{"guid": "7fd3001b-c2db-45a9-bec6-b8b32478b6d1:8c3498a5-72a5-49bf-8322-33d968aa08fa", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1013200290.1", "spisova_znacka": "1S/38/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/38/2013 z 10. 4. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 10. apríla 2013, sp. zn. 1S/38/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1013200290.1", "identifikacne_cislo": "1013200290", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2013-04-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Iné", "Nečinnosti orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/229", "nazov": "zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/229-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8c3498a5-72a5-49bf-8322-33d968aa08fa", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1013200290.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1013200290.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1013200290.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/38/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200290
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200290.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: X. A., bytom I. XX, XXX XX O. K.., A., právne
zastúpený: Mgr. Anna Orthová, advokátka, so sídlom Lermontovova 3, 811 05 Bratislava proti odporcovi:
Obvodný pozemkový úrad Bratislava, Odbor prvostupňového rozhodovania, so sídlom Trenčianska 55,
821 09 Bratislava o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave   u k l a d á  odporcovi povinnosť konať a vydať rozhodnutie vo veci reštitučného
nároku navrhovateľa vedenej u odporcu pod sp.zn. 1720/92 v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 314,18 € k rukám jeho právnej
zástupkyni advokátke Mgr. Anne Orthovej do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.12.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby Krajský
súd v Bratislave začal konanie proti nečinnosti odporcu a žiadal, aby odporcovi bola uložená povinnosť
vo veci konať a rozhodnúť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.  Zároveň sa domáhal
náhrady trov konania vo výške 376,93 €.

Vo svojom návrhu navrhovateľ uviedol, že právny predchodca navrhovateľa - zosnulý X. A. si u
žalovaného dňa 30.12.1992 uplatnil reštitučný nárok podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon č. 229/1991 Zb.). Podľa vedomostí navrhovateľa konanie v tejto veci bolo za posledných
6 rokov pridelené 5 zamestnancom odporcu. Dňa 14.10.2009 a 15.12.2009 boli odporcovi doručené
elektronické žiadosti navrhovateľa o odstránenie prieťahov v konaní. Navrhovateľ poukazuje na tú
skutočnosť, že za posledných 6 rokov neboli v konaní sp.zn. 1720/92 týkajúceho sa reštitučného nároku
žiadne úkony. Následne si navrhovateľ podal na Krajskom pozemkovom úrade dňa 18.5.2011 sťažnosť
na prieťahy v konaní s tým, že Krajský pozemkový úrad zaslal k tejto žiadosti Oznámenie o výsledku
prešetrenia sťažnosti č. 972/11/132/11/MSO, v ktorom bolo rozhodnuté, že sťažnosť je opodstatnená.
Zároveň Krajský pozemkový úrad v Bratislave uložil odporcovi povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. i)
zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sťažnostiach),
ktoré mali byť splnené do 2.8.2011. Odporca do tohto dňa vo veci nerozhodol a odvoláva sa na
nedostatok zamestnancov. Predmetné reštitučné konanie trvá od 30.12.1993 a podľa navrhovateľa
dochádza k prieťahom, ktoré sú v rozpore s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň je konanie
v rozpore s ustanovením § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len Správny poriadok).



Odporca vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.02.2012 uviedol, že nie
je objektívne možné rozhodnúť v lehote určenej Správnym poriadkom a ani riešiť všetky reštitučné
spisy súčasne, ale iba postupne. Reštitučná agenda je časovo náročná. Odporca už niekoľko rokov
upozorňuje Krajský pozemkový úrad ako aj príslušné ministerstvo na neudržateľný personálny stav
u odporcu. Následkom stavu spôsobeného nedostatočným počtom pracovníkov dochádza k zvýšenej
fluktuácii a následnému prerozdeľovaniu reštitučnej agendy. Zároveň vznikla situácia, že pracovníci
primárne riešia sťažovateľov na úkor reštituentov, ktorí poctivo čakajú. Na jedného referenta pripadá
cca 900 spisov a teda nie je možné dodržiavať lehoty v zmysle Správneho poriadku. U odporcu dňom
31.12.2010 bolo zrušené jedno štátnozamestnanecké miesto a viac ako 500 reštitučných spisov je
nepridelených. Medzi týmito spismi je aj navrhovateľov spis. V danom prípade podľa odporcu stav
na obvodnom pozemkovom úrade je spôsobený vážnymi a objektívnymi dôvodmi trvajúcimi dlhodobo,
ktoré odporca nie je schopný riešiť, nakoľko nie je služobným úradom a ani nerozhoduje o finančných
prostriedkoch pridelených na mzdy zamestnanom. Zároveň odporca poukazuje aj na tú skutočnosť, že
navrhovateľ nevyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňujú osobitné predpisy ako napr. §
28 a § 29 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na vyššie
skutočnosti považuje odporca podaný návrh za podaný predčasne, nakoľko neboli navrhovateľom
vyčerpané všetky opravné prostriedky a z toho titulu navrhuje konanie zastaviť a účastníkom konania
trovy nepriznať.

Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že návrh je nedôvodný, a preto ho uznesením č.k. 1S
10/2012-43 zo dňa 19.04.2012 podľa § 250d ods. 4 veta štvrtá O.s.p. zamietol.

Krajský súd v Bratislave v odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ má nárok na prejednanie
veci bez zbytočných prieťahov v súlade s čl. 48 Ústavy SR, avšak tieto prieťahy nespôsobil odporca.
Odporca počas celého správneho konania bol činný a s navrhovateľom komunikoval prostredníctvom
korešpondencie. Pri reštitučných nárokoch ide o značne rozsiahlu agendu, ktorá je zložitá a časovo
náročná a vzhľadom na počet zamestnancov (4), nie je objektívne možné rozhodnúť v zákonom
stanovenej lehote tak, ako to ustanovuje Správny poriadok, nakoľko na jedného zamestnanca pripadá
cca 900 spisov. V predmetnom konaní nejde o svojvôľu správneho orgánu. Táto situácia je spôsobená
vážnymi a objektívnymi dlhotrvajúcimi dôvodmi (nízky počet zamestnancov), ktorých riešenie (navýšenie
počtu zamestnancov) nespadá pod právomoc odporcu. S poukazom na uvedené dospel senát Krajského
súdu v Bratislave k záveru, že návrh nie je dôvodný, a preto ho podľa § 250t ods. 4 veta štvrtá O.s.p.
zamietol. O trovách konania Krajský súd v Bratislave rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p. tak, že
navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože návrhu nebolo vyhovené.

Proti uvedenému rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave podal ústavnú sťažnosť navrhovateľ, v ktorej
namietal porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. I.ÚS 553/2012-35 zo dňa 16. januára 2013 v spojení s
opravným uznesením č. I. ÚS 553/2012-59 zo dňa 13.03.2013 o sťažnosti navrhovateľa X. A., I. XX,
R., E., zastúpeného advokátkou Mgr. Anna Orthová, Lermontovova 3, Bratislava rozhodol, že základné
právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 10/2012-43
z 19. apríla 2012 porušené bolo. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 10/2012-43 z 19. apríla
2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 2
000,- Eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,50 Eur na účet jeho právnej zástupkyne.

Ústavný súd v cit. náleze uviedol, že sa stotožňuje s prvou námietkou sťažovateľa, že krajský súd sa
nevenoval jeho argumentom v žalobe o tom, že obvodný úrad nevykonal za posledné 4 roky žiadne
úkony. Ústavný  súd  z vyžiadaného  spisu obvodného úradu sp.zn. 1720/1992 zistil, že je pravda,
že obvodný úrad komunikoval so sťažovateľom prostredníctvom korešpondencie. Je však potrebné
zdôrazniť, že podania adresované obvodným úradom sťažovateľovi minimálne od roku 2007 boli výlučne
reakciou na sťažovateľove žiadosti a v mnohých prípadoch až prosby o konanie vo veci. Obvodný úrad
vo svojich podaniach iba opakovane sťažovateľovi oznamoval, že v jeho veci ešte rozhodnuté nebolo,



resp.  že vec nebola na rozhodnutie pridelená žiadnemu zamestnancovi, t.j. nevykonal žiadny úkon
smerujúci k meritórnemu rozhodnutiu vo veci sťažovateľa. Krajský súd napriek tvrdeniu sťažovateľa
obsiahnutému v žalobe, že obvodný úrad počas 4 rokov nevykonal žiadny úkon, pričom ide o nosný
dôvod celej žaloby, iba skonštatoval, že obvodný úrad   komunikoval so sťažovateľom prostredníctvom
korešpondencie, pričom neuviedol, čoho sa korešpondencia týkala a či túto korešpondenciu možno
posúdiť ako úkony orgánu verejnej správy, ktoré smerovali a boli nevyhnutné pre meritórne rozhodnutie
vo veci sťažovateľa a či nešlo iba o úkony, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci bez právneho významu.

Ústavný súd konštatoval, že krajský súd dospel k rozhodnutiu bez toho, aby sa v odôvodnení svojho
uznesenia vysporiadal s rozhodujúcou skutočnosťou tvoriacou základ pre toto rozhodnutie, preto ide o
rozhodnutie arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V súvislosti s druhou námietkou sťažovateľa ústavný súd poukázal na to, že záver krajského súdu, že
žaloba sťažovateľa podľa § 250t OSP nie je dôvodná, pretože „... na jedného zamestnanca pripadá
cca 900 spisov... situácia je spôsobená vážnymi dôvodmi (nízky počet zamestnancov), ktorých riešenie
nespadá do právomoci odporcu“, je v rozpore s nasledovnou judikatúrou ústavného súdu:

„Ústava SR dáva prostredníctvom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osobe prísľub,
že jej právna neistota sa odstráni rozhodnutím príslušného štátneho orgánu v primeranom čase.
Uplatnenie tohto práva nemôže byť v súlade s Ústavou SR zmarené len preto, že Slovenská republika
nevie, alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov
súdu na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty.\" (II. ÚS 52/1999).

„Otázka množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú podstatné pre posúdenie toho,
či došlo k neodôvodeným prieťahom v konaní a ich zodpovedanie a objasnenie môže pomôcť iba pri
hľadaní príčin prieťahov v rámci súdu.\" (III. US 14/2006).

„Ani veľký počet vecí v súdnom oddelení, ani dočasné pridelenie sudkyne na vyšší súd, nemôže
považovať za takú okolnosť, ktorá zbavuje súd ústavou uloženej povinnosti postupovať v občianskom
súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia súdu (II. ÚS 48/96, I. ÚS 19/2000).\" (I. ÚS 50/2001).

„Námietka nedostatočného počtu sudcov rovnako ako námietka veľkého množstva nevybavených a
nerozhodnutých vecí nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a
miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.\" (III. ÚS 17/02).

„...námietka okresného súdu spočívajúca v odvolávaní sa na veľký počet nevybavených vecí v oddelení
12 C nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala, alebo znižovala zodpovednosť okresného súdu za
prerokovanie veci a rozhodovanie bez zbytočných prieťahov.\" (IV. ÚS 15/03).

„... nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská
republika nevie, alebo nemôže zabezpečiť priemerný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na
súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie stavu právnej neistoty, nemôže byť dôvodom
na zmarenie uplatnenia práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.\" (III.
ÚS 10/02, I. ÚS 15/02).

Ústavný súd zdôraznil, že rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní individuálnych okolností konkrétneho
prípadu sú skutkové zistenia týkajúce sa veci sťažovateľa a to jej zložitosti po skutkovej a právnej
stránke, správanie sťažovateľa, resp. činnosť samotného orgánu verejnej správy. Nedostatky v oblasti
finančného zabezpečenia, materiálneho vybavenia, či personálneho vybavenia orgánu verejnej správy
nie sú pri posudzovaní nečinnosti orgánu verejnej správy relevantné a nie je možné nimi nečinnosť
orgánu verejnej správy ospravedlňovať. Záver krajského súdu, že vo veci sťažovateľa nie je možné
rozhodnúť pre nedostatočný počet zamestnancov obvodného úradu, je nielen v rozpore s už citovanou
judikatúrou ústavného súdu, ale navyše aj s názorom, ktorý krajský súd v uznesení vyslovil, keď uviedol,
čo je potrebné považovať za nečinnosť orgánu verejnej správy.



Ústavný súd vyslovil záver, že konanie orgánu verejnej správy, ktorý nevykonal žiadny úkon smerujúci ku
konečnému rozhodnutiu vo veci sťažovateľa a počas štyroch rokov iba opakovane na základe mnohých
žiadostí sťažovateľa ako účastníka správneho konania o rozhodnutie v jeho veci, resp. o oznámenie,
komu bola vec pridelená na rozhodnutie, sťažovateľovi iba oznamuje, že pre nedostatok pracovníkov
obvodného úradu vec nebola na rozhodnutie nikomu pridelená, je potrebné hodnotiť ako nečinnosť
orgánu verejnej správy. Nedostatočné personálne obsadenie obvodného úradu nie je vážnym dôvodom,
ktorým možno nečinnosť orgánu verejnej správy ospravedlniť.

Ústavný súd konštatoval, že v časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu boli vyvodené
závery, ktoré sú arbitrárne a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň majú
za následok porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru. Na základe ustanovení zákona o ústavnom súde ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie
krajského súdu a vec mu vrátil na nové konanie. Krajský súd bude v súlade s ustanovením § 56 ods. 6
zákona o ústavnom súde viazaný právnym názorom ústavného súdu vyjadreným v tomto náleze.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie proti nečinnosti orgánu
verejnej správy (§ 246 ods. 1 O.s.p.) v intenciách nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I.ÚS
553/2012-35 zo dňa 16. januára 2013 v spojení s opravným uznesením č. I. ÚS 553/2012-59 zo dňa
13.03.2013 opätovne preskúmal vec, bez nariadenia pojednávania  podľa § 250t ods. 4 O.s.p. a zistil,
že návrh je dôvodný.

Z vyjadrenia odporcu zo dňa 12.03.2013 vyplýva, že odporca sa naďalej pridržiava svojho stanoviska
zo dňa 09.02.2012 zn. 488/11/731/12/ZBE a naďalej namieta skutočnosť, že žalobca nevyčerpal všetky
prostriedky, ktorých použitie umožňujú osobitné predpisy.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 30.12.1992 bol U. A., X. A. a I. A. uplatnený reštitučný
nárok na bývalom Pozemkovom úrade Bratislava - mesto v katastrálnom území Devínska Nová Ves.
Po zániku pozemkových úradov v roku 1996 bol spis pridelený Okresnému úradu Bratislava IV, ktorý
schválil dohodu rozhodnutím č. 97/00322 medzi žiadateľmi a Družstvom podielnikov Devín Bratislava
- Záhorská Bystrica na vydanie nehnuteľností PK nachádzajúcich sa v katastrálnom území Devínska
Nová Ves. Dňa 17.5.1999 Okresný úrad vydal rozhodnutie č. 1720/92 zn. 662/99-10/J07 s nadobudnutím
právoplatnosti dňa 7.7.1999 s tým, že týmto rozhodnutím bolo rozhodnuté o častiach pôvodných PK
parciel v katastrálnom území Devínska Nová Ves. Dňa 23.5.2003 rozhodnutím č. 1720/92 zn. 601/03-10/
J07 Okresný úrad povolil obnovu konania vo veci rozhodnutia č. 97/00322. Pozemkové úrady boli
opätovne zriadené v roku 2004 a teda spis bol delimitovaný na Obvodný pozemkový úrad. Od roku
2005 až do 7.12.2011 prebiehala medzi navrhovateľom a odporcom písomná korešpondencia týkajúca
sa predmetu konania, v ktorej odporca len oznamoval navrhovateľovi, že v jeho veci ešte rozhodnuté
nebolo, resp. že vec nebola na rozhodnutie pridelená žiadnemu zamestnancovi. Dňa 19.5.2011 podal
navrhovateľ na Krajský pozemkový úrad Bratislava sťažnosť na prieťahy v konaní, nakoľko podľa jeho
názoru neboli za posledných 5 rokov vykonané žiadne úkony. Prešetrením tejto sťažnosti bolo zo
strany Krajského pozemkového úradu Bratislava zistené, že v čase prešetrovania sťažnosti nie je vec
právoplatne skončená, čím došlo zo strany odporcu k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 3 a § 49 ods. 1 a
2 Správneho poriadku a v závere správny orgán vyhodnotil sťažnosť navrhovateľa za opodstatnenú a
uložil odporcovi povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o sťažnostiach, ktoré mal odporca splniť do
02.08.2011. Z oznámenia odporcu Krajskému pozemkovému úradu v Bratislave dňa 1.8.2011 súd zistil,
že odporca v prijatých opatreniach ku sťažnosti navrhovateľa uviedol, že vec je nevybavená v dôsledku
nízkeho personálneho stavu.

Podľa § 250t ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v
konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať
a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis.



Podľa § 250t ods. 4 O.s.p., súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie,
vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania
a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť.
Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh
súd zamietne.

Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátenie vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona
Národnej rady SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli
vydané podľa osobitného predpisu (zákon č. 221/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom,
ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond, b) lesný fond.

Podľa § 5 ods. 2 a 3 zákona č. 503/2003 Z.z., rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo
rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2, 3 vydá obvodný pozemkový úrad.

Na konanie podľa ods. 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu
obvodného pozemkového úradu podľa ods. 2, 4 možno podať opravný prostriedok na súd.

Zákonné ustanovenia štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej konanie proti nečinnosti orgánu verejnej
správy, umožňujú súdu poskytnúť ochranu každej fyzickej alebo právnickej osobe, do práv ktorej bolo
zasiahnuté nečinnosťou orgánu verejnej správy a to tým, že na návrh dotknutej osoby môže súd uložiť
nečinnému orgánu povinnosť v danej veci konať a v primeranej lehote rozhodnúť.

Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu boli predložené na
rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a
rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v
zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny
orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví iba listom alebo informáciou, prípadne záznamom
v spise. V poslednom prípade musí byť obsahom návrhu na začatie konania tvrdenie, že v konaní niet
žiadnej prekážky na úkony správneho orgánu a napriek tomu správny orgán nekoná a toto nekonanie
je nečinnosťou. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje
príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať (napríklad
III. ÚS 70/09, III. ÚS 282/08, I. ÚS 225/08).

Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, dňa 30.12.1992 bol právnym predchodcom
navrhovateľa - X. A. a ďalej U. A. a I. A. uplatnený reštitučný nárok na bývalom Pozemkovom úrade
Bratislava - mesto v katastrálnom území Devínska Nová Ves podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. Konanie
o predmetnom reštitučnom nároku je u odporcu vedené pod sp.zn. 1720/92. V zmysle ustanovenia § 5
ods. 3 zákona č. 503/2003 Z.z. a § 49 Správneho poriadku správny orgán vo veci rozhoduje v určenej
lehote:

a) bezodkladne - v jednoduchých prípadoch,

b) do 30 dní od začatia konania - v ostatných prípadoch, ak Správny poriadok

neustanovuje inak,

c) do 60 dní od začatia konania - vo zvlášť zložitých prípadoch,

d) v lehote viac ako 60 dní od začatia konania - v prípadoch, keď nemožno vzhľadom      na povahu veci
rozhodnúť ani v lehote 60 dní od začatia konania; túto lehotu primerane predlžuje odvolací orgán.



Z obsahu spisu predloženého odporcom vyplýva, že odporca bol v predmetnej právnej veci
nečinný, nekonal spôsobom ustanovenými reštitučnými zákonmi a Správnym poriadkom. Odporca v
konaní nevykonal zákonom predpísané úkony, nevydal vo veci rozhodnutie obsahujúce náležitosti
podľa ustanovenia § 47 Správneho poriadku, ale vec vybavoval podaniami, v ktorých opakovane
navrhovateľovi oznamoval, že v jeho veci ešte rozhodnuté nebolo, resp. že vec nebola na rozhodnutie
pridelená žiadnemu zamestnancovi, t.j. nevykonal žiadny úkon smerujúci k meritórnemu rozhodnutiu
vo veci sťažovateľa. Z citovaného nálezu ústavného súdu vyplynulo, že nedostatočné personálne
obsadenie obvodného úradu nie je vážnym dôvodom, ktorým možno nečinnosť orgánu verejnej správy
ospravedlniť, pričom konanie orgánu verejnej správy, ktorý nevykonal žiadny úkon smerujúci ku
konečnému rozhodnutiu vo veci sťažovateľa a počas štyroch rokov iba opakovane na základe mnohých
žiadostí sťažovateľa ako účastníka správneho konania o rozhodnutie v jeho veci, resp. o oznámenie,
komu bola vec pridelená na rozhodnutie, sťažovateľovi iba oznamuje, že pre nedostatok pracovníkov
obvodného úradu, vec nebola na rozhodnutie nikomu pridelená, je potrebné hodnotiť ako nečinnosť
orgánu verejnej správy.

Aj s ohľadom na právny názor ústavného súdu vyjadrený v náleze č. I.ÚS 553/2012-35 zo dňa 16. januára
2013 v spojení s opravným uznesením č. I. ÚS 553/2012-59 zo dňa 13.03.2013 Krajský súd v Bratislave
prikázal odporcovi vo veci reštitučného nároku navrhovateľa zo dňa 30. decembra 1992 vedenej u
odporcu pod sp.zn. 1720/92 konať a rozhodnúť v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§
250t ods. 4 O.s.p.).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250t ods. 5 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal právo
na ich náhradu v sume 314,18 € (za 2 úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia + podanie
návrhu - 2 x 123,50 € a paušálne výdavky - 2 x 7,41 € podľa § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov, k tomu DPH 52,36 €). Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov
konania za tri úkony právnej služby vykonané pred správnym orgánom, nakoľko navrhovateľ si môže
uplatňovať náhradu trov konania, ktoré mu vznikli až v súvislosti s týmto súdnym konaním.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie (§ 250t ods. 7 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:efc99453-9f7d-44b9-b045-4c43a5f69367", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 553/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 553/2012 z 16. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-16", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:efc99453-9f7d-44b9-b045-4c43a5f69367"}, {"guid": "ussr:1ef0df66-4a15-4bf9-9178-12b764c05084", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 70/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 70/09 z 2. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-02", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ef0df66-4a15-4bf9-9178-12b764c05084"}, {"guid": "ussr:a1b49023-7515-4b75-bd61-4373fea192bc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 282/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 282/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1b49023-7515-4b75-bd61-4373fea192bc"}, {"guid": "ussr:55083fce-3ed9-425b-a0d8-385fcd8c5d67", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/08 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55083fce-3ed9-425b-a0d8-385fcd8c5d67"}, {"guid": "ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/03 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e"}, {"guid": "ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 15/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394"}, {"guid": "ussr:8d46d6a6-f1fa-4a9d-b81a-43a4a1ebff47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 10/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 10/02 z 4. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-04", "citacie_n": 181, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d46d6a6-f1fa-4a9d-b81a-43a4a1ebff47"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}, {"guid": "ussr:5f08c263-f415-484f-ab47-0b81b42c6807", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/96 z 2. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-02", "citacie_n": 356, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1"}], "citovane_v": []}