Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/2/2012 z 26. 2. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 26. februára 2013, sp. zn. 2S/2/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1012200006.1 Krajský súd Bratislava | 2S/2/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1012200006.1 | 2013-02-26 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 250d ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b3ccfe5b-759d-40d4-802b-a02e2a451e1b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1012200006.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/2/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200006
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200006.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu
JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: EUREA - občianske
združenie, IČO: 30 794 242, Tupého 25/A, Bratislava, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát,
Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.11.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 08.12.2011, ktoré malo byť vydané v konaní č. KM-982/
SI-2011. Dôvodil tým, že žiadosťou zo dňa 21.10.2011 doručenou žalovanému dňa 24.10.2011 požiadal
podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov
(ďalej len ZSI) o sprístupnenie „uznesenia vyšetrovateľa Úradu boja proti korupcii zo dňa 18.05.2010,
ČVS: PPZ-107/BPK-B-2010 o začatí trestného stíhania vo veci“. Rozhodnutím č. KM-982-001/SI-2011
zo dňa 02.11.2011 doručeným žalobcovi dňa 08.11.2011 žalovaný žiadosť žalobcu čiastočne zamietol.
Dňa 23.11.2011 žalobca doručil žalovanému rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu, o ktorom mal
podľa názoru žalobcu rozhodnúť žalovaný do 08.12.2011. Nakoľko lehota na rozhodnutie o rozklade
márne uplynula, mal žalobca za to, že v uvedený deň vznikla fikcia rozhodnutia o zamietnutí rozkladu.
Žalobca citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.05.2004 sp. zn. 4Sž 131/03 a uviedol, že
Úrad boja proti korupcii je v zmysle čl. 5 písm. a/ a čl. 42 ods. 4 písm. h/ nariadenia Ministerstva vnútra
SR č. 57/2007 iba organizačnou zložkou žalovaného a nie samostatnou povinnou osobou. Rozhodnutie
vydané Úradom boja proti korupcii v prvom stupni je teda podľa žalobcu rozhodnutím žalovaného.
Vzhľadom na skutočnosť, že v oboch stupňoch rozhoduje ten istý orgán (povinná osoba), zákonná
lehota na rozhodnutie o opravnom prostriedku v zmysle § 19 ods. 3 ZSI začína podľa jeho mienky
plynúť už podaním opravného prostriedku. Žalobca mal za to, že v dôsledku nečinnosti žalovaného
a márneho uplynutia lehoty podľa § 19 ods. 3 ZSI vzniklo vo veci fiktívne rozhodnutie, ktorým bol
rozklad žalobcu zamietnutý. Nakoľko takéto rozhodnutie je v dôsledku absolútnej absencie odôvodnenia
a ďalších formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom nepreskúmateľné, je táto skutočnosť dôvodom
na jeho zrušenie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Bol toho
názoru, že nakoľko ZSI nemá osobitnú úpravu na štádium konania od podania odvolania (rozkladu)
proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, postupuje sa podľa § 57 Správneho poriadku,
kde sú buď stanovené podmienky na konanie správneho orgánu prvého stupňa v tzv. autoremedúre (o
odvolaní resp. o rozklade rozhodne tento orgán sám) podľa ods. 1, alebo ak podmienky na takýto postup



nie sú dané, postupuje sa podľa ods. 2 a správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, predloží
odvolanie (rozklad) spolu s výsledkami doplneného konania aj so spisovým materiálom odvolaciemu
orgánu, najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie (rozklad) došlo. Správnosť takéhoto postupu
podľa žalobcu potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2 Sži/7/2011 zo dňa
21.03.2012.

Žalovaný poukázal na to, že v konaní vedenom pod č. KM-982/SI-2011 bol rozklad povinnej osobe
doručený dňa 23.11.2011 a táto ho predložila osobitnej komisii ministra vnútra SR dňa 09.12.2011, teda
v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote.

Žalovaný ďalej uviedol, že v odvolacom konaní preskúmal napadnuté prvostupňové rozhodnutie ako
aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a nezistil žiadne dôvody, ktoré by opodstatňovali zmenu
alebo zrušenie tohto rozhodnutia. Preto rozhodnutím ministra vnútra SR č. SLV-OLVS-149/2011 zo dňa
22.12.2011 bol rozklad žalobcu zamietnutý a rozhodnutie č. KM-982-001/SI-2011 zo dňa 02.11.2011
bolo potvrdené.

Vzhľadom na uvedené bol žalovaný toho názoru, že nedošlo k fikcii vydania druhostupňového
rozhodnutia o nesprístupnení informácií v konaní č. KM-982/SI-2011, nakoľko o rozklade žalobcu bolo
rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal postup žalovaného na podklade administratívneho spisu v predmetnej veci a dospel k záveru,
že nakoľko žaloba smeruje proti neexistujúcemu rozhodnutiu, konanie bolo potrebné podľa § 250d ods.
3 O.s.p. zastaviť.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca požiadal o sprístupnenie
uznesenia vyšetrovateľa Úradu boja proti korupcii zo dňa 18.05.2010 ČVS: PPZ-107/BPK-B-2010 o
začatí trestného stíhania vo veci listom doručeným Úradu boja proti korupcii Ministerstva vnútra SR dňa
26.10.2011. Povinná osoba vydala dňa 02.11.2011 rozhodnutie č. KM-982-001/SI-2011 rozhodnutie,
ktorým podľa § 18 ods. 2 s poukazom na § 9 ods. 2 a 12 ZSI čiastočne nevyhovela žiadosti žalobcu
a to v časti týkajúcej sa sprístupnenia osobných údajov nachádzajúcich sa v poskytovanej informácii.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý doručil povinnej osobe dňa 25.11.2011.
Povinná osoba predložila vec osobitnej komisii ministra vnútra SR pre prípravu návrhov a rozhodnutí
o rozkladoch v prílohe listu zo dňa 07.12.2011. Odbor komunikácie a prevencie kancelárie prezidenta
Policajného zboru odstúpil spis rozkladovej komisii odboru legislatívy, verejnej správy, sekcie legislatívy
a vonkajších vzťahov ministerstva vnútra SR. Minister vnútra SR rozhodnutím č. SLV-OLVS-149/2011
zo dňa 22.12.2011 rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie povinnej osoby potvrdil.

Podľa § 19 ods. 3 ZSI proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno
podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie
o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
Podľa ods. 2 o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá
vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje
starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad,
o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Podľa ods. 3 odvolací orgán rozhodne
o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote
nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie
potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie
rozhodnutia.

Podľa § 22 ZSI a nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona
všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o
odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného
účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Podľa ods. 2



ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s
výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní
odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či zákonná 15- dňová lehota podľa
§ 19 ods. 3 ZSI na rozhodnutie o rozklade žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu povinnej osoby
začala plynúť ministrovi vnútra SR už dňom nasledujúcim po doručení rozkladu žalovanému (dňom
24.11.2011), alebo až dňom nasledujúcim po predložení rozkladu povinnou osobou spolu so spisom
rozkladovej komisii ministra vnútra SR. Od posúdenia tejto otázky potom závisí, či vo veci bolo vydané
druhostupňové fiktívne rozhodnutie márnym uplynutím 15- dňovej lehoty na rozhodnutie o rozklade,
alebo či fikcia rozhodnutia o žalobcovom rozklade nenastala a rozhodnutie ministra vnútra SR zo dňa
22.12.2011 o zamietnutí rozkladu a potvrdení prvostupňového rozhodnutia o čiastočnom nesprístupnení
žalobcom požadovanej informácie bolo vydané včas.

Žalobca celkom pochopiteľne poukazoval napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn.
4Sž 131/03, v ktorom NS SR judikoval, že „pokiaľ v prvom stupni ako povinná osoba rozhodol ústredný
orgán štátnej správy a nadriadeným orgánom je v podstate ten istý orgán, doručením ministerstvu bolo
odvolanie súčasne doručené ministrovi a preto bol deň doručenia odvolania rozhodujúci pre začatie
plynutia lehoty podľa § 19 ods. 3 ZSI.“

V minulosti obdobne a vo viacerých prípadoch posúdil otázku začatia plynutia lehoty na rozhodnutie
o rozklade v situácii, ak bola povinná osoba ústredným orgánom štátnej správy resp. jej organizačná
zložka, aj konajúci senát krajského súdu. Rozhodovacia prax súdov však pri posudzovaní uvedenej
spornej otázky doposiaľ nie je jednotná.

Krajský súd považuje za potrebné poukázať na najaktuálnejší rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci
vedenej pod sp. zn. 3Sži/19/2012 zo dňa 04.12.2012, v ktorej tento súd judikoval v obdobnej veci
týkajúcej sa totožných účastníkov, avšak inej žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií adresovanej
Úradu boja proti korupcii, že „... ustanovenia § 19 ods. 3 prvá veta zák. č. 211/2000 Z.z. počíta s
procesom predkladania spisu prvostupňovým správnym orgánom a preto sa ustanovuje 15- dňová
lehota na rozhodnutie od doručenia odvolania povinnou osobou, tzn. od doručenia odvolania spolu
so spisovým materiálom. Tento postup sa primerane aplikuje na konanie o rozklade (§ 61 ods. 3
správneho poriadku). Rozhodnutiu o rozklade predchádza procesný postup rozkladovej komisie a
vyhotovenie návrhu rozkladovou komisiou, ktorá vykonáva procesné úkony spojené s predložením veci
na rozhodnutie o rozklade podobne ako správny orgán prvého stupňa. Rozkladová komisia preto tieto
úkony robí najneskôr v lehote podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 41 ods. 3 správneho
poriadku. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR zmienená subsidiárna aplikácia správneho poriadku i na
konanie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. je v súlade s princípom dobrej verejnej správy. Z tohto dôvodu
Najvyšší súd SR dospel k záveru, že lehota na rozhodnutie ministra podľa § 19 ods. 3 prvá veta zákona č.
211/2000 Z.z. plynie od predloženia rozkladu spolu so spisom...“. Vzhľadom na uvedený záver Najvyšší
súd SR konštatoval, že nakoľko v uvedenej veci žaloba smerovala proti neexistujúcemu fiktívnemu
rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom, bolo potrebné konanie podľa § 250d
ods. 3 O.s.p. zastaviť.

Z citovaným názorom Najvyššieho súdu SR ohľadom výkladu § 19 ods. 3 ZSI sa krajský súd v plnom
rozsahu stotožňuje a zastáva názor, že povinná osoba v súlade s § 57 ods. 2 Správneho poriadku,
ktorého právnemu režimu konanie podľa ZSI v otázkach osobitne neupravených podlieha, predložila
rozklad žalobcu spolu so spisom v rámci zákonnej 30- dňovej lehoty dňa 09.12.2011. Nasledujúcim
dňom začala plynúť ministrovi vnútra SR, oprávnenému rozhodnúť o rozklade, zákonná 15- dňová lehota



podľa § 19 ods. 3 ZSI, ktorú minister dodržal a dňa 22.12.2011 vydal rozhodnutie, ktorým rozklad žalobcu
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Z uvedených dôvodov je Krajský súd v Bratislave toho názoru, že fikcia vydania druhostupňového
rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie povinnej osoby o čiastočnom nesprístupnení žalobcom
požadovanej informácie, nenastala a preto fiktívne rozhodnutie, ktoré žalobca napadol žalobou na súde,
neexistuje. Keďže neexistujúce rozhodnutie nemôže byť predmetom preskúmania súdom, postupoval
súd podľa § 250d ods. 3 O.s.p. a konanie vo veci zastavil.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s 246c ods. 1 O.s.p.
a žiadnemu účastníkovi nebolo priznané právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo
zastavené.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha