{"guid": "6a739c81-5faf-4289-b285-53345b17bd6e:372aef05-f44b-4dcb-af5b-a4453aa634ac", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1013201970.1", "spisova_znacka": "12Sp/2/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 12Sp/2/2013 z 14. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. novembra 2013, sp. zn. 12Sp/2/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1013201970.1", "identifikacne_cislo": "1013201970", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr Peter Pulman", "sudca_id": 1304, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-pulman-1304", "datum_vydania": "2013-11-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. d) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-e", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. e) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/372aef05-f44b-4dcb-af5b-a4453aa634ac", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1013201970.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1013201970.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1013201970.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 12Sp/2/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201970
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201970.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Mariánom Degmom, v právnej veci
navrhovateľa: Y. J. J., muža, narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka G. D. Ľ. N., zastúpeného
AK ŠKAMLA, s.r.o., Mgr. Martin Škamla, advokát so sídlom Makovického 15, Žilina, proti odporcovi:
Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej
polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava,
o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. PPZ-HCP-BA6-153-009/2013-AV-CHO zo dňa
18.10.2013 takto

r o z h o d o l :

Súd  z r u š u j e   podľa ust. § 250j ods. 2, písm. d) a e) O.s.p. rozhodnutie odporcu          č. PPZ-HCP-
BA6-153-009/2013-AV-CHO zo dňa 18.10.2013  a vec    v r a c i a  odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu navrhovateľa titulom trov
konania 331,13 €, v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 7. 11. 2013 právnym zástupcom navrhovateľa
podaný opravný prostriedok, ktorý tento podal dňa 28.10.2013 proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej
polície PZ Bratislava č.  PPZ-HCP-BA6-153-009/2013-AV-CH vydaného dňa 18.10.2013, ktorým bolo
rozhodnuté o zaistení navrhovateľa  dňom 18.10.2013 o 16.15 hod. a jeho následnom umiestnení v
Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov a to do 18.1.2014. Spolu s  predložením  odvolania
navrhovateľa odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu ako aj  kompletný administratívny spis danej
veci sa týkajúci.

Z obsahu pripojeného administratívne spisu  súd zistil, že dňa 18.10.2013 sa dostavil navrhovateľ na
pracovisko Oddelenia cudzineckej polície  PZ Bratislava za účelom podania žiadosti o tolerovaný pobyt
v zmysle § 58 ods. 2 písm. b/  zákona číslo 404 /2011 Z.z. Následne boli realizované úkony, ktoré vyústili
do vydania predmetného rozhodnutia o jeho zaistení  a  umiestnení v Útvare policajného zaistenia pre
cudzincov Medveďov do 18.1.2014. V dotknutom rozhodnutí bolo uvedené, že zaistenie navrhovateľa,
ktorý je žiadateľom o udelenie azylu na území Rakúskej republiky sa uskutočnilo podľa ustanovenia
§ 88 ods.1 písm.  c/ zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Rady
(ES) č. 343/2003 z 18.2.2003, kde sú ustanovené kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu
zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte príslušníkom tretej krajiny a
začatého konania Dublinským strediskom Migračného úradu Ministerstva vnútra SR pod číslom MU-I/
DS-Ž-2013.



V odôvodnení odvolaním navrhovateľa napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že  po uskutočnení
lustrácie v  dostupných evidenciách bolo zistené, že navrhovateľ má na území Slovenskej republiky
podanú žiadosť o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov a taktiež, že bol žiadateľom o azyl, avšak jeho
žiadosť bola dňa 16.8.2013  právoplatne zamietnutá . Tiež bolo zistené, že  v minulosti požiadal o
udelenie azylu v inom členskom štáte a bolo začaté konanie podľa Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 a
Rakúska republika sa navrhovateľa rozhodla podľa článku č. 16 ods. 1 písm. c/ dublinského nariadenia
prijať naspäť, nakoľko jeho žiadosť je v procese posudzovania, nachádza sa na území iného členského
štátu bez povolenia, čím súhlasila s jeho odovzdaním na svoje územie.

Ďalej je v  rozhodnutí uvedené, že v začatom konaní vo veci svojho zaistenia pred správnym orgánom
navrhovateľ uviedol, že na územie Slovenskej republiky pricestoval dňa 9.1.2013 zo svojej domovskej
krajiny (cestoval cez Turecko, Grécko, Srbsko, Maďarsko) a následne dňa 14.1.2013 požiadal o azyl.
V rokoch 2011 až 2013 žil nelegálne v Taliansku a v mesiaci január roku 2013 sa tri dni zdržiaval v
Rakúsku, pričom poprel, že by požiadal v Rakúsku alebo v inom členskom štáte  Európskej únie o azyl.

Záverom napadnutého rozhodnutia správny orgán zdôraznil, že zaistenie navrhovateľa (účastníka
správneho konania) je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd nakoľko má za preukázané, že je žiadateľom o udelenie azylu na území iného
členského štátu, čo je aj základom pre začiatok konania o zaistenie na účel výkonu jeho prevozu z
územia Slovenskej republiky na územie Rakúska, k čomu priamo slúži inštitút zaistenia. Dĺžku doby
zaistenia stanovil (v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov) do 18.1.2014 dôvodiac dôkladným
vyhodnotením  osoby navrhovateľa, berúc do úvahy informácie poskytnuté Útvarom policajného
zaistenia Medveďov, ktorý na jeho dopyt uviedol takúto dĺžku doby zaistenia ako nutnú na vykonanie
úkonov potrebných k realizovaniu prevozu .

Voči tomuto rozhodnutiu správneho orgánu podal dňa 28.10.2014 navrhovateľ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu opravný prostriedok, v ktorom namietol nesprávne právne posúdenie veci,
vyskytnutie vady, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť dotknutého rozhodnutia, nepreskúmateľnosti
rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako aj nezákonnosť rozhodnutia pre
neúplnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť jeho výroku.

V prvom rade navrhovateľ uviedol, že keď sa dňa 18.10.2013 dostavil na oddelenie odporcu,  požiadal
o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky, pričom nebol  zaistený a nebol v konaní
o udelenie azylu a to ani v Rakúsku. Napriek tomu odporca  postupoval v rozpore so zákonom a jeho
žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu neprijal         (podľa § 59 ods. 2 zákona o azyle neboli splnené
podmienky na to, aby odporca neprijal jeho žiadosť o tolerovaný pobyt na území Slovenska), ale rozhodol
o jeho zaistení - vec nesprávne posúdil a v jeho konaní sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť jeho rozhodnutia.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že k jeho zaisteniu došlo na základe rozhodnutia Dublinského strediska
Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. MU-I/DS-Ž-2013 za účelom zabezpečenia
jeho prevozu do Rakúska, ktoré sa má zrealizovať do polovice mesiaca november 2013. Po uplynutí tejto
lehoty nebude jeho presun na územie Rakúska na základe vyššie uvedeného rozhodnutia možný, účel
jeho zaistenia zanikne, ďalšie pozbavenie jeho osobnej slobody sa stane neúčelným a nezákonným.
Preto ak v napadnutom rozhodnutí odporca určil lehotu jeho zaistenia do 18.1.2014 nesprávne právne
posúdil vec a rozhodnutie je súčasne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Taktiež namietal nezákonnosť rozhodnutia a to pre neúplnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť jeho
výroku, keďže z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, pre ktorý z dvoch dôvodov v zmysle § 88 ods.
1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov (prvý- existencia rizika úteku,  druhý- vyhýbanie alebo bránenie
procesu prípravy prevozu) bol zaistený, pričom dôvod nie je možné zistiť ani z obsahu odôvodnenia
rozhodnutia. Je manželom občianky SR (čo je aj dôvod, pre ktorý požiadal o povolenie na trvalý pobyt),
úkonom príslušných orgánov sa nevyhýba, zdržiava sa na adrese známej príslušným orgánom.



Záverom  namietol, že v napadnutom rozhodnutí  odporca neskúmal efektívnosť a účelnosť jeho
zaistenia tak, ako to vyžaduje Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd        (článok 5 ods.1 písm. f),
v zmysle ktorého,  aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody, musí byť efektívne a účelné.

K podanému opravnému prostriedku navrhovateľom sa písomne  vyjadril odporca s tým, že
navrhovateľove námietky podľa jeho názoru nevychádzajú zo skutkového stavu veci a nekorešpondujú
s jeho zisteniami, neobsahujú žiadne nové dôkazy resp. skutočnosti, ktoré by viedli k zrušeniu jeho
rozhodnutia. Svoje rozhodnutie považuje za obsahovo zrozumiteľné vydané v súlade  so všeobecne
záväznými právnymi predpismi ako aj medzinárodnými zmluvami a dohovormi.

Odporca sa postupne vyjadril k jednotlivým námietkam  v navrhovateľom podanom opravnom
prostriedku. K námietke, že osobu s tolerovaným pobytom na území SR nie je možné zaistiť a on
postupoval v rozpore so zákonom ak  žiadosť navrhovateľa o udelenie tolerovaného pobytu neprijal
a rozhodol o jeho zaistení uviedol, že povinnosťou navrhovateľa pri podaní žiadosti o udelenie
tolerovaného pobytu bolo priložiť doklady, ktorými by potvrdzoval skutočnosti odôvodňujúce udelenie
tolerovaného pobytu, čo však neurobil a preto jeho žiadosť neprijal. K námietke ohľadom stanovenia
lehoty zaistenia navrhovateľa stanovenej do 18.1.2014 odporca uviedol, že takúto lehotu určil po
dôkladnom vyhodnotení osoby navrhovateľa ako aj získaných podkladov. Stanovená lehota je plne
súladná zo Zákonom o pobyte cudzincov a je to aj lehota, počas ktorej sa zabezpečí dublinský transfer
navrhovateľa do Rakúska. Ohľadom námietky o neurčitosti výroku napadnutého rozhodnutia uviedol ,
že z celého jeho administratívneho spisu jasne vychádza, že navrhovateľ nemá na území Slovenskej
republiky udelený žiadny druh pobytu, z čoho vychádza odôvodnené riziko jeho úteku. Táto skutočnosť
je jasne zadefinovaná v zákone o pobyte cudzincov, vyplýva z administratívneho spisu a preto k tejto
veci sa v rozhodnutí nepovažoval za potrebné bližšie vyjadriť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci prejednal vec v rozsahu
a dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na
nariadenom pojednávaní konanom dňa 15.11.2013  a zároveň sa oboznámil s obsahom pripojeného
administratívneho spisu správneho orgánu.

Podľa § 244 ods.1,2,3 O.s.p. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov  zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Správnom súdny  preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len rozhodnutie a postup správneho orgánu).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických  priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l ods.1,2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.



Podľa § 88 ods. 1 písm. c) bod 1 , 2 z.č. 404/2011 Z.z.  policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka
tretej krajiny

c) na účel zabezpečenia prípravy jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85) ak

1. existuje riziko jeho úteku, alebo

2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho prevozu.

Podľa § 47 ods. 1, 3  Správneho poriadku Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p  súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel
k záveru, že

d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,

e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Na nariadenom pojednávaní konanom dňa 15.11.2013 v súlade s § 101 ods.2 O.s.p.        (neprítomný
právny zástupca navrhovateľa sa ospravedlnil),  prítomný zástupca odporcu po oboznámení sa
s faxovým podaním právneho zástupcu navrhovateľa uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava
svojho písomného vyjadrenia k podanému opravnému prostriedku navrhovateľa. Zároveň uviedol, že
navrhovateľ bol zo zaistenia prevezený na územie Rakúskej republiky, kde bol prevzatý.

Súd po preskúmaní rozhodnutia odporcu v rozsahu a dôvodov uvedených v navrhovateľom podanom
opravnom prostriedku a po oboznámení sa z obsahom predloženého administratívneho spisu odporcu
musí  ohľadom námietky navrhovateľa o výroku napadnutého rozhodnutia uviesť, že tento je podľa súdu
v dôsledku absencie uvedenia  konkrétneho zákonného dôvodu podľa § 88 ods.1 písm. c) z.č. 404/2011
Z.z. ustanovujúceho dva rozdielne dôvody umožňujúce zaistenie cudzinca neúplný a neurčitý, pričom
ani z odôvodnenia predmetného rozhodnutia nie je možné ustáliť, pre ktorý z týchto dvoch (rozdielnych
a samostatných) zákonných dôvodov došlo v danom prípade k zaisteniu  navrhovateľa. Táto skutočnosť
spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Súd zaoberajúc sa námietkou navrhovateľa ohľadom samotného zaistenia ako aj lehoty zaistenia v
rozhodnutí uvádza , že (aj keď lehota zaistenia bola stanovená v súlade s § 88 ods. 4 z.č. 404/2011
Z.z.) samotné zaistenie je vážnym zásahom do základného ľudského práva na osobnú slobodu
(garantovanú medzinárodnými dokumentmi, Ústavou SR), z čoho vyplýva povinnosť správneho orgánu
riadne odôvodniť účel obmedzenia osobnej slobody účastníka konania ako aj samotnú dĺžku zaistenia.
Odporca sa však v rozhodnutí hľadiskom účelnosti a efektívnosti zaistenia navrhovateľa pre potreby
zabezpečenia prípravy jeho prevozu na územie Rakúska nijako nezaoberal, okrem konštatovania, že
jeho zaistenie je v súlade s čl. 5 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
nakoľko mal za preukázané , že je žiadateľom o udelenie azylu v inom členskom štáte, ktorý súhlasil
s jeho prevzatím na svoje územie, pričom k prevozu priamo slúži inštitút zaistenia. Povinnosťou
odporcu však bolo uviesť a odôvodniť konkrétne skutočnosti osvedčujúce predpoklad, že zaistenie



navrhovateľa je v danom prípade potrebné. Nie je dostačujúce, ak prípadné odôvodnenie zaistenia
ako aj odôvodnenie dĺžky zaistenia by  vyplývalo iba z obsahu administratívneho spisu (ako to uviedol
odporca vo svojom vyjadrení), ale všetky relevantné zistenia a skutočnosti vedúce správny orgán
(odporcu) k vydaniu rozhodnutia o zaistení a stanoveniu konkrétnej dĺžky zaistenia musia byť uvedené
a aj riadne odôvodnené v rozhodnutí, inak je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo pre nedostatok dôvodov. Taktiež samotnú v rozhodnutí stanovenú lehotu zaistenia navrhovateľa
odporca nijako nezdôvodnil okrem  nič bližšie neuvádzajúceho odvolania sa na vyhodnotenie osoby
navrhovateľa a vyjadrenia ÚPZC Medveďov o potrebe vykonávania úkonov potrebných k realizácii
prevozu navrhovateľa. Súd ďalej uvádza, že pre úplnosť odôvodnenia zaistenia a jeho dĺžky je potrebné,
aby odporca sa v rozhodnutí zaoberal aj tým,  prečo nie je možný prevoz navrhovateľa za jeho slobody,
ako aj tým, prečo celková dĺžka zaistenia uvedená v rozhodnutí presahuje 6 mesiacov od oznámenia
Rakúska o prevzatí zodpovednosti za posúdenie navrhovateľovej žiadosti o azyl (podľa čl. 20 ods. 2
môže byť táto lehota za splnenia stanovených skutočností predĺžená maximálne do 18 mesiacov), keďže
k zaisteniu navrhovateľa došlo na účel prípravy jeho prevozu do Rakúska (podľa Nariadenia rady (ES)
č. 343/2003 ) v zmysle rozhodnutia  Migračného úradu Ministerstva vnútra SR č. MU- I/DS-Ž-2013. Podľa
tohto rozhodnutia sa mal prevoz navrhovateľa uskutočniť do polovice mesiaca november 2013. Preto
stanovenie lehoty zaistenia do 18.1.2014  musel v rozhodnutí o zaistení odporca odôvodniť zákonnými
dôvodmi (uväznenie žiadateľa -navrhovateľa  alebo jeho skrývanie sa) , čo však neučinil.

Ohľadom námietky navrhovateľa o vyskytnutí vady konania odporcu, ktorá mohla mať vplyv na
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia (neprijatie navrhovateľovej žiadosti o udelenie tolerovaného
pobytu) súd uvádza, že podľa jeho názoru odporca nepostupoval v súlade s ustanoveniami z .č. 404/2011
Z.z. , keď neprijal navrhovateľovu žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu na území SR , nakoľko neboli
splnené podmienky podľa § 59 ods. 2 zák. č. 404/11 Z.z.  o možnosti neprijatia takejto žiadosti.  Neprijatie
žiadosti v svojom vyjadrení odporca zdôvodnil nepredložením dokladov navrhovateľom potrebných k
prijatiu uvedenej žiadosti , čo však nie je zákonný dôvod k neprijatiu žiadosti , ale k vydaniu rozhodnutia
o jej zamietnutí  (§ 59 ods.12  z.č. 404/2011 Z.z.)  a takto mal odporca aj postupovať.

Vzhľadom k tomu , že v priebehu pojednávania súd zistil, že navrhovateľ, ktorý bol odporcom
medzičasom zaistený bol prevezený na územie Rakúska kde bol aj prevzatý,  súd už nerozhodoval o
navrhovateľovom bezodkladnom prepustení zo zaistenia (§ 250sa ods. O.s.p.) .

Na základe vyššie uvedených dôvodov  súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec  mu vrátil s
tým, že v ďalšom konaní bude odporca viazaný vysloveným právnym názorom súdu (250r  O.s.p.) v
tomto rozhodnutí .

O trovách  konania rozhodol súd  podľa § 250k ods.1 v spojení s § 250l ods. 2 Osp. a priznal vo veci plne
úspešnému navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi . Trovy konania navrhovateľa predstavujú trovy
jeho právneho zastúpenia v celkovej výške 331,13  € a to za nasledovné úkony právnej služby - príprava
a prevzatie právneho zastúpenia,  písomné podanie na súd vo veci samej - opravný prostriedok, pri
výške úkonu právnej služby                 130,16 €, 2 krát paušálna náhrada - 7, 81  € a 20% DPH (§
11 ods.4, § 14 ods. 1 písm. a), d)    vyhl.  MS SR č. 655/2004 Z.z.).  Súd nepriznal navrhovateľovi ním
vyčíslenú a uplatnenú náhradu trov konania za tri úkony právnej služby, nakoľko úkon právnej služby -
písomné podanie došlé súdu 15.11.2013 nepokladá za účelný, keďže nešlo o úkon vyžiadaný súdom a
toto podanie je obsahovo totožné s jeho predchádzajúcim písomným podaním - opravným prostriedkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.). Rozsudok,  proti ktorému nie je možné
podať odvolanie je právoplatný a vykonateľný dňom vyhlásenia (§ 250sa ods.3 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}