{"guid": "d95f06b6-0bfb-44b1-8213-adfa232de3d5:86a06b7d-77aa-46bc-adc3-6f6878d8d4ce", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1012204714.1", "spisova_znacka": "9Saz/79/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/79/2012 z 29. 1. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. januára 2013, sp. zn. 9Saz/79/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1012204714.1", "identifikacne_cislo": "1012204714", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Sidónia Sládečková", "sudca_id": 69, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sidonia-sladeckova-69", "datum_vydania": "2013-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "nazov": "§ 250q ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250i.odsek-1", "nazov": "§ 250i ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250i.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250i"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-3", "nazov": "§ 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13b", "nazov": "§ 13b zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250i", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13b", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/86a06b7d-77aa-46bc-adc3-6f6878d8d4ce", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1012204714.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1012204714.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1012204714.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/79/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012204714
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012204714.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
pána J. J. B. J., štátneho príslušníka C., F. C. M. Q. A., G. S.-P., L. Č. J. T., E. L. X, C., aktuálne s miestom
pobytu v Slovenskej republike: Š. XX, Q., zastúpeného Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, zapísanou
v SAK pod č.: 5117, pracovisko: Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky - migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo
dňa 29.10.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-369-52/PO-Ž-2011 zo dňa 20.9.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave  napadnuté rozhodnutie odporcu  ČAS: MU-369-52/PO-Ž-2011 zo dňa
20.9.2012  p o t v r d z u j e.

Krajský súd v Bratislave  navrhovateľovi  n e p r i z n á v a   právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-369-52/PO-Ž-2011 zo dňa 20.9.2012 odporca podľa § 20 ods.
3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi nepredĺžil doplnkovú ochranu, nakoľko nesplnil
podmienky podľa § 13a zákona o azyle. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ prestal spĺňať
podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany uvedené v § 13a alebo § 13b zákona o azyle, preto mu
podľa § 20 ods. 3 zákona o azyle nepredĺžil doplnkovú ochranu, čím mu podľa § 15a ods. 1 písm.
e) zákona o azyle zanikla doplnková ochrana. Odporca v konaní o predĺženie doplnkovej ochrany
preskúmal navrhovateľove dôvody na predĺženie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky,
posúdil jeho bezpečnostný profil, zaoberal sa vzťahom navrhovateľa k jeho dcére a jej matke, ktoré žijú
na Slovensku, preskúmal aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Líbyi a nakoniec posúdil možné hrozby v
prípade navrhovateľovho návratu do krajiny pôvodu. Odporca dospel k záveru, že bezpečnostná situácia
sa v Líbyi po zmene autoritárskeho režimu zlepšila, do Líbye sa vracajú ľudia, ktorí krajinu opustili zo
strachu pred vtedajším režimom. V prípade navrhovateľovho návratu do krajiny pôvodu mu nehrozí
vážne bezprávie. Pokiaľ ide o bezpečnostný profil navrhovateľa, odporca na jeho základe usúdil, že
navrhovateľ nie je úplne bezproblémovou osobou, nakoľko mal problémy s políciou ako v krajine pôvodu,
tak aj na Slovensku. A nakoniec vzťah navrhovateľa k jeho dcére a jej matke (obe žijúce na Slovensku)
odporca vyhodnotil pre účely poskytnutia doplnkovej ochrany ako právne irelevantný.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zákonnej
lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 29.10.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Uviedol
v ňom, že zistenie skutkového stavu, z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádzalo, je v rozpore s
obsahom administratívneho spisu odporcu a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie
veci. Navrhovateľ sa domnieval, že odporca mal počas správneho konania preskúmať podmienky vo



väzniciach v krajine jeho pôvodu, nakoľko v prípade jeho návratu do Líbye bude súdený a zrejme
mu bude uložený trest odňatia slobody až do 5 rokov. Tiež uviedol, že sa mal zaoberať informáciami
o množstve ozbrojených civilistov, či ozbrojených zločincov prepustených z tamojších väzníc, ako aj
informáciami o následkoch nelegálneho vycestovania z Líbye a požiadania o azyl v zahraničí (s ohľadom
na zmenu režimu v Líbyi). Navrhovateľ ďalej namieta, že odporca neposudzoval správy o bezpečnostnej
situácii v Líbyi komplexne, účelovo bral do úvahy len pozitívne správy o krajine a negatívne správy
úplne ignoroval. Navrhovateľ sa taktiež domnieval, že vzhľadom na to, že išlo o konanie o nepredĺženie
doplnkovej ochrany, povinnosťou odporcu bolo preukázať takú zmenu pomerov, ktorá by preukázala,
že navrhovateľ by v prípade návratu do krajiny pôvodu nečelil hrozbe vážneho bezprávia. Pokiaľ ide
o navrhovateľov bezpečnostný profil, navrhovateľ podotkol, že jeho problémy s políciou (na území
Slovenskej republiky) boli vyriešené v jeho prospech. Poukázal pritom na rozhodnutie Okresného súdu
Bratislava IV, ktorým bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby, nakoľko sa nepreukázalo, že spáchal
trestný čin ublíženia na zdraví.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 28.11.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako
vecne správne. Odporca má za to, že bezpečnostnú situáciu v Líbyi preskúmal dôkladne a zaoberal sa
aj osudom navrátilcov a neúspešných žiadateľov o azyl. Podotkol, že povinnosť uniesť bremeno dôkazu
v správnom konaní bolo na strane navrhovateľa, avšak tento nepredložil žiadne správy, ani iné dôkazy,
ktoré by preukazovali skutočnosť, že by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozilo nebezpečenstvo
vážneho bezprávia. Pokiaľ ide o skúmanie podmienok v líbyjských väzniciach, odporca tieto neskúmal,
nakoľko navrhovateľ počas azylového konania netvrdil, že by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu
hrozil trest odňatia slobody alebo, že by sa takého trestu obával. Navrhovateľ len uviedol, že má strach
z prípadnej pomsty zo strany rodiny dievčaťa, s ktorým mal mimomanželský pomer. Odporca vzhľadom
na to, že navrhovateľ žil v Líbyi ešte pol roka od incidentu s príslušníkmi rodiny dievčaťa, s ktorým mal
pomer, a nemal problémy s tamojšou políciou, sa domnieva, že tento čin nebol oznámený tamojším
príslušným orgánom, a teda navrhovateľovi hrozí trest odňatia slobody. Navyše vzhľadom na časový
odstup (6 rokov) je nanajvýš nepravdepodobné, že by bolo voči navrhovateľovi zahájené trestné stíhanie
pre daný skutok.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní predložila súdu dve správy z januára 2013 o Líbyi,
podľa ktorých táto krajina uzatvorila svoje hranice so štyrmi okolitými krajinami (Čad, Niger, Sudán,
Alžírsko) z dôvodu zvýšeného prílivu imigrantov v dôsledku situácie v Mali a na juhu Líbye vyhlásila
výnimočný stav kontrolovaný armádou.  Z druhej správy vyplýva, že zahraničné ropné spoločnosti po
tom, ako prepukli v Líbyi nepokoje, začali evakuovať svojich zamestnancov.

Odporca založil do spisu informácie PPZ - úradu boja proti organizovanej kriminalite: -  informáciu o
tom, že navrhovateľ býva v apartmánovom dome Residence Harlequin na Šustekovej 51, Bratislava, že
od 12.7.2012 podniká ako fyzická osoba a je zapísaný v živnostenskom registri, že je zamestnancom
líbyjského veľvyslanectva a má tri motorové vozidlá; - 4 fotografie, na ktorých je vyfotografovaný
navrhovateľ s ďalšími osobami pri porciovaní mäsa.

Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom
znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.,    § 21 ods.3 zákona o azyle.,
§ 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti oboch účastníkov konania
a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Súd v prejednávanej veci na žiadosť zástupkyne navrhovateľa doplnil dokazovanie výsluchom
navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol, že na Slovensku podniká - má mäsiarstvo a predáva potraviny, že
nie je pracovníkom líbyjského veľvyslanectva, že niekedy sa stretáva s jeho pracovníkmi (napr. počas
moslimského sviatku „bajram“ dodal tomuto veľvyslanectvu jahňacie mäso, robil vodiča a tlmočníka
líbyjským vojakom, ktorí prišli na Slovenska a zabezpečoval ich ubytovanie), že dodáva mäso aj pre
súkromné účely líbyjského veľvyslanca s ktorý sa sporadicky stretáva, že fotografie, ktoré predložil
odporca počas pojednávania boli vyhotovené počas predaja jahňacieho mäsa (v súvislosti so sviatkom
„bajram“) a je na nich okrem neho a jeho zamestnanec, líbyjský veľvyslanec a ľudia z Tuniska, ktorí
jahňacinu tiež kupovali.



Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom
prvostupňových správnych spisov ČAS: MU-369/PO-Ž-2011, ČAS: MU-488/PO-Ž-2010 a ČAS: MU-859/
PO-Ž-2007.

Z obsahu spisu ČAS: MU-859/PO-Ž-2007 súd zistil, že navrhovateľ dňa 16.4.2007  požiadal o udelenie
azylu, pričom ako dôvod uviedol obavy o svoj život, nakoľko sa mu rodina jeho bývalej priateľky vyhrážala
zabitím, keďže z náboženského hľadiska pošpinil ich rodinu. Tieto dôvody uviedol aj na vstupnom
pohovore, ktorý sa konal dňa 28.6.2007. Naviac uviedol, že rodina jeho bývalej priateľky na neho
strieľala, avšak ho nezasiahla. Po zhodnotení všetkých skutočností vydal odporca rozhodnutie ČAS:
MU-859/PO-Ž-2007 zo dňa 5.7.2007, ktorým navrhovateľovi neudelil azyl, neposkytol mu doplnkovú
ochranu a skonštatoval, že neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia. Voči tomuto
rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave
rozsudkom č. k.: 9Saz/226/2007-76 zo dňa 20.3.2009 tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu v časti o
neudelení azylu potvrdil, avšak v časti neposkytnutia doplnkovej ochrany a v časti neexistencie prekážok
pre administratívne vyhostenie do krajiny pôvodu predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na
nové konanie. Súd vo svojom rozhodnutí vyjadril právny názor, že odporca má v ďalšom konaní posúdiť,
aké nebezpečenstvo zo strany štátu hrozí navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu vzhľadom
na skutočnosť, že na Slovensku požiadal o udelenie azylu. V intenciách predmetného rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave odporca opätovne posúdil navrhovateľovu žiadosť o udelenie azylu a vydal
rozhodnutie ČAS: MU-859-71/PO-Ž-2007 zo dňa 22.10.2009, ktorým poskytol navrhovateľovi doplnkovú
ochranu v trvaní 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ vycestoval z krajiny pôvodu nelegálne,
existuje dôvodná obava, že by bol po svojom návrate do Líbye vystavený riziku svojvoľného zadržania
a mučenia zo strany štátnych orgánov.

Z obsahu spisu ČAS: MU-488/PO-Ž-2010 súd zistil, že navrhovateľ včas požiadal o predĺženie
doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Odporca rozhodnutím ČAS: MU-488-12/PO-Ž-2010
zo dňa 2.11.2010 rozhodol o predĺžení doplnkovej ochrany na dobu jedného roka odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2010. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že podmienky uvedené       v § 13a zákona o azyle v navrhovateľovom prípade stále pretrvávajú.

Z obsahu spisu ČAS: MU-369/PO-Ž-2011 súd zistil, že navrhovateľ opäť včas požiadal o predĺženie
doplnkovej ochrany, pričom ako dôvod svojej žiadosti uviedol pretrvávajúce dôvody pre poskytnutie
doplnkovej ochrany, ktoré uviedol na prvom vstupnom pohovore. Okrem toho na pohovore konanom dňa
14.10.2011 doplnil, že v súčasnosti sú v Líbyi ozbrojení aj bežní civilisti, preto tam hrozí navrhovateľovi
ešte väčšie nebezpečenstvo. Rozhodnutím ČAS: MU-369-13/PO-Ž-2011 zo dňa 3.11.2011 odporca
rozhodol o zrušení doplnkovej ochrany. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom na bezpečnostný
záujem Slovenskej republiky bolo potrebné rozhodnúť o zrušení doplnkovej ochrany. Voči tomuto
rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave
rozsudkom č. k.: 9Saz/47/2011-29 zo dňa 8.2.2012 tak, že napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Súd vo svojom rozhodnutí vyjadril právny názor, že
odporca v konaní o predĺženie doplnkovej ochrany nerozhodol o predmete začatého konania, čím došlo
v konaní a postupe odporcu k vade, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd
uložil odporcovi v ďalšom konaní riadne prejednať navrhovateľov návrh o predĺženie jemu poskytnutej
doplnkovej ochrany, spoľahlivo zistiť skutkový stav veci a vydať náležité rozhodnutie. Odporca v
intenciách predmetného rozsudku a za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci vykonal
dňa 13.8.2012 doplňujúci pohovor s navrhovateľom, ktorý na ňom uviedol, že v prípade návratu
do krajiny pôvodu sa obáva pomsty zo strany rodiny jeho bývalej priateľky. O obavách pred jeho
zatknutím a väznením pre trestný čin smilstva, resp. mimomanželského pomeru navrhovateľ nehovoril.
Po vyhodnotení všetkých skutočností odporca vydal rozhodnutie ČAS: MU-369-52/PO-Ž-2011 zo dňa
20.9.2012, ktorého preskúmanie zákonnosti je predmetom tohto konania. V spise sú založené aktuálne
informácie o krajine pôvodu navrhovateľa.



Podľa ust. § 20 ods. 3 zákona o azyle doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytne na jeden rok;
po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú
splnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods.
2 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní a najneskôr 60
dní pred uplynutím jednoročnej lehoty. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený
v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar
bezodkladne zašle ministerstvu.

Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak
nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne
ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného
alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi,
slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca,  ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

Podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní § 46 rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa ust. § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K námietke, že zistenie skutkového stavu, z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádzalo, je v rozpore
s obsahom administratívneho spisu:

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Navrhovateľ svoje námietky konkretizoval do dvoch
oblastí - jednak vo vzťahu k bezpečnostnej situácii v Líbyi a jednak vo vzťahu k bezpečnostným rizikám
návratu navrhovateľa ako osoby, ktorá svojvoľne opustila Líbyu a v zahraničí požiadala o azyl. Odporca
zistený stav veci opísal objektívne       a s poukazom na vyhľadané a do spisu založené správy.
Skutočnosť, že takto zistenú bezpečnostnú situáciu nevyhodnotil exaktne ako situáciu, ktorá by bránila
prípadnému návratu navrhovateľa podľa názoru súdu nie je možné hodnotiť ako rozpor s obsahom spisu
- osobitne ak situácia v Líbyi skutočne nenasvedčuje o trvaní vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. I
keď podľa týchto správ situácia v Líbyi nie je stabilná, celkovo po zvrhnutí režimu bývalého prezidenta
Kaddáfího došlo k jej upokojeniu a prípadné lokálne konflikty medzi vládnymi silami a ozbrojenými
skupinami (či jednotlivcami) nedosahujú úroveň vážneho bezprávia v zmysle zákona o azyle. Pokiaľ
ide o druhý namietaný dôvod (bezpečnostné riziko návratu navrhovateľa ako osoby, ktorá svojvoľne
opustila Líbyu a v zahraničí požiadala o azyl) súd opätovne poukazuje na obsah vyhľadaných a
založených správ, ktorých obsah odporca uviedol v rozhodnutí. Námietka, že existuje rozpor medzi
tvrdením odporcu o možnosti bezpečného návratu navrhovateľa a medzi jeho zistením, že informácie o
existencii bezpečnostného rizika návrtu (z uvedeného dôvodu) sa nepodarilo zistiť podľa názoru súdu



neobstojí. Ak totižto odporca (čo je nepochybné) vyhľadával správy o ev. existencii tohto druhu rizika,
pričom o existencii tohto druhu rizika nebol správy zistené, táto skutočnosť svedčí o tom, že takéto riziko
nejestvuje. Ak by totižto návraty osôb, ktoré za režimu Kaddáfiho Líbyu opustili a v zahraničí požiadali
o azyl, boli aktuálne spájané so zlým zaobchádzaním takýchto repatriantov, nepochybne by  o tom
existovali dôkazy, ktoré by boli medializované vládnymi či mimovládnymi organizáciami a teda by boli
obsahom správ o krajine pôvodu navrhovateľa. Neexistencia takýchto správ teda skutočne znamená,
že návraty označených osôb, ktoré v zahraničí požiadali o azyl, sú bezproblémové. O tejto skutočnosti
svedčí aj pôsobenie IOM pri návratoch líbyjských repatriantov, ktorá organizácia začiatkom roka 2012
zrušila svoje predchádzajúce rozhodnutie nepodporovať takéto návraty.

K námietke, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci:

Ani táto námietka nie je podľa názoru súdu dôvodná. Navrhovateľ predovšetkým v spojitosti s touto
námietkou dôvodil, že odporca sa vyhol zisťovaniu pomerov v líbyjských väzniciach. Podľa  názoru súdu
dokazovanie v tomto smere nebolo potrebné, pretože ako to vyplynulo z vyhľadaných správ (viď tiež
odôvodnenie uvedené v predchádzajúcom odseku tohto rozsudku) navrhovateľovi v prípade návratu
nehrozí uväznenie, nakoľko prístup aktuálnej líbyjskej vlády k tejto skupine repatriantov je diametrálne
odlišný od prístupu režimu bývalého prezidenta Kaddáfiho. Pokiaľ ide o námietku nedostatočne zistenej
bezpečnostnej situácie v Líbyi, resp. o námietku vzťahujúcu sa na návraty občanov Líbye, ktorí v
minulosti opustili túto krajinu a aktuálne sa do nej vracajú, súd poukazuje na jej neopodstatnenosť -
odporca zistil dostatočným spôsobom aktuálnu situáciu, túto v napadnutom rozhodnutí aj opísal - viď
tiež odôvodnenie uvedené v predchádzajúcom odseku tohto rozsudku. Pokiaľ sa jeho právny názor v
tomto smere nezhoduje s názorom navrhovateľa, takýto stav nie je možné považovať za nedostatočné
zistenie stavu veci.

Nad rámec vznesených námietok súd posúdil tiež prípadné vážne bezprávie vo vzťahu k navrhovateľom
prezentovanému (v pôvodnom azylovom konaní) príbehu a to vo vzťahu k jeho údajnému vzťahu so
ženou. Dospel však k názoru, že ani tento nemôže byť zdrojom vážneho bezprávia voči navrhovateľovi
v prípade jeho návratu. Jednak preto, lebo tento (mimomanželský) vzťah nebol nahlásený a ani riešený
políciou, nebola zaň potrestaná ani žena s ktorou mal mať navrhovateľ tento vzťah (jej potrestanie by
bolo aj zo strany jej rodiny prioritným, ako to vyplýva zo správ založených v pôvodnom spise), jednak
preto, lebo navrhovateľ nebol nijako ohrozený ani po následnom návrate do Líbye a aj vzhľadom na
značný časový odstup.

Pretože odporca v konaní vykonal dokazovanie, ktoré je svojím obsahom dostatočným zistením stavu
veci a pretože rozhodnutie nie je v rozpore s obsahom spisu, súd napadnuté rozhodnutie odporcu
potvrdil.

Pokiaľ ide o dôkazy, ktoré boli súdu predložené v priebehu pojednávania súd konštatuje, že tieto
pri rozhodovaní o vznesených námietkach nemohol zohľadniť z dôvodu, že tieto neboli predmetom
zisťovania či zistenia skutkového stavu veci v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1
O.s.p.), ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený
od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené  205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci  (§ 205 O.s.p).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "fea30a2a-b799-4deb-a568-277fd42ac347:0c1ccb38-220c-49b2-828d-702319a043ad", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1011201912.1", "spisova_znacka": "9Saz/47/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/47/2011 z 7. 2. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-02-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1011201912.1"}], "citovane_v": []}