Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4S/208/2011 z 20. 6. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. júna 2013, sp. zn. 4S/208/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1011201728.1 Krajský súd Bratislava | 4S/208/2011 | ECLI:SK:KSBA:2013:1011201728.1 | 2013-06-20 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7830c149-2f24-4ef6-bc10-dc7e7d9eb807 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1011201728.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4S/208/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201728
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201728.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek
senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: Z.. J. X., Z.., Na G.
XXXX/XX, J., zast. advokátom, JUDr. Ivanom Jánošíkom, AK Klincová ul. č. 35, Bratislava, P.O.BOX 2,
810 05 Bratislava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže, Generálne
riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátova č. 1, 813 04 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: GR ZVJS-3-13-4/14-2011 zo dňa 10.10.2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.p: GR ZVJS-3-13-4/14-2011 zo dňa
10.10.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i
a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v náhrade za právne zastúpenie v
sume 479,75 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu č.:
XXXXXXXXXX/XXXX vedený v J. I., W..S.., I..

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného č.p.: GR ZVJS-3-13-4/14-2011 zo dňa 10.10.2011, ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobcu proti rozhodnutiu riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou č.
ÚVTOS- 6 - 23/14 - 2011 z 1. augusta 2011, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že žalobcovi nevzniká
nárok na doplatenie finančného rozdielu na základe vydania právoplatného oslobodzujúceho rozsudku
Krajského súdu v Trnave č. 6 To/70/2010 z 22. februára 2011. Žalobca v žalobe uviedol, že výzvou
zo dňa 31. 5. 2011 sa domáhal doplatenia všetkých finančných rozdielov, ktoré mu vznikli z dôvodu,
že bol pozbavený výkonu štátnej služby s poukázaním na ustanovenie § 46 zákona č. 73/1998 Z.z.
v znení neskorších predpisov o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej len zákon). Žalobca bol
dočasne pozbavený výkonu štátnej služby personálnym rozkazom č. 202 z 2. augusta 2004, ktorý bol
potvrdený rozhodnutím z 27. septembra 2004 z dôvodu, že mal spáchať trestný čin. Voči žalobcovi
bolo vznesené obvinenie avšak následne bol spod obžaloby oslobodený rozsudkom Krajského súdu
v Trnave zo dňa 22. 2. 2011. Podľa názoru žalobcu, mu vznikol nárok na doplatenie všetkých
finančných rozdielov, ktoré mu vznikli z dôvodu, že bol pozbavený výkonu štátnej služby bez právneho
základu. Žalobca si uplatnil nárok podľa § 46 ods. 4 zákona. Napriek zákonnej úprave bolo vydané
prvostupňové rozhodnutie, v zmysle ktorého mu nevznikol nárok na doplatenie finančného rozdielu.
Podľa odôvodnenia predmetného rozhodnutia, služobnému úradu nevznikla povinnosť doplatiť rozdiel k
služobnému platu bývalému príslušníkovi, ktorého dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončilo
pri skončení služobného pomeru a nebol mu v čase skončenia pozbavenia výkonu služby doplatený
rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený. Podľa žalobcu bola vec vadne právne



a skutkovo posúdená, a preto voči prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie. Žalobca v ňom
poukazoval na okolnosť, že existujúca právna úprava nevymedzuje prípadnú existenciu možnosti
nedoplatenia mzdových nárokov, t. j. rozdielu, o ktorý bol mesačný služobný plat skrátený v prípade
dobrovoľného ukončenia služobného pomeru a vydania právoplatného oslobodzujúceho rozsudku,
ktorým došlo k jednoznačnému preukázaniu stavu, že navrhovateľ žiadny trestný čin nespáchal,
a teda, že reálne neexistoval ani neexistuje dôvod na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby.
Podľa žalovaného má ustanovenie § 46 ods. 1 zákona preventívne pôsobiť voči možnému ohrozeniu
dôležitého záujmu štátnej služby alebo priebehu objasňovania konania, z ktorého je príslušník dôvodne
podozrivý. Je zrejmé, že pre pozbavenie výkonu štátnej služby, ako dočasné opatrenie, musia byť
kumulatívne splnené dve podmienky - ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý
záujem štátnej služby a príslušník je dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin. Z uvedeného vyplýva,
že dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa môže skončiť aj pred ukončením trestného stíhania. V
prípade žalobcu, inštitút dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby stratil opodstatnenie dobrovoľným
ukončením služobného pomeru. Trestné stíhanie vo veci v čase jeho uvoľnenia zo služobného pomeru
nebolo právoplatne ukončené. Podľa § 46 ods. 4 zákona sa policajtovi nedoplatil rozdiel o ktorý
bol jeho mesačný služobný plat skrátený, ak trestné stíhanie nebolo v čase skončenia dočasného
pozbavenia štátnej služby právoplatne ukončené. Zo znenia zákona nie je jednoznačne zrejmé, či
sa bývalému príslušníkovi, ktorého dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončilo, pri skončení
služobného pomeru a nebol mu v čase skončenia pozbavenia výkonu služby doplatený rozdiel o ktorý
bol jeho mesačný služobný plat skrátený, doplatiť tento rozdiel pri skončení trestného stíhania. Podľa
článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Povinnosťou žalovaného bolo skúmanie, či
prvostupňový orgán vydal rozhodnutie v súlade so zákonom, či si zaobstaral potrebné podklady a bol
zistený objektívny skutkový stav. Žalovaný po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Žalobca v žalobe poukázal na znenie § 46 ods. 4 zákona a uviedol, že
ani jedna skutočnosť v ňom uvedená, v danom prípade nenastala. Žalobca nebol právoplatne odsúdený
a trestné stíhanie bolo právoplatne skončené. Zároveň žalobca nebol pre konanie, pre ktoré bolo
dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, prepustený zo služobného pomeru. Existujúca právna úprava
nevymedzuje iné prípady, pre ktoré je možné policajtovi odmietnuť uspokojenie nároku na doplatenie
rozdielu, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený. Žalovaný teda konal nesprávne, ak potvrdil
rozhodnutie prvostupňového orgánu. Je nepodstatné, či došlo alebo nedošlo k dobrovoľnému ukončeniu
služobného pomeru ale podstatným je to, že bolo jednoznačne preukázané, že žalobca žiadny trestný
čin nespáchal a neexistoval dôvod na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby. Neexistuje dôvod, pre
ktorý by žalobca mal na základe vadného postupu a krivého obvinenia znášať sankcie. Podľa názoru
žalobcu, žalovaný konal v rozpore s princípmi správneho konania. Nerozhodol v súlade s právnou
úpravou, zasahoval do konania vedeného prvostupňovým orgánom a vyjadril právny záver, ktorý bol
potvrdený v odvolacom konaní. Na základe uvedených dôvodov žalobca žiadal súd, aby napadnuté
rozhodnutie žalovaného zrušil a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že sa v konaní a pri rozhodovaní pridržiaval príslušných
ustanovení zákona, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Poukázal na ustanovenie §
46 ods. 4 zákona v účinnom znení a uviedol, že doplatenie rozdielu o ktorý bol jeho mesačný služobný
plat skrátený je možné len v prípade, ak pri skončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby
bolo trestné stíhanie o trestnom čine právoplatne skončené. V prípade žalobcu odpadol dôvod na
dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby momentom uvoľnenia zo služobného pomeru dňa 30. 6.
2008 avšak trestné stíhanie nebolo v tomto čase právoplatne skončené. Z uvedeného dôvodu nevznikol
žalobcovi nárok na doplatenie rozdielu, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat krátený. Žalovaný
poukázal na skutočnosť, že pri dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby musia byť podľa § 46
ods. 1 zákona kumulatívne splnené dve podmienky, a to, že ponechanie vo výkone štátnej služby by
ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby a príslušník zboru je dôvodne podozrivý, že spáchal trestný
čin. Vzhľadom na okolnosť, že príslušný vyšetrovateľ dospel k odôvodnenému záveru, že žalobca
spáchal trestný skutok, začal žalobcu stíhať uznesením zo dňa 26. 11. 2003. Nadriadený predmetné
uznesenie obdržal 2. 8. 2004 a k tomuto dátumu bol žalobca pozbavený výkonu štátnej služby. Inštitút
dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby stratilo u žalobcu opodstatnenie dobrovoľným skončením
služobného pomeru k 30. 6. 2008, podľa ust. § 191 ods. 1 zákona, na základe personálneho rozkazu číslo
153 zo dňa 18. 6. 2008. Trestné stíhanie žalobcu v čase jeho uvoľnenia zo služobného pomeru nebolo
právoplatne skončené. Dôvody na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby v čase, keď bol žalobca



v služobnom pomere teda trvali. K námietke žalobcu ohľadom skutočnosti, že žalovaný rozhodol tak, že
žalobca nemôže určiť znenie výroku, žalovaný uviedol, že výrok obsahuje náležitosti v zmysle § 241 ods.
2 zákona. Žalovaný považuje výrok napadnutého rozhodnutia za zrozumiteľný, určitý, nezameniteľný
a nespochybniteľný. Vo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadom nedodržania základných zásad konania
žalovaný uviedol, že konanie začalo doručením žiadosti žalobcu podľa § 235 ods. 1 a 2 zákona, pričom
žalobcovi neboli upreté jeho oprávnenia podľa § 237 zákona. Žalobcovi nič nebránilo, aby v konaní
navrhoval dôkazy v súlade s § 238 ods. 3 zákona. Žalovaný konal v súlade s ustanovením § 233 ods.
1 a 2 zákona a vyhodnotil dôkazy podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti. K námietke ohľadom zasahovania do konania na 1. stupni žalovaný uviedol,
že žalovaný je metodickým orgánom Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý je oprávnený metodicky
usmerňovať jednotlivé ústavy aj prostredníctvom právnych stanovísk a usmernení a odvolacím orgánom
bol v tomto konaní generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže. Žalovaný odmietol špekuláciu
žalobcu o prejudikovaní rozhodnutia generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže o odvolaní
žalobcu. V závere svojho vyjadrenia žalovaný skonštatoval, že dôvody dočasného pozbavenia výkonu
štátnej služby žalobcu trvali až do skončenia jeho služobného pomeru, boli riadne odôvodnené a
potvrdené odvolacím orgánom. Žalovaný postupoval v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a v súlade so zákonom. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný súd, aby žalobu v
plnom rozsahu zamietol.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie na nariadenom pojednávaní, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi.

V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu
správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a
hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého bol aj spisový materiál
prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že podaním doručeným prvostupňovému orgánu dňa 31.
5. 2011, žalobca žiadal, aby mu podľa § 46 ods. 4 zákona, boli doplatené všetky finančné rozdiely,
ktoré mu vznikli na základe právoplatného oslobodzujúceho rozsudku, ktorý prevzal 25. 5. 2011. V
spise sa nachádza Personálny rozkaz č. 202 zo dňa 2. 8. 2004, ktorým bol žalobca podľa § 46 ods. 1
písm. b) a ods. 2 zákona, dňom 2. augusta 2004 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, a ktorým
sa mu počnúc týmto dátumom poskytne služobný plat vo výške minimálnej mzdy zvýšený o 40 %
priznaného služobného platu podľa § 46 ods. 3 zákona. V odôvodnení predmetného rozhodnutia je
uvedené, že žalobca sa stal dôvodne podozrivým zo spáchania trestného činu a uznesením zo dňa
26.11.2003 bolo voči nemu vznesené obvinenie. Predmetný personálny rozkaz bol potvrdený odvolacím
orgánom, voči ktorému nepodal žalobca žalobu a stal sa právoplatným. Dňa 18. 6. 2008 bol žalobca
Personálnym rozkazom č. 153 uvoľnený podľa § 191 ods. 1 zákona zo služobného pomeru v štátnej
službe príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže dňom 30. 6. 2008, na základe žiadosti žalobcu po
dohode s nadriadeným. V spise sa nachádza rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. 6 To/70 /2010 zo
dňa 22. 2. 2011, na základe ktorého bol žalobca oslobodený spod obžaloby. Pred vydaním rozhodnutia si
prvostupňový správny orgán zabezpečil stanovisko Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej
stráže, ktoré vybavil jeho riaditeľ, D.. O.. O. M.. Následne prvostupňový orgán vydal rozhodnutie
zo dňa 1. 8. 2011, ktorým žalobcovi nepriznal nárok na doplatenie finančného rozdielu na základe
právoplatného oslobodzujúceho rozsudku zo dňa 22. 2. 2011. Žalobca podal voči prvostupňovému
rozhodnutiu odvolanie v ktorom uviedol námietky v zhode s obsahom žaloby. Napadnuté druhostupňové
rozhodnutie, vydané Z.. A.. X. A., generálnym riaditeľom Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorým



žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, obsahuje odôvodnenie v zhode so
stanoviskom žalovaného uvedenom vo vyjadrení k žalobe popísanom vyššie.

Podľa ust. § 46 ods. 1 až 4 a 6 zákona, policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak
by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo
priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že

a) porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo

b) spáchal trestný čin.

Výkonu štátnej služby možno policajta dočasne pozbaviť len na dobu nevyhnutne potrebnú na
objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov; túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister,
najviac však o ďalšie tri mesiace. V prípade, že je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, možno
ho dočasne pozbaviť výkonu služby až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Dočasné
pozbavenie výkonu štátnej služby sa prerušuje na čas výkonu väzby policajta.

Policajtovi, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, sa poskytne služobný plat vo výške
minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom. Tento služobný plat sa zvyšuje o 10% priznaného
služobného platu na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 70% priznaného služobného platu.

Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí, doplatí sa policajtovi rozdiel, o ktorý bol jeho
mesačný služobný plat skrátený; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol policajt dočasne pozbavený
výkonu štátnej služby, trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bol pre konanie, pre
ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, prepustený zo služobného pomeru.

Ak sa pominú dôvody, pre ktoré bol policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, dočasné
pozbavenie výkonu štátnej služby sa skončí.

Z dikcie uvedeného ustanovenia zákona vyplýva, že policajtovi sa doplatí rozdiel o ktorý bol jeho
mesačný služobný plat skrátený v dôsledku dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak pominú
dôvody dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby. To neplatí len v prípadoch, ak policajt skutočne
spáchal trestný čin pre ktorý bolo predmetné rozhodnutie vydané alebo policajt bol pre konanie, pre ktoré
bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, prepustený zo služobného pomeru.

Podľa ust. § 192 ods. 1 zákona, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak

a) pre neho v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schválených vládou nie je iné
služobné zaradenie,

b) podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať
akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho
previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia,

c) podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby,

d) bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej
službe,

e) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,

f) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest
odňatia slobody,



g) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

h) zrušené od 1.5.2004.

Podľa ust. § 191 ods. 1 zákona, policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada.
Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je
neplatná.

V danom prípade súd z predložených dôkazných prostriedkov zistil, že žalobca nespáchal trestný čin z
ktorého bol obvinený, (resp. bol spod obžaloby oslobodený) a nebol prepustený zo služobného pomeru
v dôsledku právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin. Z uvedeného teda logickým výkladom
vyplýva, že nenastali okolnosti, pre ktoré zákon vylučuje, aby bola policajtovi doplatená krátená časť
služobného príjmu.

Dôvod dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby žalobcu pominul v dôsledku iných okolností,
na základe žiadosti žalobcu o uvoľnenie zo služobného pomeru. Zákon neupravuje postup ohľadom
doplatenia krátenej časti mesačného príjmu policajta v dôsledku dočasného pozbavenia výkonu štátnej
služby, ak pred pominutím dôvodu na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby nastanú iné okolnosti
zániku jeho účinku, napr. prepustenie zo služobného pomeru.

Podľa názoru súdu, krátenie služobného platu počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby
je dočasným opatrením, slúžiacim na zabezpečenie existencie policajta do doby, kým sa definitívne
neobjasní, či vôbec bol dôvod na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby. Rozdiel v služobnom príjme
sa doplatí, ak bolo bez pochybností zistené, že dôvod pre ktorý bol policajt dočasne pozbavený výkonu
funkcie neexistoval. Existencia tohto dôvodu je závislá od výsledku trestného konania, čo značí, že v
prípade zrušenia trestného stíhania, príp. rozhodnutia o nevine policajta odpadol dôvod na krátenie jeho
príjmu. Podľa názoru súdu, na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že policajt medzičasom prestane byť v
služobnom pomere a doplatenie rozdielu služobného platu mu patrí za obdobie od účinnosti dočasného
pozbavenia výkonu štátnej služby, do uvoľnenia zo služobného pomeru.

Bolo by podľa súdu nespravodlivé, aby bol policajt ukrátený v dôsledku neopodstatnenosti trestného
stíhania, príp. neprimeranej dĺžky súdneho konania majúcej za následok aj dlhú dobu existenčnej
neistoty, ktorá bola zrejme dôvodom pre žiadosť žalobcu o uvoľnenie zo služobného pomeru. Postup
žalovaného bol preto podľa názoru súdu v rozpore s účelom príslušnej zákonnej úpravy a žalovaný aj
prvostupňový orgán postupovali nad rámec zákona a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý
ustanoví zákon.

Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i jemu
predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a
vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania spočívajúcich v nákladoch právneho zastúpenia podľa vyhlášky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len
vyhláška), za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie
na súd - žaloba, účasť na pojednávaní), podľa § 14 ods. 1, písm. a), b) c) vykonané v roku 2011 a 2013 v
sume 2 x 123,50 €, 1 x 130,16 € podľa § 11 ods. 4, prvá veta vyhlášky, paušálnej náhrady prislúchajúcej
k úkonom 2 x 7,41 €, 1 x 7,81 € podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, DPH vo výške 20 % z odmien a náhrad,
spolu v sume 479,75 €.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.