{"guid": "708f5efd-b131-4f9a-be7f-38e78e719841:5c5480db-17a2-428f-a6c4-c733bb7253d9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1099899637.10", "spisova_znacka": "75Cb/211/1999", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 75Cb/211/1999 z 8. 2. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. februára 2012, sp. zn. 75Cb/211/1999, ECLI:SK:KSBA:2012:1099899637.10", "identifikacne_cislo": "1099899637", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Peter Banský", "sudca_id": 2, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-bansky-2", "datum_vydania": "2012-02-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-20.odsek-1", "nazov": "§ 20 ods. 1 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-23.odsek-1", "nazov": "§ 23 ods. 1 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-23.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-23.odsek-2", "nazov": "§ 23 ods. 2 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-23.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-68.odsek-1", "nazov": "§ 68 ods. 1 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-68.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-16.odsek-2", "nazov": "§ 16 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-16.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-16.odsek-3", "nazov": "§ 16 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-16.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-16.odsek-4", "nazov": "§ 16 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-16.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-16.odsek-5", "nazov": "§ 16 ods. 5 zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-16.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/328#paragraf-20", "/SK/ZZ/1991/328#paragraf-23", "/SK/ZZ/1991/328#paragraf-68", "/SK/ZZ/1991/229#paragraf-14", "/SK/ZZ/1991/229#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5c5480db-17a2-428f-a6c4-c733bb7253d9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1099899637.10", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1099899637.10", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1099899637.10/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 75Cb/211/1999
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1099899637
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Kosorínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1099899637.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Helenou Kosorinovou v právnej veci žalobcu: V.. N. S., M. XX,
XXX XX T., zastúpeného: JUDr. Eva Stoklasová, advokátka, Farská 25, 949 01 Nitra proti žalovanému:
Ing. Jozef Chúťka, Lúky 1231/87, Vráble, správca konkurznej podstaty úpadcu EKOUNI, spol. s r.o., 951
02 Alekšince, IČO: 31 443 061, o určenie pravosti pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že pohľadávka žalobcu v konkurze na majetok úpadcu EKOUNI, spol. s r.o., 951 02
Alekšince, IČO: 31 443 061, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. Z-2 -1K 105/1996 vo
výške 25.079,66 Eur je čo dôvodu a do výšky oprávnená ako pohľadávka 1. triedy.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 115,56 Eur na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na súde dňa 19.7.1999 sa domáhal žalobca, aby súd určil pravosť, výšku a poradie
jeho pohľadávky vo výške 755.550,- Sk, prihlásenej do konkurzu na majetok úpadcu EKOUNI, spol.
s r.o. Alekšince, vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod spisovou značkou Z-2-1 K 104/96, z
titulu reštitučného nároku podľa § 68 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a § 14 zákona
č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému majetku, a to ako náhrada za
zlikvidované stavby v katastrálnom území M. ako pohľadávku prvej triedy. Uvádzal, že je nástupcom po
predchodcoch I. a I. S.. Úpadca bol rozhodnutím Krajského úradu v Nitre, odpor PPLH vydaného pod
číslom 98/00355-I-Bu dňa 30.1.1998, v spojení s rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa
6.3.1998 číslo 6330/97-I-430/2- An určený ako povinná osoba na poskytnutie náhrady za zlikvidované
stavby. Výška náhrady bola určená znaleckým posudkom znalca Ing. Ľudovíta Vaška zo dňa 11.2.1997,
číslo 4167/165/96, objednaným Pozemkovým úradom v Nitre pre reštitučné účely. Žalobca podal žalobu
i na Okresnom súde v Nitre voči úpadcovi, ktoré konanie je z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok
úpadcu prerušené.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 4.2.2000. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Poukázal na to, že na rozhodnutí Krajského úradu v Nitre nie je vyznačená právoplatnosť. Namietal aj to,
že náhrady podľa § 14 zákona č. 229/1991 Zb. sa v hotovosti vydávajú iba pôvodným vlastníkom. Ďalej
namietal aj to, že nie je povinnou osobou na vyplatenie náhrady, pretože povinnou osobou má byť osoba,
ktorá držala veci v čase ich zániku podľa § 16 ods. 2 zákona. Niet dôkazu, kedy boli veci zlikvidované.
Namietal aj to, že medzi žalobcom a PD Rišňovce došlo dňa 4.1.1996 k dohode a jej schváleniu na
vydanie veci uvedených v pozemno-knižnej vložke č. 1387 p. č. 2607/1 - dom č. 192. Namietal ďalej
aj to, že nie sú doklady o tom kedy žalobca vyzval úpadcu na vydanie vecí podľa uvedeného zákona.



Úpadca veci, ktorých sa žalobca domáha v žalobe v privatizácii neprevzal v rámci privatizácie, nakoľko
tieto veci má v držbe PD Rišňovce.

K vyjadreniu žalovaného zaujal stanovisko žalobca podaním zo dňa 29.5.2001. Tvrdil, že nie je
relevantné, že úpadca neprevzal veci, pretože žalobca sa domáha náhrady v rámci reštitúcie za
znehodnotené a zbúrané budovy. Navrhol vykonať dokazovanie obsahom spisu Krajského úradu v Nitre.
Poukázal aj na to, že žalovaný nerozoznáva rozdiel medzi nárokom na vydanie vecí a nárokom na
poskytnutie náhrady za veci, ktoré sa v rámci reštitúcie nevydávajú.

Súd vec rozhodol rozsudkom číslo konania 75Cbi 211/99 - 59 z 15.11.2005, ktorým súd určil pravosť
pohľadávky žalobcu, ktorý bol Najvyšším súdom Slovenskej republiky zrušený uznesením číslo konania
1Obo 29/2006 - 82 z 22.1.2008, právoplatným 31.3.2008. Najvyšší súd Slovenskej republiky prikázal
prvostupňovému súdu zaoberať sa s námietkou žalovaného, že žalobca si neuplatnil nárok v zmysle
§ 16 a v spojení s § 13 zákona č. 229/1991 Zb. u povinnej osoby a vysporiadať sa s otázkou náhrady
riešenej v rozhodnutí Pozemkového úradu v Nitre zo 4.6.1992, ktorým bola schválená dohoda o vydaní
vecí na parcele č. 2607/1. Súd vykonal vo veci pojednávanie dňa 15.11.2005, 6.11.2008, 5.2.2009 a
30.4.2009 a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu i žalovaného, listinnými dôkazmi najmä: prihláškou
žalobcu zo dňa 16.11.1998, rozhodnutím Krajského úradu v Nitre - odbor pozemkový, poľnohospodársky
a lesného hospodárstva číslo 98/00355 - I - Bu z 30.1.1998 v znení potvrdzujúceho rozhodnutia
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 6330/97-I-430/2 An zo 6.3.1998, právoplatného
dňa 16.3.1998, rozhodnutím Pozemkového úradu v Nitre číslo: 240/1992 - R - II. zo dňa 4.6.1992,
znaleckým posudkom č. 4167/1965/96 zo dňa 11.2.1997, znaleckým odhadom zo dňa 9.12.1948,
uplatnením nároku žalobcu u Poľnohospodárskeho družstva Rišňovce zo dňa 18.3.1992. Obsahom
spisu Okresného úradu v Nitre, Štefánikova č. 69 číslo 98/00355 - I - Bu, obsahom spisu Okresného
súdu v Nitre spisovej značky 10C 128/98, zmluvou o predaji podniku číslo 1810/1997 zo dňa 17.1.1997
uzatvorenou medzi Fondom národného majetku a úpadcom, ako aj časťou konkurzného spisu Z-2-1K
104/96.

Na základe vykonaného dokazovania súd vydal dňa 9.4.2009 rozsudok, pod číslom konania 75Cbi
211/99 - 140, ktorým žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie predpokladu
na priznanie požadovanej náhrady podľa § 16 v spojení s § 13 zákona č. 229/91 Zb. - výzvou
povinnej osoby. Jediná výzva na uplatnenie reštitučného nároku bola žalobcom vykonaná dňa 18. marca
1992, ktorú výzvu však žalobca vykonal voči PD Rišňovce - povinnej osobe na vydanie nehnuteľností
označených ako - pôda, podiel na majetku družstva a náhrada za živý a mŕtvy inventár. Preto aj dohoda
uzatvorená dňa medzi žalobcom a PD Rišňovce, schválená rozhodnutím Pozemkového úradu v Nitre
číslo 240/1992 - R - II zo dňa 4.6.1992, právoplatným 29.6.1992 neriešila náhradu za zlikvidované
stavby, ale iba pozemky - o.i. pozemok. č. 2607/1 v k. ú. M. iba s označením druhu - kultúry ako dom
č. 192 o výmere 696 m2. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na náhradu za zlikvidované stavby
nebol uplatnený ani u zaniknutého štátneho podniku Štátneho majetku Alekšince, š.p., čo potvrdzuje i
zmluva o predaji podniku č. 1810/1997 uzatvorená dňa 17.1.1997 medzi Fondom národného majetku
a úpadcom - príloha č. 5 - Súpis záväzkov k plneniu reštitučných nárokov v celkovej výške 5.238.361,-
Sk, v ktorej sa nárok žalobcu neuvádzal.

Najvyšší súd SR svojím uznesením číslo konania 5Obo 78/2009 - 160 zo dňa 31.3.2011, právoplatným
dňa 10.5.2011 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave číslo konania 75Cbi 211/99 - 140 a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Potvrdil, že z obsahu právoplatného rozhodnutia Krajského
úradu v Nitre zo dňa 30.1.1998 je zrejmé, že povinnou osobou podľa § 5 zákona č. 229/1991 Zb. na
poskytnutie náhrady podľa § 14 tohto zákona za zlikvidované stavby, ktoré sa nachádzali v katastrálnom
území M., vedené v PKV č. 1387, parc. č. 2607/1 dom č. p. 192 a dvor je EKOUNI, spol. s r.o., Alekšince.
Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že žalobcovi zaniklo právo
na náhradu za zlikvidovanú stavbu z dôvodu, že ho neuplatnil v trojročnej lehote podľa § 16 ods. 3
zákona č. 229/1991 Zb. Dospel k záveru, že za výzvu na vydanie náhrady je potrebné považovať aj
žalobu, z ktorej vyplýva, že oprávnená osoba žiada od povinnej osoby vydanie náhrady podľa § 14 ods.
1 uvedeného zákona. Pokiaľ žaloba o vydanie náhrady bola doručená povinnej osobe v lehote troch
rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola povinná osoba určená, právo na náhradu



nezaniklo, a to ani v prípade, ak konanie o vydanie náhrady bolo v dôsledku späťvzatia žaloby zastavené.
Povinnosťou prvostupňového súdu preto bolo doplniť dokazovanie o výške náhrady za zlikvidované
stavby v zmysle § 16 ods. 5 zákona a rozhodnúť o pravosti, výške a poradí pohľadávky žalobcu podľa
§ 23 zákona č. 328/1991 Zb.

Prvostupňový súd po zrušení rozsudku číslo konania 75Cbi 211/99 - 140 znovu vec prejednal. Vykonal
pojednávanie dňa 8.9.2011 za účasti žalobcu i žalovaného a dňa 9.2.2012 v neprítomnosti žalobcu podľa
§ 101 ods. 2 OSP. Doplnil dokazovanie jednak výsluchom žalobcu i žalovaného a ďalšími listinnými
dôkazmi, obsahom spisov Okresného súdu v Nitre a Krajského pozemkového úradu v Nitre, pozemno-
knižnými vložkami obce Rišňovce, obsahom znaleckého posudku súdneho znalca číslo 4167/1965/96
zo dňa 11.2.1997.

Uznesením spisovej značky Z-2-1K 104/96 zo dňa 30.10.1998 Krajský súd v Bratislave vyhlásil konkurz
na majetok úpadcu a za správcu konkurznej podstaty ustanovil žalovaného. Správca konkurznej
podstaty úpadcu na prieskumnom pojednávaní konanom preskúmal pohľadávku veriteľa - žalobcu a
túto poprel čo do výšky a pravosti a zaradil ju do 4. triedy. O výsledkoch prieskumného pojednávania
upovedomil súd konkurzného veriteľa - žalobcu upovedomením súdu zo dňa 15.6.1999, doručeným
žalobcovi dňa 22.6.1999 s poučením na uplatnenie si nároku na príslušnom súde do 30 dní. Žaloba
bola podaná na súde dňa 19.7.1999 - t.j. v lehote stanovenej súdom. Predmetom konania bolo určenie
pravosti pohľadávky žalobcu vo výške 755.550,- Sk (25.079,66 Eur) ako právneho nástupcu oprávnenej
osoby podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. - t.j. ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej
poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948
do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1, ako náhrady podľa § 14 a nasledujúce - t.j.
ako náhrady za zbúrané a znehodnotené stavby majeru Zisk v Rišňovciach. Podľa obsahu rozhodnutia
Krajského úradu v Nitre číslo 98/00355 - Bu zo dňa 30.1.1998 v zákonnej lehote v roku 1921 uplatnil
V.. N. S. ako oprávnená osoba podľa § 4 ods. 2 písm. c/ na Pozemkovom úrade nárok na vydanie
nehnuteľností, ktoré prešli na štát na základe zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. Tým
bol preukázaný reštitučný titul § 6 ods. 1 písm. b/. Vlastníctvo bolo odňaté pôvodným vlastníkom I.
a I. S.. Vlastnícke právo k pozemku p.č. 2607/1 k.ú. M., na ktorom stáli poľnohospodárske objekty
bolo priznané rozhodnutím číslo 240/92 - R - II, ktoré bolo vydané bývalým PÚ v Nitre dňa 4.6.1992,
právoplatného dňa 29.6.1992. Dňa 8.7.1997 postúpil Okresný úrad, OPPaLH v Nitre uvedený spisový
materiál so žiadosťou oprávnenej osoby o určenie povinnej osoby Krajskému úradu OPPaLH v Nitre,
ktorý oprávnený o uvedenom nároku rozhodovať v zmysle zákona č. 222/1996 Z.z. (účinný 24.7.1996).
Doklady o likvidácii stavieb sa nenašli. Z obsahu predmetného rozhodnutia ďalej vyplýva , že z dokladu
„Mŕtvy Inventár - budovy zo dňa 2. mája 1949, že ide o budovy hospodárskeho dvora Zisk, a to obytná
budova, kľúčová sýpka, maštaľ pre dobytok, šopa 2x a tiež bolo týmto dokladom potvrdené, že uvedeným
dňom došlo k ich prevzatiu riaditeľstvom štátnych majetkov v Alekšinciach. Uvedeným dokladom a tiež
znaleckým odhadom obytných a hospodárskych budov, vypracovaných stavebným súdnym znalcom
Michalom Miškovičom dňa 9.12.1948, kedy hodnota budov bola vypočítaná na sumu 2.203.549,- Kčs
sa potvrdila existencia budov a vyvrátili tvrdenie p. E. Q. (svedka vypočutého v konaní pred Krajským
úradom v Nitre). Uvedenými dokladmi mal za preukázanú existenciu budov aj konajúci súd.

Podľa § 20 ods. 1 ZKV veritelia dlžníka prihlásia svoje pohľadávky v lehote určenej v uznesení o
vyhlásení konkurzu, a to aj vtedy, keď sa o nich vedie súdne alebo iné konanie podľa osobitných
predpisov; to sa vzťahuje aj na veriteľov, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu. V prihláške uvedú
číselne výšku pohľadávky, jej príslušenstva, skutočnosti, na ktorých sa prihláška zakladá, aké poradie
pre svoju pohľadávku požadujú a skutočnosti, ktorými môže byť pohľadávka preukázaná. Súčasne
uvedú, či si uplatňujú oddelené uspokojenie s presným označením veci, na ktorú sa viaže právo
oddeleného uspokojenia.

Podľa § 23 ods. 1 pohľadávka sa pokladá za zistenú, ak ju nepoprel správca ani žiaden z konkurzných
veriteľov. Popretie pohľadávky úpadcom sa poznamená v zozname prihlášok, ale nemá pre zistenie
pohľadávky význam.



Podľa odseku 2 konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné, čo sa týka právneho dôvodu, výšky
alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu musia podať
na súde, ktorý vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli; smú sa v nej dovolávať len
právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku
môžu uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. Ak nejde o vec
patriacu do právomoci súdu, rozhodne o správnosti popretia pohľadávky príslušný správny orgán. O
poradí popretej pohľadávky rozhodne vždy súd.

Podľa § 68 ods. 1 veci, ktoré majú byť vydané oprávneným osobám podľa zákonov upravujúcich
zmiernenie niektorých majetkových krívd, sa zahŕňajú do podstaty len vtedy, ak nároky neboli v zákonom
ustanovených lehotách uplatnené alebo boli zamietnuté.

Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia nositelia pohľadávok na náhradu podľa
predpisov uvedených v odseku 1 sú prednostnými veriteľmi [§ 32 ods. 2 písm. a) a § 54
ods. 1 písm. a) ].

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. oprávnenej osobe patrí náhrada za obytné budovy,
hospodárske budovy a iné stavby, ktoré podľa tohto zákona nemožno vydať alebo ktoré zanikli alebo
boli prevedené na osobu, ktorá nie je povinná ich vydať. Obdobne oprávnenej osobe patrí náhrada za
pozemok, ktorý sa podľa tohto zákona nevydá a za ktorý sa neposkytol iný pozemok.

Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia ceny sa určia podľa cenových predpisov platných
ku dňu účinnosti tohto zákona.

Podľa § 16 odseku 2 uvedeného zákona ostatné náhrady podľa § 14 a 15 poskytne právnická osoba
(právny nástupca), ktorá vec drží alebo ju držala v čase zániku nehnuteľnosti alebo ju previedla na osobu,
ktorá nehnuteľnosť podľa tohto zákona nevydáva. Ak túto osobu nemožno zistiť alebo ak touto osobou
je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, náhradu poskytne štát prostredníctvom
pozemkového fondu (§ 17 ods. 1) podľa všeobecne záväzného právneho predpisu. Taktiež náhradu
podľa § 14 a 15 poskytne štát, ak bývalé národné výbory alebo Zbor povereníkov previedli hospodárske
budovy a rodinné domčeky do vlastníctva fyzických osôb.

Podľa odseku 3 oprávnená osoba vyzve na vydanie náhrady najneskôr v lehotách uvedených v § 13.
Ak právo na náhradu závisí od rozhodnutia obvodného pozemkového úradu alebo súdu, končí sa táto
lehota uplynutím troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, inak právo oprávnenej osoby
na náhradu zaniká.

Podľa odseku 4 uvedeného zákonného ustanovenia náhrada sa poskytne oprávnenej osobe do šiestich
mesiacov odo dňa doručenia výzvy. Náhrada spočíva vo veciach, ktoré osoba povinná na poskytnutie
náhrady vlastní, prípadne v podiele na imaní tejto osoby, a to až do výšky hodnoty pôvodných
nehnuteľností a trvalých porastov, ak sa účastníci nedohodnú inak. Ak sa náhrada poskytne prevodom
nehnuteľností, postupuje sa podľa osobitných predpisov; 13b) dane a poplatky súvisiace s takýmto
prevodom sa nevyrubujú.

Podľa odseku 5 uvedeného zákonného ustanovenia spôsob náhrady sa musí dohodnúť do 60 dní od
podania písomnej výzvy oprávnenou osobou, ak nárok nebol uspokojený skôr. So súhlasom oprávnenej
osoby možno záväzky voči nej vyporiadať aj po tomto termíne.

Žalovaný namietal v konaní naďalej nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného s poukazom na to,
že rozhodnutie o určení povinnej osoby Krajského úradu v Nitre nenadobudlo právoplatnosť. S touto



skutočnosťou sa však súd vyporiadal už v rozsudku číslo konania 75Cbi 211/99 - 140 a Najvyšší
súd SR vo svojom uznesení číslo konania 5Obo 78/2009 - 160 zo dňa 31.3.2011, právoplatným
dňa 10.5.2011 ustálil, že z obsahu právoplatného rozhodnutia Krajského úradu v Nitre z 30.1.1998
(poznámka: rozhodnutia Krajského úradu v Nitre - odbor pozemkový, poľnohospodársky a lesného
hospodárstva číslo 98/00355 - I - Bu z 30.1.1998 v znení potvrdzujúceho rozhodnutia Ministerstva
pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 6330/97-I-430/2 An zo dňa 6.3.1998, právoplatného dňa
16.3.1998) je zrejmé, že povinnou osobou podľa § 5 zákona č. 229/1991 Zb. na poskytnutie náhrady
podľa § 14 tohto zákona za zlikvidované stavby, ktoré sa nachádzali v katastrálnom území M. vedené
v PKV č. 138, parc. č. 2607/1 dom č.p. 192 a dvor je EKOUNI, spol. s r.o. Alekšince. Žalobca v konaní
výpočet výšku náhrady deklaroval znaleckými posudkami Ing. Ing. Ľubomíra Vašku a žalovaný samotný
výpočet výšky náhrady nerozporoval. Rozporoval však, že nehnuteľnosti za ktoré bola výška náhrady
požadovaná neboli zabraté predchodcom žalobcu, ale mali byť zabraté nehnuteľnosti v katastrálnom
území W., čo malo vyplývať z protokolu zo dňa 2.5.1949 a žalobca mal byť oprávnený len v časti
položky č. 5 - šopa na náradie 6 x 9 m bez stien. Spochybňoval teda katastrálne územie, kde sa
mali nehnuteľnosti nachádzať ako aj rozsah zabratých nehnuteľností. Bol teda toho názoru, že podľa
uvedeného protokolu nemalo ísť o katastrálne územie M. ale katastrálne územie W.. Žalobca však
poukazoval na to, že predchodca žalobcu pán S. bol statkár z Z. a hospodáril v M. na majeri Zisk, pričom
genéza je uvedená aj samotnom rozhodnutí Krajského úradu v Nitre zo 4.9.1997 a predmetný majer
sa nenachádzal priamo v dedine. Predložil kópiu katastrálnej mapy so zachytením majera a poukázal
aj na históriu obce Rišňovce na webovej stránke obce. Súd v tomto smere doplnil dokazovanie aj
pozemno-knižnými vložkami číslo 625, číslo 1207 a číslo 1387. Ďalej vykonal dokazovanie aj vysvetlením
Obvodného pozemkového úradu v Nitre zo dňa 30.9.2011, podľa ktorého znaleckými posudkami znalca
Ing. Ľubomíra Vašku bola určená náhrada za zlikvidované budovy a stavby, ktoré sa nachádzali na
parcele číslo 2607/1 s označením kultúry dom č. 192, výmera 696 m2, vedenej v pozemno-knižnej vložke
č. 1387 v katastrálnom území M.. Podľa predmetného znaleckého posudku išlo o stavby 1. Rodinný dom,
2. Rodinný dom pre zamestnancov, 3. Studňa, 4. Vedľajšie stavby, 5. Vedľajšie úpravy a 6. Oplotenie,
ktorých výpočet ceny bol určený na 755.500,- Sk ako 1 nároku, do ktorej výšky si žalobca uplatnil
nárok. Špecifikácia stavieb bola obsiahnutá aj v znaleckom posudku znalca Michala Lackoviča zo dňa
9.12.1948, ktorý znalecký posudok bol zároveň aj podkladom pre vypracovanie nového znaleckého
posudku zo dňa 11.2.1997. Záver o zbúraných stavbách za ktoré sa má poskytnúť náhrada vyslovil
aj Krajský úrad v Nitre vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.1.1998, ktorým určil ako povinnú osobu na
poskytnutie náhrady podľa § 14 ods. 5 a § 16 ods. 2 zákona, a to za zlikvidované stavby, ktoré sa
nachádzali v k. ú. M. na parcele vedenej v PKV č. 1387, ako parcele číslo 2607/1 kultúra - dom č.p.
192 a dvor s tým, že určil EKOUNI, spol. s r.o. Alekšince - úpadcu žalovaného ako povinnú osobu a
vyporiadal sa aj s námietkou úpadcu, že podľa dokladu zo dňa 2.5.1949 malo ísť pri prevzatí živého a
mŕtveho inventára k prevzatiu iných nehnuteľností, a to nehnuteľností v katastrálnom území W..

Žalovaný namietal aj tú skutočnosť, že nárok žalobcu na náhradu za zlikvidované stavby nebol zahrnutý
do privatizačnej zmluvy. V danom prípade privatizačnou zmluvou - zmluvou o predaji podniku č.
1810/1997 zo dňa 30.1.1997 uzatvorenou medzi Fondom národného majetku a úpadcom podľa zákona
č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a obchodného zákonníka úpadca
nadobudol majetok štátneho podniku Štátny majetok v Alekšinciach. Súd je toho názoru, že pokiaľ ide o
záväzky prevádzaného podniku na základe zmluvy o predaji podniku, dochádza k prevodu všetkých práv
a záväzkov týkajúcich sa podniku alebo jeho časti. Z ustanovenia § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka
podľa názoru súdu vyplýva, že k prechodu záväzkov dochádza exe lege aj keď tieto záväzky neboli v
zmluve identifikované, ak sa týkajú predávaného podniku alebo jeho časti a prechod záväzkov v rámci
privatizácie je riešený aj v ustanovení § 15 zákona číslo 91/1992 Zb.. Preto skutočnosť, že záväzok na
poskytnutie náhrady za zlikvidované stavby nebol uvedený v privatizačnej zmluve, neznamená, že tento
záväzok na úpadcu neprešiel. Stav bol taký, že v dobe privatizácie nebolo ešte ani rozhodnuté kto je
povinnou osobou na poskytnutie tejto náhrady.

Podľa § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na
ktoré sa predaj vzťahuje.



Podľa § 15 ods. 1 uvedeného zákona číslo 91/1992 Zb.. s vlastníckym právom k privatizovanému
majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom
vrátane neznámych.

Ďalej sa súd vysporiadal i z otázkou lehoty na uplatnenie práva na poskytnutie náhrady za zlikvidované
stavby. Dospel k záveru, že zákon č. 229/1991Zb. síce stanovoval oprávneným osobám lehotu na
uplatnenie práva u povinnej osoby v § 13 zákona. Podľa § 13 ods. 5 totiž právo na náhradu zaniká,
ak sa neuplatní v lehotách uvedených v § 13. Súd prisvedčil žalobcovi, ktorý tvrdil, že rozhodnutiami
Krajského úradu v Nitre - odbor pozemkový, poľnohospodársky a lesného hospodárstva číslo 98/00355 -
I - Bu zo dňa 30.1.1998 v znení potvrdzujúceho rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej
republiky č. 6330/97-I-430/2 An zo dňa 6.3.1998, právoplatným dňa 16.3.1998 bola učená povinná
osoba na poskytnutie náhrady oprávnenému - úpadca. A nemohol akceptovať ani námietku žalovaného,
spočívajúcu v tvrdení, že rozhodnutie ministerstva nenadobudlo právoplatnosť. Krajský úrad v Nitre
vyznačil právoplatnosť uznesenia dňom 16.3.1998. Námietku nedoručenia uznesenia si mal žalovaný
ako povinná osoba, s ktorou sa konalo zákonom stanoveným spôsobom uplatniť v príslušnom konaní
pred Krajským úradom v Nitre. Súd je viazaný výrokom právoplatného rozhodnutia vydaného podľa
zákona č. 71/92 Zb. a podľa zákona 21 b ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., ktorá právoplatnosť a
vykonateľnosť bola na rozhodnutí vyznačená príslušným orgánom. Súd pri rozhodovaní o určení pravosti
pohľadávky v konkurze z rozhodnutí správnych orgánom, ktoré konania mali predchádzať iba vychádza
a tieto nepreskúmava. Tieto rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 § 21b zákona vydané v správnom
konaní nepodliehajú preskúmaniu súdom. Ďalej treba podotknúť, že pri rozhodovaní Krajským úradom
v Nitre - odbor pozemkový, poľnohospodársky a lesného hospodárstva číslo 98/00355 - I - Bu zo dňa
30.1.1998 v znení potvrdzujúceho rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č.
6330/97-I-430/2 o oprávnenej osobe bola zároveň posudzovaná otázka doby zlikvidovania stavieb v
rámci riešenia prejudikálnej otázky - doby v ktorej konkrétna právnická osoba alebo jej predchodca
vec držala v čase zániku nehnuteľnosti ako jeden zo zákonných predpokladov určenia povinnej osoby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky k otázke zachovania lehoty na uplatnenie nároku u povinnej osoby
vo svojom rozhodnutí zaujal ten právny názor, že doručením kópie žaloby úpadcovi v súdnom konaní
o žalobe žalobcu voči žalovanému o zaplatenie 755.550,- Sk, podanej na Okresnom súde v Nitre
na 7.4.1998 došlo k uplatneniu práva u povinnej osoby. Zo súdneho spisu Okresného súdu v Nitre
spisovej značky 10C 128/98 súd zistil, že úpadcovi žalovaného bola predmetná žaloba doručená dňa
4.5.1998 - t.j. v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia pozemkového úradu. K zániku práva
oprávneného preto nedošlo a žalobca si toto právo následne uplatnil aj v žalobe o určenie pravosti
pohľadávky v konkurze prihláškou vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Podľa § 20 ods. 7 zákona
č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní prihláška pohľadávky má totiž pre plynutie premlčacej lehoty a
zánik práva rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde. Za situácie, že povinná osoba bola určená
príslušným orgánom podľa § 21b ods. 1 č. 229/1991 Zb. až s právoplatnosťou 16.3.1998 podľa názoru
súdu nemôže byť na ujmu oprávnenej osoby, ak nárok žalobcu na náhradu za zlikvidované stavby
nebol zahrnutý do privatizačnej zmluvy. Nemohol byť totiž uplatnený u zaniknutého štátneho podniku
Štátneho majetku Alekšince, š.p., ktorý zanikol výmazom z obchodného registra ešte ku dňu 04.09.1997,
a ani u privatizačného orgánu skôr, ako pred právoplatným určením povinnej osoby. Súd je viazaný
právoplatným rozhodnutím správneho orgánu o určení povinnej osoby a z ustanovenia privatizačnej
zmluvy samotnej vyplýva, že na kupujúceho prechádza podnik Štátny majetok Alekšince, a to na
základe zrušenia štátneho podniku ministerstvom pôdohospodárstva. Majetkom podniku podľa tejto
zmluvy sa rozumie majetok definovaný v § 2 zákona. Na kupujúceho prešli jednak záväzky z plnenia
reštitučných nárokov a náhrad v hodnote 5.238.361,- Sk vyplývajúcich zo zákona č. 229/1991 Zb. (čl.
II bod 6 zmluvy), a s vlastníckym právom podniku, ktorý je predmetom prevodu podľa tejto zmluvy
prešli na kupujúceho aj práva a záväzky súvisiace s týmto majetkom vrátane neznámych (čl. 7 zmluvy).
Ďalej aj ustanovenie § 6 zákona č. 253/1991 Zb. síce odkazuje pri uplatňovaní nárokov oprávnených
osôb v privatizácii na lehoty, ktoré sú stanovené v § 47 zákona č. 92/1991 Zb. v prípade, ak k odňatiu
vlastníckeho práva k privatizovanému majetku alebo jeho časti došlo spôsobom uvedeným v § 2 ods. 3
zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách a vzniká osobám oprávneným podľa uvedeného
zákona nárok, ktorého spôsob vyporiadania určí rozhodnutie o privatizácii týkajúce sa tohto majetku;
o schválenom spôsobe a rozsahu vyporiadania je ministerstvo povinné bez zbytočného odkladu po
vydaní rozhodnutia o privatizácii písomne upovedomiť oprávnenú osobu, ktorá uplatnila svoj nárok
podľa odseku 2. Z ustanovenia § 47 zákona 92/1991 Zb. vyplýva, že svoj nárok bola oprávnená osoba
povinná uplatniť na ministerstve do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona, inak nárok



zaniká; tomuto orgánu oprávnená osoba zároveň oznámi, ktorý podnik vec drží. Fond je povinný nárok
podľa odseku 1 vyporiadať podľa časového plánu uskutočnenia privatizačného projektu, najneskôr však
do jedného roka odo dňa schválenia privatizačného projektu. Podľa odseku 4 uvedeného zákonného
ustanovenia, ak nemožno nárok oprávnených osôb vyporiadať postupom uvedeným v odsekoch 1 až
3, pretože nebolo vydané príslušné rozhodnutie o privatizácii do 31. decembra 1995, použijú
sa na vyporiadanie nároku ustanovenia zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych
rehabilitáciách. Tieto nároky možno uplatniť v lehote do 30. júna 1996; ak povinná osoba nevyhovie
výzve na vydanie veci, môže oprávnená osoba uplatniť svoj nárok na súde v lehote do 31. decembra
1996. Zákonom číslo 229/1991Zb. upravujúcim nárok za zaniknuté stavby však lehota stanovená v
ustanovení § 16 ods. 3 rieši výnimku v lehotách uvedených, a to ak právo na náhradu závisí od
rozhodnutia obvodného pozemkového úradu alebo súdu, končí sa táto lehota uplynutím troch rokov od
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, inak právo oprávnenej osoby na náhradu zaniká.

Podľa § 21b ods. 1 zákona ak je pochybnosť o tom, kto je povinnou osobou podľa § 5 a 16 ods. 2,
rozhodne príslušný pozemkový úrad.

Podľa § 21b ods. 3 zákona rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 vydané v správnom konaní nepodliehajú
preskúmaniu súdom.

Podľa § 16 odseku 3 zákona oprávnená osoba vyzve na vydanie náhrady najneskôr v lehotách
uvedených v § 13. Ak právo na náhradu závisí od rozhodnutia obvodného pozemkového úradu alebo
súdu, končí sa táto lehota uplynutím troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, inak právo
oprávnenej osoby na náhradu zaniká.

Žalovaný ďalej namietal aj tú skutočnosť, že nebol povinný poskytnúť náhradu podľa § 14 zákona v
peniazoch, ale iba vo veciach, ktoré osoba povinná na poskytnutie náhrady vlastní, prípadne v podiely na
imaní tejto osoby. Zákon číslo 229/1991 Zb. v § 14 ods. 1 rieši náhradu za obytné budovy, hospodárske
budovy a iné stavby, ktoré podľa tohto zákona nemožno vydať alebo ktoré zanikli alebo boli prevedené
na osobu, ktorá nie je povinná ich vydať. Podľa odseku 5 § 14 zákona ceny sa určia podľa cenových
predpisov platných ku dňu účinnosti tohto zákona. V prípade zániku nehnuteľností ostatné náhrady
podľa § 14 a 15 poskytne právnická osoba (právny nástupca), ktorá vec drží alebo ju držala v čase
zániku nehnuteľnosti. Podľa odseku 4 náhrada sa poskytne oprávnenej osobe do šiestich mesiacov odo
dňa doručenia výzvy. Náhrada sa poskytne oprávnenej osobe do šiestich mesiacov odo dňa doručenia
výzvy. Náhrada spočíva vo veciach, ktoré osoba povinná na poskytnutie náhrady vlastní, prípadne v
podiele na imaní tejto osoby, a to až do výšky hodnoty pôvodných nehnuteľností a trvalých porastov,
ak sa účastníci nedohodnú inak. Súd konajúci v konaní o určení pravosti pohľadávky však spôsob
náhrady pohľadávky nerieši. Jeho povinnosťou je určiť oprávnenosť výšky náhrady. Predmetom určenia
podľa § 23 ZKV môže byť totiž iba určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky. Za týmto účelom
je v ustanovení § 20 ods. 1 ZKV stanovená jediná povinnosť veriteľov uviesť v prihláške číselnú
výšku pohľadávky a nie spôsob požadovania náhrady. Podľa § 20 ods. 1 ZKV totiž veritelia dlžníka
prihlásia svoje pohľadávky v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu, a to aj vtedy, keď sa o
nich vedie súdne alebo iné konanie podľa osobitných predpisov; to sa vzťahuje aj na veriteľov, ktorí
podali návrh na vyhlásenie konkurzu. V prihláške uvedú číselne výšku pohľadávky, jej príslušenstva,
skutočnosti, na ktorých sa prihláška zakladá, aké poradie pre svoju pohľadávku požadujú a skutočnosti,
ktorými môže byť pohľadávka preukázaná. Súčasne uvedú, či si uplatňujú oddelené uspokojenie (§
28) s presným označením veci, na ktorú sa viaže právo oddeleného uspokojenia. Podľa § 68 ods. 2
ZKV nositelia pohľadávok na náhradu podľa predpisov uvedených v odseku 1 sú prednostnými veriteľmi
[§ 32 ods. 2 písm. a) a § 54 ods. 1 písm. a) ].

V konaní bolo ďalej sporné aj poradie prihlásenej pohľadávky, a to v dôsledku zaradenia pohľadávky
správcom konkurznej podstaty do iného poradia ako bolo veriteľom uplatnené v prihláške. Žalobca
si v prihláške túto prihlásil do 1. triedy a žalovaný správca konkurznej podstaty podľa výsledkov
prieskumného pojednávania, pohľadávku žalobcu popretú na prieskumnom pojednávaní pre účely



rozvrhu zaradil do 4. triedy. Z ustanovenia § 68 ods. 2 ZKV však vyplýva, že nositelia pohľadávok na
náhradu podľa predpisov uvedených v odseku 1 (t.j. podľa zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých
majetkových krívd) sú prednostnými veriteľmi [§ 32 ods. 2 písm. a) a § 54 ods. 1 písm. a)]. Ustanovenie
§ 68 je z pôvodnej úpravy zákona č. 328/1991 Zb. a zodpovedá vtedajšej štruktúre tried v § 32 ods. 2
zákona. Pohľadávky uvedené v § 32 ods. 2 písm. a/ sú pohľadávkami 1. triedy.

Preto súd považoval pohľadávku žalobcu z titulu reštitučného nároku - náhrady za zlikvidované stavby v
katastrálnom území Rišňovce za oprávnenú a rozhodol tak, ako je u vedené vo výrokovej časti rozsudku
a určil pravosť pohľadávky žalobcu vo výške 755.550,- Sk - t.j. po prepočte na euro ako 25.079,66 Eur
ako pohľadávky 1. triedy.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP žalobcovi však právo na náhradu trov právneho
zastúpenia nepriznal, pretože neboli vyčíslené v lehote 5 dní (§ 151 ods. 1 OSP). Súd priznal
žalobcovi právo na náhradu trov konania ako náhradu za zaplatené súdne poplatky vo výške 500,-
Sk, čo prepočtom na Eur predstavuje 16,06 Eur ako súdny poplatok za žalobu a 99,50 Eur ako súdny
poplatok za odvolanie.

Určenie pravosti pohľadávky

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od

doručenia rozsudku na Krajskom súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie

náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané

a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov, tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal

jeden rovnopis, ak je to potrebné (§ 42 ods. 3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože



nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

/ § 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}