Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/435/2013 z 17. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. septembra 2013, sp. zn. 2Co/435/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1013895187.1 Krajský súd Bratislava | 2Co/435/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1013895187.1 | 2013-09-17 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 53 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/207c27cd-e391-46f4-aa65-74397d2b2a07 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1013895187.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/435/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013895187
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013895187.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: J.. J. X. D. L.
K. Á. B. , D., I. V.. Č.. X, P., zastúpený Mgr. Ing. Róbertom Havlátom, advokátom v Bratislave, Rudnayovo
nám. č. 1, proti odporcovi: S.. J. P. F. O. Á. Q. , bytom R. C.. Č.. XX, P., o zaplatenie sumy 813,83 €, s
príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 18. septembra
2012, č.k. 21 C 22/2007-204, na odvolanie odporcu proti uzneseniam Okresného súdu Bratislava I. zo
dňa 29. februára 2012, č.k. 21 C 22/2007-165, zo dňa 18. decembra 2012, č.k. 21 C 22/2007-213, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd

rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 18. septembra 2012, č.k. 21 C 22/2007-204,

uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 29. februára 2012, č.k. 21 C 22/2007-165,

uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 18. decembra 2012, č.k. 21 C 22/2007-213,

p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I. rozsudkom, v poradí druhým, zo dňa 18.9.2012, č.k. 21 C
22/2007-204, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 813,83 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 13 % ročne od 9.5.2003 do zaplatenia a náhradu trov konania spočívajúcich v
zaplatenom súdnom poplatku v sume 40,66 € (1.225,-- Sk), všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 13.4.2005 (keď
pôvodne bola vec vedená pod sp.zn. 1 Ro 1142/2005) domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť
mu sumu 24.517,50 Sk (813,83 €) spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od
9.5.2003 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Dňa 30.1.2003 uzatvoril s odporcom zmluvu o poskytovaní
právnych služieb, na základe ktorej poskytol odporcovi (obvinenému v trestnej veci) právne služby podľa
zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii. Dňa 18.3.2003 uzatvoril s odporcom ďalšiu
zmluvu o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej poskytol odporcovi v
civilnom súdnom konaní právne služby podľa vyššie uvedeného zákona. Za poskytnuté právne služby
v trestnej veci vystavil odporcovi dňa 30.4.003 daňový doklad č. XXXXXXX, splatný dňa 8.5.2003, na
sumu 19.847,50 Sk a za poskytnuté právne služby v civilnom konaní odporcovi vystavil toho istého dňa
daňový doklad č. XXXXXXX, splatný dňa 8.5.2003, na sumu 4.670,-- Sk. Napriek upomienke odporca



svoju povinnosť nesplnil. Faktúry odporcovi nezasielal poštou, prebral ich odporca osobne na poslednom
stretnutí, ktoré sa uskutočnilo dňa 30.4.2003, ktorá skutočnosť sporná nie je.

Rozsudkom, v poradí prvým, zo dňa 8.6.2010, č.k. 21 C 22/2007-58, súd prvého stupňa uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 813,83 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od
9.5.2003 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave
uznesením zo dňa 28.1.2011, č.k. 4 Co 382/2010-69, napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo jednoznačne,
žeby bola odporcovi poskytnutá právna služba vo vyfakturovanom rozsahu, a to či už sa jednalo o úkony,
ktoré možno preveriť z obsahu súdnych spisov, alebo o úkony poskytnuté mimo súdneho konania; súd
nevykonal základný dôkaz, a to výsluch odporcu a tiež neodôvodnil svoj záver o doručení faktúr dňa
30.4.2003. Preto uložil súdu prvého stupňa riadne zistiť skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotiť a
opätovne rozhodnúť vo veci.

V ďalšom konaní po vykonaní, doplnení, dokazovania, súd prvého stupňa mal zistený, nepochybný,
nasledovný skutkový stav veci. Navrhovateľ ako advokát s odporcom ako klientom uzatvoril dňa
30.1.2003 a 18.3.2003 zmluvy o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorých sa navrhovateľ
zaviazal poskytnúť právne služby v tam uvedených veciach a odporca sa zaviazal za
poskytnuté právne služby odmenu navrhovateľovi zaplatiť určenú dohodnutým spôsobom. Navrhovateľ
si poskytnuté služby riadne vyčíslil, avšak odporca mu odmenu neuhradil. Obe faktúry zo dňa 30.4.003,
č. XXXXXXX, splatnú dňa 8.5.2003, na sumu 19.847,50 Sk, zo dňa 8.5.2003, č. XXXXXXX, splatnú
dňa 8.5.2003, na sumu 4.670,-- Sk, boli odporcovi osobne odovzdané dňa 30.4.2003, v tej dobe bol
odporca ešte súčinný a nebolo treba zasielať mu ich poštou. O odovzdaní svedčí rukou písaný záznam
na zozname úkonov. V bode 4.1 sa zmluvné strany dohodli na hodinovej odmene advokáta podľa
§ 6 a nasl. vyhlášky č. 163/2002 Z.z. v sume 50,-- € v protihodnote v slovenských korunách, bez
DPH, kde pre prepočet EUR na SKK bol rozhodný najvyšší kurz NBS vyhlásený v deň vystavenia
faktúry; obe faktúry boli vystavené v slovenských korunách spolu s DPH a spolu s časovou špecifikáciou
práce. Odporca sa zaviazal okrem dohodnutej odmeny zaplatiť navrhovateľovi aj náhradu vyúčtovaných
hotových výdavkov, taktiež sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu za stratu času vo výške 1/2 z
hodinovej odmeny za každú aj začatú hodinu strateného času. Splatnosť faktúry bola dohodnutá na
7 dní od prevzatia. Navrhovateľ v uvedenej trestnej veci vykonal rokovanie s klientom v dňoch 30.1.
2003, 14.3.2003 a 15.4.2003, dňa 16.4.2003 bol nahliadať do spisu a vykonal štúdium podkladov -
zápisníc o výsluchoch a tiež dňa 17.4.2003 vypracoval sťažnosť proti uzneseniu policajného orgánu
o odmietnutí veci. Za poskytnuté právne služby v predmetnej trestnej veci navrhovateľ odporcovi dňa
30.4.2003 vystavil faktúru č. 3052003, so splatnosťou do 8.5.2003 na sumu 425,-- €, čo pri kurze NBS
1 € = 40,965 Sk predstavovalo sumu 17.410,10 Sk bez DPH a sumu 19.847,50 Sk so 14 % DPH,
faktúru odporca osobne prevzal dňa 30.4.2003. Dňa 18.3.2003 uzatvoril navrhovateľ s odporcom ďalšiu
zmluvu o poskytovaní právnych služieb, v rámci ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytovať za vyššie
uvedených podmienok odporcovi ako klientovi právne služby v konaní o rozvod manželstva. V danej
občianskoprávnej veci navrhovateľ vykonal rokovanie s klientom dňa 18.3.2003, dňa
19.3.2003 vypracoval podanie - žiadosť o odročenie pojednávania a dňa 20.3.2003 spracoval podanie
na súd - návrh na vykonanie dôkazov, taktiež zastupoval v uvedený deň odporcu na pojednávaní. Za
poskytnuté právne služby v predmetnej veci navrhovateľ vystavil odporcovi dňa 30.4.2013
faktúru č. XXXXXXX, so splatnosťou do 8.5.2003, v sume 100,-- €, čo pri kurze NBS 1 € = 40,965 Sk
predstavovalo sumu 4.096,50 Sk bez DPH a sumu 4.670,-- Sk so 14 % DPH, odporca faktúru prevzal
dňa 30.4.2003. Svedok R.. I. B. odporcu spoznal ako začínajúci advokát u navrhovateľa
začiatkom roku 2003. S odporcom boli spísané dve zmluvy o poskytovaní právnych služieb, trestné aj
civilné konanie spolu súviseli, vec odporcu bola jednou z prvých, ktorú u navrhovateľa riešil a predložené
doklady o poskytnutých právnych službách zodpovedajú poskytnutým právnym službám odporcovi. S
úkonmi bol odporca oboznámený vždy vopred, tieto nenamietal a nenamietal ani následne predložené
faktúry, ktoré zodpovedajú poskytnutým službám. Faktúry bežne zasielali poštou, ale mohli byť odporcovi
odovzdané aj pri stretnutí a je vysoko pravdepodobné, že sa tak stalo dňa 30.4.2003. Koncom roku
2003 nastali s odporcom komunikačné problémy čo sa týka uplatnenej odmeny. Vykonané úkony
zaznamenával v informačnom systéme aj s presným časom, čoho sa týkali a kedy boli vykonané;
záznam zodpovedá skutočne vykonaným úkonom. Odporca sa ani po vrátení veci súdu prvého stupňa
nevyjadril a napriek tomu, že bol riadne a včas predvolaný na pojednávania konané dňa 24.5.2011,
21.10.2011, 13.12.2011, 27.1.2012, 22.5.2011 a 18.9.2012, na tieto sa nedostavil a



svoju neprítomnosť včas a preukázanými vážnymi dôvodmi neospravedlnil. Navrhovateľ sa na posledný
určený termín pojednávania dňa 18.9.2012 nedostavil, pričom ospravedlnil svoju neprítomnosť a súhlasil
s tým, aby súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p. vec na uvedenom pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov
konania.

Navrhovateľ preukázal vypracovanie písomných úkonov pre odporcu faktúrami zo dňa 30.4.2003.
Odporca sa napriek tomu, že mu bol návrh riadne doručený, k tomuto v priebehu celého
konania nevyjadril, nerozporoval konkrétnym dôvodom žiadnu z navrhovateľom
tvrdených skutočností a nežiadal vykonanie žiadnych dôkazov, pričom zároveň vykonanie a správnosť
všetkých vyfakturovaných úkonov (vrátane rokovaní s klientom) zrejmých aj z ich
prehľadu potvrdil aj svedok R.. I. B. vo svojej výpovedi. Vykonané dôkazy súd prvého stupňa vyhodnotil
jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach podľa ustanovenia § 132 O.s.p. Mal za preukázané,
že navrhovateľ ako advokát s odporcom ako klientom uzatvoril dňa 30.1.2003 a 18.3.2003 zmluvu o
poskytovaní právnych služieb, na základe ktorých sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť právne služby v
určených veciach a odporca sa zaviazal zaplatiť odmenu v zmysle dohody. Navrhovateľ si poskytnuté
služby riadne vyčíslil, avšak odporca mu odmenu neuhradil; nestalo sa tak doteraz. Z uvedeného dôvodu
súd dospel k záveru, že navrhovateľ v zmysle ustanovenia § 19 zákona č. 132/1990 Zb. preukázal
uplatnený nárok v plnom rozsahu a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť odmenu navrhovateľovi spolu
v sume 24.517,50 Sk (19.847,50 Sk + 4.670,-- Sk), t.j. v sume 813,83 €. Keďže odporca
svoju povinnosť nesplnil riadne a včas v lehote splatnosti do 8.5.2003, navrhovateľovi priznal aj úroky z
omeškania od nasledujúceho dňa, 9.5.2003, vo výške zodpovedajúcej dvojnásobku diskontnej sadzby
NBS ku dňu 9.5.2003. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 19 ods. 1, 2, § 52 zákona č. 132/1990 Zb. o
advokácii v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetných zmlúv o právnej pomoci, § 1 ods. 2,
§ 2 ods. 1, § 6 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. l O.s.p. Napokon v rozsudku
dal účastníkom podrobné zákonné poučenie o možnosti podať odvolanie (mieste, čase, náležitostiach
podľa ustanovenia (§ 204 ods. l, § 205 ods. 1, 2 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca dôvodiac len tým, že s pohľadávkou navrhovateľa
nesúhlasí v plnom rozsahu, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
posúdenia veci, nakoľko navrhovateľom predložené doklady sa nezakladajú na pravde. Preto ešte raz
žiadal daný rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť v plnom rozsahu. Neuviedol presne, aké doklady
predložené navrhovateľom sa nezakladajú na pravde, v čom je pravda. Vôbec nenamietal čas uzavretia
zmlúv o poskytovaní právnych služieb, ich obsah, skutočne poskytnuté právne služby navrhovateľom,
obsah doručených faktúr, výšku a ani samotný výpočet odmeny za skutočne poskytnuté právne
služby navrhovateľom; nenamietal ani čas omeškania, výšku sankcie v dôsledku omeškania s plnením
peňažného dlhu. Napokon odporca nenamietal ani výšku a dôvodnosť navrhovateľovi priznanej náhrady
trov konania.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa ako správny po vecnej a formálnej stránke potvrdiť. Odvolanie odporcu považoval
za neopodstatnené. Prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie a vec správne právne posúdil.
Žiadal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon
právnej služby za vyjadrenie k odvolaniu v sume 51,45 €, režijný paušál v sume 7,63 €, spolu 59,08 €.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 29.2.2012, č.k. 21 C 22/2007-165, podľa ustanovenia § 53 ods.
l O.s.p. uložil odporcovi poriadkovú pokutu v sume 150,-- €, ktorú je povinný zaplatiť na účet súdu
prvého stupňa do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd
prvého stupňa vo veci určil termín pojednávania na deň 13.9.2011, na ktoré bol odporca riadne a včas
predvolaný, avšak dňa 12.9.2011 zaslal súdu žiadosť o odročenie pojednávania z vážnych zdravotných
dôvodov. Listom zo dňa 13.9.2011 súd odporcu vyzval, aby preukázal uvedené zdravotné dôvody a
zároveň ho predvolal na pojednávanie konané dňa 21.10.2011. Odporca zaslal lekársku správu, z
ktorej ale nevyplýval dôvod, pre ktorý sa na pojednávanie nemohol dostaviť. Na pojednávanie dňa
21.10.2011 sa odporca opätovne nedostavil; súd ho listom zo dňa 2.11.2011 opätovne vyzval, aby



doložil doklad o práceneschopnosti a predvolal ho na termín pojednávania dňa 13.12.2011. Odporca
súdu oznámil, že bol dňa 21.10.2011 hospitalizovaný v Nemocnici Q.. Súd ale zistil, že odporca v
predmetnej nemocnici hospitalizovaný nebol, na deň 21.10.2011 mu práceneschopnosť vystavená
nebola. Súd prvého stupňa opätovne vyzval odporcu listom zo dňa 21.11.2011, aby uviedol, prečo sa
nezúčastnil pojednávaní dňa 13.9.2011, 21.10.2011 a aby oznámil, v ktorom nemocničnom zariadení bol
v daných dňoch hospitalizovaný a predložil o tom doklad. Na pojednávanie konané dňa 13.12.2011 sa
odporca opätovne nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Riadne a včas bol odporca predvolaný na
pojednávanie konané dňa 27.1.2012, ktorého sa rovnako nezúčastnil, dňa 27.1.2012 odporca požiadal
o odročenie daného pojednávania z dôvodu, že od 25.1.2012 podstúpi rôzne vyšetrenia v nemocnici
na Q. a v Ú. T.. D., o čom predložil lekársku správu zo dňa 27.1.2012; ide ale len o žiadosť lekára
o vyšetrenie odporcu. Neprítomnosť na pojednávaní dňa 13.9.2011, 21.10.2011 odporca nepreukázal
ospravedlniteľnými dôvodmi, len opätovne tvrdil, že sa nemohol zúčastniť z veľmi vážnych dôvodov,
pretože mu to nedovoľuje jeho zdravotný stav. Súd prvého stupňa z chovania odporcu vyvodil, že
tento hrubo sťažuje postup súdu tým, že sa nedostavil na pojednávania, svoju neúčasť ani v jednom
prípade riadne neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Aj z vyjadrení jeho lekára a nemocničného
zariadenia vyplýva, že v určených termínoch pojednávania nebol odporca hospitalizovaný a nebola
mu ani vystavená práceneschopnosť. Odporca nedoložil termíny vyšetrení, pre ktoré žiadal odročiť
pojednávanie dňa 27.1.2012. Napokon samé osebe by ani tieto neboli dôvodom, ktorý by ospravedlnil
neúčasť odporcu na pojednávaní, keďže termíny vyšetrení je možné dohodnúť aj mimo určený termín
pojednávania, o ktorom sa odporca vždy dozvedel s dostatočným časovým predstihom.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca dôvodiac len tým, že s poriadkovou pokutou
nesúhlasí, pretože je neopodstatnená; žiadal ju zrušiť. Vôbec sa nevyjadroval ku dôvodom,
skutočnostiam, uvádzaným súdom prvého stupňa v napadnutom uznesení, pre ktoré odporcovi
poriadkovú pokutu uložil.

Uznesením zo dňa 18.12.2012, č.k. 21 C 22/2007-213, uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť
zaplatiť poplatok za podané odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa v sume 48,50 € podľa položky
l písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca dôvodiac len tým, že nemá ani jeden dôvod,
aby akýkoľvek poplatok zaplatil, pretože všetko je umelo vykonštruované, nedôvodné, zmanipulované
a nezákonné. Žiada preto, aby celá kauza bola zrušená ako zmätočná.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1
O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2013, ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania,
nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a že teda odvolaniu
odporcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. septembra 2013 (§ 211 ods.
2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právny zástupca
navrhovateľa, upovedomení zákonným spôsobom.

Rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny
a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu
už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť
nasledovné.

V konaní je nepochybné, že navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa
13.4.2005 domáha zaplatenia odmeny za skutočne poskytnuté právne služby odporcovi v roku 2003



v trestnom a občianskoprávnom konaní na základe zmlúv o poskytovaní právnych služieb zo dňa
30.1.2003, 18.3.2003, ktorú mu odporca doteraz nezaplatil napriek riadnemu vyúčtovaniu, doručenej
faktúre č. XXXXXXX zo dňa 30.4.2003, so splatnosťou do 8.5.2003, doručenej faktúre č. XXXXXXX zo
dňa 30.4.2003, so splatnosťou do 8.5.2003; vychádzajúcich z dohody o odmene (čl. 4. oboch zmlúv
o poskytovaní právnych služieb). Ani po rozhodnutí odvolacieho súdu rozsudkom v poradí prvým v
prejednávanej veci neboli preukázané také právne skutočnosti, ktoré by odporcovi privodili vo veci
úspech. Takéto napokon sám odporca ani len netvrdil, bol nečinný, zbavil sa sám svojím konaním
možnosti zúčastňovať sa na pojednávaní, prednášať návrhy, vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany;
napriek tomu, že mu súd prvého stupňa túto možnosť vždy aj reálne poskytol. Ani v odvolaní odporca
neuvádzal žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by mu privodili v konaní úspech.
Osobitne odvolací súd nepreskúmaval spôsob výpočtu odmeny, keďže odporca tento nenamietal vôbec.
Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný návrhom, a teda
aj rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.).

Odvolací súd potvrdil aj obe napadnuté uznesenia ako vecne a právne správne (§ 219 ods.
1, 2 O.s.p.). Čo sa týka uznesenia o uložení poriadkovej pokuty odporca spôsobil, bezdôvodne,
odročenie pojednávaní v uznesení uvádzaných. Hrubo sťažoval postup súdu tým, že sa nedostavil na
pojednávania, svoju neúčasť ani v jednom prípade riadne neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami.
Dopustil sa tak konania majúceho za následok postup súdu podľa ustanovenia § 53 ods. l O.s.p.; výška
pokuty je primeraná. Uloženie povinnosti zaplatiť poplatok za podané odvolanie vyplýva z ustanovenia
§ 1 ods. l, § 2 ods. l písm. a/, § 5 ods. l písm. a/, § 6 ods. l, § 7 ods. 1, 11, § 8 ods. l zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov, položky č. l
písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zákona o súdnych poplatkoch
(6 % z vymáhanej sumy; 48,50 €).

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za
peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a
ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

Odvolací súd nedoručoval odporcovi vyjadrenie navrhovateľa k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu
prvého stupňa, pretože v ňom navrhovateľ (opakovane) uvádzal dôvody, pre vec síce podstatné,
vyplývajúce ale z jeho vyjadrenia v konaní pred súdom prvého stupňa. Aj prípadné vyjadrenie sa,
vedomosť o vyjadrení sa navrhovateľa k jeho odvolaniu, k danému vyjadreniu, by neovplyvnilo
rozhodnutie odvolacieho súdu; nemalo by vplyv na vecnú a právnu stránku rozhodnutia súdu prvého
stupňa. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu odporcovi bola odňatá
možnosť konať pred súdom, žeby mu súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu.

Navrhovateľovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania
pozostávajúcich (len) z trov právneho zastúpenia, nepriznal (§ 224 ods. l, § 142 ods.
l, § 149 ods. l, § 151 ods. l O.s.p.). Popri zásade úspechu účastníka v konaní súd musí skúmať aj
účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie jeho práva. Trovy vynaložené účastníkom
konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich
vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana



proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť možno definovať ako nevyhnutnosť alebo právnu možnosť
vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc. Je nepochybné, že trovy
právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Účelne vynaložené trovy
právneho zastúpenia však nebude možné považovať v prípadoch, keď sám účastník poskytuje právne
služby, ako je tomu v prejednávanej veci. Tým nie je porušené ústavné právo účastníka (navrhovateľa)
na právne zastúpenie, na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ústavné právo na
rovnosť účastníkov, teda rovnosť procesných strán (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 18 veta
prvá, tretia O.s.p.). Navrhovateľ ako akýkoľvek iný účastník sporu mal aj reálnu možnosť riešiť otázku
svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností; nebol vylúčený z voľby niektorej
možnosti. Avšak za stavu, keď navrhovateľ sám poskytuje právne služby, už nemožno považovať trovy
jeho právneho zastúpenia za trovy účelne vynaložené na uplatňovanie, bránenie svojho práva v súdnom
konaní ani za predpokladu, žeby mal plný úspech (porovnaj napr. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky vo veci vedenej pod sp.zn. II. ÚS 78/2003, III. ÚS 192/2009). Nebolo preukázané a navrhovateľ
ani sám netvrdil, žeby mu v odvolacom konaní vznikli okrem trov právneho zastúpenia aj iné trovy.

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.