{"guid": "bdda804a-4980-4f7f-b79f-e090f3d15d08:02f83efa-c77f-469f-962b-1bbd59540dde", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1012200888.4", "spisova_znacka": "5S/170/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/170/2012 z 14. 10. 2013", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 14. októbra 2013, sp. zn. 5S/170/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1012200888.4", "identifikacne_cislo": "1012200888", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Lucia Horváthová", "sudca_id": 1296, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-horvathova-1296", "datum_vydania": "2013-10-14", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-3", "nazov": "§ 250j ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/02f83efa-c77f-469f-962b-1bbd59540dde", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1012200888.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1012200888.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1012200888.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/170/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200888
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200888.4

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek
senátu: JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobcu: G. prokurátor v H., W. N.
1, XXX XX H., proti žalovanému: T. riaditeľstvo SR, U. XX, XXX XX N. N., za účasti: 1. D. a.s., S. 2,
XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, 2. V. Z. a.s., C. 6, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, obaja zastúpení: T. &
partners, s.r.o., Palisády 36, 811 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/
XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX. júla XXXX, takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa
XX.XX.XXXX a rozhodnutie W. úradu pre vybrané daňové subjekty N. č.  XXX/XXX/XXXX/XXVarj zo
dňa XX.X.XXXX  z r u š u j e  podľa § 250j ods. 3 veta druhá O.s.p. a konanie   z a s t a v u j e.

Účastníkom konania súd náhradu trov nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.05.2012 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného Daňového
riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len DR SR) č. I/XXX/XXXXX-XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX -
r zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým DR SR podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. potvrdilo rozhodnutie
Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. XXX/XXX/XXXX/XX/Varj zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým
správca dane podľa § 63 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. čiastočne vyhovel žiadosti o vrátenie sumy
XX.Q..XXX,XX eur zo dňa XX.XX.XXXX daňovému subjektu D. a.s., L.: XX XXX XXX a vrátil tomuto
preplatok vo výške X.XXX.XXX,XX eur.

G. prokuratúra v H. podľa ust. § 22 ods. 1 písm. c/ s poukazom na ust. § 27 zákona č. 153/2001 Z.z.
podala vo veci Daňovému riaditeľstvu SR protest prokurátora č.k. Kd XX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX
proti rozhodnutiu č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX. Protest prokurátora
bol podaný z dôvodu, že vo veci konajúce správne orgány neboli oprávnené na vydanie protestom
napadnutého rozhodnutia, pretože v predmetnej veci boli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu
ust. § 35b ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého bolo zákonnou povinnosťou správcu dane
bez vydania osobitného rozhodnutia vrátiť neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňovému
subjektu do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti nových rozhodnutí, ktorými boli
rozhodnutia Ministerstva financií SR č. MF/XXXXXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým zmenilo v
dodatočnom platobnom výmere č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Jnt zo dňa XX.XX.XXXX sumu X.XXX.XXX,XX
eur na sumu XXX.XXX,XX eur a rozhodnutia MF SR č. MF/XXXXXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorým zmenilo v dodatočnom platobnom výmere č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Jnt zo dňa XX.XX.XXXX
sumu X.XXX.XXX,XX eur na sumu XXX.XXX,XX eur. Ministerstvo financií SR protestu prokurátora
rozhodnutím č.k. MF/XXXXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX nevyhovelo. Proti rozhodnutiu ministerstva



financií podala rozklad spoločnosť D. a.s., pričom minister financií rozhodnutím č.k. MF/XXXXX/XXXX-
XX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil prvostupňové rozhodnutie MF SR a rozklad spoločnosti D. a.s. zamietol.

Žalobca má naďalej za to, že daňové orgány neboli oprávnené na vydanie rozhodnutia o vrátení
preplatku, preto podal na tunajšom súde žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca tvrdí, že ak suma platby, ktorá bola
správcovi dane zaplatená, prevýši splatnú daň z dôvodu jej nesprávneho vyrubenia správcom dane a jej
následného zníženia na základe nového rozhodnutia, ide o prípad naplnenia inštitútu podľa § 35b ods. 5
zákona č. 511/1992 Zb., ktorého zmyslom je uložiť správcovi dane sankčnú povinnosť kompenzačného
charakteru v prípadoch, ak bolo zadržanie peňažných prostriedkov v období ich zaplatenia daňovým
subjektom, až po ich vrátenie daňovým orgánom, neoprávnené. Z obsahu ust. § 35b ods. 5 zákona č.
511/1992 Zb. vyplýva, že v čase jeho aplikácie je v skutkovom stave predpokladaná existencia dvoch
rozhodnutí: právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správcu dane alebo dovolacieho orgánu, na
základe ktorého daň bola zaplatená a nového rozhodnutia, ktorým bola táto znížená. Je presvedčený,
že splnenie podmienky právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia správcu dane alebo odvolacieho
orgánu, na základe ktorého daň bola zaplatená, sa viaže na čas rozhodovania o splnení podmienok pre
aplikáciu ust. § 35b ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., teda že v čase skúmania podmienok pre aplikáciu
tohto ustanovenia musí existovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého bola daň
zaplatená, pričom nie je nevyhnutné, aby v čase platby dane bolo takéto rozhodnutie právoplatné a
vykonateľné. Žalobca sa tiež nestotožňuje s právnym záverom MF SR, že podmienka právoplatnosti
a vykonateľnosti rozhodnutia správcu dane alebo odvolacieho orgánu, na základe ktorého bola daň
zaplatená, sa nemôže viazať na okamih rozhodovania o splnení podmienok pre aplikáciu ust. §35b ods.
5 zákona č. 511/1992 Zb. z dôvodu, že v čase skúmania podmienok pre naplnenie hypotézy citovaného
ustanovenia, rozhodnutie správcu dane vo veci, na základe ktorého bola daň zaplatená, už neexistuje,
pretože toto je buď zrušené alebo nahradené novým, pretože zákonná fikcia neoprávnene zadržiavaných
prostriedkov je spájaná so súčasnou existenciou dvoch platných rozhodnutí, čo predpokladá zmenu,
nie zrušenie pôvodného rozhodnutia. S poukazom na uvedené malo byť zákonnou povinnosťou
správcu dane bez vydania osobitného rozhodnutia vrátiť neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky
daňovému subjektu. V predmetnej veci zákonná lehota v zmysle ust. § 35b ods. 5 zákona č. 511/1992
Zb. na vrátenie neoprávnene zadržiavaných finančných prostriedkov v celkovej výške X.XXX.XXX,XX
eur, alternatívne za predpokladu splnenia podmienok na použitie tejto sumy alebo jej časti podľa § 63
zákona č. 511/1992 Zb., uplynula ešte dňa XX.XX.XXXX. Uplynutím tejto zákonom stanovenej lehoty sa
správca dane dostal do pozície dlžníka, ktorý je povinný si splniť svoju zákonom stanovenú povinnosť.
Pokiaľ ide o postúpenie predmetnej pohľadávky, žalobca má za to, že aplikácia inštitútu zákazu prenosu
daňovej povinnosti podľa § 43 zákona č. 511/1992 Zb. je bezpredmetná, nakoľko k prenosu daňovej
povinnosti nedošlo, pričom ani v zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno prijať záver, že
by sa postúpením predmetnej pohľadávky zmenil jej obsah. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobca
napadnuté rozhodnutia zrušiť a konanie vo veci zastaviť.

Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 24.08.2012 žalovaný uvádza, že žalobca sa domáha
súdneho preskúmania rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.08.2011, pričom žalovaný
má za to, že napadnutým rozhodnutím mohlo byť len rozhodnutie Ministra financií SR č. MF/XXXXX/
XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora. Žalovaný ďalej uvádza,
že odkladný účinok odvolania v daňovom konaní bol zavedený súčasne so sankčným úrokom zákonom
č. 609/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2004. Priznanie odkladného účinku odvolaniam
v daňovom konaní je podmienkou pre priznanie povinnosti správcu dane znášať sankčný úrok.
Táto podmienka v prejednávanej veci absentuje a s prihliadnutím na zásadu zákazu retroaktivity
nie je právny dôvod postupovať podľa ust. § 35b zákona č. 511/1992 Zb. Uvádza ďalej, že právne
vzťahy daňovo - právnej povahy sú upravené právnymi normami majúcimi charakter verejnoprávnych
vzťahov. Medzi správcom dane a daňovým subjektom nevznikajú vzťahy súkromnoprávneho charakteru.
Nárok daňového subjektu na vrátenie daňového preplatku je zákonným nárokom a nie je možné
posudzovať ho ako pohľadávku daňového subjektu voči správcovi dane v zmysle občianskoprávnom,
príp. obchodnoprávnom. Daňové právo postúpenie práv a povinností z daňovoprávnych vzťahov na
tretie osoby neumožňuje. Žalovaný sa odvoláva na ust. § 6 zákona č. 511/1992 Zb., ktorý ustanovuje,
že účastníkmi daňového konania sú daňové subjekty. Zákon nepripúšťa, aby účastníkmi konania bol
niekto, na koho boli práva a povinnosti prevedené. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby súd
konanie alternatívne zastavil alebo žalobu ako nedôvodnú zamietol.



Žalovaný doplnil svoje vyjadrenie podaním zo dňa 01.07.2013, ktorým dáva do pozornosti súdu, že
spoločnosť D., a.s. podala žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/
XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX, o ktorej sa vedie konanie na tunajšom súde pod sp. zn.
3S/185/2011. Žalovaný má za to, že nemožno ďalej pokračovať v konaní vo veci sp. zn. 5S/170/2012,
keďže je tu prekážka začatej veci.

Na pojednávaní konanom dňa 17.09.2013 žalobca k námietke žalovaného uviedol, že rozhodnutie o
nevyhovení protestu je dôležité len z pohľadu plynutia a zachovania zákonnej lehoty na podanie žaloby,
ale žaloba prokurátora smeruje vždy proti rozhodnutiu, ktoré bolo protestom napadnuté. Žalovaný
napriek uvedenému zotrval na svojom písomnom podaní a vyjadrení k žalobe ako boli tieto súdu
doručené. Právny zástupca účastníkov D. a.s. a V. Z. a.s. sa stotožnil so žalobou a v nej obsiahnutou
argumentáciou a súdu doručil svoje stanovisko k veci.

V stanovisku účastníci konania - spoločnosti D., a.s. a V. Z., a.s. po komplexnom zhrnutí skutkového
stavu veci argumentujú, že inštitút neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov nie je možné
stotožňovať či zamieňať s inštitútom daňového preplatku. Zatiaľ čo jestvovanie daňového preplatku
predpokladá výlučne zaplatenie platby daňovým subjektom, ktoré prevyšuje splatnú daň, k tomu,
aby bolo možné nárok subsumovať pod inštitút neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov
je nevyhnutné jestvovanie právoplatného rozhodnutia správcu dane ukladajúceho daňovú povinnosť
a nového rozhodnutia, ktoré túto daňovú povinnosť znižuje. Tvrdia teda, že podľa § 35b ods. 5
zákona č. 511/1992 Zb. bol správca dane povinný vrátiť sumu neoprávnene zadržiavaných peňažných
prostriedkov do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti nového rozhodnutia. Len
v prípade jestvovania daňového nedoplatku daňového subjektu mal správca dane povinnosť použiť
sumu neoprávnene zadržiavaných prostriedkov podľa § 63 zákona č. 511/1992 Zb., o čom mal daňový
subjekt upovedomiť. Správca dane mal teda neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky vrátiť
bez vydania osobitného rozhodnutia spolu s vo vyjadrení vypočítaným sankčným úrokom. K otázke
postúpenia pohľadávky sa účastníci odvolávajú na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. Majú za to, že správca dane
nemôže zakázať daňovému subjektu, aby postúpil svoju pohľadávku inej osobe a hodnotiť podstatu
tohto právneho úkonu. Takýto vzťah je už súkromnoprávny. Odôvodnenie správcu dane, že postúpenie
pohľadávky odporuje ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka je pochybné, keďže k zmene obsahu
právneho vzťahu nedošlo. Vzhľadom k tomu, že k postúpeniu pohľadávky došlo v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky a daňový subjekt oznámil správcovi dane toto postúpenie, mal správca
dane povinnosť plniť postupníkovi. Daňové predpisy takýto postup nezakazujú. Vzhľadom na uvedené
navrhuje napadnuté rozhodnutie ako vydané neoprávneným orgánom zrušiť a konanie zastaviť.

Na pojednávaní konanom dňa 08.10.2013 právny zástupca účastníkov konania doručil súdu znalecký
posudok č. 6/2013 vypracovaný znalcom Ing. Jánom Tirpákom, zapísaný v znaleckom denníku č. 68/03,
ktorý má osvedčiť celkový rozsah vzniknutej škody s tým, že predmetný znalecký posudok už bol v roku
2010 žalovanému doručený a tento je aktualizovaný o ďalšie časové obdobie.

V danom prípade bolo predovšetkým povinnosťou Krajského súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne
príslušného (§ 246 ods. 1 O.s.p.) skúmať splnenie podmienok pre konanie vo veci. V rámci tohto sa súd
preto najprv vysporiadával, či konaniu v danej tejto veci bráni neodstrániteľná prekážka predpokladaná
ust. § 83 O.s.p., prekážka litispendencie, ako to tvrdí žalovaný, a zistil, že na tunajšom súde bolo
označené konanie vedené pod sp. zn. 3S/185/2011. Tu súd musí po zistení všetkých relevantných
skutočností konštatovať, že základ prekážky litispendencie vo veci sp. zn. 5S/170/2012 však nie je
naplnený, a to z dôvodu, že konanie, na ktoré poukazuje žalovaný (sp.zn. 3S/185/2011) bolo začaté
na základe žaloby inej právnickej osoby (žalobca D. a.s., vedľajší účastník na strane žalobcu V. Z.,
a.s.), ktorou sa táto domáhala ochrany svojich subjektívnych práv, čo nemôže zakladať prekážku veci
už začatej voči konaniu, ktorým sa prokurátor domáha vo verejnom záujme preskúmania zákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu (sp.zn. 5S/170/2012). Že nejde o totožné žaloby, je teda zrejmé z obsahu
žaloby (žalobné námietky), odlišnosti aktívne vecne legitimovaného účastníka a procesného postavenia
ostatných účastníkov v oboch konaniach. Napokon konanie vo veci sp.zn. 3S/185/2011 bolo zastavené



uznesením súdu č.k. 3S/185/2011-63 zo dňa 16.04.2013, PP 22.05.2013 podľa § 250d ods. 3 O.s.p., čo
sa nejedná o meritórne rozhodnutie a potom ani nezakladá prekážku res iudicatae.

K druhej procesnej námietke žalovaného, že napadnutým rozhodnutím mohlo byť len rozhodnutie
Ministra financií SR č. MF/XXXXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým nebolo vyhovené protestu
prokurátora, je treba uviesť nasledovné:

Ustanovenie § 250b ods. 5 O.s.p. ustanovuje iba lehotu, v rámci ktorej môže prokurátor podať
žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, pričom problému  vymedzenia
napadnutého rozhodnutia sa nijak nedotýka. Na otázku, ktoré rozhodnutia správnych orgánov sú súdne
preskúmateľné však odpovedajú iné ustanovenia O.s.p., pričom z ust. § 244 ods. 3 O.s.p. vyplýva,
že v správnom súdnictve možno napadnúť len rozhodnutia správnych orgánov, ktoré zakladajú, menia
alebo zrušujú práva a povinnosti  fyzických alebo právnických osôb. Takýmto rozhodnutím každopádne
nie je rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora. Preto ak prokurátor podáva podľa § 35 ods. 1
písm. b/ O.s.p. žalobu na preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia, ak sa nevyhovelo protestu
prokurátora, napadnutým rozhodnutím musí byť rozhodnutie správneho orgánu v poslednom stupni
správneho konania, ktoré založilo, menilo alebo zrušilo práva a povinnosti fyzických alebo právnických
osôb, teda rozhodnutie hmotnoprávne. V tomto prípade je tak správne napadnuté rozhodnutie
žalovaného č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX. Súd len dodáva, že v
tejto otázke je judikatúra správnych súdov jednoznačná a ustálená, pričom sa odvoláva na stanovisko
Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 124/2000 publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R
70/2001.

Potom súd konštatuje, že v danom prípade pre konanie o vecné preskúmanie rozhodnutia žalovaného
v sp. zn. 5S/170/2012 sú podmienky splnené.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma,
či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a
procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu.

Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy
piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúceho
vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia
správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania
pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods.
3 O.s.p.).

Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dodatočným platobným výmerom č. XXX/XXX/
XXXXX/XX/Jnt zo dňa XX.XX.XXXX W. úrad Z. vyrubil daňovému subjektu D. a.s., W. XXXXXXXXXX,
rozdiel z dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie XXXX v sume XX.XXX.XXX,-
Sk. Rozdiel dane v sume XX.XXX.XXX,- Sk bol daňový subjekt povinný zaplatiť do 15 dní odo
dňa doručenia dodatočného platobného výmeru. Dodatočným platobným výmerom č. XXX/XXX/
XXXXX/XX/Jnt zo dňa XX.XX.XXXX Daňový úrad Skalica vyrubil daňovému subjektu D. a.s., W.
XXXXXXXXXX, rozdiel z dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie XXXX v sume
XX.XXX.XXX,- Sk. Rozdiel z dane bol daňový subjekt povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia
tohto dodatočného platobného výmeru. Rozhodnutím DR SR č. I/XXX/XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa
XX.XX.XXXX bol dodatočný platobný výmer Daňového úradu Z. č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Jnt zo dňa



XX.XX.XXXX potvrdený. rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. I/XXX/XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo
dňa XX.XX.XXXX bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Z. č. XXX/XXX/XXXXX/
XX/Jnt zo dňa XX.XX.XXXX. Rozhodnutím Ministerstva financií SR č. MF/XXXXXX/XXXX-XXX zo dňa
XX.XX.XXXX bolo vyhovené protestu prokurátora a ministerstvo rozhodnutie DR SR č. I/XXX/XXXXX/
XXXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX zmenilo tak, že v dodatočnom platobnom výmere Daňového
úradu Z. č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Jnt zo dňa XX.XX.XXXX bola zmenená suma rozdielu dane z príjmov
právnických osôb za rok XXXX daňovému subjektu D. a.s. zo sumy X.XXX.XXX,XX eur na sumu
XXX.XXX,XX eur. rozhodnutím Ministerstva financií SR č. MF/XXXXXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX
bolo vyhovené protestu prokurátora a rozhodnutie DR SR č. I/XXX/XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa
XX.XX.XXXX tak, že v dodatočnom platobnom výmere Daňového úradu Z. č. XXX/XXX/XXXXX/XX/
Jnt zo dňa XX.XX.XXXX bola zmenená suma rozdielu dane z príjmov právnických osôb za rok XXXX
daňovému subjektu D. a.s. zo sumy X.XXX.XXX,XX eur na sumu XXX.XXX,XX eur. Dňa 30.10.2009
bola DR SR doručená žiadosť spoločnosti D., a.s. o vrátenie sumy XX.XXX.XXX,XX eur. Podaním
doručeným Daňovému úradu pre vybrané subjekty dňa 02.02.2011 žiadala spoločnosť D. a.s. o vrátenie
neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov spolu s penále a príslušným sankčným úrokom,
a to s odvolaním sa na rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/XXXXXX/XXXX-
XXX a č. MF/XXXXXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX a na ust. § 35b ods.4 a 6 zákona č. 511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov. Prípisom zo dňa 18.02.2011 Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty
oznámil spoločnosti D. a.s., že posúdenie žiadosti o vrátenie neoprávnene zadržiavaných prostriedkov
je mimoriadne zložité, čo bude viesť k predĺženiu procesných lehôt. Podaním zo dňa 28.04.2011
označeným „Odpoveď na žiadosť o vrátenie neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov spolu
s príslušným penále a sankčným úrokom“ Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty oznámil spoločnosti
D., a.s., že podľa predpisov platných do XX.XX.XXXX odvolanie proti rozhodnutiu o vyrubení dane
nemalo odkladný účinok, v dôsledku čoho povinnosť zaplatiť vyrubenú daň daňovému subjektu vznikla
v lehote určenej v rozhodnutí, t.j. na základe vykonateľného, nie však právoplatného rozhodnutia. Za
neoprávnene zadržiavané prostriedky možno považovať len rozdiel medzi daňou alebo zaplateným
rozdielom dane na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vydaného po XX.XX.XXXX a
daňou alebo rozdielom dane zníženým novým rozhodnutím. Správca dane teda nemôže pri posudzovaní
žiadosti daňového subjektu zo dňa XX.XX.XXXX postupovať podľa § 35b zákona č. 511/1992 Zb., a preto
jeho žiadosti nemôže vyhovieť. Dňa XX.XX.XXXX bolo Daňovému riaditeľstvu SR doručené podanie
subjektu D., a.s., ktorým tento oznámil postúpenie pohľadávky voči správcovi dane na spoločnosť V.
Z., a.s. Na toto oznámenie Daňový úrad pre vybrané subjekty reagoval prípisom zo dňa 14.04.2011 s
tým, že má za to, že daňové právo postúpenie práv a povinností z daňovoprávnych vzťahov na tretie
osoby neumožňuje. Rozhodnutím Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. XXX/XXX/XXXX/
XX/VarJ zo dňa XX.XX.XXXX bolo žiadosti daňového subjektu D. a.s. zo dňa XX.XX.XXXX podľa §
63 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o vrátenie sumy XX.XXX.XXX,XX eur, čiastočne vyhovené a bol
mu vrátený preplatok vo výške X.XXX.XXX,XX eur. Proti tomuto rozhodnutiu sa spoločnosť D. a.s.
odvolala, pričom rozhodnutím DR SR č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX
bolo prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané subjekty potvrdené. Proti rozhodnutiu DR
SR č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX podal podľa ust. § 22 ods. 1 písm.
c/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre prokurátor Krajskej prokuratúry v H. protest č. Kd XX/XX-XX
zo dňa XX.XX.XXXX. Rozhodnutím č.k. MF/XXXXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX ministerstvo financií
protestu prokurátora nevyhovelo, pričom rozklad podaný účastníkom konania spoločnosťou D., a.s. bol
rozhodnutím ministra financií č. MF/XXXXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zamietnutý a prvostupňové
rozhodnutie potvrdené.

Podľa § 35b ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu 21.12.2010 (dátum vydania
rozhodnutí ministerstva financií č. MF/XXXXXX/XXXX-XXX a č. MF/XXXXXX/XXXX-XXX, ktorými
boli zmenené sumy dodatočných platobných výmerov ktorými bol vyrubený rozdiel dane z príjmov
právnických osôb za rok XXXX a za rok XXXX ) rozdiel medzi zaplatenou daňou alebo zaplateným
rozdielom dane na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správcu dane alebo odvolacieho
orgánu a daňou alebo rozdielom dane zníženým novým rozhodnutím sa považuje za neoprávnene
zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu. Rovnako za neoprávnene zadržiavané peňažné
prostriedky daňového subjektu sa považuje aj rozdiel medzi zaplateným sankčným úrokom vyrubeným
rozhodnutím správcu dane a sankčným úrokom zníženým podľa odseku 4 novým rozhodnutím. Ak bol
právoplatným rozhodnutím alebo novým právoplatným rozhodnutím priznaný vyšší nárok na nadmerný



odpočet alebo na jeho neodpočítanú časť, považuje sa priznaný vyšší rozdiel nadmerného odpočtu alebo
jeho neodpočítanej časti za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu; ak bol
právoplatným rozhodnutím alebo novým právoplatným rozhodnutím priznaný vyšší nárok na vrátenie
uplatneného vrátenia dane, považuje sa priznaný vyšší rozdiel dane za neoprávnene zadržiavané
peňažné prostriedky daňového subjektu. Správca dane vráti sumu neoprávnene zadržiavaných
peňažných prostriedkov do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti nového
rozhodnutia. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, správca dane v
lehote na vrátenie sumy neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov použije túto sumu alebo
jej časť podľa § 63 <javascript:%20fZzSRInternal('16192',%20'14980912',%20'14980912',%20'514101',
%20'3920535',%20'0')>, o čom vyrozumie daňový subjekt.

.

Podľa § 63 ods. 1,2,3,4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu 21.04.2011,

1/ Daňový preplatok (ďalej len „preplatok“) je suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň.

2/ Preplatok sa použije na úhradu splatného preddavku na daň a na úhradu prípadného daňového
nedoplatku. O prevedení preplatku na úhradu splatného preddavku na daň a na úhradu daňového
nedoplatku sa daňový dlžník vyrozumie. Za deň úhrady tohto daňového nedoplatku sa považuje deň,
ktorý nasleduje po dni vzniku preplatku.

3/ Preplatky daňového subjektu na jednotlivých druhoch daní, cla a iných platieb možno použiť na
kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na inej dani, cle a iných platbách. O tom musí správca dane
písomne upovedomiť daňový subjekt.

4/ Ak nemožno preplatok použiť podľa odsekov 2 a 3, správca dane na žiadosť daňového subjektu
tento preplatok použije na úhradu inej dane alebo ho vráti, ak je väčší ako 3,31 eur. Ak osobitný
zákon neustanovuje inak, správca dane vráti preplatok do jedného mesiaca od doručenia žiadosti
o jeho vrátenie; preplatok na dani z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr
po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitného zákona, najneskôr však do
40 dní odo dňa vzniku preplatku. Ak sa žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu,
správca dane rozhodnutie nevydáva. Preplatok nemožno vrátiť, ak žiadosť o jeho vrátenie bola
podaná po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane (§ 45 <javascript:%20fZzSRInternal('16192',
%20'14980907',%20'14980907',%20'513883',%20'3917595',%20'0')>). Žiadosť o vrátenie preplatku
alebo o jeho preúčtovanie nepodlieha správnym poplatkom.

Podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p., prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a
za podmienok uvedených v tomto zákone.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250b ods. 5 O.s.p. prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.

Podľa § 250j ods. 3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.
Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to
nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.



Vychádzajúc zo zistení súdu tak ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného,
má súd za to, že napadnuté rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený.

Z hľadiska meritórneho je v konaní medzi účastníkmi sporná povaha neoprávnene zadržiavaných
prostriedkov a splnenia všetkých predpokladov aplikácie tohto inštitútu, keď argumentácia žalovaného
stojí na tvrdení, že ust. § 35b zákona č. 511/1992 Zb. vyžaduje, aby bola daň alebo rozdiel dane
zaplatená na základe rozhodnutia, ktoré je súčasne právoplatné ako aj vykonateľné, čo by vylučovalo
možnosť aplikácie tohto zákonného ustanovenia na daň, resp. rozdiel dane zaplatenú na základe
rozhodnutí správcu dane vydaných v časovom období pred 01.01.2004, keďže podľa vtedy účinnej
právnej úpravy boli predmetné rozhodnutia doručením vykonateľné a podanie opravného prostriedku
nemalo odkladný účinok. Daňovník, v tomto prípade spoločnosť D., a.s. nemal teda žiadnu inú možnosť,
ako rozhodnutiami určené sumy zaplatiť. Dňom 01.01.2004 nadobudla účinnosť právna úprava, ktorou
bol o.i. do daňového konania zavedený odkladný účinok odvolaní a zároveň od tohto dňa sa účinným stal
aj právny inštitút  sankčného úroku podľa § 35b zákona č. 511/1992 Zb. zavedený zákonom č. 609/2003
Z.z. V predmetnej veci sa žalovaný odvolával na všeobecnú ústavnú zásadu zákazu retroaktivity, z
ktorej podľa neho vyplýva, že inštitút sankčného úroku v tomto prípade použiť nemožno, pretože by
sa neskoršia právna norma aplikovala na už skôr vzniknuté právne vzťahy, čo je v právnom štáte
neprípustné. Tunajší súd síce súhlasí s tým, že z čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky možno vyvodiť
zákaz pravého retroaktívneho pôsobenia zákonov a iných právnych noriem, toto sa však nevzťahuje
na retroaktivitu nepravú. Za nepravú retroaktivitu považuje Ústavný súd SR stav, v ktorom nová právna
úprava nevytvára žiadne právne účinky smerujúce pred deň nadobudnutia účinnosti, avšak kvalifikuje
tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho môže
dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím (PL.
ÚS 38/99). O nepravú retroaktivitu ide aj v prípade, ak zákon uzná skutkové podstaty alebo právne
skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych
následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia účinnosti tohto
nového zákona ešte nenastali (PL. ÚS 3/00). Tunajší súd má za to, že ustanovenie § 35b zákona
č. 511/1992 Zb. predstavuje princíp nepriamej retroaktivity, to znamená, že v období od 01.01.2004
vrátane, sa stáva súčasťou existujúcich daňových vzťahov daňového subjektu a štátu. Zákonodarca
nevyjadril v príslušných zákonných ustanoveniach vôľu, aby sa sankčný úrok podľa novoprijatého
ustanovenia § 35b zákona č. 511/1992 Zb. týkal len rozhodnutí vydaných po 01.01.2004. Pokiaľ sa teda
zákonodarca k tejto otázke nevyjadril, nemožno situáciu, kedy daňový subjekt, riadiac sa plne platným
právom, zaplatí rozdiel dane z príjmov právnických osôb, uložený mu rozhodnutím správcu dane, pričom
následne dôjde (už za účinnosti ust. § 35b zákona č. 511/1992 Zb.)  novým rozhodnutím k zníženiu
sumy tohto rozdielu, vykladať v neprospech daňového subjektu, ktorý si plnil svoju zákonnú povinnosť.
Za neoprávnene zadržiavané prostriedky daňového subjektu možno považovať preto aj také, ktoré v
čase po 01.01.2004 predstavovali rozdiel medzi daňou alebo rozdielom dane zaplatenou na základe
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správcu dane alebo odvolacieho orgánu a daňou alebo
rozdielom dane zníženým novým rozhodnutím. Pričom v preskúmavanom prípade nebolo sporným, že
peňažné prostriedky daňového subjektu D., a.s. boli zadržiavané aj v čase po 01.01.2004.

Na základe uvedeného sa súd stotožnil s názorom žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vydal orgán,
ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, keď nemalo byť podľa § 63 zákona č. 511/1992 Zb.
vôbec rozhodnuté o vrátení daňového preplatku, ale bolo povinnosťou správneho orgánu neoprávnene
zadržiavané peňažné prostriedky v zákonnej 15-dňovej lehote vrátiť bez rozhodnutia. Ak tak správny
orgán nekonal, a teda porušil všeobecnú zásadu legality, spôsobil svojim takýmto konaním protiprávny
stav, za ktorý musí znášať zodpovednosť. Predmetom tohto súdneho preskúmania v danej veci
nebolo skúmanie rozsahu majúceho byť priznaného sankčného úroku, či úroku z omeškania zo súm
neoprávnene  zadržiavaných peňažných prostriedkov. Je však zrejmé, že za obdobie neoprávnene
zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu patrí daňovému subjektu sankčný úrok podľa
§ 35b ods. 6 a 7 v spojení s § 110g ods. 1, § 110h a § 110j ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v danom
prípade v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 (satisfakcia za ujmu na právach daňového subjektu).
K tomu účastníci konania, spoločnosť D., a.s. a V. Z. a.s. súdu predložili znalecký posudok č. X/
XXXX vypracovaný Ing. Jánom Tirpákom, zapísaný v znaleckom denníku č. 68/03 pod poradovým č.
6/2013 vo veci výpočtu sankčných úrokov (k 31.08.2013 sankčný úrok z dane a penále, ktoré boli
zaplatené 06.04.2001, resp. 02.04.2002 spolu vo výške XX.XXX.XXX,XX eur a úrok z omeškania



odo dňa XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX spolu XXX.XXX,XX eur s podrobným tabuľkovým rozpisom
výpočtov na str. 8 tohto znaleckého posudku). Overovanie vecnej správnosti znaleckého posudku čo do
technického výpočtu rozsahu však už nebolo predmetom tohto súdneho prieskumu ako už súd vyššie
uviedol.

Inak námietke možnosti aplikácie postúpenia pohľadávky daňovým subjektom tak ako to uvádza
žalobca možno len prisvedčiť. Za stavu, kedy zákon č. 511/1992 Zb. (lex specialis) neobsahuje žiadne
ustanovenie, ktoré by postúpenie pohľadávky v daňovom konaní zakazovalo, potom súd má za to,
že správnym orgánom deklarovaný názor o nemožnosti postúpenia pohľadávky v daňovom konaní je
obmedzením zákonného práva vyplývajúceho z ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takýto postup
by potom za daného stavu nebol ani súladný a predstavoval by obmedzenie čl. 2 ods. 3 Ústavou SR
garantovaného práva konať to, čo nie je zákonom zakázané.

Podľa § 250j ods. 7 O.s.p., sú správne orgány viazané právnym názorom súdu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania
nepriznal, keď vychádzajúc z dikcie tohto zákonného ustanovenia je možné priznanie náhrady trov
konania len úspešnému žalobcovi v konaní. I keď v danom prípade mal žalobca v konaní vecný úspech,
žalobcom je však prokurátor Krajskej prokuratúry v H. realizujúci tak právo podať žalobu podľa § 35 ods.
1 písm. b/ O.s.p. vo verejnom záujme. Žalovanému ani ostatným účastníkom konania citované zákonné
ustanovenie priznanie náhrady trov neumožňuje.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku vo veci samej odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozsudku v časti o náhrade trov konania je možno podať  odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom  podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných  náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje,  v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:e32b1075-6025-4c01-8a46-cfd390ea45a4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/00 z 24. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-24", "citacie_n": 227, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e32b1075-6025-4c01-8a46-cfd390ea45a4"}, {"guid": "ussr:2e069517-c169-4899-a93a-4d7f1256943d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/99 z 23. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-23", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1999.1"}], "citovane_v": []}