Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Ncb/89/2013 z 11. 9. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 11. septembra 2013, sp. zn. 8Ncb/89/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1013895196.1 Krajský súd Bratislava | 8Ncb/89/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1013895196.1 | 2013-09-11 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 16 OSP, § 15 OSP, § 14 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c10da665-9f35-4228-8782-8b3f550e0fd1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1013895196.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Ncb/89/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013895196
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013895196.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: NAUTILUS, spol. s r.o., Hrobáková 21, 851 02
Bratislava, IČO: 35 693 142, zastúpený: JUDr. Milan Škultéty, advokát, 29. augusta 5, 811 08 Bratislava,
proti odporcovi: Mesto SENEC, Mestský úrad Senec, Mierové námestie 8, 903 01 Senec, IČO: 00
305 065, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, konajúci
prostredníctvom konateľky a advokátky Mgr. Zuzany Bollovej, o náhradu škody, o námietke zaujatosti
podanej odporcom voči sudcovi Okresného súdu Pezinok Mgr. Jánovi Stančekovi, takto

r o z h o d o l :

Sudca Okresného súdu Pezinok Mgr. Ján Stanček nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci
vedenej na uvedenom súde pod sp. zn. 9 Cb/16/2008.

o d ô v o d n e n i e :

V konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok odporca podal voči konajúcemu sudcovi Okresného
súdu Pezinok Mgr. Jánovi Stančekovi námietku zaujatosti s poukazom na §§14 ods. 1, 15, 16 O.s.p..
Uviedol, že na pojednávaní dňa 19.06.2013 sudca podal viacero vyjadrení smerom k účastníkom, najmä
k odporcovi, ktoré vzbudzujú dôvodnú pochybnosť o jeho nezaujatosti v prejednávanej
veci. Odporca uviedol, že podaním zo dňa 30.04.2013 právny zástupca odporcu podal návrh na zloženie
preddavku na trovy konania v zmysle § 141a O.s.p., ktoré ukladá konajúcemu súdu povinnosť
vydať uznesenie, ktorým zaviaže navrhovateľa k zloženiu preddavku a zároveň zaviaže zložiť preddavok
aj odporcovi. Konajúci sudca do termínu pojednávania 19.06.2013 nevykonal žiaden úkon smerujúci
k vybaveniu tohto procesného návrhu. Na dotaz právneho zástupcu odporcu reagoval len tým, že súd
o tomto návrhu rozhodne. V závere pojednávania vytýčil sudca nový termín pojednávania na august
2013, ktorý právna zástupkyňa odporcu namietala s poukazom na to, že nebolo rozhodnuté o procesnom
návrhu v zmysle § 141a O.s.p.. Z reakcie sudcu bolo zrejmé, že pred rozhodnutím vo veci o tomto
procesnom návrhu nerozhodne. Presnú formuláciu doplní odporca zvukovým záznamom, ktorý bol so
súhlasom sudcu získaný. V priebehu pojednávania dňa 19.06.2013 došlo niekoľkokrát k slovným
prejavom zo strany štatutárnych zástupcov, ako aj právneho zástupcu, a to bez vyzvania zo strany
súdu, a tiež počas výpovede právneho zástupcu alebo vypočúvaného svedka P., ktoré značne narúšal
priebeh konania a dôstojnosť pojednávania. Na tieto skutočnosti konajúci sudca nereagoval žiadnym
spôsobom. Pri výsluchu svedka súd umožnil najskôr klásť otázky štatutárnym zástupcom navrhovateľa,
až následne právnemu zástupcovi odporcu, ktorý daný výsluch navrhol, a teda tento výsluch bol vedený
v rozpore s procesným postupom daný pre výsluch svedkov. Okrem toho konajúci sudca nevykonáva
dokazovanie smerom, ku ktorému ho zaviazal odvolací súd v uznesení Krajského súdu v Bratislave
č.k. 3Cob/179/2011-306. Sudca Mgr. Ján Stanček tak neodôvodnene porušuje procesné predpisy, bez
potreby ďalšieho vysvetlenia svojho postupu, a z jeho postoja k prejednávanej veci, z reakcií uplatneným
procesným úkonom odporcu vzbudzuje v značnej miere pochybnosť o svojej zaujatosti. Tento stav
vyvoláva pochybnosti o nedostatku nestrannosti sudcu. Odporca sa dozvedel o dôvodoch pre podanie
tejto námietky na pojednávaní dňa 19.06.2013, a teda túto námietku uplatňuje v
zákonnej pätnásťdňovej lehote od zistenia dôvodu. Preto žiada, aby bolo namietaný sudca vylúčený z



rozhodovania v prejednávanej veci, nakoľko podaná námietka má oporu v uvedených
zákonných ustanoveniach a súd bude postupovať v zmysle § 15 a 16 O.s.p..

K námietke zaujatosti sa vyjadril zákonný sudca Mgr. Ján Stanček, ktorý uviedol, že pokiaľ ide o
procesný návrh na zaplatenie preddavku na trovy, s týmto sa prvostupňový súd vysporiada v súlade
so zákonnými ustanoveniami a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a s prihliadnutím na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to ešte pred
rozhodnutím vo veci samej. S tým, že sa súd vysporiada s procesným návrhom podľa § 141a O.s.p.
boli Mgr. Anna Baníková a právny zástupca odporcu oboznámený na pojednávaní dňa 19.06.1013,
a to raz, keď sudca nemá za potrebné toto opakovane oznamovať. K prerušovaniu prednesov sudca
uviedol, že k vzájomnému prerušovaniu prednesom dochádzalo už na pojednávaní dňa 23.01.2013, keď
Mgr. Anna Baníková počas prvého prednesu právneho zástupcu navrhovateľa po zrušení rozhodnutia
súdu prvého stupňa namietala, že právny zástupca navrhovateľa sa už vyjadruje k veci predtým,
ako sa ona mala možnosť vyjadriť. Aj na pojednávaní počas ostatných dní bolo rušenie prejavov
vzájomné, pričom však nikdy nepresahujúce únosnú mieru, aby súd okrem napomenutia musel vykonať
poriadkové opatrenie. K odročeniu pojednávania sudca uviedol, že Mgr. Anna Baníková namietala
termín pokračovania pojednávania z dôvodu čerpania svojej dovolenky, napriek tomu, že splnomocnený
zástupcom je obchodná spoločnosť s aktuálne troma konateľmi a minimálne
jednou zamestnankyňou - Mgr. Annou Baníkovou ako advokátskou koncipientkou. Napriek uvedenému
súd jej ústnej žiadosti vyhovel. Sudca navrhuje vypočutie celého zvukového záznamu, ktorý si Mgr. Anna
Baníková vyhotovila nie so súhlasom sudcu, ale vyhotovenie záznamu zobral sudca na vedomie.

Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na
ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa ods. 3 dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní
o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa § 15 ods. 1, ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne
predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu
môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca, o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie
zabezpečí podľa osobitného predpisu. Ak ide o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda
súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie
súdu uvedenému v § 16 ods. 1. Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak
už o nich nadriadený súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Podľa§ 16 ods. 1 O.s.p. súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie
o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá odvolaciemu súdu
na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloží až po vykonaní úkonov spojených s predložením veci
odvolaciemu súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloženia veci
nadriadený súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní. O vylúčení
sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu.

Krajský súd v Bratislave ako súd nadriadený Okresnému súdu Pezinok (§ 16 ods. 1 O. s. p.)
posudzoval opodstatnenosť podanej námietky (§ 14 ods. 1 a 3, § 15a ods. 1, 2, 3 O. s. p.) z
aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal
pritom z § 14 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania
veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti
o nezaujatosti. Účelom tohto ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému
prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.
Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu buď k prejednávanej veci, o ktorý ide v
prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo
k účastníkom konania (ide oň napríklad v prípade priateľského vzťahu sudcu k účastníkom konania),
alebo k zástupcovi účastníka konania.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Ústavná
úprava práva na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky) zároveň na druhej strane



zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol
určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov (čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). V zásade
teda platí, že v určitej právnej veci by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne
príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v
ďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu
predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo
zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho rozhodovania.
Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v tom
zmariť hroziace riziko, že by vo veci mohol rozhodovať zaujatý a nie nestranný sudca.

Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania
určitej procesnej strane). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo
výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči
účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky
skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania
rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97). Sudcu
možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania (§ 15a
O. s. p.) alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 O. s. p.). Obsahom práva na
prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených
osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom
základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý
návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť
a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza
z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a
objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad
Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo
vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto
hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie
nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti
vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku).
Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností,
so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa
neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa
uplatňuje teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale
musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done, it must also be seen to be done“)].
Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti
Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a
procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie
nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť
zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim
prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka
konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň
vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti sudcu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu),
teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku
nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach.
Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti
na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa
objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu) existujú
preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey
proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný,
je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa
môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú.



Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť, že subjektívne
hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za
objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či
reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom,
že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť
sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah
k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje takých charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom
ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.
V prejednávanej veci z obsahu spisu nie sú zrejmé také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vylúčenie
sudcu z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti
spočívajúce v postupe sudcu v konaní. Dôvody uvádzané odporcom sú procesným konaním sudcu
spočívajúci vo vedení súdneho konania.

Preto nadriadený súd sudcu Mgr. Jána Stančeka nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci podľa
§ 14 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd k návrhu odporcu na zloženie preddavku na trovy konania považuje za potrebné zdôrazniť,
že tento inštitút preddavkov na trovy konania (§ 141a O.s.p.) bol zavedený do Občianskeho súdneho
poriadku zákonom č. 388/2011. Toto ustanovenie bolo prijaté s cieľom eliminovať šikanózne návrhy,
v ktorých sa od odporcu žiada zaplatenie vysokej peňažnej sumy. Jeho účelom je predovšetkým
chrániť majetkové záujmy odporcu, ktorému s účasťou v súdnom konaní vznikajú náklady, ktoré mu
pravdepodobne uhradené nebudú. Aj keď na jednej strane treba rešpektovať účel zákona, na druhej
strane sa musí dbať na to, aby bola zachovaná rovnováha medzi regulačnou funkciou preddavku
a právom navrhovateľa na prístup k súdu tak, aby vyrubenie preddavku nekládlo navrhovateľovi
neprimerané prekážky prístupu na súd (nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 112/2012 zo dňa 6.6.2012).

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.