o prevode členských práv a povinnosti nájomcu k X C.U. Y. V.
XX, X P., na Š. XX, X. V. uzavretá medzi odporkyňou v 2. rade a odporcom v 3. rade je v zmysle § 39
Obč. zák. neplatná, nakoľko odporkyňa v 2. rade nemohla dňa 5.2.1998  previesť na inú osobu viac práv
a povinnosti ako mala sama, keďže tieto práva a povinnosti previedla dňa 17.1.1998 na navrhovateľa.
Pokiaľ právna zástupkyňa navrhovateľky v 1bb) rade namietala aktívnu legitimáciu W. E., ako brata
navrhovateľa E., ktorý nebol dedičom po navrhovateľovi I. E., uviedol, že tvrdenie navrhovateľky v 1bb)
neobstojí, nakoľko navrhovateľ v 1ba) E. W. E. L. P. O.Á. po U. M., jednej z právnych  nástupcov po I.
E.. O trovách  konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešným navrhovateľom v 1ab)
rade a v 1bb) rade náhradu trov konania, nakoľko boli v konaní plne úspešní. Trovy konania pozostávali
zo zaplateného súdneho poplatku 16,60 eur a trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka v 1 bb) rade z
dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa v 1ba) rade ako účastníka konania odvodzujúceho
svoju legitimáciu právnym nástupníctvom P.D. K. U. M., ktorá sa však stala dedičkou po navrhovateľovi
bez právneho dôvodu a na základe neuvedenia navrhovateľky v 1 bb) rade ako zákonnej dedičky, čím
neoprávnene dedička U. M. nastúpila do dedičského konania ako matka poručiteľa po I. E.. Ona sa
dozvedela o smrti svojho otca I. E.  až v roku 2009 pri dedičskom konaní po starej matke U. M., a
teda jej uplynula zákonná lehota na podanie návrhu na obnovu dedičského konania po D. I.  E. na
ochranu oprávneného dediča, a preto nemala možnosť domáhať sa svojich zákonných práv v dedičskom
konaní. Navrhovateľ W. E. - brat  navrhovateľa, tak nie je jeho právnym nástupcom, a preto nemôže
mať aktívnu legitimáciu v predmetnom konaní. Pokiaľ  súd rozhodol, že dohoda o prevode členských
práv a povinností je neplatná a zaviazal odporcov na náhradu trov konania navrhla v tejto časti rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdiť.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj odporca v 3.rade domáhajúc sa  jeho zrušenia a vrátenia
veci na nové konanie. Uviedol, že podľa jeho zistení z termínov po predložení jeho zmluvy družstvu,
odporkyňa U. V.  možno uzatvorila nejakú zmluvu F. I.  E., avšak táto zmluva nemala náležitosti
požadované zákonom - napríklad nebol úradne overený podpis prevádzajúcej a do termínu predloženia
jeho zmluvy, teda do 5.2.1998, nikto družstvu vierohodný doklad o inom prevode nepredložil. Nedopustil
sa žiadneho konania,  pre ktoré by nebol dobromyseľný a nemal mať ochranu voči  tretej osobe, ktorá
zmluvu družstvu nepredložila skôr, než bola predložená a zaevidovaná jeho zmluva z 5.2.1998. Je toho
názoru, že navrhovateľom napadnutá zmluva bola riadne a zákonným spôsobom uzatvorená, platná
a jej účinky nastali aj voči družstvu, aj voči tretím osobám, teda aj voči navrhovateľovi, jej podaním
družstvu. Poukázal na  označenie dohody  za neplatnú, po viac ako trinástich rokoch, za, ktorú dobu
predmetný byt naviac prestal byť družstevným - bol prevedený do osobného vlastníctva a v súčasnej
dobe s týmto bytom už nie je spojené vlastnícke právo odporcu v 1.rade, čo znamená, že odporca
v1.rade nie je schopný riešiť nájomný ani iný vzťah k tomuto bytu s treťou osobou - teda ani s právnymi
nástupcami navrhovateľa. Podľa neho tak rozhodnutie o neplatnosti zmluvy o prevode členských práv
nerieši vlastnícke práva k bytu, a teda je právne nevykonateľné.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie nástupca odporkyne v
2.rade  domáhajúc sa jeho zrušenia v tejto časti a zastavenia konania voči  nemu  pre nedostatok
pasívnej legitimácie. Poukázal na to, že  Slovenskej republike pripadlo dedičstvo po odporkyni v 2.rade
ako odúmrť, predmetom ktorej bol poručiteľkin majetok podľa súpisu aktív a pasív, ktorý bol v tomto
prípade len zostatok na peňažnom účte, ku dňu smrti poručiteľky neboli zistené žiadne ďalšie aktíva ani
pasíva a nemala ani členské práva v V. Y. N., členský podiel ešte pred smrťou previedla na navrhovateľa
dňa 9.10.1997, neskôr na odporcu v 3.rade  dňa 5.2.1998. S poukazom na ustanovenie § 470 ods. 1, 472
ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 175x ods. 1 O.s.p. poukázal na to, že Slovenská republika v zmysle
žiadneho ustanovenia zákona nemôže byť právnym nástupcom žiadnej zomrelej fyzickej osoby, teda



ani odporkyne v2.rade,  a preto nemôže byť účastníkom konania, pretože absolútne v každom smere
postráda pasívnu legitimáciu v tomto súdnom spore, neexistuje žiadny právny dôvod, ktorý by  jeho
pasívnu legitimáciu v tomto  súdnom spore zakladal. V konaní o dedičstve po poručiteľke nebol porušený
zákon, D. Ú. V. nadobudol len majetkové práva, ktoré ku dňu smrti vlastnila a nemôže zodpovedať za
právne úkony, ktoré učinila v čase pred smrťou, i pokiaľ by boli neplatné.

Nedostatku pasívnej legitimácie nasvedčuje i skutočnosť, že pokiaľ by Slovenská republika mala snahu
dohodnúť sa na mimosúdnom urovnaní sporu, nemohla by takúto dohodu uzatvoriť, pretože nedisponuje
žiadnym právom alebo povinnosťou, ktoré by malo byť predmetom takejto dohody. Z týchto dôvodov sa
preto odvolal voči výroku, ktorým bol zaviazaný na náhradu trov konania.

Odporcovia v 2. a 3. rade vo svojich vyjadreniach k odvolaniam ostatných účastníkov konania zotrvali
na svojej argumentácii uvádzanej v nimi podaných odvolaniach.

Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávneným  a ak
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 218 ods. 1 písm. b),c) O.s.p.).

Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 202 ods. 4 O.s.p.).

Navrhovateľka v 1bb) E. G. E.  podala odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté  o
neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností medzi odporcami v 2. a 3.rade aj voči
navrhovateľovi v 1ba) rade W. E. z dôvodu nedostatku jeho aktívnej legitimácie v konaní.

Podanie odvolanie je procesným úkonom účastníka konania. Právo podať odvolanie však prináleží len
tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím súdu spôsobená ujma, teda v neprospech ktorého vyznelo
rozhodnutie a bol ním dotknutý na svojich právach - pre posúdenie je podstatné porovnanie výsledku
sporu s návrhom (nárokom) uplatňovaným navrhovateľom v konaní.

Prípustnosť odvolania má totiž vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu,
ktorá sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie,
t.j. či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne
napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takýmto dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu
prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma
dopadajúca na jeho pomery. Posúdenie tejto subjektívnej prípustnosti odvolania predchádza posúdeniu
objektívnej prípustnosti odvolania.

V danej veci ide práve o takýto prípad, keď odvolanie navrhovateľky v 1bb) rade G. E. smeruje  proti
rozsudku, ktorým bolo jej  návrhu vyhovené, a teda týmto  rozhodnutím jej nebola spôsobená žiadna
ujma, v dôsledku čoho teda nie je osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania proti rozsudku
súdu prvého stupňa, navyše keď odvolanie voči odôvodneniu rozsudku súdu prvého stupňa ohľadne
aktívnej legitimácie navrhovateľa v 1ba) rade nie je prípustné. Z uvedených dôvodov  odvolací súd
odvolanie navrhovateľky v 1bb) rade G. E. odmietol, ako podané neoprávnenou osobou a neprípustné,
a vec prejednal len na základe odvolania podaného odporcom v 3.rade.

Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu; teda výrok napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa
aj  vo vzťahu k odporcovi v 2a) rade, ktorého predchodkyňa bola účastníčkou neplatného právneho
úkonu, ako aj vo vzťahu k odporcovi v 1.rade, nakoľko výrokom  o neplatnosti dohody bol dotknutý  jeho
právny vzťah k odporcovi v 3.rade z dôvodu, že  až predložením dohody  členské práva a povinnosti
mohli účinne  prejsť  na odporcu v 3.rade vo vzťahu k odporcovi v 1.rade, a preto sa musí napadnutý
výrok rovnako vzťahovať aj na neho (§ 212 ods. 2, písm. c/ O.s.p.); a z dôvodov odvolania podaného
odporcom v 3.rade, ktorými je viazaný, vrátane konanie ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.),



bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s  § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel
k záveru že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

V preskúmavanej  veci súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie  na zistenie skutkového  stavu v
rozsahu potrebnom  na  posúdenie platnosti dohody o prevode členských práva a povinností uzatvorenej
medzi odporcami v 2. a 3.rade (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania
v súlade s  § 132 O.s.p. dospel k správnym  skutkovým záverom o tom, že odporkyňa v 2.rade uzatvorila
s odporcom v 3.rade spornú dohodu o prevode členských práv a povinností spojených s nájmom X-C.
V. Č..XX na Š. H. Č..XX X. V. až po tom, ako skoršou (rovnakou) dohodou previedla členské práva a
povinnosti spojené s nájmom rovnakého  bytu na  navrhovateľa a na tomto základe následne vyvodil aj
správny právny záver o tom, že neskoršie uzatvorená dohoda o prevode členských práva a povinností
medzi odporcami v 2. a 3.rade je  podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom,
pričom  svoje dôvody vedúce k vyhoveniu   návrhu aj dostatočne,  v súlade s ustanovením §  157
ods. 2 O.s.p., odôvodnil. Obsah odvolania odporcu v 3.rade nie je spôsobilý spochybniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska ním tvrdených odvolacích dôvodov, keď
v odvolacom konaní nemohli byť už uplatňované  nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
by mohli mať za následok zmenu skutkového stavu alebo by mohli spochybňovali správnosť právnych
záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní nevyšlo najavo,
že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala
za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 230 Obchodného zákonníka, prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom
družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené
s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode
členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky
ako predloženie zmluvy o prevode členstva nastávajú, len čo príslušné družstvo dostane písomné
oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva.

Obrana odporcu v 3.rade, že zmluva uzatvorená medzi  U. V. a  I.  E.  nemala náležitosti požadované
zákonom, keď na nej  nebol úradne overený podpis prevádzajúcej, nemá oporu v zákone. Ani
skutočnosť, že do termínu predloženia jeho zmluvy dňa 5.2.1998 odporcovi v 1.rade (bytovému
družstvu), nikto vierohodný doklad  o inom prevode nepredložil, nemá vplyv na záver o platnosti
prevodu členských práv a povinností uskutočnených dohodou uzatvorenou medzi odporkyňou v 2.rade
a navrhovateľom v 1.rade s účinnosťou od 1.2.1998, keďže zákon nevyžaduje pre platnosť dohody
súhlas predstavenstva bytového družstva a predložením zmluvy bytovému družstvu nastávajú právne
následky v podobe  prevodu členských práv a povinností na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu a
medzi  samotnými  zmluvnými stranami dochádza k účinnému  prevodu na základe platnej zmluvy
jej uzatvorením alebo iným dohodnutým dňom. V tomto prípade je preto, z hľadiska platnosti prevodu
členských práv a povinností na navrhovateľa, právne irelevantné, ktorá zo zmlúv bola odporcovi v 1.rade
skôr doručená.  Napokon ani skutočnosť, že odporca v 3.rade bol pri uzatváraní dohody s odporkyňou v
2.rade dobromyseľný, nemôže mať vplyv na posúdenie právnych následkov spojených s jej uzatvorením
dňa 5.2.1998, keď účinnosťou skoršej dohody dňa 1.2.1998 už odporkyňa v 2.rade nemohla (platne)
previesť členské práva a povinnosti na odporcu v 3.rade.

Nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli  uplatnené pred súdom prvého stupňa  sú spôsobilým
odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 205 ods. 2, písm. e/ O.s.p. za splnenia podmienok podľa ust. §
205a ods. 1 O.s.p., za predpokladu, že sú právne významné z hľadiska rozhodnutia veci samej a v ich
dôsledku súdom prvého stupňa doteraz zistený skutkový stav nemôže obstáť.

Súd v občianskom súdom konaní rozhoduje na základe  skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods. 1 O.s.p.).
Účastníci konania sú povinní prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním
potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p.. Podľa §
120 ods. 1,4 O.s.p. sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom
na základe poučenia súdu sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť najneskôr do



vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovania, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr sa zásadne, teda bez splnenia podmienok podľa § 205a ods. 1 O.s.p., v odvolacom
konaní  neprihliada.

Aby účastník konania mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí
predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť
tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ účastník konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti
rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy , tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. V
prípade ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdenia, teda neunesie bremeno tvrdenia, má to pre neho
za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla ani inak v konaní najavo ( napr.
dopytom zo strany súdu alebo pri  dokazovaní), spravidla ani nebude predmetom dokazovania. Pokiaľ
ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti,
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Okruh rozhodujúcich
skutočností je určovaný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah účastníkov
a určuje rozsah dôkazného bremena, teda ako  okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné
preukázané, tak aj nositeľa dôkazného bremena vo vzťahu k jednotlivým skutočnostiam.

Z hľadiska posúdenia toho, či  skutočnosti, ktoré boli uplatnené v odvolaní, sú nové, je rozhodné zistenie,
či boli účastníkmi konania uvedené v konaní pred súdom prvého stupňa alebo či v priebehu tohto konania
vyšli inak najavo.

Odporca v 3.rade založil svoje odvolacie dôvody aj na tvrdení, že sporný byt  prestal byť družstevným,
keďže  bol prevedený do osobného vlastníctva a v súčasnej dobe s týmto bytom už nie je spojené
vlastnícke právo odporcu v 1.rade.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že odporca v 3.rade si túto skutočnosť uplatnil po prvýkrát až v
podanom odvolaní. V priebehu prvostupňového konania túto skutočnosť netvrdil  a ani   v konaní
nevyplynula inak najavo.

Odporca v 3.rade bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. predložiť a označiť dôkazy a skutočnosti
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie pred súdom prvého stupňa končí, a to nielen
osobitným poučením na č.l. 104,202,211, ale aj v  predvolaniach  na pojednávanie v dňoch 9.10.2008,
10.2.2011, 31.3.2011.

Odporca v 3.rade si vo vzťahu k tejto ním tvrdenej skutočnosti v odvolacom konaní  neuplatnil odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2, písm. e/ O.s.p. a ani žiaden z dôvodov podľa § 205a ods. 1 O.s.p., v rámci
ktorých by bolo možné na túto novú skutočnosť prihliadnuť z hľadiska posúdenia riadneho zistenia
skutkového stavu.

Pokiaľ by však aj bol tento odvolací dôvod odporcom v 3.rade riadne uplatnený, odvolací súd poukazuje
na to, že  skutočnosť ním tvrdená v odvolacom konaní ohľadne toho, že odporca v 1.rade nie
je vlastníkom sporného družstevného bytu, je novou skutočnosťou, ktorá ním však nebola, napriek
poučeniu, riadne a včas uplatnená v konaní pred súdom prvého stupňa, a preto nie je spôsobilá byť
odvolacím dôvodom podľa §  205 ods. 2, písm.e/ O.s.p. v spojení s §  205a ods.1, písm. c/ O.s.p.. , a
teda by  na ňu nebolo možné v odvolacom konaní prihliadnuť ; a napokon aj v prípade jej zohľadnenia
v odvolacom konaní, by ju bolo   potrebné považovať  za  dôkazne nepodloženú;  táto nová skutočnosť
nemôže obstáť ani z hľadiska  odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., ktorý prichádza
do úvahy len v tom prípade, ak   súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z tvrdení účastníkov  nevyplynuli  alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli účastníkmi tvrdené a vykonanými dôkazmi preukázané, prípadne vyšli inak počas konania najavo.

Súd prvého stupňa správne ustálil, na základe výsledkov dedičského konania vedeného pod F..K..
XXD XXX/XXXX, Y. O. XX/XXXX po neb. poručiteľovi I. E., K.. Y. XX.X.XXXX ( právoplatné osvedčenie
o dedičstve sp.zn. XX Y. XXX/XXXX, Y. O. XX/XXXX K. Y. XX.X.XXXX), okruh dedičov po neb.



navrhovateľovi ( B. E. R. P. U. R. U. M. R. U.), F. M. X. M., R. L. P. O., Ď. P.. Týmto nie dotknuté
právo navrhovateľky v 1bb) rade  domáhať sa následne ochrany oprávneného dediča; súdu prvého
stupňa v sporom konaní neprináležalo zisťovať okruh dedičov a ani preskúmavať správnosť dedičského
rozhodnutia a v tomto smere bol  jeho právoplatným výrokom viazaný.

Z uvedených dôvodov odvolací súd nemohol na novú skutočnosť tvrdenú odporcom v 3.rade až v
podanom odvolaní prihliadnuť a skutkový stav tak, ako bol zistený súdom prvého stupňa na základe  tých
dôkazov, ktoré boli navrhnuté a označené účastníkmi  konania do skončenia dokazovania pred súdom
prvého stupňa,  bolo potrebné považovať za úplný.

So zreteľom na uvedené odvolací súd, na základe takto ustáleného  skutkového stavu, dospel ku
zhodnému záveru o neplatnosti  dohody o prevode členských práv a povinnosti M. X C. Y.U. V. odporcu
X. X. E. Č.. V. XX, X P., na Š. XX, v V., uzatvorenej  medzi odporcami v 2. a v 3. rade, doručenej odporcovi
v 1. rade dňa 5.2.1998.

Správne súd prvého stupňa rozhodol aj o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešných
odporcov zaviazal tak pomerne na náhradu trov konania.

Odvolací súd sa stotožnil s obranou odporcu v 2a) rade v tom, že Slovenská republika, ktorá nadobudla
dedičstvo po odporkyni v 2.rade ako odúmrť, nie je jej právnym nástupcom ( dedičom), avšak má
obdobné postavenie ako dedič, a hoci sa nestala  univerzálnym právnym nástupcom odporkyne v 2.rade,
nastúpila ako  účastník do konania  na jej miesto, a to  postupom podľa § 107 ods. 3 O.s.p..

Taktiež treba uviesť, že trovy konania, na náhradu ktorých bol odporca v 2a) rade zaviazaný, vznikli
počas jeho účasti v konaní, a teda sa nejdená o dlh poručiteľky vzniknutý za jej života, za ktorý je
jeho zodpovednosť obmedzená do výšky ceny nadobudnutého dedičstva; totiž ku dňu smrti poručiteľky
11.10.2000 žiadne trovy právneho zastúpenia  nevznikli; trovy právneho zastúpenia, na zaplatenie
pomernej časti ktorých bol odporca v 2a) rade zaviazaný, vznikli až v roku 2009 prevzatím právneho
zastúpenia navrhovateľky v 1bb) rade a v roku 2011 prevzatím právneho zastúpenia navrhovateľky v
1ab)rade.

Z vyššie uvedených dôvodov tak odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1
O.s.p. a v odvolacom konaní úspešným navrhovateľom ich náhradu nepriznal, keďže nepodali návrh na
rozhodnutie o povinnosti nahradiť im trovy odvolacieho konania podľa ust. § 151 ods. 1, vety prvej O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.