{"guid": "4ee438fa-edb3-4ba2-9ca3-81f176f3bd74:c6fa1011-cef5-4861-a5af-a6f7f0951205", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1012204608.1", "spisova_znacka": "9Saz/78/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/78/2012 z 29. 1. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. januára 2013, sp. zn. 9Saz/78/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1012204608.1", "identifikacne_cislo": "1012204608", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Sidónia Sládečková", "sudca_id": 69, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sidonia-sladeckova-69", "datum_vydania": "2013-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "nazov": "§ 250q ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13b", "nazov": "§ 13b zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-10", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c6fa1011-cef5-4861-a5af-a6f7f0951205", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1012204608.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1012204608.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1012204608.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/78/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012204608
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012204608.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
pána G. G. G., narodeného X.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, štátneho príslušníka Y. N. (Y.), v krajine
pôvodu naposledy bytom J., Č. B. H., Y., aktuálne s miestom pobytu v Slovenskej republike: R. W. N.,
proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o
opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 30.10.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-391-23/PO-
Ž-2012 zo dňa 27.9.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave  napadnuté rozhodnutie odporcu  ČAS: MU-391-23/PO-Ž-2012 zo dňa
27.9.2012  p o t v r d z u j e.

Krajský súd v Bratislave  navrhovateľovi  n e p r i z n á v a   právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-391-23/PO-Ž-2012 zo dňa 27.9.2012 odporca podľa § 13 ods. 1
zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území  Slovenskej republiky a neposkytol mu
doplnkovú ochranu. V odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu z dôvodu, že Somálsko nie je bezpečný štát, je
tam hlad a nie je tam perspektíva pre štúdium. Ako hlavný dôvod uviedol, že v krajine pôvodu mal
problémy s príslušníkmi hnutia Al Shabaab, nakoľko sa k nim odmietol pridať.  Po vyhodnotení všetkých
skutočností odporca dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv
z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých
politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku
1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť,
že jediný kontakt s hnutím Al Shabaab, kedy bolo navrhovateľovi ponúknuté členstvo v tomto hnutí
nie je možné subsumovať pod dôvody § 8 zákona o azyle. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o
neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo
zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu
navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok
- návrh zo dňa 30.10.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu
je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre
nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv



na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca sa dôvodom jeho
žiadosti dostatočne nevenoval, nezaobstaral si žiadne informácie týkajúce sa regrutácie Somálčanov
do hnutia Al- Shabaab a vôbec sa nezaoberal hrozbou prenasledovania navrhovateľa z dôvodu jeho
príslušnosti k menšinovému klanu. Pokiaľ ide o rozhodnutie odporcu o neposkytnutí  doplnkovej ochrany
navrhovateľovi, tento má za to, že odporca svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a pri hodnotení
bezpečnostnej situácie v Somálsku vychádzal z neaktuálnych a nedostatočných správ. V závere svojho
podania poukázal na rozhodnutia odporcu, ktorými odporca v priebehu mesiacov júl, august a začiatkom
septembra roku 2012 poskytol osobám pochádzajúcim z Mogadiša a jeho okolia doplnkovú ochranu z
dôvodu nebezpečenstva vážneho bezprávia v zmysle ust. § 2 ods. 3 písm. f) zákona o azyle. Z rovnakých
dôvodov nedávno poskytol doplnkovú ochranu aj osobám pochádzajúcim z mesta Afgoye, ktoré je od
Mogadiša vzdialené len 25 km. Navrhovateľ sa domnieva, že odporca by mal v skutkovo zhodných
alebo podobných prípadoch rozhodovať rovnako, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely, a teda by mal
aj navrhovateľovi poskytnúť doplnkovú ochranu.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 23.11.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pričom sa v podstate pridržal svojich argumentov uvedených
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Naviac uviedol, že navrhovateľ počas azylového konania
neprezentoval žiadne obavy z prenasledovania               z dôvodu svojej klanovej príslušnosti. Pokiaľ
ide o navrhovateľovu námietku, že odporca by mal v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch
rozhodovať zhodne, odporca uviedol, že každý prípad posudzuje individuálne a s prihliadnutím na jeho
jednotlivé špecifiká. Skutočnosť, že odporca poskytol v iných prípadoch žiadateľov o azyl doplnkovú
ochranu, sama o sebe nie je dôvodom na spochybnenie zákonnosti rozhodnutia odporcu v danom
prípade a nie je možné z neho vyvodiť záver, že správny orgán nerešpektoval princíp predvídateľnosti
rozhodnutí správnych orgánov, ako je to uvedené v ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez
pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.) ako miestne a vecne
príslušný súd   (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z. z. v platnom
znení) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p.  dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je
potrebné potvrdiť ako vecne správne

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa
podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-391/PO-Ž-2012 z obsahu
ktorého zistil, že navrhovateľ pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné uvádzal rozdielne osobné
údaje, v dôsledku čoho vznikli pochybnosti o jeho veku. Preto bolo dňa 25.5.2011 vykonané rádiologické
vyšetrenie, na základe ktorého bolo stanovené, že navrhovateľ má 18 rokov a viac. Dňa 10.7.2012 bol
Okresným súdom Humenné vydaný trestný rozkaz sp. zn. 0T/53/12, ktorým bol navrhovateľ uznaný
vinným z marenia výkonu rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že bez povolenia a bez vážneho dôvodu
sa neoprávnene zdržiaval na území Slovenskej republiky, hoci  bol rozhodnutím OHK v Podhorí č. PPZ-
HCP-S010-86-010/2011 zo dňa 25.5.2011 administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky a
bol mu zakázaný vstup na jej územie. Dňa 11.7.2012 navrhovateľ požiadal o udelenie azylu, pričom
ako dôvod uviedol, že má obavy o svoj život pred teroristickou organizáciou Al-Shabaab, ktorá ho
nútila k spolupráci. Keď to odmietol, bolo mu povedané, že jeho život je ohrozený. Ako ďalšie dôvody
uviedol, že v Somálsku nie je mier a stabilita, nie je tam dobrý život a nie sú tam žiadne možnosti
pre vzdelávanie. Na vstupnom pohovore konanom dňa 24.8.2012 navrhovateľ uviedol, že v Somálsku
žil v Mogadišu, odkiaľ odišiel dňa 15.2.2011. Určitú dobu žil v Rusku a potom na Ukrajine. Na území
Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu z dôvodu, že Somálsko je nebezpečný štát, je tam hlad
a nie je tam žiadna perspektíva. V domovskej krajine mal problémy s príslušníkmi hnutia Al-Shabaab,
ktorí od neho požadovali spoluprácu. Keďže navrhovateľ    s nimi odmietol spolupracovať, mali sa
mu údajne vyhrážať zabitím. Po tomto incidente sa podľa navrhovateľovho vyhlásenia s príslušníkmi
Al-Shabaab viac nestretol. Iné problémy v krajine pôvodu nemal. Súd z administratívneho spisu ďalej
zistil, že bezpečnostná situácia v Somálsku sa v roku 2012 stabilizovala a zlepšila, pričom v meste
Mogadišo bol zaznamenaný návrat státisícov jeho obyvateľov potom, ako bola rozšírená vládna kontrola
v Mogadišu a okolí. Bojovníci Al-Shabaabu boli z mesta vytlačení a začali sa tam vracať zahraniční
diplomati. Tieto skutočnosti vyplývajú zo správ o bezpečnostnej situácii v Somálsku z konca roku 2012.



Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je
štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy
z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania
určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa
nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie
politických práv a slobôd.

§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.
slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18
rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.

Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo
opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych
opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického
alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych
opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí
súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo
diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu
vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené
v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,
rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu
alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa      § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi
poskytne doplnkovú ochranu.

Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak
nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo  trest, alebo 3. vážne a individuálne
ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného
alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi,
slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca,  ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku a
dospel k názoru, že vznesené námietky nie sú dôvodné.:

K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov:

Táto námietka nie je dôvodná. Tak výrok, ako aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia obsahujú
všetky zákonom predpísané náležitosti, sú jasne, zrozumiteľne a logicky vypracované. Osobitne z



odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, aký skutkový stav bol v priebehu konania zistený a z akých dôvodov
nebola poskytnutá žiadna z foriem medzinárodnej ochrany. Vo vzťahu k neudeleniu azylu odporca
jednoznačne uviedol, že ponuka regrutovania navrhovateľa do radov hnutia Al-Shabaab nebola spojená
s jeho rasou, národnosťou, náboženstvom, zastávaním určitých politických názorov alebo príslušnosti
k určitej sociálnej skupine, pričom táto (iba ojedinelá) skutočnosť naviac nie je perzekúciou. Podobne
zrozumiteľne odporca tiež odôvodnil neposkytnutie doplnkovej ochrany.

K námietke, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci:

Ani táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Odporca pri vydaní rozhodnutia vychádzal jednak
zo zákonne vykonaného pohovoru s navrhovateľom v ktorom sa tento podrobne vyjadroval ku všetkým
skutočnostiam svojej žiadosti o azyl, jednak zo správ o krajine pôvodu navrhovateľa, ktoré pochádzajú z
rôznych zdrojov. Osobitne navrhovateľ namietal nedostatočné zistenie stavu veci vo vzťahu k verbovaniu
hnutím Al-Shabaab. Podľa názoru súdu vyhľadávanie takéhoto druhu správ nebolo potrebným. Je tomu
tak preto, lebo odporca (podľa názoru súdu správne) konštatoval že tento (vo vzťahu k navrhovateľovi
ojedinelý) akt zjavne nebol konaním, ktoré by nieslo znaky perzekúcie z dôvodov, uvedených v § 8
zákona o azyle, ktorými je rasa, národnosť, náboženstvo, zastávanie politických názorov či príslušnosť
k určitej sociálnej skupine.

K námietke, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia - konkrétne k námietke, že odporca v obdobných prípadoch rozhodol o
poskytnutí doplnkovej ochrany:

Podľa názoru súdu táto námietka nie je takou, aby v jej dôsledku došlo k zrušeniu napadnutého
rozhodnutia. Je nepochybným konštatovanie, že: 1/ Odporca v rozhodnutiach ČAS: MU-275-18/PO-
Ž-2012, MU-277-17/PO-Ž-2012, MU-406-20/PO-Ž-2012 poskytol žiadateľom o azyl pochádzajúcim z
Mogadisha doplnkovú ochranu z dôvodu nepriaznivej bezpečnostnej situácie. 2/ Ust. § 3 ods. 4 zák. č.
71/1967 Zb. o správnom konaní hovorí o kontinuite práva a rozhodovania. 3/ Odporca v napadnutom
rozhodnutí navrhovateľovi doplnkovú ochranu neposkytol. 4/ Ust. § 19a zákona o azyle ukladá odporcovi
posúdiť každú žiadosť individuálne a to aj s poukazom na ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(zásada zákonnosti). I keď je existencia zásady kontinuity práva a rozhodnutia nepopierateľnou, podľa
názoru súdu existencia navrhovateľom označených rozhodnutí odporcu nemôže znamenať vydávanie
automaticky zhodných rozhodnutí. Je tomu tak preto, lebo takýmto postupom by mohlo dôjsť k popretiu
zákonnej povinnosti odporcu každý prípad žiadosti o medzinárodnú ochranu posúdiť individuálne a v
súlade so zákonom (teda aj zákonom o azyle). Súd tento názor prezentuje aj napriek tomu že mu je
známe, že rozhodnutie akéhokoľvek štátneho orgánu je potrebné pokladať za súladné so zákonom,
pokiaľ sa nerozhodne o opaku. Avšak úlohou súdneho prieskumu v tomto konkrétnom prípade je
posúdenie zákonnosti konkrétneho rozhodnutia odporcu ČAS: MU-391-23/PO-Ž-2012 zo dňa 27.9.2012
a nie iných rozhodnutí. Ak súd dospel k názoru, že toto rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom,
existencia navrhovateľom označených rozhodnutí z tohto pohľadu nie je rozhodujúcou. Naviac podľa
výkladu ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. (podľa ktorého je dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho
orgánu existencia vady v konaní správneho orgánu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia) by v konaní odporcu, teda v konaní ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia
muselo dôjsť k takej (predpokladanej) procesnej vade, ktorá by mala za následok zrušenie rozhodnutia.
Takáto situácia však nenastala, odporca v konaní ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia
postupoval v súlade so zákonom a v jeho postupe nenastala žiadna procesná vada, ktorej existencia by
spôsobila nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:

Ani táto námietka nie je opodstatnená.



Neudelenie azylu navrhovateľovi:

Predpoklady udelenia azylu zákonodarca jednoznačne formuloval v ust. § 8 zákona o azyle. Sú nimi: 1/
opodstatnené 2/ obavy žiadateľa o azyl z 3/ prenasledovania 4/ z dôvodu rasy, národnosti, náboženstva,
zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, v dôsledku ktorých
sa žiadateľ nechce alebo nemôže vrátiť do krajiny svojho pôvodu, resp. 5/ jeho prenasledovanie za
uplatňovanie politických práv a slobôd. K udeleniu azylu môže teda dôjsť v zásade dvoch prípadoch:
Jednak vtedy ak sú súčasne splnené predpoklady ad. 1/ - 4/, jednak za splnenia predpokladu ad. 5/.
Je pritom na žiadateľovi o azyl, aby ich naplnenie preukázal v konaní o udelenie azylu spôsobom,
upraveným v zákone o azyle, pričom nenaplnenie čo i len jedného z týchto zákonných predpokladov
udelenia má za následok vydanie negatívneho rozhodnutia.

V prejednávanej veci navrhovateľ prezentoval svoju obavu z prenasledovania zo strany z hnutia Al-
Shabab z dôvodu, že ho raz príslušníci tohto hnutia verbovali do svojich radov, čomu sa navrhovateľ
nechcel podvoliť i napriek vyhrážke zabitia. Takouto prezentáciou dôvodu žiadosti o azyl však
navrhovateľ naplnil iba subjektívny predpoklad udelenia azylu (strach). Ako to vyplýva z obsahu príbehu
opísaného navrhovateľom, prípadné verbovania navrhovateľa hnutím Al-Shabaab, resp. ev. vyhrážka
s tým súvisiaca, nebola založená na dôvodoch § 8 zákona o azyle (rasa, národnosť, náboženstvo,
zastávanie určitých politických názoroch, sociálna skupina). V tejto súvislosti súd osobitne poukazuje aj
na skutočnosť, že prípadné odmietnutie spolupráce s týmto hnutím nie je možné považovať za prejav
politického názoru navrhovateľa, nakoľko hnutie Al-Shabaab je teroristickou organizáciou a nie legálne
pôsobiacou stranou (či hnutím), ktorá by sa legitímnymi prostriedkami snažila získať politickú moc.
Navrhovateľ o azyl požiadal tiež z dôvodu všeobecne nepriaznivej situácie v Somálsku (bezpečnostná,
spoločenská, sociálno-ekonomická situácia), ktorá však sama o sebe nezakladá dôvod k udeleniu azylu.
Ak teda odporca navrhovateľovi azyl neudelil, jeho rozhodnutie je v súlade so zákonom.

Navrhovateľ v ďalšom žiadal o azyl z dôvodu ním prezentovanej všeobecne nepriaznivej situácie v
krajine jeho pôvodu, ktorú videl v ekonomických dôvodoch (nedostatok práce, hlad), v spoločensko-
sociálnych pomeroch (nemožnosť študovať), resp. v ozbrojených konfliktoch. K týmto dôvodom súd
poznamenáva, že tieto dôvody tak ako boli navrhovateľom prezentované, nemôžu viesť k udeleniu
azylu preto, lebo v nich absentujú predpoklady § 8 zákona o azyle tak, ako to bolo prezentované v
predchádzajúcich odsekoch tohto odôvodnenia.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že odporca nezohľadnil hrozbu jeho prenasledovania z dôvodu jeho
klanovej príslušnosti súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ túto hrozbu neprezentoval.

Neposkytnutie doplnkovej ochrany navrhovateľovi:

Ako to vyplýva z obsahu navrhovateľovej výpovede pred odporcom, nebol v Somálsku nikdy trestne
stíhaný, nemal nikdy problémy so štátnou mocou či inými subjektmi, nebol členom žiadnej politickej
strany či hnutia a teda mu nehrozí výkon trestu smrti a niet ani dôvodu domnievať sa, žeby mu hrozilo
neľudské či ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Evidentne teda v jeho prípade nie sú naplnené
predpoklady existencie vážneho bezprávia tak, ako ich má na mysli ust. § 2 písm. f/ bod 1, 2 zákona
o azyle. Navrhovateľ namietal, že odporca iba na základe strohých správ konštatoval neexistenciu
vážneho                   a individuálneho ohrozenia jeho života alebo nedotknuteľnosti osoby z
dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu a že
tamojšia situácia svedčí v prospech existencie vážneho bezprávia. Podľa názoru súdu ani táto námietka
dôvodná nie je. Odporca opísal zistený stav veci aj vo vzťahu k existencii pôsobenia hnutia Al-Shabab a
pokiaľ dospel k záveru, že predpoklady poskytnutia doplnkovej ochrany nejestvujú, jeho právny názor je
správny. Tak správy vyhľadané odporcom, ako aj správy priložené navrhovateľom k podanému návrhu
svedčia o tom, že situácia v Somálsku a konkrétne aj v oblasti jeho hlavného mesta Mogadisho  sa od
leta roku 2011 podstatne zmenila k lepšiemu. Stalo sa tak v dôsledku vytlačenia hnutia Al-Shabab z
tejto oblasti čo malo za následok stabilizáciu a upevnenie vládnej moci, návrat státisícov ľudí vrátili do
Mogadiša. I keď v tejto oblasti nemožno hovoriť o celkovo pokojnej situácii, predsa len vyskytujúce sa
útoky na vybrané skupiny ľudí (novinári, vojaci) nesvedčia o miere násilia, aké má na mysli ust. § 2 písm.



f/ bod 3. zákona o azyle. Ak teda odporca navrhovateľovi doplnkovú ochranu neposkytol, vychádzal z
hodnoverne získaných podkladov, ktoré správne vyhodnotil.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený
od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené  205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci  (§ 205 O.s.p).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}