Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/2609/2012 z 10. 12. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. decembra 2013, sp. zn. 2S/2609/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1012211170.1
Krajský súd Bratislava | 2S/2609/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1012211170.1 | 2013-12-10 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/12f373b9-a1c5-494a-8d79-074b0b9406a0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1012211170.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/2609/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211170
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012211170.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov
senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobkyne: U. C., A.
XX, K. K., zastúpená: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č.: MF/022162/2012-23-6 zo dňa 28.09.2012, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu  z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného č.: MF/022162/2012-23-6 zo dňa 28.09.2012 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým
žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky č.: 3878/2012-SZ zo dňa 04.07.2012, ktorým jej bol od 01.07.2012 znížený výsluhový
dôchodok na sumu XXX,XX eur mesačne.

Žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu pre nedostatok dôvodov tvrdiac, že ich obsah nezodpovedal ustanoveniu § 47 ods.
3 Správneho poriadku. Tvrdila, že výsluhový dôchodok jej bol priznaný právoplatným rozhodnutím,
v správnej výške, spôsobom a postupom uvedeným v § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“), účinnom v čase rozhodovania. Mala za to,
že rozhodnutie Finančného riaditeľstva č.: 878/2012-SZ zo dňa 29.05.2013 o zvýšení výsluhového
dôchodku bolo v súlade so zákonom, jeho vydaniu nebránila žiadna zákonná prekážka, pričom dôvodom
pre vydanie predmetného rozhodnutia boli rozhodné skutočnosti ovplyvňujúce výšku nároku, ktoré
nastali v predchádzajúcom kalendárnom roku 2011. Žalobkyňa tvrdila, že prijatie neskoršej novely, ktorá
zásadným spôsobom zmenila rozhodné skutočnosti pre zvýšenie výsluhového dôchodku, nemôže byť
dôvodom na zníženie výsluhového dôchodku, pretože by išlo o retroaktivitu.

Žalobkyňa poukázala na to, že prvostupňovým rozhodnutím jej bol znížený výsluhový dôchodok bez
akejkoľvek správnej úvahy. Argumentovala, že ustanovenie § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. v čase
vydania rozhodnutia nebolo účinné, nakoľko bolo do zákona č. 328/2002 Z.z. doplnené jeho nepriamou
novelou č. 185/2012 Z.z., s účinnosťou od 30.06.2012. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v
odôvodnení prvostupňového rozhodnutia odcitovalo ustanovenie § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z.z. o



štátnom rozpočte na rok 2012 (ďalej aj len „zákon o štátnom rozpočte“) poukazujúc na to, že zákonom č.
185/2012 Z.z. sa valorizácia výsluhových dôchodkov prepojila s týmto zákonom, čo žalobkyňa označila
za irelevantné. Tento valorizačný mechanizmus bude podľa žalobkyne možné použiť až v budúcnosti,
nakoľko k zmene valorizačného mechanizmu dochádza až dňom účinnosti zákona.

Žalobkyňa označila nepriamu novelu ustanovenia § 68 zákona č. 328/2002 Z.z. za účelovú a v rozpore
s princípmi právneho štátu, čo podľa jej mienky preukazuje aj to, že valorizácia dôchodkov sa naviazala
na rast funkčných platov policajtov či colníkov až po prijatí novely zákona č. 732/2004 Z.z.. Predmetná
zmena bola vykonaná za účelom zjednotenia valorizačného mechanizmu a po tejto novele sa valorizovali
dôchodky rovnakým spôsobom bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli priznávané. Určilo sa,
že platy colníkov sa nebudú zvyšovať o viac ako 0 %, čo podľa žalobkyne svedčí o tom, že štátne
orgány nemajú snahu naplniť legitímne očakávania, ale naopak majú snahu pripraviť colníkov o zákonom
garantované zvýšenie výsluhového dôchodku. Žalobkyňa mala za to, že štátne orgány konali v rozpore
s čl. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Žalobkyňa tiež namietala nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí tvrdiac, že správne orgány oboch
stupňov sa obmedzili len na strohé konštatovania a citáciu zákonných ustanovení, keď uviedli, že
rozhodli v súlade s § 84 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z.. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol len
to, že v podanom odvolaní neboli zaznamenané nové skutočnosti poukazujúce na rozpor s právnymi
predpismi. Takto odôvodnené rozhodnutie je podľa žalobkyne vyjadrením nezáujmu štátneho orgánu
dôsledne sa zaoberať podaním občanov, čo je v rozpore so základnými zásadami správneho konania a
najmä § 3 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobkyňa tvrdila, že z napadnutých rozhodnutí sa nedozvedela,
na základe čoho dospeli správne orgány k záveru, že jej bol priznaný vyšší výsluhový dôchodok, ako
jej patrí. Vzhľadom na to, žalovaný ani prvostupňový správny orgán nespochybnili dôvodnosť zvýšenia
výsluhového dôchodku, žalobkyňa mala za to, že neexistuje zákonný dôvod na postup podľa § 105 ods.
7 zákona č. 328/2002 Z.z. Podľa žalobkyne neexistoval kvalifikovaný hmotnoprávny dôvod na začatie
konania o znížení výsluhového dôchodku. Namietala, že správne orgány oboch stupňov postavili svoje
rozhodnutia na tom, že výsluhový dôchodok jej bol priznaný v nesprávnej výške, pričom to v konaní
nielenže nepreukázali, ale sa touto skutočnosťou ani nezaoberali. Napadnuté rozhodnutia sú podľa jej
názoru v rozpore s ustanovením § 32 Správneho poriadku, nakoľko boli vydané bez úplne a správne
zisteného skutkového stavu veci a bez toho, aby dal prvostupňový správny orgán žalobkyni možnosť
vyjadriť sa k veci v zmysle ustanovenia § 33 Správneho poriadku.

Žalobkyňa vyslovila názor, že ani v prípade nesprávneho určenia sumy, o ktorú bol valorizovaný
výsluhový dôchodok, by nebolo možné postupovať podľa § 105 ods. 7 zákona       č. 328/2002
Z.z., pretože sa nerozhodovalo o priznaní dávky výsluhového zabezpečenia. Tvrdila, že žalovaný aj
prvostupňový správny orgán pri aplikácii právnych predpisov nerešpektovali zásady právneho štátu,
ako je právna istota, zákaz diskriminácie, právna ochrana legitímnych očakávaní adresátov právnych
noriem. Zmena pravidiel valorizácie sa podľa jej názoru musí uskutočniť tak, aby zákon nezasiahol do
už vzniknutých nárokov a aby nebol diskriminačný voči iným skupinám ľudí, ktorým bola valorizácia
dôchodkov priznaná.

Žalovaný vo vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto zamietnuť a žalobou napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Uviedol, že z dikcie citovaného ustanovenia § 68 ods. 1 zákona               č. 328/2002 Z.z.
možno konštatovať, že právnou skutočnosťou, s ktorou sa spájajú právne účinky vzniku subjektívneho
práva na zvýšenie konkrétnej dávky, je samotný zákon, teda konštitutívne účinky nastávajú priamo zo
zákona. Podľa žalovaného je momentom, keď tieto hmotnoprávne účinky nastávajú, 1. júl príslušného
kalendárneho roka. V záujme zabezpečenia právnej istoty zákonodarca uložil príslušnému útvaru
sociálneho zabezpečenia vydávať aj individuálne správne akty, ktoré však majú len deklaratórnu povahu,
t.j. autoritatívnym a právne vynútiteľným spôsobom konštatujú existenciu právneho vzťahu vzniknutého
priamo zo zákona. Deklaratórna povaha rozhodnutí o zvýšení výsluhového dôchodku nevyplýva len
z dikcie ustanovenia § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., ale aj z iných jeho systematicky, logicky a
obsahovo prepojených ustanovení. Ďalej poukázal na rozdiel medzi konštitutívnymi a deklaratórnymi
rozhodnutiami a ich účinkami.



Vzhľadom na periodicitu vyplácania predmetných dávok a na skutočnosť, že opakujúce sa dávky
výsluhového zabezpečenia sa vyplácajú na bežný kalendárny mesiac na jednej strane a na určený
výplatný termín a čas potrebný na vydanie a oznámenie rozhodnutia na strane druhej, útvar sociálneho
zabezpečenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky vydal rozhodnutie o zvýšení výsluhového
dôchodku v predstihu s tým, že k zvýšeniu malo dôjsť od 01.07.2012, čomu podľa žalovaného
zodpovedal výrok napadnutého rozhodnutia. Z dôvodu zmeny príslušnej právnej úpravy žalobkyni
nevzniklo právo na zvýšenie výsluhového dôchodku.

Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí.
Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o znížení výsluhového dôchodku žalobkyni podľa
jeho názoru vyplývalo zo zmeny relevantnej právnej úpravy v nadväznosti na pôvodné rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný mal za to, že v napadnutých rozhodnutiach boli uvedené
všetky kauzálne prepojené a právne relevantné dôvody ich vydania.

Žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovaného podaním, v ktorom zaujala názor, že hmotnoprávnou
skutočnosťou, od ktorej sa odvodzuje nárok na zvýšenie výsluhového dôchodku, je deň 01.07.2012. V
prípade, že nastanú skutočnosti, na základe ktorých vzniká nárok na zvýšenie výsluhového dôchodku
(napríklad priemerný medziročný nárast miezd) , je založený nárok na zvýšenie v nasledujúcom roku
a na jeho vyplácanie od 1. júla. Argumentáciu žalovaného o zvyšovaní funkčných platov colníkov o 0
% podľa zákona o štátnom rozpočte č. 511/2011 Z.z. označila za právne irelevantnú. Ďalej poukázala
na to, že nakoľko hmotnoprávne skutočnosti, na základe ktorých mala žalobkyňa nárok na valorizáciu
výsluhového dôchodku, nastali už v roku 2011 a nárok na ich vyplatenie bol ešte pred účinnosťou zákona
priznaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, je napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Zvýšený
výsluhový dôchodok žalobkyni patril už za mesiac júl 2012. Zdôraznila, že ak sa na právne vzťahy
vzniknuté pred účinnosťou zákona aplikoval zákon  č. 185/2012 Z.z., ide o zjavnú retroaktivitu právnej
normy, ktorá je neprípustná.

Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 249 ods.
2 O.s.p.) a dospel k záveru, že tak napadnuté, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie a postup
správnych orgánov je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi.

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je  správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky rozhodnutím č.: 878/2012-SZ zo dňa 29.05.2012 podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.
zvýšilo žalobkyni výsluhový dôchodok od 01.07.2012 na sumu XXX,XX eur mesačne, pričom táto dávka
jej mala byť vyplácaná od mesiaca júl 2012 vždy k 15. dňu v mesiaci.

Následne Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č.: 3878/2012-SZ zo dňa 04.07.2012
podľa § 105 ods. 7 v spojení s § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. a § 5 ods. 3 zákona o
štátnom rozpočte od 01.07.2012 znížilo žalobkyni výsluhový dôchodok na sumu XXX,XX eur mesačne.
Prvostupňový správny orgán v odôvodnení citoval ustanovenie § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z.



a § 5 ods. 3 zákona o štátnom rozpočte. Uviedol, že dňa 30.06.2012 nadobudol účinnosť článok IV
zákona č. 185/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a
o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, ktorým bolo doplnené ustanovenie § 68 zákona č. 328/2002 Z.z.
odsekom 13, ktorý tiež odcitoval. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Žalovaný
rozhodnutím č.: MF/022162/2012-23-6 zo dňa 28.09.2012 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. V odôvodnení uviedol, že prvostupňové rozhodnutie
nie je retroaktívne, nakoľko bolo vydané na základe už účinného ustanovenia § 68 ods. 13 zákona č.
328/2002 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť dňa 30.06.2012, teda ešte pred účinkami predchádzajúceho
rozhodnutia. Ďalej citoval ustanovenie § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. a dospel k záveru, že
prvostupňový orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a zohľadnil skutočnosti rozhodujúce pre vydanie
rozhodnutia vo veci zníženia výsluhového dôchodku.

Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti
ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Vo všeobecnosti platí, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho
orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. do účinnosti novely č. 185/2012 Z.z. (do 29.06.2012)
výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové
dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho
roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od priemerného medziročného
rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej
republiky vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza
príslušnému kalendárnemu roku, ktorým je rok, v ktorom sa zvýšenie týchto dávok vykonáva; výsluhové
dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice
percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu
priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zisteného za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. po účinnosti novely č. 185/2012 Z.z. (od 30.06.2012),
dávky výsluhového zabezpečenia sa zvyšujú podľa odsekov 1 až 7 v tom kalendárnom roku, v
ktorom sa funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej



informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského
a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, funkčné platy colníkov alebo hodnostné platy
profesionálnych vojakov zvyšujú na základe zákona o štátnom rozpočte viac ako o 0%. Ak sa funkčné
platy, stupnica platových taríf alebo hodnostné platy v príslušnom kalendárnom roku zvyšujú len u
niektorého zo subjektov podľa predchádzajúcej vety, dávky výsluhového zabezpečenia podľa odsekov 1
až 7 sa zvyšujú iba poberateľom, ktorí ukončili posledný služobný pomer v zbore, štátnom orgáne alebo
v ozbrojených silách, v ktorom sa uvedené platové náležitosti zvyšujú, a pozostalým po nich.

Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2012, funkčné platy príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej
polície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov v roku 2012 sa zvýšia o 0 % od 01. januára 2012.

Podľa § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z., dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového
zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala vo vyššej
sume, ako patrí.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím vydaným v správnom konaní, na ktoré sa vzťahuje
Správny poriadok. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva
v tom, že je vydané v písomnej forme príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, pričom musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené
všeobecnou právnou úpravou i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Súd má za to,
že obe rozhodnutia správnych orgánov v predmetnej veci obsahujú predpísané zákonné náležitosti,
súčasťou ich odôvodnení je právne posúdenie veci, t.j. konkrétny odkaz na príslušný právny predpis,
z ktorého správny orgán vo výrokovej časti vychádzal a z ktorého vyvodil svoje právne závery. Tie sú
síce stroho odôvodnené, ale dostatočne podložené i presvedčivé na to, aby ich bolo možné preskúmať
v konaní pred správnym súdom.

Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného je potrebné posúdiť, či v súvislosti so zmenou
podmienok valorizácie vykonanej zákonom č. 185/2012 Z.z. (účinným od 30.06.2012), bolo možné znížiť
už priznané zvýšenie dávky výsluhového zabezpečenia podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.
(účinného do 29.06.2012) znížiť. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť
súdov a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09-51 zo dňa 27.10.2010, podľa
ktorého: „Náhle zmeny pravidiel vyžadujú nezriedka z ústavnoprávneho hľadiska zvýšenú pozornosť,
ktorú im preto ústavný súd aj v potrebnom rozsahu venuje. Každý prípad je však osobitý a vyžaduje
si dôkladné zhodnotenie všetkých okolností. Náhle zmeny pravidiel súvisia s kategóriami retroaktivity,
ochrany nadobudnutých práv a legitímnym očakávaním vychádzajúcim z tradície (pôvodne nemeckej)
administrativistiky. Takéto legitímne očakávanie, účelom ktorého je garancia čitateľnosti správania sa
orgánov verejnej moci, je potrebné metodicky odlišovať od konceptu legitímneho očakávania, ktorým
Európsky súd pre ľudské práva definuje predmet ochrany, a teda aplikovateľnosť čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžso/28/2013 zo dňa 29.10.2013 v
obdobnej veci „prijatá novela zákona č. 185/2012 Z.z. s účinnosťou od 30.06.2012 nevykazuje znaky
pravej retroaktivity, v našom právnom poriadku neprípustnej, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá je
prípustná. Dotknutou novelou boli uznané právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti
skoršieho zákona (výsluhový dôchodok žalobcovi naďalej patrí), no zároveň boli zmenené isté práva do
budúcnosti.“... „Deklaratórne rozhodnutia autoritatívnym spôsobom zisťujú existenciu alebo neexistenciu
určitej právnej skutočnosti. Pôsobia ex tunc, teda od okamžiku, kedy týmto aktom potvrdené práva a
povinnosti vznikli, resp. v tomto prípade zanikli.“

Krajský súd aj s prihliadnutím na závery citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR v prakticky totožnej
veci dospel k záveru, že žalovaný posúdil vec po právnej stránke správne, keď vychádzal z predpokladu,
že právo na vyplácanie zvýšeného výsluhového dôchodku deklarovaného rozhodnutím o zvýšení
výsluhovej dávky zo  dňa 29.05.2012 by vznikol žalobkyni na základe zákona až dňom 01.07.2012.



Keďže zmenou právnej úpravy ku dňu 30.06.2012 sa zvýšenie výsluhového dôchodku naviazalo na
zvýšenie funkčných platov, žalobkyni dňom 01.07.2012 nevzniklo právo na určené zvýšenie výsluhového
zabezpečenia. Vzhľadom na existujúce rozhodnutie zo dňa 29.05.2012 o zvýšení výsluhového dôchodku
odo dňa 01.07.2012, ktoré bolo v rozpore s neskôr prijatou právnou úpravou, bolo potrebné predmetný
rozpor odstrániť, čo žalovaný urobil vydaním napadnutého rozhodnutia.

V zmysle § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. po účinnosti novely č. 185/2012 Z.z. (od 30.06.2012)
zvýšenie platovej tarify predstavuje podmienku na zvýšenie výsluhovej dávky. Keďže takáto skutočnosť
v prípade žalobcu nenastala, nemôže dôjsť ani k zvýšeniu (valorizácii) dávky.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že nakoľko rozhodnutím zo dňa
29.05.2012 bola žalobkyni priznaná vyššia suma výsluhového dôchodku ako jej patrila v zmysle zákona
č. 185/2012 Z.z. účinného od 30.06.2012, žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď už priznanú
dávku žalobkyni znížil. Vyhodnotením zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu súd nezistil
žiadne vecné ani právne pochybenia. Keďže napadnuté rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, súd
žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi
právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v
takomto prípade právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0           (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti  tomuto  rozsudku   možno  podať odvolanie  do 15  dní  odo  dňa  jeho

doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní  sa  má  popri  všeobecných  náležitostiach   (§ 42 ods. 3  O.s.p.)

uviesť,  proti  ktorému  rozhodnutiu  smeruje, v  akom  rozsahu  sa  napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.