Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/1/2013 z 26. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. marca 2013, sp. zn. 9Saz/1/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1013200004.1 Krajský súd Bratislava | 9Saz/1/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1013200004.1 | 2013-03-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z., § 13a zákona č. 480/2002 Z. z., § 2 zákona č. 480/2002 Z. z., § 250q ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e0675417-ca73-46bb-8659-a250b5a7442f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1013200004.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/1/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200004
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200004.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
pána P. P. B., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka B., podľa vlastného udania v krajine
pôvodu bytom naposledy V., Č. S. G., B., aktuálne s miestom pobytu D. C. S., zastúpeného pani
Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom
prostriedku navrhovateľa zo dňa 28.12.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-649-10/PO-Ž-2012 zo
dňa 30.11.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-649-10/PO-Ž-2012 zo dňa
30.11.2012 p o t v r d z u j e.

Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-649-10/PO-Ž-2012 zo dňa 30.11.2012 odporca podľa § 13a zákona
č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania
napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi nepredĺžil poskytnutú doplnkovú
ochranu. Opísal v ňom zistený stav veci a svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení
všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade navrhovateľ prestal spĺňať podmienky na
poskytnutie doplnkovej ochrany. Ďalej uviedol, že z vyhľadaných a do spisu založených správ vyplýva,
že bezpečnostná situácia v meste Mogadišo sa v dôsledku vytlačenia povstalcov hnutia Al Shabaab
(ďalej len „Al Shabaab“) v auguste 2011 zlepšila natoľko, že pominula hrozba vážneho bezprávia (z
dôvodu svojvoľného násilia počas vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu). Cca jeden milión ľudí, ktorí
toto mesto pred časom opustili v dôsledku bojov v tomto regióne, sa vrátilo do mesta, celková situácia
a život sa tam znormalizovali. Odporca uviedol, že vládne sily zabezpečili v tomto regióne kontrolu.
Poukázal tiež na sporadické útoky Al Shabaab-u, ktoré však v prevažnej miere smerujú voči armáde a
politickým autoritám. Dodal, že aj keď vnútroštátny konflikt v Somálsku nie je úplne ukončený, v regióne
mesta Mogadišo došlo k takému zlepšeniu bezpečnostnej situácie, ktoré umožňuje prípadný návrat
navrhovateľa a teda že navrhovateľovi nehrozí vážne bezprávie v zmysle ust. § 2 písm. f/ zákona o
azyle. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí
odvolal a ktoré aj identifikoval.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
28.12.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodov § 250j ods. 2 písm. b/, c/, e/ Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Uviedol v ňom, že zo správ, ktoré mal odporca k dispozícii
vyplýva, že v Mogadiši existuje neustála hrozba zo strany Al Shabaab (útoky Al Shabaab, ohrozujúce



obyvateľstvo), že odporcovo tvrdenie o zlepšení sa bezpečnostnej situácie vychádza zo všeobecných
informácií, týkajúcich sa návratu presídlených obyvateľov do Mogadiša. Namietal. Že v hlavnom meste
pretrváva stále vnútroštátny konflikt. Tiež dôvodil, že odporca v skutkovo obdobných prípadoch poskytol,
resp. predĺžil doplnkovú ochranu osobám pochádzajúcich z blízkeho mesta Afgoye. Zdôraznil svoje
osobitné postavenie lekára obávajúc sa, že by z tohto titulu bol Al Shabaab-om vyzvaný na spoluprácu.
V súvislosti s tým poukázal na správu o smrti dvoch lekárov. V priebehu pojednávania založila právna
zástupkyňa navrhovateľa do spisu list Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) z 22.1.2013 v
ktorom Slovenskej humanitnej rade oznamuje, že z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie nerealizuje
asistované dobrovoľné návraty do južnej a centrálnej časti Somálska.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 4.2.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu
potvrdiť. V celom rozsahu zotrval na výroku ako aj odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom opätovne
poukázal na skutočnosť, že i keď konflikt v Somálsku nie je ukončený, bezpečnostná situácia v oblasti
Mogadiša sa zlepšila natoľko, že pominuli dôvody pre poskytnutie (predĺženie) doplnkovej ochrany. K
situácii v meste Afgoye uviedol, že situácia sa v ňom zmenila k lepšiemu až období máj - jún 2012 a
teda z pohľadu jej stability ide o prípad odlišný od situácie v Mogadiši, kde k jej zlepšeniu došlo v lete
roku 2011, teda o rok skôr.

Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q O.s.p. ako miestne a vecne príslušný súd (§
246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní
za účasti účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť
ako vecne správne.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa
súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-649/PO-Ž-2012, ako
aj spisom ČAS: MU-405/PO-Ž-2011.

Zo spisu ČAS: MU-405/PO-Ž-2011 súd zistil, že navrhovateľ požiadal o azyl z dôvodu obáv pred
násilným verbovaním Al Shabaab-u. Odporca mu rozhodnutím z 18.11.2011 azyl neudelil, poskytol mu
však doplnkovú ochranu z dôvodu násilia spôsobovaného Al Shabaab-om za použitia § 2 písm. f/ bodu
3. Zákona o azyle.

Zo spisu ČAS: MU-649/PO-Ž-2012 súd zistil, že navrhovateľ 17.9.2012 požiadal o predĺženie doplnkovej
ochrany z dôvodov, ktoré uviedol v predchádzajúcom konaní. Odporca s ním vykonal pohovor v priebehu
ktorého navrhovateľ odporcovi predložil novinový článok z 30.12.2011, podľa obsahu ktorého boli
zastrelení dvaja lekári, pôsobiaci v Somálsku v rámci organizácie Lekári bez hraníc. Strelcom bol
pracovník logistiky nemocnice, ktorý bol v predchádzajúci deň vyhodený z práce za krádež liekov a
ktorého polícia aj obvinila. V spise sa nachádzajú relevantné správy o krajine pôvodu navrhovateľa,
pochádzajúce z rôznych zdrojov, zamerané na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Mogadiši

Podľa ust. § 20 ods. 3 zákona o azyle doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok;
po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú
splnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods.
2 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní a najneskôr 60
dní pred uplynutím jednoročnej lehoty. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený
v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar
bezodkladne zašle ministerstvu.

Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.



Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne
ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného
alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K námietke, že zistenie skutkového stavu veci je nedostatočné na posúdenie veci, nakoľko, zo správ,
ktoré mal odporca k dispozícii vyplýva, že v Mogadiši existuje neustála hrozba zo strany Al Shabaab:

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca vyhľadal a do spisu založil viacero správ z
rôznych zdrojov (napr. IRIN news, Oddelenie pre analýzu potravinovej bezpečnosti a výživy, Francúzska
tlačová agentúra, Veľká Británia - Informačná služba o COI, Sabahionline, atď.), ktoré boli zamerané
na bezpečnostnú situáciu v oblasti Mogadiša. Z ich obsahu je zjavné, že cca jeden milión ľudí, ktorí
utiekli pred nestabilitou a bojmi v Mogadiši sa po vytlačení Al Shabaab-u vrátilo do svojich domovov v
Mogadiši, ako aj v oblasti koridoru Afgoye (oblasť mesta Afgoye a priestoru medzi Mogadišom a Afgoye
- poznámka súdu) a že vládne sily zabezpečili úplnú kontrolu v Mogadiši. Epizódy násilia sú pripisované
politickej aktivite a prevažne smerujú proti oficiálnym cieľom (napr. vojenské objekty, prezidentský objekt
Villa Somalia). Zo všetkých správ získaných odporcom vyplýva, že hlavné mesto Mogadišo, odkiaľ
pochádza a kde celý život navrhovateľ žil, je pod kontrolou vládnych síl i keď sporadicky dochádza k
aktivitám (atentáty, samovražedné útoky), ktorých aktérom je Al Shabaab. Totožné konštatovanie sa
týka aj koridoru Afgoye.

Podľa názoru súdu obsah a počet vyhľadaných a do spisu založených správ dal navrhovateľovi dostatok
znalostí o bezpečnostnej situácii v oblasti Mogadiša k tomu, aby mohol odporca kvalifikovane a so
znalosťou veci rozhodnúť o navrhovateľovej žiadosti o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany.

K námietke, že rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu, že odporcovo tvrdenie o zlepšení sa
bezpečnostnej situácie vychádza zo všeobecných informácií, pričom odporca neskúmal navrhovateľov
prípad z pohľadu jeho postavenia ako lekára

Ani táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Ako to bolo zistené (viď vyhodnotenie
predchádzajúcej námietky), informácie o bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu navrhovateľa
(konkrétne oblasť hlavného mesta Mogadiša) konštatujú podstatnú zmenu situácie k lepšiemu, pričom
však neopomínajú ani výskyt občasných incidentov. Odporca teda objektívne opísal zistený stav veci
a pokiaľ na základe správnej úvahy, ktorá je zrejmá z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, dospel
k názoru, že v Mogadiši a jeho okolí došlo k podstatnej zmene bezpečnostnej situácii oproti stavu v
čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia, takúto skutočnosť nie je možné vyhodnotiť ako rozpor s
obsahom spisu.

K dôkazu, predloženému zástupkyňou navrhovateľa na pojednávaní (list Medzinárodnej organizácie
pre migráciu - IOM z 22.1.2013 v ktorom Slovenskej humanitnej rade oznamuje, že z dôvodu
zlej bezpečnostnej situácie nerealizuje asistované dobrovoľné návraty do južnej a centrálnej časti
Somálska) súd poznamenáva, že je v ňom iba konštatovaný aktuálne postoj tejto organizácie k
návratom somálskych repatriantov a preto ako taký nemôže slúžiť k objektívnemu zisteniu a posúdeniu
bezpečnostnej situácie, potrebnej pre rozhodovanie o poskytnutí medzinárodnej ochrany v zmysle
zákona o azyle.



K námietke, týkajúcej sa osobitného postavenia navrhovateľa (ako lekára) a to aj vo vzťahu k
prezentovanému zastreleniu dvoch iných lekárov v decembri 2011 súd poznamenáva, že: 1/ Prípad smrti
dvoch lekárov je (ako to vyplýva z obsahu predloženého článku) prípadom kriminálneho činu muža,
ktorý bol za kradnutie zdravotníckeho materiálu (liekov) vyhodený zo zamestnania v nemocnici a ktorý
sa takýmto odsúdenia hodným spôsobom pomstil. Z tohto činu bol políciou obvinený. 2/ Navrhovateľ
mal byť v Mogadiši v júli 2011 prehováraný k spolupráci s Al Shabaab-om. K tejto udalosti teda došlo v
čase, keď mesto Mogadišo bolo týmto hnutím ovládané. Následne však bol Al Shabaab z mesta a jeho
okolia vytlačený a táto situácia sa aj stabilizovala, teda aktuálne ide o diametrálne odlišnú situáciu, kedy
sa navrhovateľ už takéhoto konania zo strany Al Shabaab obávať nemusí.

K námietke, že odporca v skutkovo obdobných prípadoch poskytol, resp. predĺžil doplnkovú ochranu
osobám pochádzajúcich z blízkeho mesta Afgoye, čím mala byť v konaní odporcu zistená vada, ktorá
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia:

K tejto námietke súd poznamenáva, že navrhovateľ nepredložil súdu jediný dôkaz o tomto jeho tvrdení.
Avšak aj keby odporca vo veci žiadateľa o poskytnutie či predĺženie doplnkovej ochrany rozhodol v inom
prípade či prípadoch tak, ako to navrhovateľ naznačil, táto skutočnosť nemôže automaticky znamenať,
že ide o postup odporcu, ktorý má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Jednak preto, lebo
pod vadou konania v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. je potrebné rozumieť vadu v konaní
správneho orgánu, teda v jeho (procesnom) postupe pri vedení konania, ktorá mohla ovplyvniť konečné
rozhodnutie (v konaní o udelenie azylu napr. nepoučenie žiadateľa o jeho právach a povinnostiach
zákonným spôsobom, zabezpečenie tlmočenia nezákonným spôsobom a pod.). Jednak však aj preto,
lebo každá žiadosť o poskytnutie medzinárodnej ochrany sa musí poúdiť individuálne, po zohľadnení
všetkých zistených tak subjektívnych, ako aj objektívnych skutočností. Ako to vyplýva zo samotného
opravného prostriedku, navrhovateľ v ňom poukazoval na údajné rozhodnutia, týkajúce sa žiadateľov,
pochádzajúcich z mesta Afgoye. I keď toto mesto sa nachádza v blízkosti hlavného mesta Mogadiša,
nejde o totožné mestá, pričom nie sú z opravného prostriedku zrejmé aj iné okolnosti, týkajúce sa iných
žiadateľov o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Naviac súd poukazuje na skutočnosť, že iba existencia
niektorých z vád rozhodnutia, konkretizovaných v ust. § 250j ods. 2, ods. 3 O.s.p. môže viesť k zrušeniu
napadnutého rozhodnutia. Preto ani túto námietku súd neuznal ako dôvodnú.

Nad rámec vznesených námietok súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie obsahuje správne právne
posúdenie veci. Navrhovateľovi bola (ako to vyplýva z rozhodnutia odporcu ČAS: MU405-16/PO-Ž-2011
z 18.11.2011) poskytnutá doplnková ochrana v dôsledku hrozby vážneho bezprávia, ktoré tkvelo v plnej
kontrole mesta Modadiša a jeho okolia Al Shabaab-om. Teda za situácie individuálneho ohrozenie
osobnej integrity navrhovateľa z dôvodu svojvoľného násilia zo strany Al Shabaab-u v hlavnom meste
Mogadiši a jeho okolí. Navrhovateľ pritom celý život (s výnimkou štúdia na vysokej škole na Ukrajine)
prežil v tomto meste. Ak teda odporca posudzoval prípadnú existenciu vážneho bezprávia z pohľadu
situácie v Mogadiši, pričom preukázateľne došlo k jej neporovnateľnému zlepšeniu vytlačením Al
Shabaab-u z neho ako aj z jeho okolia, postup odporcu bol správy. V tejto súvislosti súd poukazuje
na faktickú analogickú aplikáciu ust. Článku 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ
z 13.12.2011 (kvalifikačná smernica), podľa ktorého sa pri rozhodovaní zohľadní aj skutočnosť, ak
v časti krajiny pôvodu má žiadateľ zabezpečenú ochranu, resp. mu v nej nehrozí vážne bezprávie.
Vo vzťahu k prejednávanej veci, ak v meste a regióne Mogadiša došlo preukázateľne k zlepšeniu
bezpečnostnej situácie tým, že Al Shabaab bol z tejto oblasti vytlačený a mesto (okrem aj iných oblastí)
je plne pod kontrolou somálskej vlády, pričom navrhovateľ pochádza a celý život prežil v Mogadiši,
rozhodnutie odporcu o nepredĺžení doplnkovej ochrany je správne a zákonné. A to i napriek skutočnosti,
že v Somálsku ako celku ešte nedošlo k definitívnej porážke Al Shabaab-u. Naviac, ako to vyplýva
z vyjadrenia odporcu k podanému návrhu, po zohľadnení individuálnych okolností každého žiadateľa
pri vydaní rozhodnutí žiadateľov pochádzajúcich z mesta Afgoye prihliadal na stabilitu bezpečnostnej
situácie v tomto regióne.

Z dôvodov vyššie uvedených súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.



O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený
od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).