Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/238/2013 z 13. 11. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 13. novembra 2013, sp. zn. 1S/238/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1013201789.1 Krajský súd Bratislava | 1S/238/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1013201789.1 | 2013-11-13 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Nečinnosti orgánu verejnej správy Citované ustanovenia: § 250t OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4b29d981-395e-4e2a-9f9b-19e941c4bba3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1013201789.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/238/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201789
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201789.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ IN.. V. K., W. XX, A., 2/ Q. N., rod. K., N., A.,
obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Elena Ľalíková, Podbrezovská 34, Bratislava proti odporkyni: Správa
katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, Ružová dolina 27, Bratislava proti nečinnosti orgánu verejnej
správy, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave ukladá odporkyni povinnosť konať a rozhodnúť vo veci návrhu na vklad
vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľností evidovaný pod č.k. M.-XXXXX/XX v lehote do 31.1.2014.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľom na účet právnej zástupkyne JUDr. Eleny Ľalíkovej trovy
konania vo výške 487,32 €, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 7.10.2013 sa navrhovatelia domáhali, aby krajský súd začal
konanie proti nečinnosti odporkyne a žiadali, aby odporkyni bola uložená povinnosť konať a rozhodnúť
vo veci návrhu na vklad vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľností, ktorý je evidovaný pod č.k.
V-XXXXX/XX v lehote do 3 dní. Súčasne sa domáhali náhrady trov konania. Vo svojom návrhu
navrhovatelia uviedli, že dňa 17.7.2012 doručili odporkyni návrh na vklad vlastníckeho práva do Katastra
nehnuteľností, týkajúci sa parcely č. XXX/X o výmere XXX m2 vedenej na LV č. XXXX, k.ú. B. V..
Rozhodnutím zo dňa 14.8.2012 odporkyňa prerušila konanie z dôvodu začatia dovolacieho konania.
Navrhovatelia uvádzajú, že Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 27.6.2013 sp.zn. 3Cdo 58/2012
dovolanie žalovaného zamietol, čím zostal rozsudok krajského súdu v právoplatnosti. Navrhovatelia
listami zo dňa 28.6.2013 a 29.7.2013 opakovane vyzývali odporkyňu na pokračovanie v prerušenom
konaní, odporkyňa napriek týmto skutočnostiam návrhu na vklad nevyhovela. Vzhľadom k tomu, že
navrhovatelia nemajú iný prostriedok nápravy, v nečinnosti príslušného správneho orgánu využívajú
inštitút ust. § 250t OSP a domáhajú sa, aby súd určil odporkyni povinnosť vo veci konať a rozhodnúť.

II.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení, ktoré súdu doručila dňa 4.11.2013 uviedla, že návrh na vklad
vlastníckeho práva bol prijatý správou katastra dňa 17.7.2012. Správa katastra tento návrh na vklad
dňa 14.8.2012 prerušila z dôvodu, že k pozemku parcelné číslo XXX/X je na LV č. XXXX k.ú. B. V.
zapísaná poznámka o začatí súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod č.k. 3Co
2/2012. Nakoľko sa jedná o nehnuteľnosť, ktorá je predmetom prevodu podľa darovacej zmluvy, ktorá
tvorí prílohu návrhu na vklad, vyriešenie tejto otázky je predbežnou otázkou konania návrhu o vklad
M.. V tomto prípade ide o vyriešenie predbežnej otázky, ktorá môže mať vplyv na povolenie vkladu
vlastníckeho práva, preto bol návrh na vklad č. M. prerušený z dôvodu riešenia predbežnej otázky.



Toto rozhodnutie bolo doručené všetkým účastníkom konania a účastníci sú teda vyrozumení a poučení,
že v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva sa bude pokračovať po vyriešení predbežnej otázky.
Odporkyňa má preto za to, že tvrdenie, že okresný úrad je v konaní nečinný, je neopodstatnené.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie a dospel k záveru, že návrh je dôvodný.

Podľa ust. § 250t ods. 1 OSP, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej
správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je
v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy, vo veci konať
a rozhodnúť, návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis.

Podľa odseku 4, veta prvá citovaného ustanovenia, súd o návrhu rozhodne bez pojednávania
uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,
predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako 3 mesiace, v ktorej je orgán
verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť.
Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa začína podaním žaloby, ktorá musí obsahovať
tvrdenie, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným
právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný. Nečinnosť je v podstate pasivita správneho orgánu vo
veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej či faktickej prekážky na
to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných
úkonov, alebo v zbytočných prieťahoch pri postupe správneho orgánu, ale môže sa prejaviť aj v
tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo
informáciou, prípadne zastaví konanie záznamom v spise a podobne. Povinnosťou navrhovateľa,
ktorú musí v návrhu uviesť, je odôvodnenie jeho tvrdenia, prečo by mal orgán verejnej správy konať,
resp. z ktorého ustanovenia slovenského právneho poriadku vyplýva tomuto orgánu verejnej správy
takáto pôsobnosť a právomoc, prípadne vecná a miestna príslušnosť pre vybavenie danej veci a
následne aj povinnosť vykonať požadovanú činnosť a prečo sa navrhovateľ domnieva, že mu svedčí
právo požadovať takéto konanie od orgánu verejnej správy, resp. prečo nečinnosť, ktorú doteraz
orgán verejnej správy vykonal možno kvalifikovane označiť ako nečinnosť. Všetky uvedené závery
sú významovo obsiahnuté vo výklade rozsahu slovného spojenia „nekonanie bez vážneho dôvodu“
spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom.

Podľa uznesenia NSSR č. 5Sžnč 1/2011 súd, ktorý je príslušný rozhodovať o návrhu proti nečinnosti
správneho orgánu, musí splnenie podmienok podľa § 250t ods. 1 OSP posudzovať individuálne vo
svetle okolností konkrétneho prípadu, rešpektujúc účel tohto právneho prostriedku, ktorým je poskytnutie
efektívnej a účinnej ochrany osoby, ktorej práva alebo právom chránené záujmy môžu byť dotknuté
nečinnosťou orgánu verejnej správy v konkrétnom konaní.

Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu dňa 17.7.2012 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho
práva vedený pod č.k. V-XXXXX/XX k pozemku parcelné č. XXX/X k.ú. A. - B. V.. Rozhodnutím zo dňa
14.8.2012 č. V-XXXXX/XX Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu príslušná na konanie o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam vo veci účastníkov J.. V. K. a spol. o návrhu na vklad do
katastra nehnuteľností podľa ust. § 31a písm. c) zákona č. 162/1995 Z.z. katastrálne konanie o návrhu
na vklad vlastníckeho práva týkajúce sa nehnuteľnosti vedenou Správou katastra pre hl. mesto SR
Bratislavu na LV č. XXXX, k.ú. B. V. a to pozemku registra C KN s parcelným číslom XXX/X, zastavané



plochy a nádvoria o výmere XXX m2 prerušil. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že v
danom prípade k pozemku parcelné č. XXX/X je na LV č. XXXX k.ú. B. V. zapísaná poznámka o začatí
súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod č.k. 3Co 2/2012. Vzhľadom k tomu, že
odporkyňa vyriešenie tejto otázky považovala za vyriešenie predbežnej otázky konania návrhu na vklad,
postupovala podľa ust. § 31a písm. a) a konanie o návrhu na vklad prerušila.

Podľa ust. § 49 ods. 1 a 2 správneho poriadku v jednoduchých veciach, najmä, ak možno rozhodnúť
na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. V
ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo
veci do 30 dní od začatia konania, vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní. Ak
nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací
orgán. Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30 prípadne 60 dní, je povinný o tom účastníka konania
z uvedených dôvodov upovedomiť.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že správny orgán vo veci rozhoduje v zákonom určenej lehote.

Z obsahu spisu predloženého odporkyňou vyplýva, že odporkyňa v predmetnej veci prerušila konanie z
dôvodu prebiehajúceho súvisiaceho konania pred Krajským súdom v Bratislave.

Súd zistil, že vo veci vedenej pred Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. 3Co 2/2010 bol vyhlásený
rozsudok dňa 13.10.2011. Voči tomuto rozsudku bolo podané dovolanie, o ktorom bolo rozhodnuté
rozsudkom NSSR sp.zn. 3Cdo 58/2012 zo dňa 27.6.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.7.2013.

Podľa ust. § 29 ods. 4 správneho poriadku, správny orgán v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo
na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo
uplynula lehota uvedená v odseku 2.

V prejednávanej veci súd zistil, že prekážka, pre ktorú bolo konanie prerušené (vedenie súdneho konania
pred Krajským súdom v Bratislave) nesporne pominula právoplatným rozhodnutím o veci pred dovolacím
súdom (NSSR 3Cdo 58/2012).

V tomto prípade správny poriadok prikazuje správnemu orgánu podľa vyššie citovaného ustanovenia
§ 29 ods. 4 pokračovať v správnom konaní, ktoré svojim rozhodnutím prerušil. Pasívne správanie sa
správneho orgánu, ktorý by nepokračoval v súlade s týmto ustanovením je možné považovať z právneho
hľadiska ako nečinnosť.

Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd konštatoval, že návrh navrhovateľov je dôvodný,
a preto rozhodol podľa ust. § 250t ods. 4 OSP tak, že návrhu vyhovel a odporkyni prikázal vo veci konať
a rozhodnúť.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250t ods. 5 OSP a úspešným navrhovateľom priznal
právo na náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci, za právne zastúpenie dvoch
navrhovateľov á 130,16 € znížené o 65,06 € (§ 13 ods. 2 vyhlášky o odmeňovaní advokátov) + 2x režijné
výdavky 7,81 € + 20 % DPH, čo spolu predstavuje 487,32 €, nakoľko právna zástupkyňa navrhovateľov
je platiteľkou DPH.

Súdny poplatok navrhovatelia neplatili, nakoľko predmetné konanie je podľa ust. § 4 ods. 1 písm. i)
zákona o súdnych poplatkoch oslobodené od platenia súdneho poplatku.



Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

Podľa ust. § 250t ods. 7 OSP proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný

prostriedok.