Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/82/2013 z 17. 7. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. júla 2013, sp. zn. 1S/82/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1013200608.1 Krajský súd Bratislava | 1S/82/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1013200608.1 | 2013-07-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), zákon č. 129/1996 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e89d22f5-ee6d-4abc-9bc5-1681a1af12ba Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1013200608.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/82/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200608
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200608.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek
senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: A. Z., nar.
XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX, T., zastúpený advokátkou : JUDr. Zdenka Hulmanová, Kysucká cesta
3, Žilina proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Námestie slobody
6, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21096/2012/2962SV/z.61006/Pek zo
dňa 29.10.2012, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou na Krajský súd v Žiline 13.12.2012, postúpenou tunajšiemu súdu na
základe uznesenia zo dňa 13.3.2013 pod sp.zn. 21S 123/2012-21, domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 21096/2012/2962SV/z.61006/Pek zo dňa 29.10.2012, ktorým žalovaný,
ako odvolací orgán rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Krajského stavebného úradu v
Žiline, odboru štátnej stavebnej správy č. 2012/2758/979/To/B zo dňa 30.7.2012, ktorým na základe
výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že vyvlastnil vlastnícke právo k pozemkom v rozsahu
uvedenom vo výroku napadnutého rozhodnutia v k.ú. S., na ktorých pozemkoch bude realizovaná
stavba „Diaľnica D3 Brodno - Kysucké nové mesto“ vzhľadom k tomu, že ide o stavbu vo verejnom
záujme, v prospech navrhovateľa Národná diaľničná spoločnosť a.s., Bratislava s poukazom na ust.
§ 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona. V žalobe uviedol, že ako vlastník predmetných pozemkov
vyjadril svoj nesúhlas s ich vyvlastnením ako aj v prípade uzavretia kúpnej zmluvy svoju požiadavku
na kúpnu cenu požadoval v takej výške, ktorá by zodpovedala trhovej hodnote pozemkov v danej
lokalite. Nemôže sa stotožniť so záverom skonštatovaným v rozhodnutí žalovaného, že v prípade
žalobcu cieľ vyvlastnenia, teda vyvlastnenie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom potrebným na
uskutočnenie danej stavby, nebolo možné dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Cieľ vyvlastnenia
bolo a je možné dosiahnuť dohodou, avšak k dohode by bol žalobca ochotný pristúpiť len za predpokladu,
že by navrhovateľ vyvlastnenia, t.j. Národná diaľničná spoločnosť a.s. (ďalej len Národná diaľničná
spoločnosť a.s.) ponúkla za odkúpenie jeho spoluvlastníckych podielov vyššiu kúpnu cenu. Zároveň
v tomto prípade existoval aj iný spôsob, ako zabezpečiť prevod vlastníckeho práva a to je zámena
s náhradnými pozemkami, pričom vyjadrenie Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. zo dňa 17.9.2012,
že nedisponuje žiadnymi náhradnými pozemkami, ktoré by mohol použiť na zámenu, nemôže byť
prekážkou akceptovania požiadavky žalobcu na poskytnutie náhrady za vyvlastnenie predmetného
pozemku formou náhradného pozemku. Je názoru, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je
nezákonné, nakoľko bolo vydané v rozpore s ust. § 110 ods. 1 a tiež § 112 ods. 4 stavebného zákona,
nakoľko podľa žalobcu je možné cieľ vyvlastnenia dosiahnuť aj dohodou s vyššou kúpnou cenou alebo



aj iným spôsobom a to formou náhradného pozemku. Žalobca písomne na výzvu na uzavretie dohody
zaslanú zástupcom Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. a spoločnosťou BEMA, s.r.o. zo dňa 28.3.2012
písomne odpovedal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne listom zo dňa 16.4.2012, že výslovne
súhlasí s uzavretím kúpnej zmluvy.

Žalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť
s poukazom na to, že obidve napadnuté rozhodnutia považuje za zákonné. Uviedol, že Národná
diaľničná spoločnosť a.s., ako navrhovateľ vyvlastnenia nedisponuje žiadnymi náhradnými pozemkami,
ktoré by mohli použiť na zámenu a z tohto dôvodu môže poskytnúť žalobcovi náhradu za vyvlastnenie len
formou peňažnej náhrady, preto nie je možné akceptovať požiadavku žalobcu týkajúcu sa poskytnutia
náhrady za vyvlastnenie predmetného pozemku formou náhradného pozemku. V prípade námietky
týkajúcej sa nesúhlasu žalobcu so stanovenou výškou náhrady za vyvlastnené pozemky Krajský
stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom, keď náhradu za vyvlastnenie určil podľa § 111 ods.
2 stavebného zákona podľa znaleckého posudku č. 5/2009 zo dňa 7.1.2009 a znaleckého posudku č.
6/2009 zo dňa 9.1.2009 a ich doplnenia zo dňa 28.6.2012 vypracovaných podľa vyhlášky MS SR č.
492/2004 Z.z. znalcom P.. K. F..

Pokiaľ žalobca nesúhlasí s takto stanovenou výškou náhrady, správny orgán podľa § 3 ods. 3 zákona
o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic odkáže vyvlastneného na súd bez
prerušenia konania. Krajský stavebný úrad postupoval podľa § 3 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. (ďalej
len z.č. 129/1996 Z.z.) o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a vo výroku
rozhodnutia odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. Žalovaný
je názoru, že vzhľadom na uvedené, nie je oprávnený rozhodovať o námietke žalobcu týkajúcej sa
vyššej náhrady za vyvlastnenie. S požiadavkou o vyššiu náhradu (rozdiel oproti náhrade stanovenej vo
vyvlastňovacom konaní) žalobca sa môže obrátiť na súd s občiansko-právnou žalobou smerujúcou proti
Národnej diaľničnej spoločnosti, ako navrhovateľovi vyvlastnenia. Uvedené konštatovanie potvrdzuje aj
dôvodová správa k zákonu č. 129/1996 Z.z., podľa ktorej o náhrade za vyvlastnenie sa môže stavebník a
vyvlastnený dohodnúť kedykoľvek pred vyvlastnením, v priebehu vyvlastňovacieho konania i po ňom. Ak
sa nedohodnú, spor môžu riešiť súdnou cestou ako každý iný súkromno-právny spor. Vyvlastnený týmto
riešením nie je ukrátený na právach a je predpoklad, že v súdnom konaní môže dosiahnuť spravodlivejšiu
primeranú náhradu, než jednostranným administratívnym rozhodnutím stavebného úradu na základe
znaleckého posudku. Ďalej žalovaný uviedol, že snahu o dosiahnutie dohody zo strany Národnej
diaľničnej spoločnosti a.s. je dostatočne preukázané jednak doručenkou zaslanou spolu s návrhom
predmetnej kúpnej zmluvy žalobcovi (uvedená písomnosť bola žalobcovi doručená dňa 3.4.2012), ako
aj opätovným pokusom Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. na uzavretie dohody so žalobcom v rámci
ústneho konania v predmetnej veci dňa 23.7.2012 (zdokumentované v zápisnici Krajského stavebného
úradu č. 2012/2759/979/To zo dňa 23.7.2012).

Uviedol, že námietky uvedené v žalobe nepoukazujú na nezákonnosť konania a rozhodnutia žalovaného
a neodôvodňujú zrušenie rozhodnutia žalovaného, preto navrhuje rozhodnúť o žalobe podľa ust. § 250j
ods. 1 OSP, t.j. žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) ako aj
konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je podľa ust. § 250j ods. 1 OSP
potrebné zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby
boli v súlade so zákonom.

Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu súd zistil, že navrhovateľ
vyvlastnenia Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Bratislava podala dňa 4.6.2012 prostredníctvom
splnomocnenca spoločnosti BEMA, s.r.o., Žilina návrh na vyvlastnenie pozemkov v k.ú. S., resp. ich
častí pre účely výstavby „Diaľnica D3 Brodno - Kysucké Nové mesto“ v prospech navrhovateľa podľa
§ 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona vo verejnom záujme pre uskutočnenie líniovej stavby. Tento
návrh bol aktualizovaný dňa 23.7.2012 na ústnom pojednávaní, kde bol ešte umožnený podpis kúpnych
zmlúv. Mesto Žilina vydalo na túto stavbu územné rozhodnutie, resp. rozhodnutie o umiestnení stavby



č. s.2008/C-7489/Hl zo dňa 5.2.2010, ktoré sa stalo právoplatným dňa 11.10.2010. Diaľnica D3 Žilina
(Brodno-Kysucké nové mesto) je zaradená ako verejno-prospešná stavba v zozname diaľnic a ciest
pre motorové vozidlá podľa zákona č. 540/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007
Z.z. Verejný záujem bol preukázaný vo vyvlastňovacom konaní na základe územného rozhodnutia a
jeho rozsah podľa podmienok geometrických plánov č. 36315583-038-07 uverejnený Správou katastra
Kysucké Nové mesto dňa 14.6.2007 pod č. 228/2007 vyhotovený spoločnosťou GEO 3 Trenčín, s.r.o.
Jednotlivé zábery sú realizované podľa tohto geometrického plánu s tým, že je zapracovaný v tabuľkovej
časti v rozhodnutí konkrétny diel záberu. Náhrada za vyvlastnené pozemky bola určená znaleckým
posúdením č. 5/2009 zo dňa 7.1.2009 a znaleckým posudkom č. 6/2009 zo dňa 9.1.2009 a ich doplnenia
zo dňa 28.6.2012 vyhotovených P.. K. F., S. N. č. XXX, podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. vo výške
24,02 €/m2, stred - zastavané územie obce a 14,30 €/m2 - ostatné pozemky na okraji obce. Pre výpočet
všeobecnej hodnoty pozemkov použil znalec metódu polohovej diferenciácie v súlade s časťou E 3.1.1,
pri ktorej je základným a najdôležitejším vplývajúcim na výšku náhrady jednotkovej všeobecnej hodnoty
pozemku, jeho poloha v sídelnom útvare a veľkosť sídelného útvaru, v ktorom sa pozemky nachádzajú,
prípadne ďalšia využiteľnosť pozemkov v tejto lokalite. Znalec vychádzal zo základnej ceny pozemkov,
ktorú redukoval koeficientami všeobecnej situácie, intenzity využitia, dopravných vzťahov, obchodnej
a priemyselnej polohy, druhu pozemku a povyšujúcich a redukujúcich faktorov. Výšku náhrady týmto
spôsobom stanovil v posudkoch na cenu 24,02 € a 14,30 €/m2. Táto výška náhrady sa nezmenila ani
doplnením (aktualizáciou) výšky ceny, ktorou písomne potvrdil jej výšku dňa 28.6.2012. Krajský stavebný
úrad v Žiline, odbor štátnej stavebnej správy rozhodnutím zo dňa 30.7.2012 č. 2012/2758/979/To/B
vyvlastnila vo verejnom záujme trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa Národná
diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava pre účel uskutočnenia stavby „Diaľnica D3
Brodno - Kysucké nové mesto“. Za vyvlastnené pozemky patrí doterajšiemu vlastníkovi náhrada v súlade
s ust. § 111 ods. 2 stavebného zákona a to podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom č. 5/2009
zo dňa 7.1.2009 a znaleckým posudkom č. 6/2009 zo dňa 9.1.2009 a ich doplnenia zo dňa 28.6.2012
vyhotovených P.. K. F. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a to vo výške 24,02 €/m2 a 14,30 €/
m2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého rozhodoval žalovaný
rozhodnutím zo dňa 29.10.2012 č. 21096/2012/2962/SV/z.61006/Pek tak, že odvolanie žalobcu zamietol
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu.

Podľa § 17 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších
predpisov o vyvlastnení nehnuteľností alebo práv k nehnuteľnostiam pre účely stavby a správy
diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, ako aj pre plnenie ostatných úloh určených týmto zákonom
platia ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov a vykonávacích predpisov k nemu vydaných, ak osobitný zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie
stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke
práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu.

Podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a
správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných
predpisov.

Podľa § 109 ods. 1 stavebného zákona cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie
vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie prípadne obmedzenie práva
vecného bremena k pozemkom a stavbám.

Podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno
dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

Podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného
plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje



vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo
vyvlastňovacom konaní.

Podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu.
Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu.
Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku, alebo sa obmedzuje iné právo k
pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku
alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými
ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený
požiada.

Podľa § 111 ods. 1 a 2 stavebného zákona, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za
vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej
znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej
alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.

Podľa § 111b ods. 1 stavebného zákona sa náhrada podľa § 111 poskytne v peniazoch, ak osobitný zákon
alebo dohoda pôvodného vlastníka s novým vlastníkom nepripúšťa iný spôsob. Za právo zodpovedajúce
vecnému bremenu možno poskytnúť náhradu aj vo vecnom plnení. Ak je možné majetkové vyrovnanie
za vyvlastnený pozemok pridelením náhradného pozemku a vyvlastnený s tým súhlasí, tento spôsob
vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch.

Podľa § 112 ods. 4 stavebného zákona sa bezvýslednosť dohody preukazuje doručenkou zaslanej
písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu
práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške ceny určenej podľa § 111 ods. 2
a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia,
bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.

Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z., ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade
za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume
zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu za
vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Stavebník diaľnice je povinný
určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi.

Podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom SR,
t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 OSP súd
preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

V ust. § 1 ods. 1 správneho poriadku určuje rozsah pôsobnosti správneho poriadku tak, že predmetom
tohto konania sú tie konania, v ktorých v oblasti verejnej správy, správne orgány rozhodujú o právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, ak osobitný zákon
neustanovuje inak. Z tohto znenia a po zrušení ust. § 2 správneho poriadku vyplýva, že podľa správneho
poriadku sa postupuje vždy, ak osobitný zákon jeho použitie výslovne nevylučuje.

Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že Krajský stavebný úrad po preskúmaní návrhu na
vyvlastnenie a všetkých priložených dokladov dospel k záveru, že sú splnené zákonom stanovené



podmienky na vyvlastnenie spoluvlastníckeho práva, a preto rozhodnutím Krajského stavebného úradu
podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona, v spojení s § 17 cestného zákona, vyvlastnil
spoluvlastnícke právo k pozemkom nachádzajúcim sa v k.ú. S. v rozsahu uvedenom vo výroku
rozhodnutia. Krajský stavebný úrad pri skúmaní zákonom stanovených podmienok vyvlastnenia
správne zistil, že na líniovú stavbu „Diaľnica D3 Brodno - Kysucké Nové mesto“ bolo vydané
príslušným stavebným úradom - mestom Žilina, územné rozhodnutie č. 2008/C-7489/Hl zo dňa
5.2.2010 (právoplatné dňa 11.10.2010), čím navrhovateľ vyvlastnenia preukázal súlad s cieľmi a
zámermi územného plánovania podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona. Nevyhnutnosť rozsahu
vyvlastnenia predmetných pozemkov krajský stavebný úrad posúdil na základe geometrického plánu
č. 36315583-038-07 zo dňa 21.2.2007 vyhotoveného spoločnosťou GEO 3 Trenčín s.r.o. so sídlom
v Trenčíne, overeného Správou katastra Kysucké Nové mesto dňa 14.6.2007 pod č. 228/07. Týmto
geometrickým plánom bola vo vyvlastňovacom konaní zdôvodnená nevyhnutnosť rozsahu záberu.

Súd je názoru, že Krajský stavebný úrad pri určovaní výšky náhrady za vyvlastnenie spoluvlastníckeho
práva k pozemku postupoval podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona, keď ako podklad pre určenie
primeranosti náhrady zohľadnil trhovú cenu nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku č. 5/2009 zo
dňa 7.1.2009 a znaleckého posudku č. 6/2009 zo dňa 9.1.2009 a ich doplnenia zo dňa 28.6.2012
vypracovaných podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení
neskorších predpisov P.. K. F., S. N. č. XXX, znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie, odhad hodnoty
nehnuteľností, pričom trhovou cenou nehnuteľností je kritérium ceny rovnakej alebo porovnateľnej
nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.

Súd poukazuje, že navrhovateľ vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní preukázal bezvýslednosť
dohody v súlade s § 112 ods. 4 stavebného zákona, podľa ktorého bezvýslednosť dohody je preukázaná
doručenkou písomnej výzvy na uzavretie dohody, ktorá musí obsahovať náležitosti špecifikované v § 112
ods. 4 stavebného zákona. Súd je názoru, že návrh kúpnej zmluvy (doručený žalobcovi dňa 3.4.2012)
nebol zo strany žalobcu akceptovaný, preto navrhovateľ vyvlastnenia na základe neúspešného pokusu
o získanie práva k nehnuteľnosti dohodou podal návrh na vyvlastnenie dňa 4.6.2012. Žalobcom nebol
akceptovaný ani opakovaný pokus na uzavretie dohody s navrhovateľom vyvlastnenia v rámci ústneho
konania v predmetnej veci dňa 23.7.2012.

Na ďalšiu námietku žalobcu týkajúcu sa poskytnutia náhradného pozemku, resp. vyššej náhrady za
vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom v jeho podielovom spoluvlastníctve súd poukazuje, že
stavebný zákon v § 111b ods. 1 pripúšťa pri splnení určených podmienok poskytnutie náhrady za
vyvlastnenie formou náhradného pozemku a v takom prípade má tento spôsob vecného plnenia
prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Ale jednou z týchto podmienok je skutočnosť, že
navrhovateľ vyvlastnenia má vo svojom vlastníctve pozemky, s ktorými môže disponovať, t.j. môže
ich ponúknuť na zámenu za pozemky, ktoré sú vo vlastníctve vyvlastňovaného a ktoré potrebuje
pre uskutočnenie stavby. Súd poukazuje, že stavebný zákon neukladá navrhovateľovi vyvlastnenia
povinnosť, aby kupoval, alebo inak získaval pozemky, resp. stavby za účelom zámeny, a preto v prípade,
ak navrhovateľ nedisponuje pozemkami, resp. stavbami spôsobilými na zámenu, je možno náhradu
za vyvlastnené pozemky, resp. stavby poskytnúť výlučne len v peniazoch. Navrhovateľ vyvlastnenia aj
podaním zo dňa 17.9.2012 uviedol, že nedisponuje žiadnymi náhradnými pozemkami, ktoré by mohol
použiť na zámenu a z tohto dôvodu môže poskytnúť žalobcovi náhradu za vyvlastnenie len formou
peňažnej náhrady.

Čo sa týka námietky žalobcu týkajúcej sa nesúhlasu žalobcu so stanovenou výškou náhrady za
vyvlastnené pozemky, súd uvádza, že Krajský stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom, keď
náhradu za vyvlastnenie určil podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona, podľa znaleckého posudku č.
5/2009 zo dňa 7.1.2009 a znaleckého posudku č. 6/2009 zo dňa 9.1.2009 a ich doplnenia zo dňa
28.6.2012 vypracovaných podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. znalcom P.. K. F.. Krajský stavebný
úrad postupoval tiež v súlade so zákonom a to podľa § 8 ods. 3 zákona o niektorých opatreniach
na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a vo výroku rozhodnutia krajského stavebného úradu odkázal
žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. S požiadavkou o vyššiu



náhradu (rozdiel oproti náhrade stanovenej vo vyvlastňovacom konaní) žalobca môže sa obrátiť na súd
s občiansko-právnou žalobou smerujúcou proti navrhovateľovi vyvlastnenia.

Na základe uvedených skutočností súd nemôže akceptovať argumentácie žalobcu a má za to, že
prvostupňový správny orgán i žalovaný postupovali v súlade so zákonom a že boli jednoznačne splnené
zákonom stanovené podmienky pre vyvlastnenie spoluvlastníckeho práva žalobcu.

Vzhľadom na uvedené krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že nakoľko je napadnuté
rozhodnutie i postup žalovaného v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňujú jeho zrušenie,
žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo na
ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.