Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/155/2012 z 21. 5. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 21. mája 2012, sp. zn. 1Cob/155/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1311203928.1 Krajský súd Bratislava | 1Cob/155/2012 | ECLI:SK:KSBA:2012:1311203928.1 | 2012-05-21 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 212 ods. 1 OSP, § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1612201-e7cd-411d-9e88-6d9d6be2fdaa Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1311203928.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/155/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311203928
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1311203928.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EUROLATINA SK, s. r. o., so sídlom Dlhá 6,
Stupava, IČO: 44066392, zast. AK BLAHA, ERBEN & PARTNERI, AK Námestie SNP 22, Bratislava,
zast. JUDr. Pavel Jurek, advokát, proti odporcovi: O. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XXXX/
XX, N., zast. Mgr. Miroslav Šandrik, advokát, so sídlom Strážovská 625/1, Vrbové, kancelária Dunajská
4, Bratislava, o náhradu škody, o návrhu na predbežné opatrenie, o odvolaní odporcu proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 22Cb/48/2011-169 zo dňa 19. 12. 2011 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 22Cb/48/2011-169
zo dňa 19. 12. 2011 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k.
22Cb/48/2011-196 zo dňa 17. 02. 2012 a v znení doplňujúceho uznesenia Okresného súdu Bratislava III
v Bratislave č. k. 22Cb/48/2011-202 zo dňa 04. 04. 2012 m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi zakázal
disponovať akýmkoľvek spôsobom s nehnuteľnosťami a zakázal vykonať akýkoľvek úkon, ktorý by
smeroval k ich scudzeniu a to nehnuteľnosťou bytom č. XXX nachádzajúcom sa na XX. poschodí
obytného a administratívneho centra, so súpisným číslom XXX, stojaceho na parcele registra „C“, par. č.
XXXXX/XX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele
XX/XXXXX, zapísaného na LV č. XXXX vedeného Katastrálnym úradom v N., Správou katastra pre C.
mesto SR N., okres N. L., obec N., mestská časť F. a tiež pozemkami prináležiacimi k stavbe zapísanými
na LV č. XXXX a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení napadnutého
uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 06. 04. 2011 domáhal náhrady
škody vzniknutej na základe vykonávania pôsobnosti štatutárneho orgánu bez odbornej starostlivosti
v celkovej výške 28.844,40 Eur a zmenou žaloby, pripustenou uznesením na pojednávaní dňa 20. 10.
2011 bola rozšírená žaloba na sumu 30.440,58 Eur. Návrhom zo dňa 14. 10. 2011 sa navrhovateľ
domáhal nariadenia predbežného opatrenia zákazom odporcovi disponovať akýmkoľvek spôsobom s
hore uvedenými nehnuteľnosťami. Osvedčenie danosti práva navrhovateľ dôvodil samotnou podanou
žalobou v merite veci, podľa ktorej sa domáha náhrady škody za výkon funkcie konateľa žalovaného
bez odbornej starostlivosti, s poukazom na uplatňovanú náhradu škody, celkove v 11 položkách,
ku ktorým predložil i doklady. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o relatívne vysokú čiastku, ako aj s
prihliadnutím na osobné a majetkové pomery odporcu, ktorý vlastní nehnuteľnosti, vzniká na strane
navrhovateľa dôvodná obava, že odporca sa bude snažiť tento byt scudziť, za účelom zmarenia
prípadného výkonu rozhodnutia po právoplatnosti rozsudku. Odporca sa písomne k predbežnému
opatreniu nevyjadril a preto bol vyzvaný na vyjadrenie na pojednávaní dňa 15. 12. 2011, kedy uviedol,
že navrhuje návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako bezdôvodný zamietnuť. Podľa jeho názoru
chýba odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, chýba tiež dôvodnosť nároku,
ktorý navrhovateľ nepreukázal. Takéto predbežné opatrenie je predčasné, pokiaľ by mal súd týmto
zabezpečovať ochranu navrhovateľovi. V žalobe podanej v merite veci namieta odporca väčšinu položiek



a nehrozí, že by si svoju pohľadávku nemohol navrhovateľ zabezpečiť iným spôsobom ako navrhuje v
predbežnom opatrení. Na výzvu súdu, o aký byt sa jedná, odporca objasnil, že sa nejedná o byt, v ktorom
on býva, ale býva v ňom jeho strýko a je tam zriadené vecné bremeno. Týka sa jeho dožitia a žalovaný
nemá dôvod, aby tento byt prevádzal na inú osobu. Ostatné nehnuteľnosti sa týkajú pozemku, ktorý sa
nachádza bezprostredne pod bytovým domom. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 74 ods. 1 O.s.p., §
75 ods. 2 O.s.p., § 76 ods. 1, 3 a 4 O.s.p., § 75 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., § 77 ods. 1 a 2 O.s.p. a ust. § 102 ods. 1
O.s.p. a na základe vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na citované ustanovenia dospel k záveru,
že návrh na predbežné opatrenie je dôvodný, pretože navrhovateľ osvedčil danosť práva špecifikáciou
žaloby o náhradu škody v 11 položkách, ktoré zdokladoval a poukázal, že je tu dôvodná obava, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, pretože odporca nemá finančné prostriedky, keď na výzvu
k úhrade škody nereagoval a dlh neuhradil. Jediný spôsob, ako zabezpečiť, aby výkon práva nebol
ohrozený, je zákaz disponovať nehnuteľnosťami, pričom bezprostrednému ohrozeniu výkonu práva,
ktoré si vyžaduje dočasnú úpravu pomerov je, aby výkon práva nebol ohrozený, je skutočnosť, že
žalovaný vlastní bytovú nehnuteľnosť, v ktorej však on nebýva, ale jeho strýko, čo by umožňovalo práve
z dôvodov užívania predmetného bytu prevod vlastníctva na užívateľa, prípadne tretiu osobu, čím by
bol výkon práva ohrozený.

Voči uvedenému uzneseniu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal odporca, ktorý s rozhodnutím súdu
prvého stupňa nesúhlasí. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa sa pri svojom rozhodnutí nezaoberal
navrhovateľom predloženými dôkazmi, ktorými vo veci svojho návrhu na vydanie predbežného opatrenia
tento nepreukázal dôvodnosť svojho návrhu a teda neuniesol dôkazné bremeno vo veci svojho
návrhu na vydanie predbežného opatrenia, najmä neodôvodnením, nepreukázaním nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Súd prvého stupňa podľa jeho názoru nedostatočne zdôvodnil svoje
rozhodnutie. Navrhovateľ nepreukázal dôkazmi nutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nezákonné, kedy vyhovel návrhu navrhovateľa na
nariadenie predbežného opatrenia bez toho, aby súdu bolo preukázané čo i len v náznakoch podozrenie
jemu bezprostredne hroziacej ujmy, v prípade konania odporcu. Súd prvého stupňa zakázal odporcovi
nakladať s nehnuteľnosťami, ktorými je byt vo vlastníctve odporcu, ktorý je zabezpečený v prospech
tretích osôb vecným bremenom, práva doživotného bývania a užívania a nehnuteľnosťami, ktorými
sú pozemky prináležiace k stavbe, kde odporca je iba podielovým spoluvlastníkom a nie výlučným
vlastníkom. V tejto súvislosti odporca poukazuje na to, že predmetom návrhu navrhovateľa vo veci
samej nie sú okolnosti týkajúce sa nehnuteľností, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí súdu
prvého stupňa. Predmetom sporu nie je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo iného
práva v súvislosti s týmito nehnuteľnosťami, ktoré súd prvého stupňa uviedol vo svojom rozhodnutí
o nariadení predbežného opatrenia. Od podania žaloby až do rozhodnutia súdu prvého stupňa o
predbežnom opatrení nebolo preukázané (pretože sa nič také nestalo), že by odporca sa snažil
akýmkoľvek spôsobom znižovať hodnotu svojho majetku a napriek tomu súd prvého stupňa rozhodol
tak, ako je uvedené v napadnutom výroku rozhodnutia. Odporca neuznáva pohľadávku navrhovateľa
vo veci samej, okrem čiastočných nárokov navrhovateľa, o ktorých sa dozvedel až zo žalobného
návrhu, ktorý je pripravený uhradiť v prípade, že bude jeho zodpovednosť jednoznačne preukázaná, bez
možnosti vyvinenia sa na základe zákonných liberačných dôvodov, ktoré nemohol uplatniť pre postoj
navrhovateľa. Nároky navrhovateľa, zabezpečené predbežným opatrením, sú v zjavnom nepomere k
hodnote vymáhanej pohľadávky s právami odporcu, v súvislosti s jeho vlastníckym právom, vzhľadom k
tomu, že od začatia konania vo veci samej nebolo umožnené odporcovi vyjadriť sa ústne do zápisnice
priamo v konaní pred súdom k návrhu navrhovateľa, čo je jeho základným procesným právom v konaní
pred súdom. Súd prvého stupňa naopak mal osvedčenú danosť práva navrhovateľa iba na základe
jeho tvrdení, ktoré sú nepresvedčivé a nepreukázateľné. Z týchto dôvodov navrhuje odvolaciemu súdu
napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa ust. §
212 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom
dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.



Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 06.
04. 2011 domáhal voči odporcovi náhrady škody, vzniknutej na základe vykonávania pôsobnosti
štatutárneho orgánu bez odbornej starostlivosti.

Dňa 14. 10. 2011 navrhovateľ podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania, ktorý
odôvodnil tým, že v konaní vo veci samej sa domáha náhrady škody spôsobenej odporcom, ktorý ako
bývalý konateľ spoločnosti EUROLATINA SK, s. r. o. mal určité práva a povinnosti, avšak konal v rozpore
s týmito právami, čím spôsobil navrhovateľovi škodu v celkovej výške 28.844,40 Eur. Vzhľadom na
skutočnosť, že ide o relatívne vysokú čiastku ako i s prihliadnutím na osobné majetkové pomery odporcu
vzniká, podľa tvrdení navrhovateľa, dôvodná obava, že odporca sa bude snažiť tento byt scudziť, ktorého
je vlastníkom a o právach ktorého sa jedná v konaní o nariadenie predbežného opatrenia a to za účelom
zmarenia prípadného výkonu rozhodnutia, po právoplatnosti rozsudku o náhradu škody. Ďalšie dôvody
navrhovateľ vo svojom podanom návrhu neuviedol. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení mal za
to, že týmto podaným návrhom navrhovateľ dostatočným spôsobom preukázal potrebnosť nariadenia
predbežného opatrenia a návrhu vyhovel bez ďalšieho odôvodnenia.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu ako i listinnými dôkazmi dospel k záveru, že takýto
postup a rozhodnutie súdu prvého stupňa nebol správny.

Odvolací súd sa stotožnil s obranou odporcu a má za to že predbežné opatrenie nie je možné vydať
iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich
prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Jedná sa o základné podmienky pre nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré musia byť splnené súčasne. Navrhovateľom navrhované predbežné
opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia, preto okrem existencie nároku musí osvedčiť,
že budúci výkon rozhodnutia by mohol byť ohrozený, pritom nebezpečenstvo zmarenia musí byť reálne a
hroziť bezprostredne. Existencia dlhu, tak ako uvádza vo svojom návrhu navrhovateľ a ako skonštatoval
i súd prvého stupňa, nemôže sama o sebe ešte byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia.
Naopak dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia
mohol byť zmarený. Vychádzajúc z podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako i zo
samotného rozhodnutia súdu prvého stupňa však takéto skutočnosti nevyplývajú. Závery súdu prvého
stupňa sú založené len na predpokladoch, čo je v danom prípade neprípustné.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ predmetným návrhom na
nariadenie predbežného opatrenia neosvedčil, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo jeho
právo porušené alebo ohrozené a bolo by potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov.
Taktiež neosvedčil skutočnosť, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia
ohrozený a tiež nebolo osvedčené, že zmarenie tohto výkonu bolo reálne, alebo že by bezprostredne
hrozilo vo vzťahu k predmetnému sporu. Taktiež navrhované predbežné opatrenie považuje odvolací
súd za neprimerané k nároku, ktorý má zabezpečovať.

Z týchto dôvodov preto Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa
ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.