Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/134/2012 z 7. 10. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 7. októbra 2013, sp. zn. 5S/134/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1012200659.1 Krajský súd Bratislava | 5S/134/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1012200659.1 | 2013-10-07 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 250d ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/47b67c21-e18a-4c76-9f6d-1d4b570af039 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1012200659.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/134/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200659
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200659.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR,
Stromová 1, 813 30 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, P.O.Box
58, 820 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 243-6000/2012-ON/83 zo
dňa 14.03.2012, takto

r o z h o d o l :

Konanie sa z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.03.2012 sa žalobca domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. 243-6000/2012-ON/83 zo dňa 14.03.2012, ktorým žalovaný nariadil žalobcovi
zrušiť rokovacie konanie bez zverejnenia na predmet zákazky „nákup digitálnych rozmnožením
schválených reformných učebníc“, vyhlásené žalobcom v Úradnom vestníku Európskej únie č. 2012/
ES 9012811 zo dňa 14.01.2012 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 8/2012 pod zn. 00386-DET
zo dňa 13.01.2012.

Žalobca je toho názoru, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Nesprávne právne posúdenie žalobca vidí v tom, že podľa § 138 ods. 5 zákona o verejnom
obstarávaní, námietky v listinnej podobe musia byť podané nie len úradu teda žalovanému, ale priamo
aj kontrolovanému čiže žalobcovi a to v príslušnej ustanovenej lehote. Nestačí ak by námietky boli
podané žalobcovi, len prostredníctvom žalovaného. Vyplýva to aj z ust. § 138 ods. 9 zákona o verejnom
obstarávaní.

V § 138 ods. 10 v prvej vete zákona o verejnom obstarávaní je ustanovená povinnosť kontrolovaného -
žalobcu doručiť úradu - žalovanému písomné vyjadrenie k podaným námietkam v lehote 4 pracovných
dní, odo dňa doručenia námietok. Podmienkou na splnenie tejto povinnosti je doručenie námietok priamo
žalobcovi. Keďže žalobcovi námietky spoločnosti Agemsoft a.s. neboli doručené žalobca nebol povinný
predložiť žalovanému vyjadrenie k námietkam. Následne žalovaný rozhodnutím zo dňa 23.02.2012
konanie o námietkach prerušil podľa § 138 ods. 10 veta tretia zákona o verejnom obstarávaní a žalobcovi
nariadil predložiť vyjadrenie k podaním námietkam. Na to žalobca doručil žalovanému vyjadrenie, že mu
námietky neboli doručené a z toho dôvodu nevie spracovať stanovisko k námietkam. Následný postup
žalovaného podľa § 138 ods. 10 posledná veta v spojení s § 139 ods. 2 písm. a/ zákona o verejnom
obstarávaní bol nezákonný, keďže aplikácia tohto postupu je možná len v prípade doručenia námietok
kontrolovanému, čiže žalobcovi podľa § 138 ods. 10 prvá veta zákona o verejnom obstarávaní. Podľa



žalobcu mal žalovaný rozhodnutím konanie o námietkach zastaviť v zmysle § 139 ods. 1 písm. f/ zákona
o verejnom obstarávaní, keďže námietky neboli žalobcovi doručené.

S námietkou, že žalobcovi neboli doručené námietky sa žalovaný vo svojom rozhodnutí nezaoberal
a túto skutočnosť uviedol v odôvodnení rozhodnutia bez toho, aby ju prešetril a tak dostatočne zistil
úplný skutkový stav veci. Žalovaný následne na nedostatočne zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je
tak nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, pretože žalovaný neodôvodnil prečo uvedená
skutočnosť nie je podstatná z hľadiska výrokovej časti rozhodnutia.

Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu
vec na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 10.09.2012 žiadal, aby súd konanie zastavil
podľa § 250d ods. 3 O.s.p., resp. žalobu ako nedôvodnú zamietol z nasledovných dôvodov. Spoločnosť
Agemsoft a.s. Bratislava, listom zo dňa 09.02.2012 podala námietky smerujúce podľa § 138 ods. 2 písm.
a/ zákona o verejnom obstarávaní proti zámeru žalobcu uzavrieť zmluvu uverejnenú podľa § 22 ods.
6 citovaného zákona vo veci, ktorý žalovaný rozhodnutím č. 243-6000/2012-ON/83 zo dňa 14.03.2012
nariadil zrušiť použitý postup zadávania zákazky - rokovacie konanie bez zverejnenia do 30 dní od
doručenia uvedeného rozhodnutia.

Žalovaný sa v konaní o námietkach zaoberal vyjadrením žalobcu zo dňa 28.02.2012, v ktorom
žalobca uviedol, že mu neboli doručené námietky navrhovateľa a teda nie je možné z jeho strany
spracovať vyjadrenie k námietkam navrhovateľa a doručiť ho žalovanému. Na základe uvedeného
vyjadrenia žalobcu žalovaným v napadnutom rozhodnutí nekonštatoval, že žalobca nesplnil povinnosť
uloženú rozhodnutím žalovaného o prerušení konania o námietkach č. 243-6000/2012-ON/83-P zo dňa
23.02.2012 s tým, že žalovanému nedoručil písomné vyjadrenie k námietkam. Žalovaný v napadnutom
rozhodnutí konštatoval len to, že dodatočná lehota na doručenie kompletnej dokumentácie v originály
kontrolovanému určená úradom v uvedenom rozhodnutí márne uplynula dňa 09.03.2012, t.j. že
žalobca nedoručil žalovanému v stanovenej lehote kompletnú dokumentáciu v originály z predmetného
verejného obstarávania čo malo za následok postup žalovaného podľa § 139 ods. 2 písm. a/ v
spojení s § 138 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní, ktorým žalovaný nariadil zrušiť použitý
postup zadávania zákazky - rokovacie konanie bez zverejnenia. Nakoľko námietky podané žalovanému
nemusia obsahovať doklad o podaní námietok žalobcovi, žalovaný s doručených námietok nemá
možnosť zistiť, či navrhovateľ splnil svoju povinnosť podať námietky aj žalobcovi. Žalovaný sa o
tom, že žalobcovi neboli doručené námietky navrhovateľa po prvý krát dozvedel, až z vyjadrenia
žalobcu zo dňa 28.02.2012, ktoré bolo žalovanému doručené v nasledujúci deň. Je preto zrejmé, že
v čase vydania rozhodnutia o prerušení konania o námietkach, t.j. dňa 23.02.2012 žalovaný nemohol
vedieť, že žalobca neobdržal námietky navrhovateľa. Je pri tom zrejmé, že preskúmanie námietkami
napadnutých rozhodnutí a postupov kontrolovaného je možné len na základe kompletnej dokumentácie
kontrolovaného týkajúcej sa dotknutej zákazky. Práve z uvedeného dôvodu tak ustanovenie § 138 ods.
10 zákona o verejnom obstarávaní postihuje nesplnenie povinnosti kontrolovaného doručiť žalovanému
kompletnú dokumentáciu, uloženej rozhodnutím o prerušení konania, nariadením zrušiť použitý postup
zadávania zákazky.

Postup akým navrhuje žalobca, t.j. že namiesto napadnutého rozhodnutia mal žalovaný rozhodnutím
zastaviť konanie o námietkach v zmysle § 139 ods. 1 písm. f/ zákona o verejnom obstarávaní, a to
bez preskúmania súvisiacej dokumentácie len na základe tvrdenia žalobcu nedoručením námietok,
by tak nepredstavoval naplnenie povinností žalovaného ako správneho orgánu riadne a spoľahlivo
zistiť skutočný stav veci, za účelom ktorého si správny orgán ex offo obstarať potrebné podklady pre
rozhodnutie.

Žalovaný poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 1S 254/2010, v ktorom okrem
iného sa konštatuje, že procesné rozhodnutie o prerušení konania z dôvodu nesplnenia povinnosti
doručiť kompletnú dokumentáciu, teda bezprostredne predchádza akémukoľvek ďalšiemu rozhodnutiu
v predmetnej veci, nakoľko až z predloženej kompletnej dokumentácie v originály je možné objektívne
verifikovať dôvody prípadného zastavenia konania. K záveru žalobcu k žalobe o nedostatočnosti
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza, že má za to, že ide o nepochopenie



napadnutého rozhodnutia. Ako je totiž uvedené v predmetnom rozhodnutí 1S 254/2010, dôvodom
aplikácie výroku podľa § 139 ods. 2 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní v predmetnom prípade
nebola skutočnosť, že žalobca nedoručil žalovanému písomné vyjadrenie k podaným námietkam ale
skutočnosť, že žalobca nedoručil žalovanému kompletnú dokumentáciu k dotknutej zákazke.

Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd buď konanie zastavil podľa § 250d ods. 3,
resp. aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd v Bratislave po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj administratívneho
spisu došiel k záveru, že nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre meritórne rozhodnutie
veci.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutia alebo postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva
alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorým práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorým sa rozhodovalo
v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť
rozhodnutím či postupom orgánov verejnej správy poškodená dovolala súdu, ako nezávislého orgánu
a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude
účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je, aby
pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní
riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 250 ods. 2 veta prvá O.s.p., žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že
ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich
právach.

Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 250 ods. 2 O.s.p., ktorá robí
procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady a
to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím,
vydaním v správnom konaní, t.j. že mu takýmto rozhodnutím bola spôsobená ujma.

Žalobca môže účinne namietať len tú nezákonnosť rozhodnutia, ktorou bol ukrátený na svojich právach,
pričom ukrátením na právach je nutné rozumieť, nie len ukrátenie na právach hmotných ale aj na právach
procesných.

Samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov žalovaného a ich rozporu so zákonom nestačí.
Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktorým vychádza z konkrétneho
právneho predpisu.

Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných v zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca
spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom
súdnictve. V konaní podľa piatej časti O.s.p. súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu.
Pokiaľ sa žalobca domáha ochrany cudzích práv alebo aj žiada ochranu svojho práva, aj keď
v skutočnosti o jeho právach nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou (rozsudok NS SR
6Sžf/36/2010).



Konajúci Krajský súd posudzoval, či žalobca je osobou oprávnenou na podanie žaloby v súlade s § 250
ods. 2 veta prvá O.s.p. z pohľadu predpokladaného tvrdenia o ukrátení na svojich právach.

Súd zistil, že žalobca osobne nebol ukrátený rozhodnutím správneho orgánu na svojich právach a preto
nebol oprávnený ani na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia.

Z uvedeného dôvodu súd uznesením podľa § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
nakoľko konanie bolo zastavené.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.