{"guid": "8c246497-c071-4ec4-a845-2b01c250d508:8ca2e78f-4ae7-44a7-aaa2-d1b7f64645af", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1011201411.1", "spisova_znacka": "4S/154/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4S/154/2011 z 17. 1. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. januára 2013, sp. zn. 4S/154/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1011201411.1", "identifikacne_cislo": "1011201411", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Matúš Kalanin", "sudca_id": 673, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matus-kalanin-673", "datum_vydania": "2013-01-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/124", "nazov": "zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/124-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/395", "nazov": "predpis č. 395/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/395", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/395-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437", "nazov": "zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, pod", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ca2e78f-4ae7-44a7-aaa2-d1b7f64645af", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1011201411.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1011201411.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1011201411.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4S/154/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201411
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201411.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu
JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: R. D., nar. X.X.XXXX, D. Q.
XX, XXX XX J., zastúpená advokátom: JUDr. Stanislavom Melíškom, Ružinovská 1, 821 02 Bratislava,
proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia č. 41964-2/2011-BA zo dňa 21.7.2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu  z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 19.8.2011 sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného
č. 41964-2/2011-BA zo dňa 21.7.2011, ktorým správny orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 55511-2/2011-BAM zo dňa 20.5.2011, ktorým
žalobkyni nebol priznaný nárok na náhradu a bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 9.12.2009.
V žalobe uviedla, že si uplatnila náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 9. 12. 2009
a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žiadosťou doručenou správnemu orgánu dňa 13.
4. 2011, na základe lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa
3. 2. 2011, ktorý ohodnotil bolestné 115 bodmi. Dôvodom odmietnutia nároku mala byť skutočnosť,
že zamestnávateľ žalobkyne, Bratislavská teplárenská, a.s., Bratislava údajne preukázala na základe
vyšetrenia okolností o príčine vzniku pracovného úrazu, že za vznik pracovného úrazu zodpovedá
výlučne žalobkyňa a určil mieru jej zavinenia na vzniku pracovného úrazu v rozsahu 100 %.  Žalobkyňa
ďalej uviedla, že dňa 9. 12. 2009 a 7. 15 hod. vykonávala pravidelnú pochôdzkovú činnosť pri odberných
staniciach teplárne, pričom počas pochôdzky spadla a narazila si koleno pravej nohy, v dôsledku čoho
bola práceneschopná. Škodová komisia zamestnávateľa prerokovala pracovný úraz a konštatovala,
že žalobkyňa porušila interný predpis SM08-2007, \"Normatív osobných ochranných prostriedkov“,
príloha A, bod. 3, zákon číslo 124/2006 Z.z. a nariadenie Vlády Slovenskej republiky číslo 395/2006
Z.z. a že miera jej zavinenia je 100 %, keďže mala svojím nezodpovedným konaním ohroziť svoje
zdravie a ignorovala predpisy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pretože nepoužila pridelené
ochranné pracovné prostriedky. Podľa názoru žalobkyne tento záver je nesprávny, neporušila žiaden
predpis, pohybovala sa riadne, obvyklým spôsobom, pričom chôdzu prispôsobila terénu, na ktorom sa
pohybovala, avšak vzhľadom na poveternostnú situáciou nemohla zabrániť úrazu ani použitá predpísaná
obuv. Z uvedeného dôvodu mal byť úraz odškodnený v plnom rozsahu. Žalobkyňa v žalobe citovala
ustanovenie § 195 ods. 1 a § 196 ods. 1 Zákonníka práce. Z dôvodov, že žalobkyňa si úraz nespôsobila
pod vplyvom alkoholu je zrejmé, že zamestnávateľ sa zbavuje zodpovednosti v zmysle z citovaných
ustanovení. Zamestnávateľ predložil doklad o dodržiavaní svojej povinnosti riadne a preukázateľne
oboznamovať a kontrolovať dodržiavanie predpisov záznamom zo dňa 3. 12. 2009, ktorý priložil k



Záznamu o registrovanom pracovnom úraze. O existencii takéhoto záznamu sa žalobkyňa dozvedela
až po tom, ako jej bolo oznámené, že zamestnávateľ sa zbavuje svojej zodpovednosti za pracovný
úraz v plnom rozsahu. Zvláštnou zhodou okolností mala byť poučená 6 dní pred pracovným úrazom
o príslušných predpisoch pričom žalobkyňa sa v označený deň žiadnej inštruktáže nezúčastnila a nie
je si vedomá, že by bola oboznámená, prípadne kontrolovaná s predpismi týkajúcimi sa bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci. Tvrdila, že podpis na uvedenom zázname nie je jej. Žalobkyňa ďalej
poukázala na ustanovenie § 198 ods. 2 Zákonníka práce, pričom zo Záznamu o registrovanom
pracovnom úraze, resp. zápisu škodovej komisie nie je zrejmé, kedy mal byť úraz prerokovaný,
prípadne či na prerokovaní bol prítomný zástupca zamestnancov žalobcu. Povinnosť prerokovania
podľa názoru žalobkyne, nemôžu nahradiť podpisy zástupcov zamestnancov na príslušnom zázname
z dôvodu, že v tomto sa neuvádza rozsah zodpovednosti. Svojím podpisom na zázname v časti 9,
žalobkyňa len potvrdila okolnosti priebehu úrazu, pričom jeho súčasťou v tom čase neboli ostatné
časti záznamu, a preto sa nemohla vyjadriť k časti 11, kde sa uvádza, že porušila predpisy BOZP.
Žalobkyňa zdôraznila, že k úrazu nedošlo jej zavinením, pričom zamestnávateľ neuviedol konkrétne,
v čom spočíva ignorovanie pridelených ochranných pracovných prostriedkov, tieto nešpecifikoval, a
preto je jeho všeobecné konštatovanie pre posúdenie údajného protiprávneho konania nedostatočné.
Podľa jej názoru bolo povinnosťou  Sociálnej poisťovne využiť všetky prostriedky na zistenie skutkového
stavu a objasnenia veci a nevychádzať len z nepravdivých tvrdení zamestnávateľa, na základe ktorých
si správny orgán vytvorilo nesprávny úsudok.  Podľa názoru žalobkyne správny orgán nemal len
administratívne rozhodovať o otázke zodpovednosti ale mal podrobne preskúmať okolnosti vzniku
pracovného úrazu, čo však neučinil, a ani nenariadil ústne pojednávanie. Žalobkyňa poukázala na
súvisiace konanie vo veci nároku na úrazový príspevok, ktorý bol vedený na Okresnom súde Bratislava
2, pod číslom sp. zn. 52 C 183/2010, v ktorom súd rozhodol len v rozsahu procesných dôvodov.
Podľa názoru žalobkyne žalovaný nesprávne právne posúdil skutkový stav, tento nedostatočne zisťoval,
keďže sa nezaoberal okolnosťami vzniku pracovného úrazu. Napadnutým rozhodnutím ako aj postupom
správneho orgánu bola ukrátená na svojich právach, a preto žiadala súd, aby napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že  preskúmal prvostupňové rozhodnutie správneho
orgánu ako i odvolanie žalobkyne a dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava
pri posudzovaní nároku na náhradu za bolesť z dôvodu pracovného úrazu žalobkyne bol správny.
Poukázal na žiadosť žalobkyne, súčasťou ktorej bol lekársky posudok o bolestnom a o sťažení
spoločenského uplatnenia vystavený dňa 3. februára 2011, ktorým bola bolesť poškodenej hodnotená
počtom bodov 115. Z oznámenia poistnej udalosti zo dňa 11. 12. 2009 a Záznamu o registrovanom
pracovnom úraze zo dňa 11. 12. 2009 vyplynulo, že žalobkyňa utrpela pracovný úraz dňa 9. 12. 2009 o
7. 15 hod., keď vykonávala pravidelnú pochôdzku činnosť, počas ktorej sa vplyvom sychravého počasia
pošmykla, spadla a utrpela úraz kolena pravej nohy. Zamestnávateľ určil zodpovednosť žalobkyne na
pracovnom úraze v rozsahu 100 %. Na základe zamestnávateľom určenej miery zavinenia poškodenej,
nebol žalobkyni priznaný nárok na náhradu za bolesť. Zo spisového materiálu vyplynulo, že žalobkyňa
už žiadosťou doručenou dňa 19. 1. 2010 žiadala o úrazový príplatok počas dočasnej pracovnej
neschopnosti v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 9. 12. 2009, pričom Sociálna poisťovňa predmetný
nárok žalobkyni nepriznala. Odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V konaní o úrazovom
príplatku vychádzala Sociálna poisťovňa zo zápisu škodovej komisie zamestnávateľa žalobkyne, v
ktorom bolo uvedené, že žalobkyňa utrpela úraz v pracovnom čase, a preto bol kvalifikovaný ako
pracovný. Pri výkone svojho povolania však žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu tým, že ignorovala
pridelené ochranné pracovné prostriedky, pričom bola riadne poučená a preškolená z predpisov o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Žalobkyňa mala porušiť interný predpis SM08-2007, \"Normatív
osobných ochranných prostriedkov“, príloha A, bod. 3, zákon číslo 124/2006 Z.z. a nariadenie Vlády
Slovenskej republiky číslo 395/2006 Z.z. vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne voči prvostupňovému
rozhodnutiu, že zamestnávateľ potvrdil svoje stanovisko. Podľa poskytnutej informácie, žalobkyňa sa
zúčastnila dňa 6. 11. 2008 periodického školenia zamestnancov zamestnávateľa z oblasti BOZP a
ochrany pred požiarmi, a vykonala príslušné testy. Dňa 3. 12. 2009 spolu s ostatnými pracovníkmi
bola opätovne preškolená. Podľa názoru zamestnávateľa, tvrdenie žalobkyne, že niekto napodobnili
jej podpis v zázname o preškolení zo dňa 3. 12. 2009 je nepravdivé a konštrukcia o neprerokovaní
pracovného úrazu so zástupcami zamestnancov je účelová. V rámci odvolacieho konania, Sociálna
poisťovňa, pobočka Bratislava vykonala dňa 15. 6. 2010 ústne pojednávanie, na ktorom bola žalobkyňa
oboznámená s podkladmi napadnutého rozhodnutia ako aj s výsledkami doplneného dokazovania.



Správny orgán sa stotožnil s mierou zavinenia žalobkyne na vzniku úrazu tak, ako ju určil jej
zamestnávateľ, a preto jej nárok na úrazový príplatok nepriznal. V konaní boli vykonané všetky dostupné
úkony za účelom zistenia objektívneho stavu veci, ktorými nebolo preukázané, že žalobkyňa nenesie
zodpovednosť na vzniku úrazu. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 109 ods. 2, § 110 ods. 2, § 111
ods. 2 zákona, ako aj § 195 ods. 1 a § 196 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Skutkový stav, ktorý bol
zistený a preukázaný v konaní o úrazovom príplatku je analogický aj pre konanie o nároku na náhradu za
bolesť. Z uvedeného dôvodu, preto správny orgán vychádzal z dôkazov predložených zamestnávateľom
žalobkyne v konaní o úrazovom príplatku a dospel k záveru, že žalobkyni nevznikol ani nárok na
náhradu za bolesť. Zamestnávateľ žalobkyne sa zbavil zodpovednosti celkom, pretože preukázal, že
jedinou príčinou vzniku škody na zdraví bolo porušenie predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci žalobkyňou tým, že nepoužila pridelený osobný ochranný pracovný prostriedok - ochrannú
pracovnú obuv. Žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalobkyne, podľa ktorého si vytvoril
nesprávny úsudok o otázke určenia zodpovednosti za vznik pracovného úrazu a rozsahu zodpovednosti,
pretože nedostatočne zistil skutkový stav veci, prípadne vôbec nezisťoval okolnosti vzniku pracovného
úrazu. Podľa § 196 ods. 6 zákona je účastník konania povinný na podporu svojich tvrdení navrhnúť
dôkazy, avšak žalobkyňa v priebehu konania nenavrhla vykonať ďalšie dôkazy, resp. nepodala podnet
na inšpektorát práce s návrhom na prešetrenie vzniku a príčin predmetného pracovného úrazu.
Zamestnávateľ žalobkyne si splnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci tým, že žalobkyni pridelil osobnú ochrannú pomôcku - pracovnú obuv, ktorú však
žalobkyňa nepoužila. Tvrdenie, že pádu vzhľadom na počasie a terén po ktorom sa pohybovala by
nezabránila ani predpísaná obuv, nie je ničím podložené. Uvedeným konaním žalobkyňa ohrozila svoje
zdravie a bezpečnosť a v konečnom dôsledku spôsobila aj vznik pracovného úrazu s poškodením svojho
zdravia. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 244  a nasl. O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, vychádzajúc z
dispozičnej zásady  (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom súdnom
pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2,3  OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších
právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej samosprávy (ďalej len rozhodnutie správneho orgánu).
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických a
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Podľa § 245 ods. 1 zákona, pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i
zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo
preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na  jeho preskúmanie  určený osobitný postup.

Podľa § 247 ods. 1 OSP treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu,
že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o
subjektívne právo vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že bol porušený
zákon.

V danom prípade bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu
súvisiaceho s prejednávaným nárokom na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 9.
12. 2009 a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne.



Z obsahu predložených listín súd zistil, že dňa 13. apríla 2011 bola Sociálnej poisťovni, pobočka
Bratislava doručená žiadosť žalobkyne o priznanie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia ku ktorej bol predložený lekársky posudok ošetrujúceho lekára žalobkyne
ktorý stanovil mieru bolestného v rozsahu 115 bodov. Dňa 20. mája 2011 vydal prvostupňový orgán
rozhodnutie č. 55511 - 2/2011 - BAM, v zmysle ktorého žalobkyni nepriznal nárok na náhradu za bolesť
v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 9. 12. 2009. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenie §
83, § 8 ods. 1, § 110 ods. 2  zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon) a uviedol, že v danom prípade zamestnávateľ žalobkyne na základe prešetrenia
okolností a príčin vzniku pracovného úrazu preukázal, že zaň zodpovedá výlučne žalobkyňa. Predmetný
úraz žalobkyne zo dňa 9. 12. 2009 bol kvalifikovaný ako pracovný úraz pri ktorom žalobkyňa porušila
pracovnú disciplínu tým, že nepoužila pridelené ochranné pracovné prostriedky. Sociálna poisťovňa
sa stotožnila s výsledkami vyšetrenia príčin pracovného úrazu, a preto žalobkyni uplatnený nárok
nepriznal. Súčasťou administratívneho spisu boli aj doklady, z ktorých vychádzal správny orgán, a
ktoré boli podkladom pre rozhodnutie o nároku na úrazový príplatok týkajúci sa totožného úrazu.
Súčasťou predmetných dokladov je záznam zamestnávateľa žalobkyne o registrovanom pracovnom
úraze popisujúci vznik poranenia žalobkyne, oznámenie o poistnej udalosti, doklad preukazujúci,
že zamestnávateľ poskytol žalobkyni pracovnú ochrannú obuv, vyjadrenie ošetrujúceho lekára k
pracovnému úrazu, zápis škodovej komisie k pracovnému úrazu, záznam o oboznamovaní sa s
dodržiavaním zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a požiarnej ochrany zo dňa 3. 12.
2009. V spise sa nachádza doklad predložený zamestnávateľom žalobkyne, ktorým bola upozornená
na porušenie pracovnej disciplíny tým, že nepoužila zamestnávateľom pridelené osobné ochranné
pracovné prostriedky a to pracovnú obuv - vibramy, v dôsledku čoho si sama zavinila pracovný úraz.
V spise sa nachádza zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 15. 6. 2010 vo veci nároku na úrazový
príplatok z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa nenavrhla žiaden dôkazný prostriedok na preukázanie
zavinenia zamestnávateľa na vzniku jej pracovného úrazu.  Žalobkyňa podala voči prvostupňovému
rozhodnutiu odvolanie, obsah ktorého sa zhodoval s námietkami uplatnenými žalobou.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým  zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava bolo odôvodnené okolnosťami, ktoré sú obsahom vyjadrenia
žalovaného k žalobe, ktoré sú popísané vyššie.

Podľa ust. § 8 ods. 1, písm. a) a b) zákona, pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia
alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením
vonkajších vplyvov, ktoré

a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh
alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných
úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, 26)

b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v
priamej súvislosti s týmito činnosťami.

Podľa ust. § 13 ods. 3, písm. h) zákona, z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto
zákonom poskytujú úrazové dávky, a to náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia,

Podľa ust.  § 17 ods. 1 zákona, nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má
zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa ust. § 99 zákona, poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 437/2004 Z.z.).



Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z.o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994
Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v
znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 437/2004), náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo;
musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho
následkov.

Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia
za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

Podľa ust. § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8).
Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II.
a IV. časti.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

Podľa ust. § 110 ods. 2 zákona, nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ alebo právnická
osoba podľa osobitného predpisu 61) celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť
poškodeného podľa osobitného predpisu (§ 196 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z.).

Podľa ust. § 196 ods. 1 až 3 zákona č. 311/2001 Z.z. zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom,
ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že

a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy
alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť
a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo

b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že

a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne
oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok,

c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom
byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.



Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec,
podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň
jedna tretina škody.

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania je objektívna.
Z toho vyplýva, že zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom iba výnimočne, ak preukáže, že
jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec
svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci bol s nimi
riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali.

Podľa názoru súdu, v danom prípade je dôvodné predpokladať, že nastala príčinná súvislosť medzi
konaním žalobkyne - nepoužitím pracovnej ochrannej obuvi pri nepriaznivom počasí a následkom -
vzniku jej úrazu.

Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom
osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný

a) vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov na základe
posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného
prostredia,

b) bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia,
potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí,

c) udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich
riadne používanie.

Podľa ust. § 7 ods. 1, 4 a 5 cit. zákona, zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a
preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca

a) s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 10)
so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na
pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť,

b) s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na
zdraví, a s ochranou pred nimi,

c) so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli
bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.

Obsah oboznámenia a pravidelnosť opakovaného oboznámenia musia byť prispôsobené charakteru
práce vykonávanej zamestnancom, jeho pracovisku a iným okolnostiam, ktoré sa týkajú výkonu práce,
najmä pracovným prostriedkom, pracovným postupom, novým alebo zmeneným nebezpečenstvám
a ohrozeniam. Zamestnávateľ je povinný upraviť vnútorným predpisom pravidelnosť opakovaného
oboznamovania tak, aby sa vykonávalo najmenej raz za dva roky, ak právne predpisy a ostatné predpisy
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neustanovujú kratší čas.

Oboznamovanie a iné vzdelávanie vrátane praktickej časti výchovy a vzdelávania v oblasti bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia
pri práci (ďalej len \"zástupca zamestnancov pre bezpečnosť\") sa musia uskutočňovať v pracovnom čase.

Ust. § 12 ods. 2, písm. a ), f) a h) cit. zákona, zamestnanec je povinný



a) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany
zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými
bol riadne a preukázateľne oboznámený,

f) používať určeným spôsobom pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky.

h) zúčastňovať sa na oboznamovaní a inom vzdelávaní zabezpečovanom zamestnávateľom v záujme
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podrobiť sa overovaniu jeho znalosti.

Ust. § 6 ods. 4 nariadenia č. 395/2006 Z.z., zamestnanec je povinný používať poskytnutý osobný
ochranný pracovný prostriedok len určeným spôsobom, na určené účely, po celý čas trvania
nebezpečenstva a v súlade s pokynmi na používanie podľa odseku 2.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu, z vyjadrení účastníkov konania vyplynula skutočnosť,
že zamestnávateľ žalobkyne jej poskytol za účelom bezpečného vykonávania jej práce pracovnú
ochrannú pomôcku - pracovnú obuv, vykonával školenia za účelom oboznámenia zamestnancov s
predpismi súvisiacimi s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, povinná účasť na ktorých vyplýva
pre žalobkyňu z citovaných ustanovení. Bolo nesporné (žalobkyňa túto skutočnosť nenamietala), že
žalobkyňa pri pracovnej pochôdzke, napriek nepriaznivému počasiu, nepoužila ochrannú pracovnú obuv,
čím porušila príslušné, vyššie uvedené predpisy. Za daného stavu teda neobstojí námietka žalobkyne,
že i v prípade, ak by pracovnú obuv použila, došlo by k danému úrazu.

Podľa ust. § 198 ods. 1 a 2 zákona, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol
iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si
organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému
orgánu podnet na začatie konania.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či
a kto spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, ak patrí o
ňom rozhodovať súdu.

Žalobkyňa nebola úspešná v konaní o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa žalobkyne za
škodu vzniknutú pri pracovnom úraze, vedeného Okresným súdom Bratislava II, sp. zn. 52C/183/2010,
iné konanie vo veci zodpovednosti zamestnávateľa za vzniknutý úraz žalobkyne, nebolo iniciované.

Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobkyni sa v správnom konaní nepodarilo
vyvrátiť prijatý záver žalovaného, že k úrazu žalobkyne došlo z dôvodu nedodržania predpisov o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, jeho rozhodnutie a postup bol v súlade so zákonom, súd nezistil
v konaní vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu v súlade
s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p., neúspešnej žalobkyni
nepriznal nárok na náhradu trov konania, úspešný žalovaný nemá na náhradu právny nárok.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na



Krajskom súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto  rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ  domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený  môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}