{"guid": "941e29d6-1cc3-4347-ab40-7c32af319b7c:a9f169ac-1124-41d3-8a86-ace6966c234f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1012200017.1", "spisova_znacka": "1S/4/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/4/2012 z 21. 8. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. augusta 2013, sp. zn. 1S/4/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1012200017.1", "identifikacne_cislo": "1012200017", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Mária Čechovičová", "sudca_id": 1368, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-cechovicova-1368", "datum_vydania": "2013-08-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9f169ac-1124-41d3-8a86-ace6966c234f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1012200017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1012200017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1012200017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/4/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200017
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200017.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek
senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: K. K., bytom
I. G. XXX, XXX XX I. G., zastúpeného BAJO LEGAL, s.r.o., Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36
860 581 proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SVS-OP-2011/022788/TDL zo dňa 26.10.2011,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu  z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-
OP-2011/022788/TDL zo dňa 26.10.2011, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie
Obvodného úradu Dunajská Streda, odboru všeobecnej vnútornej správy č. A11/06692-9 308/11 zo dňa
8.7.2011 potvrdené. Žalobca rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné z dôvodu, že žalovaný
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie riadne
neodôvodnil a nevysporiadal sa s námietkami žalobcu týkajúcimi sa nepravdivých výpovedí U. a M.
N.. Žalovaný neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý by mala byť výpoveď žalobcu nepravdivá, naopak ako
pravdivé a vierohodné vyhodnotil výpovede U. a M. N., ktorí mali záujem na stíhaní žalobcu a dôkazné
bremeno nepravdivosti ich výpovedí preniesol na žalobcu.

Žalobca uviedol, že žalovaný a ani prvostupňový správny orgán neskúmali okolnosti, za akých sa
žalobca dostavil do kancelárie za U. N., pričom žalobca ho navštívil zásadne za účelom nenásilného
urovnania vzájomných nezhôd a keďže po vstupe do miestnosti bol slovne a fyzicky atakovaný M. N.,
reagoval na vzniknutú situáciu primerane okolnostiam. Uznanie žalobcu za vinného z prejednávaného
priestupku je výlučne založené na výpovediach dvoch osôb, ktoré ani nekorešpondujú s výpoveďou
žalobcu.

Podľa žalobcu objektívnou stránkou priestupku proti občianskemu spolunažívaniu nie je riadne
občianske spolunažívanie, ako uvádza v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný, ale konanie,
následkom ktorého môže byť ohrozením alebo porušením spôsobená ujma na spolunažívaní osôb.
Podľa žalobcu konfrontácia rozdielnych názorov dvoch subjektov spojená s obojstranným fyzickým
kontaktom však nie je ohrozením a ani porušením záujmov spoločnosti, ale len spôsob komunikácie,
prípadne urovnania vzťahu medzi nimi. Keďže nedošlo k naplneniu objektívnej stránky priestupku proti



občianskemu spolunažívaniu, nemožno konanie žalobcu hodnotiť ako uvedený priestupok. Úmyslom
žalobcu bolo zmierlivo vec vyriešiť a nie byť uzrozumený s tým, že prípadné konanie tretej osoby - M.
N. je spôsobilé naplniť znaky subjektívnej stránky priestupku v podobe nepriameho úmyslu. Pri absencii
subjektívnej stránky daný skutok nevykazuje znaky priestupku.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.2.2012 uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo
spoľahlivo zisteného stavu veci. K pravdivosti svedeckých výpovedí žalovaný uviedol, že svedkovia
boli pred svojimi výpoveďami náležite poučení o povinnosti vypovedať pravdivo a obvinený obdobnú
povinnosť nemal, nevypovedal pod sankciou vyvodenia zodpovednosti za uvedenie nepravdivých
skutočností vo svojej výpovedi. Správny orgán kládol dôraz na výpoveď obvineného - žalobcu, hlavne na
ním uvedenú skutočnosť, že \"tak ako sa U. dotkol, resp. siahol na moju rodinu, na tých ktorých najviac
milujem, tak siahnem aj ja na rodinu U.\" a následne povedal svedkovi M. N., že \"začnem s tebou\". Slová
žalobcu mali výhražný charakter, vyvolali u M. a U. N. pocit ohrozenia zdravia, strachu a stresu, a preto
konanie žalobcu je možné považovať za vyhrážku ublížením na zdraví, čím bolo jednoznačne narušené
občianske spolunažívanie.

Podľa žalovaného z konania žalobcu vyplýva snaha vyprovokovať svojim konaním ďalší konflikt medzi
ním a U. N.. Predmetom konania bol skutok, ktorého sa dopustil žalobca 18.4.2011 v čase o 8.30 hod. v
kancelárii M. Sánku v I. a nie vyjasnenie si skutočností, ktoré mali byť obsahom telefonického rozhovoru
medzi U. N. a K. K. dňa 15.4.2011 o 14.00 hod., resp. spáchanie obdobného priestupku M. N. voči
žalobcovi. Podľa žalovaného, konaním žalobcu došlo k narušeniu občianskeho spolunažívania a ak
existuje čo i len najmenšie podozrenie, že pri udalosti bolo narušené riadne občianske spolunažívanie
fyzickým kontaktom alebo len slovami medzi zúčastnenými osobami, hoci pri tom došlo k narušeniu
občianskeho spolunažívania oboch zúčastnených strán, má možnosť dotknutá osoba podať oznámenie
na polícii, alebo riešiť konflikt zákonnými prostriedkami a nie situáciu riešiť svojpomocne neprimeraným
konaním. Podľa žalovaného skutkový stav bol nepochybne zistený, viedol k objasneniu priestupku
a jeho skutkovej podstaty, žalobca skutkový stav nespochybnil, slová, ktoré počas konfliktu povedal,
nevyvrátil, sám priznal, že skutku, ktorý je obsahom výroku rozhodnutia, sa dopustil, a preto žiadal žalobu
zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu  podľa  procesných
a  hmotno-právnych  noriem,  ktorou   realizuje

právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne
aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SVS-
OP-2011/022788/TDL zo dňa 26.10.2011, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie
Obvodného úradu Dunajská Streda, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. A11/06692-9 308/11 zo dňa
8.7.2011potvrdené.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobca v zázname o podaní vysvetlenia pred
Obvodným oddelením PZ Šamorín podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len
zákon o priestupkoch) z 13.5.2011 uviedol, že dňa 15.4.2011 U. N. ho telefonicky kontaktoval a vyhrážal



sa mu vojnou a fyzickou ujmou ako odplatu, na čo mu žalobca povedal, že keď chce vojnu, tak ju môže
mať a 18.4.2011 sa zastavil v kancelárii, kde pracuje M. a aj U. N., aby si vyjasnili telefonát. Potom
čo vstúpil, M. N. vyskočil a mierne drgol do žalobcu a uviedol nejaké urážlivé slová, na čo ho žalobca
vyzval, aby sa ukľudnil, lebo  mu môže zlomiť prst a obrátil sa na U. N., že čo znamenal ten telefonát.
Po hlasnejšej výmene názorov, počas ktorej ho M. N. nazval bezcharakterným a nemorálnym človekom,
na čo sa žalobca veľmi nazlostil, pretože práve jeho syn U. N. sa choval neeticky a nemravne, keď
nadviazal úzky vzťah s jeho ženou a že keď chce vojnu, bude ju mať a keďže on siahol na jeho rodinu
a na osoby, ktoré miluje najviac, tak aj on siahne na rodinu p. U.. Následne sa žalobca obrátil na p. M. a
povedal, že začne s ním a tým hádku uzavrel. Žalobca ďalej uviedol, že nikomu sa nevyhrážal fyzickou
ujmou, fyzickou likvidáciou a týmto spôsobom prezentoval, že sa ich nezľakne.

Podľa zápisnice o prejednaní priestupku spísanej pred Obvodným úradom Dunajská Streda dňa
21.6.2011 žalobca uviedol, že pri osobnom stretnutí s U. N. za prítomnosti jeho otca M. N. im povedal,
že \"tak ako U. dotkol jeho rodinu, ja to urobím tiež a začnem s M. N..\" Ďalej povedal, že nemal v úmysle
sa vyhrážať. Pri stretnutí bol prítomný aj M. N., ktorý do žalobcu pri privítaní drgal prstami, povedal, že
žalobca je nemravný človek, a preto ho žalobca jemne odsotil.

Rozhodnutím Obvodného úradu Dunajská Streda, odboru všeobecnej vnútornej správy č. A11/06692-9
308/11 zo dňa 8.7.2011 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa občianskeho
spolunažívania podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že sa dňa
18.4.2011 v čase o kolo 8:30 hod. dostavil do kancelárie M. N. v Šamoríne, kde sa hrubo správal
voči oznamovateľovi M. N. a jeho synovi U. N. tak, že ich počas slovnej hádky neustále provokoval,
aby iniciovali bitku a následne im vykrikoval, že \"ak chcete vojnu, tak ju budete mať a keďže U.
siahol na moju rodinu, resp. na osoby ktoré milujem najviac, tak siahnem aj ja na rodinu U.\", otočil
sa k M. N., ktorému povedal, že \"začnem s tebou\" následne odišiel, teda úmyselne narušil občianske
spolunažívanie vyhrážaním sa ujmou na zdraví voči M. N. a U. N. podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona
o priestupkoch a v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch mu bola uložená sankcia
pokarhanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že výpovede svedkov a priznanie sa obvineného - žalobcu
dokazujú, že skutok sa stal a bol spáchaný obvineným, a preto bol uznaný vinným zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu vyhrážaním ujmou na zdraví voči M. N. a U. N.. Pri určení
druhu sankcie a jej výmery správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, najmä na skutočnosť,
že medzi obvineným a U. N. je vzťah rozvrátený, odkedy vyšla najavo existencia mimomanželského
vzťahu U. N. s manželkou obvineného, na spôsob jeho spáchania a keďže v minulosti nebol za obdobný
priestupok sankcionovaný, bolo mu uložené pokarhanie.

O odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodlo Ministerstvo vnútra SR rozhodnutím č.
SVS-OP-2011/022788/TDL zo dňa 26.10.2011, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie
Obvodného úradu Dunajská Streda, odboru všeobecnej vnútornej správy č. A11/06692-9 308/11 zo dňa
8.7.2011 potvrdené. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že neboli zistené také skutočnosti, ktoré by
mali vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z výpovedí žalobcu, M. a U. N. vyplýva,
že dňa 18.4.2011 v čase okolo 8.30 hod. v kancelárii M. N. v Šamoríne došlo ku konfliktu, o ktorom M.
N. podal oznámenie na polícii. Z výpovede obvineného vyplýva, že to bol práve on, ktorý sám vyhľadal
svedkov a navštívil ich, pričom bol nahnevaný na U. N., že ho obvinil na polícii z poškodzovania cudzej
veci a jednak preto, že v minulosti mal úzky vzťah s manželkou obvineného. Provokáciu obvineného, aby
inicioval bitku a jeho následné vyhrážanie, sa považoval žalovaný za porušenie všeobecných pravidiel
správania, ktoré je potrebné pri občianskom spolunažívaní dodržiavať a správanie obvineného počas
jeho návštevy v kancelári svedkov naplnilo skutkovú podstatu prejednávaného priestupku.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje, alebo ohrozuje
záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone. Ak nejde o iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo trestný čin.

Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto



d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na
zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna
stránka, objekt, objektívna stránka.

- Subjektom je páchateľ priestupku; subjektom môže byť len fyzická osoba. Podmienkou je deliktuálna
spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku
(vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť),

- Subjektívna stránka predstavuje zavinenie; zavinenie môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti; na
zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne
úmysel,

- Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje,

- Objektívna stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym), následkom a príčinnou súvislosťou
medzi konaním a následkom (kauzálny nexus); fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto
konania.

Na objasňovanie a sankcionovanie priestupku musia byť znaky obligatórne naplnené a zistené
kumulatívne. V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno
hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a
nebola preukázaná nadovšetko pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v
prospech obvineného). V predmetnej právnej veci bol podľa názoru krajského súdu presne a nado všetku
pochybnosť zistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty:

- priestupku sa dopustil žalobca (subjekt),

- žalobca dňa 18.4.2011 v čase o kolo 8:30 hod. sa dostavil do kancelárie M. N. v Šamoríne, kde sa
hrubo správal voči M. N. a jeho synovi U. N. tak, že ich počas slovnej hádky neustále provokoval, aby
iniciovali bitku a následne im vykrikoval, že \"ak chcete vojnu, tak ju budete mať a keďže U. siahol na moju
rodinu, resp. na osoby, ktoré milujem najviac, tak siahnem aj ja na rodinu U.\", otočil sa k M. N., ktorému
povedal, že \"začnem s tebou\", t.j. iným hrubým správaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie
(subjektívna stránka),

- predmetom ochrany bolo občianske spolunažívanie (objekt),

- žalobcovým konaním bolo narušené občianske spolunažívanie (objektívna stránka).

Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave takto zistený skutkový stav nespochybnili ani žalobcove
tvrdenia uvedené v žalobe, že správny orgán sa nevysporiadal s námietkami žalobcu týkajúcich sa
vierohodnosti nepravdivých výpovedí U. a M. N., ktorí mali záujem na stíhaní žalobcu. Rovnako neobstojí
ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný a ani prvostupňový správny orgán neskúmali okolnosti, za akých
sa žalobca dostavil do kancelárie za U. N.. Je nesporné, že žalobca svojim úmyselným konaním , t.j.
hrubým správaním voči fyzickej osobe M. a U. N. narušil občianske spolunažívanie, čo je nepochybne
preukázané aj z administratívneho spisu. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že výpovede U. a M. N.
nie sú pravdivé a vierohodné, pretože títo mali záujem na stíhaní žalobcu. Sám žalobca svoje vedomé,
hrubé správanie voči M. a U. N. nepoprel, viackrát ho vo svojej výpovedi potvrdil. Takýmto svojim
protiprávnym konaním, ako sám žalobca uviedol, chcel demonštrovať, „že sa M. a U. N. nezľakne“.



Krajský súd v Bratislave konštatuje, že správne orgány oboch stupňov riadne zistili skutkový stav veci a to
v súlade s ustanovením  <. § 3 ods. 4 a § 32 <. Správneho poriadku a vykonali dostatočné dokazovanie.
Prvostupňový aj druhostupňový správny orgán sa správne vysporiadali s výpoveďami uvedených osôb,
dôkazy vyhodnotil v zmysle ustanovení  <. § 34 ods. 5  Správneho poriadku, nekonali jednostranne,
ako namieta žalobca a riadne vyhodnotili všetky námietky žalobcu. Správne orgány oboch stupňov
teda správne vyhodnotili skutkový a právny stav a na vec aplikovali správne právne predpisy (zákon o
priestupkoch, Správny poriadok).

Sankciou, t.j. následkom za priestupok je pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci (§
11 ods. 1 zákona o priestupkoch). Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť
priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný,
na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten
istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní (§ 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch).

Podľa § 49 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za priestupok podľa ods. 1 písm. a)  možno uložiť
pokutu do 33,- eur, za priestupok podľa ods. 1 písm. b) a d) a písm. f) pokutu do 99,- eur a za priestupok
podľa  <.  odseku 1 písm. e) pokutu do 331,- eur.

Krajský súd v Bratislave konštatuje, že prvostupňový správny orgán a aj žalovaný pri určení druhu
sankcie prihliadol na závažnosť priestupku, najmä na skutočnosť, že medzi žalobcom a U. N. je vzťah
rozvrátený, odkedy vyšla najavo existencia mimomanželského vzťahu U. N. s manželkou žalobcu,
na spôsob jeho spáchania a keďže v minulosti nebol žalobca za obdobný priestupok sankcionovaný,
uloženú sankciu pokarhanie považoval súd za primeranú.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len \"v medziach žaloby\") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a z predloženej písomnej dokumentácie
žalovaného, po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu v medziach žaloby,
dospel súd k záveru, že žalovaný správny orgán dostatočne zistil skutkový stav, v napadnutom
rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými dôvodmi uvedenými žalobcom v odvolaní, rozhodnutie a postup
správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi,
súd náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov  v znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd    Slovenskej republiky, písomne,
dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach  /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti



ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto     rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ    domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./

Pokiaľ zákon  pre podanie určitého druhu nevyžaduje  ďalšie náležitosti, musí                          byť
z podania zjavné, ktorému  súdu je určené   kto ho robí, ktorej veci sa                            týka a čo
sleduje,  a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby     jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je   to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd    vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v  § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,  pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich  skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci  /§ 205 ods. 2 O.s.p./.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}