{"guid": "a9a00cb4-57ab-459f-a52b-9131c256698a:c4c7e1bb-1185-41ee-ab4e-055ea8b8f366", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1011898263.1", "spisova_znacka": "9Co/76/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/76/2011 z 11. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. septembra 2013, sp. zn. 9Co/76/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1011898263.1", "identifikacne_cislo": "1011898263", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Magdaléna Želinská", "sudca_id": 60, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-magdalena-zelinska-60", "datum_vydania": "2013-09-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-172.odsek-1", "nazov": "§ 172 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-172.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-172.odsek-2", "nazov": "§ 172 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-172.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-172.odsek-3", "nazov": "§ 172 ods. 3 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-172.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-176.odsek-1", "nazov": "§ 176 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-176.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-176"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-176.odsek-3", "nazov": "§ 176 ods. 3 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-176.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-176"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-172", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-176"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c4c7e1bb-1185-41ee-ab4e-055ea8b8f366", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1011898263.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1011898263.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1011898263.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/76/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011898263
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011898263.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDR. Magdalény Florekovej a
členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Romana Huszára, v právnej veci navrhovateľa: PRIMA
ZDROJ Považská Bystrica, spol. s r.o., Tatranská 295, Považská Bystrica, zastúpený advokátkou JUDr.
Denisou Špeťkovou, Sabinovská 10, Bratislava, proti odporcom: 1./ B. U., F. XX, O., X./. S. O., O. XXXX/
XX, O., X./. H. F., X. XX, O., X./. H.. Z. Z., G. XXX, R.. K., zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Malichom,
Dunajská 25, Bratislava, 5./ Q. X., O. XX, O., X./. H. X.H., V. XX, O., X./. Y. X.H., V. XX, O., X./. Q. S., P.
XX, O., X./. O. S., Š. XX, O., XX./. S. S., Š. XX, O., XX./. F. S., P. X, O., XX./. Q. J., J. XX, O., XX./. O.
Q., Y. XX, O., G. G.W. B. Q., Y. XX, O., XX./. U.O. Q., K. O. J. XXX/X, Z., G. R. X. W., W. I. Okresného
W.Ú. O. H. B. O., XX./. J. K., K. O. Y. X, O., G. R.Í. I. Q., W. I. Okresného W. O. H. B. O., XX./. A. V., O.
XX, O., XX./. X. Y., H. XX, K., XX./. Q. Y., F. XX, O., XX./. V. W., G. XX, O., XX./. A. W., Y. XX, O., XX./.
J. W., W. X, O., XX./. Q. I., O. XX, O., zastúpený advokátom Mgr. Miroslavom Luptákom, Gwerkovej 4,
Bratislava, 23./ Q. I., K. O. Z. XX, O., G. R. X. F., W.P. I. Okresného W. O. H. B. O., XX./. O. T., Q. X, Q.,
XX./. G. B., J. XX, O., G. U.I. X.. X. B., B. XX-XX, O., XX./. Q. B., J. XX, O., o zaplatenie 11.671,71 € s
príslušenstvom, na odvolanie odporcov 4/, 12/, 21, 24/ a 25/, proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
II zo dňa 17. februára 2010, č. k. 18Cpr/13/2002-703, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 17. februára 2010, č. k. 18Cpr/13/2002-704, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa  17. 2. 2010, č.k.
18Cpr 13/2002 - 704 v napadnutých častiach   p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania voči odporcom 1/ až 21/  a odporcom 23/ až 26/    n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím súd prvého stupňa uložil odporkyni 1./ B. U. povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi 59,33 € s 16% úrokom z omeškania od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch
dní. Odporkyni 2./ S. O. uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 86,30 € s 16% úrokom z omeškania
od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní. Odporkyni 3./ H. F. uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
57,87 € s 16% úrokom z omeškania od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní. Odporcovi 4./ H.. Z.
Z. uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 3 303,06 € s 16% úrokom z omeškania od 15.11.2002 do
zaplatenia, do troch dní. Odporcovi 5./ Q. X. uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 96,01 € s 16%
úrokom z omeškania od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní. Odporkyni 6./ H. X. uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi 89,47 € s 16% úrokom z omeškania od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.
Odporkyni 7./ Y.Á. X. uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 89,19 € s 16% úrokom z omeškania od
15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní. Odporkyni 8./ Q. S. uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 60
€ s 16% úrokom z omeškania od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní. Odporkyni 9./ O. S. uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 114,25 € s 16% úrokom z omeškania od 15.11.2002 do zaplatenia,



do troch dní. Odporkyni 10./ S. S. uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 79,43 € s 16% úrokom z
omeškania od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní. Odporkyni 11./ F. S. uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi 79,43 € s 16% úrokom z omeškania od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní. Odporkyni
12./ Q. J. uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 59,33 € s 16% úrokom z omeškania od 15.11.2002
do zaplatenia, do troch dní. Odporkyni 13./ O. Q. uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 84,05 € s 16%
úrokom z omeškania od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní. Odporkyni 14./ U. Q. uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi 50,60 € s 16% úrokom z omeškania od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.
Odporkyni 15./ J. K. uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 30,41 € s 16% úrokom z omeškania od
15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní. Odporcovi 16./ A. V. uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
75,88 € s 16% úrokom z omeškania od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní. Odporkyni 17./ X. Y. uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 88,71 € s 16% úrokom z omeškania od 15.11.2002 do zaplatenia,
do troch dní. Odporkyni 18./ Q. Y. uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 58,22 € s 16% úrokom z
omeškania od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní. Odporcovi 19./ V. W. uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi 69,61 € s 16% úrokom z omeškania od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní. Odporkyni
20./ A. W. uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 61,81 € s 16% úrokom z omeškania od 15.11.2002
do zaplatenia, do troch dní. Odporcovi 21./ J. W. uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 64,51 € s 16%
úrokom z omeškania od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní. Odporcovi 23./ Q. I. uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi 123,51 € s 16% úrokom z omeškania od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.
Odporkyni 24./ O. T. uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 78,85 € s 16% úrokom z omeškania od
15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní. Odporkyni 25./ G. B. uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
75,47 € s 16% úrokom z omeškania od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní. Odporkyni 26./ Q. B. uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 82,71 € s 16% úrokom z omeškania od 15.11.2002 do zaplatenia, do
troch dní. Konanie voči odporcovi 22./ Q. I. súd prvého stupňa zastavil. Zároveň rozhodol, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vo zvyšku prvostupňový súd návrh navrhovateľa
zamietol (o zamietnutí zvyšku návrhu navrhovateľa prvostupňový súd rozhodol dopĺňacím rozsudkom
zo dňa 17. februára 2010, č. k. 18Cpr/13/2002-704).

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, doručeným
súdu prvého stupňa dňa 21.11.2002, domáhal, aby súd zaviazal odporcov 1./ až 37./ na zaplatenie súm
bližšie špecifikovaných v návrhu, z titulu náhrady škody - schodku na zverených hodnotách. Vzhľadom
na meniaci sa počet účastníkov pasívne legitimovanej strany v konaní, z dôvodu späťvzatia návrhu
navrhovateľa voči niektorým odporcom pred začatím konania vo veci samej i v priebehu konania,
prvostupňový súd pri rozhodovaní vo veci samej upravil poradie odporcov (číselné označenie) tak, ako
je uvedené v záhlaví napadnutého (a aj tohto) rozhodnutia.

Súd prvého stupňa vyhovel dispozitívnemu úkonu navrhovateľa a zastavil konanie voči odporcovi v 22.
rade v súlade s ust. § 96 O.s.p., nakoľko na pojednávaní dňa 17.02.2010 právny zástupca odporcu 4./,
právny zástupca odporkyne v 25./ a odporkyňa v 17./ súhlasili so späťvzatím návrhu navrhovateľa voči
odporcovi v 22./, prednesenom na pojednávaní dňa 21.10.2009.

Po právnej stránke prvostupňový súd posúdil vec v zmysle ustanovení § 172 ods. 1, 2, 3, § 176 ods. 1,
3, § 181, § 182 ods. 1, 2, 3, § 183 ods. 1, 2, § 185 ods. 1, § 256 ods. 2, § 266a ods. 1, 2, 3 Zákonníka
práce, § 43 ods. 1, 2, 3, § 44 nar. vl. č. 223/88 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce, § 17 ods. 1, 2,
4, 5 zák. č. 1/92 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku, § 166 ods. 1,
2 O.s.p.; a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa je možné vyhovieť len čiastočne.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že odporcovia boli počas inventarizačného obdobia
u navrhovateľa v pracovnom pomere, ako aj to, že mali uzatvorené písomné dohody o spoločnej
hmotnej zodpovednosti. Taktiež mal preukázané vznik schodku. Tvrdil, že zavinenie zamestnancov
sa pri zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách predpokladá a zamestnávateľ ho nemusí
preukazovať.

Námietky odporcov týkajúce sa priebehu a výsledkov inventarizácie považoval prvostupňový súd za
účelové, a to z dôvodu, že odporcovia tieto námietky nevzniesli bezprostredne po ukončení inventúry,
ale až s dlhším časovým odstupom, väčšinou až v konaní pred súdom. Nepredložili žiadne dôkazy
preukazujúce tieto ich tvrdenia a ani nenavrhli žiadne dôkazy na ich preukázanie. Výpoveďami svedkov
bolo podľa prvostupňového súdu preukázané, že v priebehu inventarizácie samotní zamestnanci
spočítavali tovar na predajni a vykonávali aj kontrolu podľa vytlačených hárkov. Zamestnanci a najmä



vedúci mali možnosť ešte 5 dní po inventúre upozorniť na chyby a pokiaľ našli tovar, ktorý nebol zahrnutý
do inventúry, oznámiť to zamestnávateľovi, na základe čoho bolo možné opraviť výsledky inventúry.
Vzhľadom na to, že zamestnanci tieto možnosti zrejme nevyužívali, ako aj na to, že v súčasnosti už
nie je možné žiadnym spôsobom overiť, či výsledky inventúry zodpovedali skutočnému stavu zásob
tovaru v predajni, súd prvého stupňa mal výsledok inventúry a výšku zisteného schodku za nespornú,
najmä tiež preto, že odporcovia túto výšku žiadnym relevantným spôsobom nespochybnili. Taktiež
nebolo preukázané, že by schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne hmotne zodpovedných
zamestnancov. Pokiaľ niektorí z odporcov namietali, že nebola vykonaná inventúra, keď boli zaradení
na pracovisko, nepreukázali, že o vykonanie inventúry žiadali, ani neodstúpili od dohody o hmotnej
zodpovednosti, preto zodpovedajú za schodok zistený pri najbližšej inventúre.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že v danom prípade bola škoda spôsobená aj porušením
povinností zo strany zamestnávateľa (navrhovateľ), ktoré spočívalo najmä v tom, že zamestnanci
nemali vytvorené dostatočné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami. Časté zmeny
zamestnancov vrátane vedúcich, ich zástupcov a operátorov, nedostatočne zaškolení operátori
(prípadne aj iní zamestnanci na prácu s programom MOP, najmä vedúca a zástupca vedúcej), nízky
počet zamestnancov v predajni, ktorí by mohli účinne dohliadať na tovar, neprítomnosť strážnej služby
počas celej otváracej doby a napokon opakovaný výskyt schodkov v tejto predajni (aj v iných), pričom
navrhovateľ nepreukázal, že by urobil účinné opatrenia na ich obmedzenie, to všetko svedčí o tom,
že zamestnanci nemali vytvorené riadne podmienky pre hospodárenie so zverenými hodnotami. Súd
prvého stupňa tieto skutočnosti zistil jednak z výsluchu svedkov (najmä regionálneho manažéra, člena
inventarizačnej komisie, vedúcej prevádzky) ako aj zamestnancov, ktorí sú v tomto konaní žalovaní,
a ktorí pracovali v predmetnej predajni v inventarizačnom období a vedeli sa vyjadriť k pracovným
podmienkam), ako aj z listinných dôkazov (Zmluva o ochrane uzatvorená medzi navrhovateľom a
PROTECT spol. s r.o.). Súd prvého stupňa teda zodpovednosť zamestnancov za vzniknutý schodok
obmedzil na 50 % (§ 172 ods. 2 ZP). Takto znížený podiel na schodku u odporcov v 1./ - 21./, 23./ - 26./
predstavuje sumu uvedenú vo výroku napadnutého rozsudku.

Keďže odporcovia sa so zaplatením dostali do omeškania, prvostupňový súd navrhovateľovi priznal aj
úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/95 Z. z. odo dňa vystavenia 2.
písomnej výzvy na zaplatenie podielu na schodku (pokus o zmier).

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Keďže obe procesné strany mali
v konaní čiastočný úspech aj neúspech, súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Uvedený rozsudok napadli v zákonnej lehote odvolaním odporcovia 4/, 12/, 21/, 24/, 25/.

Odporca 4/  vytýkal súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca
4/ navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrh navrhovateľa
zamietne a prizná mu náhradu trov konania. Poukazoval na to, že prevádzkový režim v predajni  na
Bieloruskej ul. 6 v Bratislave bol v úbohom stave; obchod sa nachádza v tesnej blízkosti bytového domu
na Stavbárskej ul. v Bratislave, ktorý je známy ako „Pentagón“ s viac než 200 bytovými jednotkami.
Objekt je centrom drogových dílerov, užívateľov drog, alkoholikov, neprispôsobivých asociálov a
dlhodobo nezamestnaných. V obchode sa intenzívne, sofistikovane a vo veľkom kradlo, na ktorú
skutočnosť zamestnanci riadiacich pracovníkov opakovane upozorňovali. Krádeže majú významný vplyv
na výsledok akejkoľvek inventarizácie. Rovnako žiadali o zvýšenie počtu členov bezpečnostnej služby,
o inštalovanie zrkadiel, aby bolo možné sledovanie zákazníkov aj v problematických častiach obchodu,
o inštalovanie kamier do obchodu a o zvýšenú kontrolu zamestnancov, aby bolo zrejmé, čo vnášajú
a vynášajú z pracoviska, tiež zvýšenú osobnú kontrolu dodávateľov tovaru do obchodu, resp. úplný
zákaz ich vstupu do skladových priestorov a priestorov predajne ako aj prehľadnosť pri zamestnávaní
brigádnikov, vymedziť ich zodpovednosť s určením ich kompetencií. Brigádnici nemali uzavreté dohody
o hmotnej zodpovednosti, pričom podľa rozhodnutia NS SSR pod R 55/1984, str. 279 „dohodu o hmotnej
zodpovednosti treba uzavrieť so všetkými pracovníkmi, ktorí majú prístup k prevzatým hodnotám a
majú možnosť s nimi disponovať.“ V obchode navrhovateľ evidoval po každej vykonanej inventúre za
dané inventarizačné obdobie vždy manko, čo podľa odporcu 4/ jednoznačne preukazuje opakované



prevádzkové zlyhanie navrhovateľa, systémovú chybu pri riadení obchodu. Ide o také vážne nedostatky,
za ktoré má navrhovateľ zodpovedať v celom rozsahu a nie do výšky 50 % odporcovia.

Tvrdenie súdu, že odporcovia nepredložili bezprostredne po ukončení inventúry námietky, ale až s
dlhším časovým odstupom, nie je presné. Odporca 4/ odmietol bezprostredne po vykonaní inventarizácie
podpísať prehlásenie hmotne zodpovedných zamestnancov, v ktorom súhlasí so spôsobom vykonania
inventúrneho súpisu a nemá námietky voči spôsobu inventarizácie. Odmietol tiež podpísať výkaz
hospodárenia obchodu od  1. 7. 2000  do 25. 11. 2000 a súčasne listom zo dňa  5. 2. 2001
doručil navrhovateľovi písomnú sťažnosť voči nekorektnému a netransparentnému spôsobu vykonania
inventarizácie a odmietol jej výsledky. Uvedené písomnosti boli založené do spisu. V odporcom 4/
podpísanej Dohode o kolektívnej hmotnej zodpovednosti a zodpovednosti za zverené hodnoty sa v čl.
1 uvádza, že „...preberá  zodpovednosť za uverené hodnoty podľa inventúrneho zoznamu v zmysle
§ 182 Zák. práce.“ Odporca 4/ však zverené hodnoty podľa inventúrneho zoznamu nikdy neprevzal,
navrhovateľ mu nikdy žiadny inventúrny zoznam nepredložil, kde by boli špecifikované zverené hodnoty
čo do akosti a množstva, ku dňu podpisu tejto Dohody o kolektívnej hmotnej zodpovednosti. Navrhovateľ
uvádzal, že nemôže takýto inventúrny zápis predložiť z dôvodu zatečenia jeho archívu a zničenia
dokumentov. Inventarizačné zápisy preto už nemá k dispozícii. Odporca 4/ tvrdil, že takéto inventúrne
zoznamy nikdy neboli súčasťou Dohody o kolektívnej hmotnej zodpovednosti a zodpovednosti za
zverené hodnoty; odporca 4/ ho nikdy neprevzal a nepodpísal.  Odporca 4/ tak nepoznal ani množstvo
ani akosť zverených hodnôt, nemohol teda za ne zodpovedať. Odporca 4/ prevzal podpisom dohody
zodpovednosť za zverené hodnoty avšak neprevzal predmet tejto zodpovednosti t.j. zverené hodnoty.
Odporca 4/ má za to, že ak k Dohode o kolektívnej hmotnej zodpovednosti a zodpovednosti za
zverené hodnoty nebol priložený v dohode dohodnutý inventúrny zoznam resp. nebol súčasťou Dohody
o kolektívnej hmotnej zodpovednosti a zodpovednosti za zverené hodnoty, takáto písomná dohoda
nemôže spôsobovať právne následky, ktoré od nej očakáva navrhovateľ. Je v tejto časti neplatná.
Navrhovateľ je jediným  subjektom, kto mohol tento inventúrny zoznam  k dohode predložiť a on
aj zodpovedá za skutočnosť, že právny úkon nebol urobený v dohodnutej forme. Je absurdné, aby
zamestnanec - odporca 4/ - zodpovedal za zverené hodnoty, keď nepozná ich východiskový stav
nehovoriac o úrovni pracovných podmienok, v ktorých sa zverené hodnoty nachádzali, ktoré absolútne
neumožňovali starať sa o zverené hodnoty bez rizika strát.

Odporkyňa 12/ sa zjavne domáhala zmeny napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd návrh
navrhovateľa zamietne. Nesúhlasila s návrhom, uviedla, že nie je ochotná zaplatiť dlžnú sumu 59,33
€, nakoľko žiadne manko navrhovateľovi nespôsobila, pracovala ako predavačka, ktorá dopĺňala tovar
do regálov.

Odporca 21/ sa rovnako zjavne domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že odvolací súd návrh
navrhovateľa zamietne. Poukazoval na to, že bol u navrhovateľa zamestnaný len dva mesiace ako
predavač a dopĺňal tovar do regálov. Počas týchto dvoch mesiacov bol 14 dní  práceneschopný.
Nezúčastnil sa ani inventúry a každodenne bol kontrolovaný pri odchode zo zamestnania p. V..
V. V. môže dosvedčiť, že mu každý deň pri odchode z práce kontrolovala veci. Po ukončení
práceneschopnosti bol hneď prepustený  a pretože už nebol zamestnancom, nemohol reagovať na
záznam z inventarizácie.

Odporkyňa 24/ navrhovala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Napadnuté rozhodnutie označila za nesprávne po skutkovej aj právnej stránke. Prvostupňový súd
neprihliadol ku skutočnostiam alebo k dôkazom, ktoré navrhovala ona, príp. aj ďalší odporcovia. Súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne a neúplne zistený
skutkový stav veci  nesprávne právne posúdil. Prvostupňový súd nezodpovedal otázku, kedy manko
vzniklo a či mohlo vzniknúť aj pred jej nástupom do zamestnania. Súd prvého stupňa nevyriešil, či
nevzniklo tzv. fiktívne fyzické manko a to nesprávnym účtovaním medzi prevádzkou v Bratislave a
ústredím v Považskej Bystrici.  Označila za pravdepodobné, že prevádzka v Bratislave bola zaťažená
dodávkou tovaru a po vrátení časti tovaru alebo jeho presune do inej prevádzky alebo do ústredia nebola
týmto presunutým tovarom prevádzka v Bratislave odťažená, t.j. nebolo to zaúčtované a tak vzniklo
fiktívne fyzické manko - pri fyzickej inventúre tam tovar mal byť a nebol (akože vzniklo manko), pretože
bol presunutý na inú prevádzku a napr. účtovné doklady na ústredí sú v poriadku.  Tieto skutočnosti sa
dajú ľahko zistiť porovnaním pohybu tovaru a vratných obalov medzi ústredím a ostatnými prevádzkami a



jednak medzi dotknutou prevádzkou  a ostatnými prevádzkami, pretože napr. vrátenie tovaru z prevádzky
v Bratislave  bolo zaúčtované na ústredí v Považskej Bystrici, ale nebolo zaúčtované na prevádzke v
Bratislave a tak pri fyzickej inventúre vzniklo manko.

Odporkyňa 25/ vytýkala súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovala zmeniť
napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne a rozhodne o
trovách prvostupňového tak i odvolacieho konania. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s jej námietkou,
že v prevádzke sa pohybovali aj študenti, resp. učni na praxi, ktorí nemali podpísané dohody o hmotnej
zodpovednosti a mali prístup  do predajne a do skladov, teda k tovaru, ktorý mali mať vo svojej
výlučnej dispozícii zamestnanci s podpísanými dohodami o hmotnej zodpovednosti. Rovnako tak sa
súd nevysporiadal s námietkou chýbajúceho inventúrneho zápisu, a teda s neplatnosťou prevzatia
zodpovednosti a neplatnosťou dohody o hmotnej zodpovednosti.

Na odvolania odporcov 4/, 12/, 21/, 24/  a 25/ sa písomne vyjadril navrhovateľ tak, že žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho
konania. Navrhovateľ poukazoval na to, že súd hodnotil všetky tvrdenia a dôkazy. Trval na tom, že
vykonal dostatok opatrení na to, aby sa manku predišlo. Maloobchodná jednotka sa nachádzala v
časti, kde je sústredené vysoké percento asociálov, na ktorú skutočnosť však navrhovateľ reagoval
a zabezpečil ochranu vykonávanú strážnou službou a zvýšil aj ochranu tovaru. Odporcovia tvrdili, že
navrhovateľ im nevytvoril vhodné pracovné podmienky, ani jeden odporca však nepreukázal, že by žiadal
odstrániť nejaký nedostatok alebo že by podal návrh na zlepšenie podmienok predaja alebo ochrany
tovaru. Ak odporca tvrdí teraz opak, navrhovateľ namieta účelovosť týchto tvrdení, keďže počas celého
konania nepredložil v tomto smere žiadny písomný dôkaz. Neobstojí ani námietka odporcov, že počas
inventarizácie došlo niekoľkokrát k výpadku elektrickej energie, v dôsledku čoho došlo k strate dát, a
preto inventúra nebola vykonaná presne a správne. Svedok H.. Q. S., člen inventarizačnej komisie,
jednoznačne uviedol, že ku strate dát nemôže dôjsť, pretože sú zálohované a zabezpečené mimo
inventarizačných súborov. V prípade straty alebo poškodenia údajov v inventarizačnom hárku je možné
tieto spätne doplniť. Aj svedok H.. E. W. potvrdil, že počítačový systém evidencie, obehu i stavu tovaru bol
„v tom čase na dosť vysokej úrovni.“ Doklady medzi centrálou a prevádzkou sa pohybovali štandardne,
na predajni bol operátor, ktorý tovar na základe objednávok zavádzal do počítačového systému, vedúci
mal možnosť kontroly týchto údajov.  Navrhovateľ ďalej poukazoval na písomné vyjadrenie zástupcu
spoločnosti Softip, a.s., ktorá prevádzkovala počítačový program evidencie tovaru a vyjadrila sa aj
k technickým otázkam súvisiacich s prevádzkovaním počítačového programu. Nemožno Dohody o
hmotnej zodpovednosti považovať za neplatné z dôvodu chýbajúcich inventúrnych zápisov. Tieto boli
spísané a pripojené k Dohodám, tvrdenie, že pripojené neboli, sú účelové; ak by aj pripojené neboli,
nespôsobovali by neplatnosť Dohôd, napokon Zákonník práce určuje v § 184 ods. 2 , kedy je potrebné
vykonať inventarizáciu.  Nikto z odporcov nevyužil možnosť od Dohody podľa § 183 Zák. práce odstúpiť.
Navrhovateľ trval na tom, že Dohody boli uzavreté so zamestnancami platne, nikto z odporcov od nich
neodstúpil, pričom zakladajú objektívnu zodpovednosť zamestnancov.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (t.j. v celom
rozsahu, vo vzťahu ku všetkým odporcom, hoci aj odvolanie nepodali, s výnimkou zastavujúceho
výroku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). V zmysle § 156 ods. 3 v spojení
s § 211 ods. 2 O.s.p. vo veci verejne vyhlásil rozsudok, keď dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

Podľa § 172 ods. 1 Zák. práce (zák.č. 65/1965 Zb.) zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu,
ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti
s ním.

Podľa § 172 ods. 2 Zák. práce, ak bola škoda spôsobená aj porušením povinností zo strany
zamestnávateľa, zodpovednosť zamestnanca sa pomerne obmedzí.

Podľa § 172 ods. 3 Zák. práce, zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie s
výnimkou prípadov uvedených v § 176 a 178.

Podľa § 176 ods. 1 Zák. práce ak prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec
zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný



vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancom súčasne dojednať,
že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej
zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa § 176 ods. 3 Zák. práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo veci vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom
na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vec tiež
správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval predovšetkým ust. § 172, §176, § 181,
§ 182, § 183, § 185 Zák. práce, ako aj ust. § 43, § 44 nar. vl. č. 233/1988 Zb.  Prvostupňový súd
svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil, tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2
O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na
ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné.  Súd  prvého stupňa
sa vo svojom rozhodnutí  vysporiadal s obranou odporcov v konaní, spočívajúcou predovšetkým v
námietkach proti priebehu a výsledkom inventarizácie. Vykonané dokazovanie preukázalo, že tieto boli
zo strany odporcov vznesené až s dlhším časovým odstupom po inventúre, odvolací súd sa zhoduje so
záverom súdu prvého stupňa v tom, že výšku zisteného schodku sa relevantným spôsobom v konaní
spochybniť nepodarilo. V konaní nebolo preukázané ani to, že by odporcovia (príp. niektorí z nich)
žiadali o vykonanie inventúry v súvislosti s ich zaradením na pracovisko, žiaden z nich tiež neodstúpil od
dohody o hmotnej zodpovednosti. Prvostupňový súd zároveň správne pri svojom rozhodovaní  prihliadal
aj na zistenie, že vzniknutá škoda bola spôsobená aj porušením povinností zo strany navrhovateľa ako
zamestnávateľa, čo premietol do zníženia podielu na schodku u odporcov.  Odvolací súd sa s právnymi
závermi prvostupňového súdu v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto poukazuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v rámci verejného vyhlásenia rozsudku podľa
§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., t.j. v odvolacom konaní úspešnému  navrhovateľovi
priznal náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia. Hoci si právny
zástupca navrhovateľky trovy odvolacieho konania uplatnil, tieto nevyčíslil v lehote troch pracovných dní
v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. V súlade s ust. § 151 ods. 2 O.s.p. potom odvolací súd nebol viazaný
rozhodnutím o prisúdení náhrady trov odvolacieho konania navrhovateľovi, spočívajúcich v trovách
právneho zastúpenia

a keďže navrhovateľovi iné trovy zo spisu nevyplývajú, odvolací súd rozhodol, že navrhovateľovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18Cpr/13/2002", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "b5293fa4-85de-416b-a373-a6b46e963409:a2e3dfda-dae6-4a34-9e64-d2113f5d5cdd", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Cpr/13/2002", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 18Cpr/13/2002 z 17. 2. 2010", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2010-02-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b5293fa4-85de-416b-a373-a6b46e963409:a2e3dfda-dae6-4a34-9e64-d2113f5d5cdd"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:069a35d3-60b7-4e03-a794-1d1b5472ae6a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 679/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 679/2013 z 13. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:069a35d3-60b7-4e03-a794-1d1b5472ae6a"}]}