{"guid": "6dddf8f3-7909-40d5-a860-c1cdf2bdd9e0:6746331e-93e6-4f19-82cd-fbc7ab8d6cc1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1013895484.1", "spisova_znacka": "8Co/342/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/342/2013 z 29. 5. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. mája 2013, sp. zn. 8Co/342/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1013895484.1", "identifikacne_cislo": "1013895484", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Helena Kosorínová", "sudca_id": 474, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-kosorinova-474", "datum_vydania": "2013-05-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2", "nazov": "§ 214 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-214"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "nazov": "§ 212 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-214", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-212", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6746331e-93e6-4f19-82cd-fbc7ab8d6cc1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1013895484.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1013895484.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1013895484.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/342/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013895484
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013895484.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: S.. P. K., V.. XX.XX.XXXX, P. P. Č.. X, P., proti
odporcovi: P. L. T.Ť., D..T.., T. T. Y. Č.. XX, P. S.: XX XXX XXX, o nariadenie predbežného opatrenia, o
odvolaniach navrhovateľa proti uzneseniu OkresnÉ. T. P. S., O. E. XX. V. XXXX, Č..Q.. XXC/XXX/XXXX-
XX, proti C. Okresného T. P. S., O. E. XX.J. XXXX, Č..Q.. XXC/XXX/XXXX-XX, proti C. Okresného T. P.
S., O. E.D. XX. D. XXXX, Č..Q.. XXC/XXX/XXXX-XX, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd  napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa XX. J. XXXX, Č..Q.. XXC/XXX/XXXX-
XX,  Y. N. B. L. I. E. O. C. J. F. .

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa XX.D.  XXXX, Č..Q.. XXC/XXX/XXXX-XX,  Y. N. B.
L. I. E. O. C. J. F. .

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa XX.V. XXXX, Č..Q.. XXC/XXX/XXXX-XX,  O. I. C.
Š. C. J. F. .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením zo dňa XX. XX. XXXX, Č..Q.. XXC/XXX/XXXX - XX, uložil súd prvého stupňa navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za nariadenie predbežného opatrenia vo výške XX,-F.  podľa položky
číslo 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov - Prílohy zákona číslo 71/1992 Zb.  o súdnych poplatkoch.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ s tým, že žiadal
priznať oslobodenie od súdnych poplatkov.

Uznesením zo dňa XX.XX. XXXX Č..Q..  XXC/XXX/XXXX - XX sud prvého stupňa   nepriznal
navrhovateľovi oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok s poukazom na ust. § 138 ods. 1
O. s. p.. Na základe vykonaného šetrenia  zistil,  že navrhovateľ je bezpodielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností - I. E. L. L. D. I. E. L. Q. L. L. P., J. L. Y. L. na K. Č.. XXX Q.. Ú.. L., K. Č.. XXX Q..
Ú.. Q. L. D. na K. Č.. XXXX Q..Ú.. K., je voči nemu vedené exekučné konanie na Okresnom T. P. S.
Y. T.. O.. XXEr/XXX/XXXX. V spoločnej domácnosti žije s manželkou a dvoma plnoletými deťmi, ktoré
študujú na vysokej škole. Jediný príjem domácnosti predstavuje príjem z nájmu vo výške X.XXX F. R..
Nevlastní cenné papiere a má úvery v celkovej výške XX.XXX,- F..  S ohľadom na uvedené zistenia
dospel k záveru, že u navrhovateľa  nie sú splnené podmienky odôvodňujúce oslobodenie od zaplatenia
súdneho poplatku. Konštatoval, že navrhovateľ je samostatne zárobkovo činná osoba, je vlastníkom
nehnuteľností - dvoch rodinných domov, ako aj nehnuteľností vedených L. Q.. Ú.. K. zapísaných na K.
Č.. XXXX, a teda nie je  nemajetný. Zároveň dosahuje aj príjem z prenájmu nehnuteľností. Podľa jeho
názoru tak zaplatenie súdneho poplatku v sume XX,- F. neohrozí plnenie jeho materiálnych potrieb, preto
mu  oslobodenie od platenia súdneho poplatku nepriznal.



Proti  tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho
zrušenia a priznania oslobodenia o súdnych poplatkov v celom rozsahu s poukazom na to, že návrh
podal ako občan, spotrebiteľ, zákazník, ktorý je dlhodobo perzekvovaný  činnosťou odporcu a svojim
návrhom požaduje súd o ochranu pred konaním odporcu , pričom mu vzniká škoda minimálne XXX,- F.
mesačne, čo je možné iba za pomoci justície, ktorá akceptuje takéto konanie odporcu a svojim spôsobom
uplatňovania zákonov tak marí dôveru  občanov v jej  konanie, poškodzuje jej meno a ničí  podnikateľské
prostredie. Súd prvého stupňa účelovo uviedol, že je samostatne zárobkovo činná osoba, ale opomenul,
že nepodniká, lebo konanie súdov mu to znemožňuje. Poukázal v tejto súvislosti na konanie XT/X/XXXX,
na Q. XXCb/XX/XXXX,  na Q.  XXC XXX/XX. Uviedol, že pokiaľ ide o jeho  príjem XXXX,- F. R.  z nájmu,
ide o hrubý príjem pred zdanením, ktorý po zmene zákonov platných od X. X. XXXX podlieha zdaneniu
23 % a nie je možné si odpočítať paušálne náklady 40 % napriek tomu, že prenajímaná nehnuteľnosť
bola postavená za, už niekoľkokrát štátom, zdanených financií a splatených úverov. Keďže ide o jeho
jediný príjem, nemá podľa zákonov nárok ani na odpočet nezdaniteľného minima, životnej poistky. Z
tejto sumy hradí štúdium dvoch detí na vysokej škole, platby do zdravotnej poisťovne a náklady na
prevádzku domácnosti. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal s tým, že od súdneho poplatku
sú oslobodení spotrebitelia domáhajúci sa ochrany svojho práva.

Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX Č..Q.. XXC/XXX/XXXX-XX súd prvého stupňa odmietol podanie
navrhovateľa, ktorým sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia, tak, aby  súd odporcovi uložil, že:
\"je povinný, aby svojimi kapacitami a technickými prostriedkami zabezpečoval plynulú dodávku pitnej
vody a odvod splaškov z nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve, alebo podielovom spoluvlastníctve
S.. P. K., P. X, XXX XX P., v lokalite, kde uvedené služby zabezpečuje. Uvedené opatrenie stratí
svoju platnosť podpisom konečného vzájomného vysporiadania vyplývajúceho z konaní XXC XXX/
XXXX (Y. XX/CXXX/XX) L. na N. P. S. D. XXEr/XXX/XXXX L. na N. P. S. .\" Nakoľko  podanie
navrhovateľa neobsahovalo náležitosti riadneho návrhu na začatie konania podľa § 75 a § 42,43 O.s.p.,
uznesením zo dňa XX.XX.XXXX Y. Č..Q.. XXC/XXX/XXXX-XX vyzval navrhovateľa, aby svoje neurčité
a nezrozumiteľné podanie doplnil a opravil v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom v uznesení uviedol,
aké vady obsahuje predmetné podanie a ako ich treba odstrániť a riadne ho poučil, že ak v stanovenej
lehote nebude podanie riadne doplnené,  podanie odmietne. Ďalej konštatoval, že navrhovateľ doručil
dňa X.X.XXXX podanie označené \"Doplnenie návrhu\", ktorým však vady svojho skoršieho  podania
neodstránil, ani ho riadne nedoplnil, keď petit návrhu je naďalej neurčitý, nekonkrétny, všeobecný, a teda
nevykonateľný a súd nemôže za účastníka konania dopĺňať jeho návrh, nemôže ho sám formulovať, a to
ani v prípade, ak vlastnou dedukciou dospeje k názoru, že má vedomosť, o čo účastníkovi konania ide.
Z hľadiska formulácie toho, čoho sa navrhovateľ domáha pri nariadení predbežného opatrenia  musí
byť táto formulácia konkrétna a určitá v takej miere, aby z nej bolo jasné tak odporcovi, ako aj súdu,
aká konkrétna povinnosť má byť žalovanej protistrane uložená, čo v podaní navrhovateľa absentuje,
keďže toto je len všeobecné. Konštatoval, že navrhovateľ ani vo svojom ďalšom podaní neuviedol,
čoho sa mieni domáhať návrhom vo veci samej, totiž, ak by  podanie navrhovateľa bolo bez vád a
súd by predbežné opatrenie  vydal, musel by zároveň navrhovateľovi uložiť, aby v stanovenej lehote
podal riadny návrh na začatie konania vo veci samej. V danom prípade si navrhovateľ nesplnil svoju
povinnosť podľa § 75 ods. 2 O.s.p.  a  odkaz na prebiehajúce súdne konania vedené na Okresnom
T. P. S. nie je pre  súd rozhodujúci, a pokiaľ sa pre navrhovateľa tieto konania zdajú byť podstatnými,
potom sa predbežného opatrenia mal domáhať na tamojšom súde. Tunajší súd nemá vedomosť o
podstate prejednávaných vecí, nakoľko navrhovateľ do spisu založil len prvé a posledné strany vydaných
rozhodnutí. Rovnako nepovažoval  za  podstatné ani exekučné konanie, nakoľko návrh na nariadenie
predbežného opatrenia s ním nekorešponduje. Napokon dodal, že navrhovateľ neozrejmil ani ďalšie
požadované skutočnosti (nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy, riadne zdôvodnenie návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, doloženie dôkazov, ktoré toto nebezpečenstvo hroziacej ujmy
podporujú, atď.), ktorých  absencia je však skôr dôvodom na zamietnutie návrhu. S poukazom na ust. §
§ 75 ods. 3 veta pred bodkočiarkou, § 42 ods. 3, § 43 ods. 1, ods. 2, ods. 3 O.s.p. podanie navrhovateľa
odmietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ   domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že doplnil všetky súdom
požadované body vo svojom doplnení  podania tak, aby bolo jasné a zrozumiteľné, zdokladoval štyri
prípady konania odporcu, ktoré  každé je dostatočné pre vydanie predbežného opatrenia. Povinnosť,



ktorá má byť odporcovi uložená vyplýva z návrhu predbežného opatrenia, ako aj z jeho doplnenia v
spojení s ostatnými opísanými prípadmi, kde si takúto povinnosť už uplatnil a jej opätovné  uplatnenie
by viedlo k duplicite. Súd prvého stupňa mu svojím postupom nielenže neposkytol ochranu proti konaniu
odporcu, ale jeho nečinnosťou sa následky konania odporcu na neho a jeho rodinu ešte zosilňujú a
takéto konanie súdu je v priamom rozpore s ústavou SR ako aj s Dohovorom o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Záverom poukázal na medializované informácie z posledného obdobia, ktoré
poukazujú na údajnú väzbu konajúcej sudkyne na mesto P., ktoré je jedným z hlavných akcionárov
odporcu a z toho vyplývajúcu pochybnosť o jej nestrannosti v tomto prípade.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. v medziach dôvodov odvolaní navrhovateľa,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého
stupňa postupoval pri odstraňovaní vád podania a rozhodovaní o žiadosti navrhovateľa o priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov správne a nemožno mu v tomto smere vytknúť žiadne procesné či
vecné pochybenie.

Konanie sa vo všeobecnosti začína na návrh, ktorý je procesným úkonom, ktorým sa navrhovateľ
obracia na súd, aby o jeho veci autoritatívne rozhodol. Návrh  na nariadenie predbežného opatrenia
má okrem všeobecných náležitostí podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať aj osobitné náležitosti podľa
§ 75 ods. 2 O.s.p.. Existencia riadneho návrhu je základnou podmienkou pre začatie konania, a preto
súd v prvom rade musí skúmať, či aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia spĺňa zákonom
stanovené náležitosti. Ak zistí, že návrh nemá predpísané náležitosti, teda je neúplný alebo síce
má požadované náležitosti, ale tieto, prípadne niektoré z nich, sú uvedené nepresne, neurčito alebo
nezrozumiteľne, teda je nesprávny, je povinný vyzvať účastníka na doplnenie alebo opravu návrhu s
následkom odmietnutia podania (§ 75 ods. 3 O.s.p.). Základnou zložkou každého návrhu je tzv. žalobný
nárok, ktorým navrhovateľ určuje  predmet konania, a tým aj rozsah súdnej ochrany; žalobný nárok je
vymedzený žalobným petitom a skutkovým odôvodnením žaloby.

Zo žalobného petitu návrhu musí byť nepochybne zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, teda ako
žiada, aby súd vo veci rozhodol, a preto musí byť úplný, presný, určitý a zrozumiteľný tak, aby súd
jednoznačne vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Súd je totiž v občianskom súdnom konaní,  ktoré
je ovládané dispozičnou zásadou, viazaný návrhom, a teda nesmie účastníkom priznať iné práva a
uložiť im iné povinnosti, než aké sú navrhované, musí žalobný petit svojím rozhodnutím úplne vyčerpať
a nesmie ho prekročiť, s výnimkou prípadov stanovených v ust. § 153 ods. 2 O.s.p.. Žalobný petit je
nesprávny vtedy, ak vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností je neúplné, nepresné, neurčité
alebo nezrozumiteľné do takej miery, že prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia
by malo za následok jeho nevykonateľnosť z materiálneho hľadiska, čím by s takýmto rozhodnutím
nebolo možné spájať právne účinky, ktoré navrhovateľ začatím konania sledoval. Požiadavku, aby
z návrhu bolo jasné, čoho sa navrhovateľ domáha, nemožno však vykladať tak, že by navrhovateľ
bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku rozsudku, zákon totiž neukladá formulovať znenie
výroku rozsudku, keď jeho dikcia uvádza, že musí byť z návrhu zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Občiansky súdny poriadok totiž v ustanovení § 79 ods. 1 nevyžaduje, aby navrhovateľ po formálnej
stránke do najmenších podrobností a detailne formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia;
je postačujúce, ak navrhovateľ v návrhu vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe
opísaného skutkového stavu domáha a súd je povinný formulovaný žalobný petit posudzovať z
obsahového hľadiska. Navrhovateľ uvedie čoho sa domáha  vtedy, ak v návrhu presne, určite a
zrozumiteľne označí (tak, aby bolo možné z obsahu návrhu bez pochybností dovodiť) povinnosť, ktorá
má byť odporcovi rozhodnutím súdu uložená alebo spôsob určenia právneho vzťahu či práva. Pokiaľ je
predmetom žalobného petitu peňažné plnenie, je potrebné uviesť výšku peňažného plnenia, na ktoré
žiada odporcu zaviazať, hoci len v približnej sume. Ak je predmetom plnenia individuálne určená vec, je
potrebné ju náležite identifikovať tak, aby nebola zameniteľná s inými vecami toho istého druhu.

Podaným    návrhom    zároveň   navrhovateľ   vymedzuje   rozhodujúce   skutočnosti

(relevantný skutkový dej), ktoré predstavujú údaje, nutné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na
akom podklade má súd rozhodnúť, a preto sa ukladá navrhovateľovi uviesť v návrhu na nariadenie



predbežného opatrenia také skutočnosti, ktoré odôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia, a teda
je povinný opísať  skutok (skutkový dej), na ktorého základe uplatňuje v žalobnom petite svoj nárok,
a to v takom rozsahu a kvalite, ktorá umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a nezameniteľnosť s
iným skutkom. Popisom rozhodujúcich skutočností sa vymedzuje predmet konania po skutkovej stránke.
Samotný žalobný petit musí logicky vychádzať z opisu rozhodujúcich skutočností, a v prípade, ak
vychádza z iných, v návrhu neuvedených okolností, a kedy preto nemožno dovodiť, na základe čoho má
súd o žalobnom návrhu rozhodnúť, je tiež žalobný petit nesprávny, i keď sám o sebe je presne, určite
a zrozumiteľne formulovaný. Nesprávnym však nie je žalobný petit, ktorému nie je možné vyhovieť,
pretože nie je v súlade s hmotným právom alebo ak navrhovateľ uviedol jeho znenie v omyle, napríklad
o hmotnoprávnej kvalifikácii uplatneného nároku.

Okrem toho je navrhovateľ povinný uviesť v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podmienky
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, teda  je povinný v návrhu osvedčiť
základné  skutočnosti potrebné pre posúdenie  pravdepodobnosti  nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana. Napokon je tiež povinný odôvodniť nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej
ujmy, ktorou  osvedčí dôvodnosť naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania.

Obligatórnou náležitosťou návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je tiež uvedenie, čoho sa
mieni domáhať návrhom vo veci samej, pretože  predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia
je vecná a obsahová súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia so základným konaním vo veci
samej a je teda potrebné  zisťovať právny záujem navrhovateľa na jeho vydaní vo vzťahu k predmetu
konania. Navrhovateľ je preto povinný osvedčiť v návrhu potrebu úpravy takých pomerov účastníkov,
ktoré majú bezprostredný vzťah k prejednávanej veci a ktorej konanie si takúto dočasnú úpravu, až do
právoplatného skončenia konania, najmä z hľadiska nerušeného postupu ďalšieho  konania, vyžaduje,
navrhovateľ tak musí osvedčiť, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel efektívnej
ochrany poskytovanej v základnom konaní tak, aby v priebehu ďalšieho konania vo veci samej, nedošlo
k zhoršovaniu jeho právneho postavenia  vzhľadom na ním uplatňovaný nárok.

Možno preto uzavrieť, že v sporovom konaní stíha navrhovateľa zodpovednosť za    obsah návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia  a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho len poučiť v
intenciách jeho procesných práv a povinností, nemôže však za navrhovateľa  vykonať priamu vecnú
formuláciu návrhu výroku rozhodnutia a vymedziť za neho relevantný skutkový dej a nemôže ho ani
poučiť o vhodnosti podania  tej ktorej žaloby vo veci samej vo vzťahu k podanému návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia.

Z obsahu spisu  vyplýva, že navrhovateľ sa neurčitým  a nezrozumiteľným podaním doručeným
súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal proti odporcovi nariadením predbežného opatrenia zabezpečovania
plynulej dodávky pitnej vody a odvodu splaškov bez uvedenia konkrétneho miesta/lokality dodávky, do
podpísania konečného vzájomného vysporiadania vyplývajúceho z konaní XXC XXX/XXXX (XXC XXX/
XX) D. XXEr/XXX/XXXX. Správe postupoval súd prvého stupňa, keď uznesením zo dňa XX.XX.XXXX,
Č..Q.. XXC/XXX/XXXX-XX vyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania podľa § 43 ods.1, 2 O.s.p..

Navrhovateľ vady svojho podania v súlade s výzvou súdu prvého stupňa neodstránil, keď petit návrhu
zostal naďalej neurčitý vo vzťahu k lokalizácii miesta plnenia, ktoré sa má uložiť odporcovi, a teda v
takomto znení by nebol spôsobilým podkladom pre prípadný nútený výkon rozhodnutia. Navrhovateľ
tiež neuviedol, čoho sa mieni domáhať vo  veci samej, teda aký návrh vo veci samej a na ochranu
akého svojho hmotnoprávneho nároku mieni, v prípade nariadenia predbežného opatrenia, podať,
nakoľko toto možno nariadiť len za súčasného uloženia povinnosti podať konkrétny návrh na začatie
konania vo veci samej a najdlhšie do právoplatného skončenia konania o tomto návrhu. V dôsledku
absencie tejto náležitosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné posúdiť nielen mieru
pravdepodobnosti prípadného úspechu navrhovateľa vo veci samej, ale ani vecnú a obsahovú súvislosť
podaného návrhu s konaním vo veci samej.



Ani v odvolacom konaní navrhovateľ vo svojom odvolaní požadovaným spôsobom nedoplnil   svoje
podanie o presnú a jednoznačnú špecifikáciu miesta plnenia, ktorého sa domáha voči odporcovi a
ani o predmet konania vo veci samej. Vzhľadom na to, že  tieto nedostatky podania  bránia súdu
ďalej pokračovať v konaní a vecne posúdiť podanie navrhovateľa z hľadiska splnenia zákonných
predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia,  postupoval súd prvého stupňa správne, keď  v
zmysle ustanovenia § 43 ods. 2 O.s.p.  podanie navrhovateľa odmietol.

S poukazom na tieto závery odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust.  § 219
ods.1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Obsahom práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je umožniť každému bez
rozdielu reálny prístup k súdu, čomu korešponduje povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo
na súdnu ochranu zabezpečujú a vykonávajú jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
V rámci garantovaného práva na súdnu ochranu sa realizuje aj právo na prístup k súdu, ktoré však
nie je absolútne, keď jeho obmedzenie je dané legitímnym cieľom, ktorý štát sleduje v súvislosti s
poplatkovou povinnosťou účastníkov konania ako podmienkou prejednania návrhu. Na druhej strane
však štát prostredníctvom inštitútu oslobodenia od súdnych poplatkov zabezpečuje určitej kategórii
osôb prístup k súdu aj bez zaplatenia súdnych poplatkov za súčasného splnenia vyššie uvedených
zákonných predpokladov. Z tohto hľadiska je preto potrebné pri rozhodovaní v zmysle vyššie uvedeného
ustanovenia zákona zabezpečiť spravodlivú a primeranú rovnováhu medzi záujmom štátu na vyberaní
súdnych poplatkov a záujmom žiadateľa domáhať sa svojich nárokov súdnou cestou.

Právo na spravodlivý proces však nezahŕňa právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s
jeho skutkovými a právnymi názormi, navrhovaným hodnotením dôkazov; rovnako nezakladá právo
účastníka na to, aby bol v konaní pred súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho návrhmi. Z
uvedeného možno dovodiť, že právo na spravodlivý súdny proces neobsahuje ani právo na vyhovenie
procesnému návrhu účastníka na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a teda mu nezaručuje
ani bezvýhradné právo na bezplatné súdne konanie.

V zmysle ust. § 138 ods.1 O.s.p. sú pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov  rozhodujúce
jednak majetkové, zárobkové, rodinné, zdravotné, osobné pomery účastníka a tiež skutočnosť, či zo
strany účastníka domáhajúceho sa priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, nejde buď o svojvoľné
alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva; pričom obidva predpoklady musia byť súčasne
naplnené. Úlohou súdu pri rozhodovaní o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov je  vyhodnotiť
celkové pomery žiadateľa (zárobkové, majetkové, rodinné, sociálne, zdravotné, osobné) aj vzhľadom
na povahu a výšku uplatňovaného nároku, ktorý je predmetom konania z ktorého je  odvodená samotná
výška súdneho poplatku. Na základe skutočností týkajúcich sa pomerov účastníka je potrebné posúdiť,
či z nich vyplývajúca nepriaznivá situácia vznikla subjektívnym zavinením žiadateľa alebo je objektívne
daná okolnosťami existujúcimi nezávisle od jeho vôle, na čo sa prihliadne aj pri rozhodovaní. Napokon
súd zhodnotí všetky relevantné zistenia z hľadiska opodstatnenosti záveru, či úhradou súdneho poplatku
vo vyrubenej výške dôjde k takému závažnému zásahu do majetkovej sféry žiadateľa, že by mu privodila
stav hmotnej núdze a znemožnila by mu tak efektívne sa v konaní svojich ohrozených či porušených
práv a právom chránených záujmov domáhať alebo tieto brániť.

Pri posudzovaní druhej podmienky treba brať na zreteľ, že o svojvôľu pôjde spravidla vtedy, ak by išlo
o zneužívanie práva, ktoré by inak účastníkovi náležalo tak, že by sa jeho uplatnením sledoval iný účel,
aký zákon predpokladá, teda napr. by bolo právo uplatňované so zámerom poškodiť druhého účastníka
na jeho právach či majetku, so zjavnou snahou oddialiť splnenie povinnosti nepochybne ho zaväzujúcej.
O zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva by išlo v prípade, ak by z rozhodujúcich tvrdení, na
pravdivosť ktorých by nebolo potrebné vykonávať už dokazovanie, bolo nepochybné, že pre účastníka
(žiadateľa) nemožno priaznivé rozhodnutie vo veci samej dovodiť, napr. keď pre jeho úspešné uplatnenie
nároku bude absentovať zákonný podklad alebo bude už vyriešené záväzne v inom konaní.



Súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď podľa ust. § 138 ods. 1 O.s.p. zisťoval  pomery
na strane navrhovateľa, správne vyhodnotil ním zistené skutočnosti týkajúce sa  jeho majetkových,
zárobkových  a osobných pomerov   a dospel k správnemu právnemu záveru, že tieto nezakladajú
dôvody pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

Navrhovateľ  je v produktívnom veku, vysokoškolsky vzdelaná osoba, a preto neobstojí jeho
argumentácia, že mu bolo zlým úradným postupom znemožnené podnikať.

Navrhovateľ nie je odkázaný pre stav hmotnej núdze na sociálne dávky, má pravidelné mesačné príjmy z
nájmu, je vlastníkom nehnuteľného majetku, čo znamená, že sa nenachádza v tak nepriaznivej finančnej
situácii, ktorá by odôvodňovala oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhovateľom deklarované
finančné záväzky a výdavky  nemožno  považovať za také  relevantné, že by bez ďalšieho zakladali
oslobodenie od súdnych poplatkov. S ohľadom na tieto skutočnosti možno spoľahlivo uzavrieť, že
celkové  pomery navrhovateľa sú primerané  jeho schopnosti zaplatiť súdny poplatok.

Na základe vyššie uvedených záverov dospel odvolací súd k záveru zhodnému  so záverom súdu
prvého stupňa, že u navrhovateľa nie sú dané zákonné podmienky pre priznanie oslobodenia od platenia
súdnych poplatkov, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§
219 ods. 1  O.s.p.).

Nakoľko vo vzťahu k vyrubenému súdnemu poplatku XX,-F., za podanie návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, boli splnené podmienky na vrátenie súdneho poplatku podľa §  11 ods. 3
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch; nakoľko podanie navrhovateľa, ktoré bolo návrhom
na nariadenie predbežného opatrenia,  bolo odmietnuté; odvolací súd za stavu, keď súdny poplatok
ešte nebol zaplatený, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola navrhovateľovi uložená
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške XX,-F. zrušil podľa § 221 ods. 1, písm.i/ O.s.p., nakoľko
odpadol dôvod, pre ktoré bolo vydané.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie  nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}