Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/200/2012 z 7. 10. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 7. októbra 2013, sp. zn. 2Cob/200/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1103899847.1 Krajský súd Bratislava | 2Cob/200/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1103899847.1 | 2013-10-07 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Náhrada škody Citované ustanovenia: zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 28 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., OZ, § 813 OZ, OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d19b099-599d-4e06-acb6-15e0e3835061 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1103899847.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/200/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1103899847
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1103899847.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: ČSOB poisťoňa, a.s., Vajnorská 100/B, 831 03
Bratislava, IČO: 31 325 416, zast: advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri, s.r.o., Ľubinská 3,
Bratislava proti odporcovi v 1. rade: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74
Bratislava, IČO: 00 151 700 a odporcovi v 2. rade: U., nar. XX.XX.XXXX, K výstavisku 4, XXX XX W., o
zaplatenie 2.836,29 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č.k. 29Cb/286/2003-170 zo dňa 05.12.2011 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 29Cb/286/2003-170 zo dňa
05.12.2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom uložil odporcovi v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 2.694,48 Eur od
05.03.2001 do 31.01.2011, t. j. sumu 4.696,49 Eur, úrok z omeškania zo sumy 2.294,48 Eur vo výške
9 % ročne od 01.02.2011 do 28.02.2011, t. j. sumu 15,28 Eur, úrok z omeškania zo sumy 1.894,48
Eur vo výške 9 % ročne od 01.03.2011 do 31.03.2011, t. j. sumu 14,01 Eur, zo sumy 1.494,48 Eur vo
výške 9 % ročne od 01.04.2011 do 30.05.2011, t. j. sumu 11,79 Eur, zo sumy 1.094,48 Eur vo výške 9
% ročne od 04.05.2011 do 10.06.2011, t. j. sumu 10,26 Eur, zo sumy 694,48 Eur vo výške 9 % ročne
od 11.06.2011 do 30. 8.2011, t. j. sumu 13,87 Eur, ako aj trovy konania vo výške 141,74 Eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 399,18 Eur.

V odôvodnení súd uviedol, že návrhom zo dňa 20.01.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby mu odporcovia
v 1. a 2. rade zaplatili spoločne a nerozdielne sumu 2.836,29 Eur s úrokom z omeškania vo výške
17,6 % ročne od 05.03.2001 do zaplatenia titulom spôsobenej škody dopravnou nehodou spôsobenej
poistencovi navrhovateľa motorovým vozidlom odporcu v 2. rade poisteným u odporcu v 1. rade.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 14.02.2001 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej
neznámy vodič spôsobil dopravnú nehodu motorovým vozidlom Renault 9, EČV: TNE-25-82 pri obci
Beluša a ktoré bolo povinne zmluvne poistené u odporcu v rade 1. Pri dopravnej nehode došlo ku škode
na osobnom motorovom vozidle Škoda Pick up, EČ: KN-593AP patriacom poistencovi navrhovateľa.

Z likvidačného protokolu č. 906 01 00032 zo dňa 27.2.2001 súd zistil, že navrhovateľ plnil svojmu
poistencovi titulom náhrady škody z havarijného poistenia sumu 81.174 Sk.

Z odporu odporcu v 1. rade súd zistil, že tento namietol svoju pasívnu legitimáciu, nakoľko ho odporca
v 2. rade nepoveril vybavením škody. Ďalej poukázal na potrebu zistenia, či odporca v 2. rade je



zodpovedný za škodu poistenca navrhovateľa, nakoľko z hlásenia o dopravnej nehode je zrejmé, že
nehoda bola spôsobená neznámym vodičom.

Odporca v 2. rade vypovedal v konaní len na pojednávaní dňa 03.04.2008 kde uviedol, že niekedy v
roku 2000 predal predmetné vozidlo p. D. J., ktorého splnomocnil na odhlásenie vozidla.

Navrhovateľ v priebehu konania postupne zobral žalobu v časti istiny späť, pretože odporca v 2. rade
postupne istinu uhradil. Nevysporiadaným tak ostal len úrok z omeškania.

Vzhľadom na skutočnosť, že odporca v 1. rade svojim plnením uznal nárok navrhovateľa čo do výšky a
dôvodu a výška uplatneného úroku z omeškania nebola spornou sa súd zaoberal len momentom vzniku
omeškania. Súd konštatoval, že žiaden z odporcov nenamietol ani výšku ani deň vzniku omeškania,
preto ich súd vyhodnotil ako nesporné. Ďalej súd konštatoval, že navrhovateľ pri určení ďalších dní
vzniku omeškania zohľadňoval deň čiastočnej úhrady odporcu v rade 2. a ako deň vzniku určil deň
nasledujúci po čiastočnej úhrade s určením výšky úroku z omeškania zákonným spôsobom.

Odporcovia v 1. a 2. rade sú podľa názoru súdu povinní uhradiť navrhovateľovi trovy konania nakoľko
svojim konaním zapríčinili, že navrhovateľ napriek úhrade poistného plnenia svojmu poistencovi a
splneniu zákonnej náležitosti uplatnenia regresného nároku nemohol až do dňa úhrady regresného
nároku odporcom v 2. rade nezákonne užívať svoje finančné prostriedky. Zo strany odporcov došlo
po uvedenú dobu k bezdôvodnému obohateniu a z toho dôvodu sú podľa názoru súdu povinní
znášať sankciu vo forme úroku z omeškania. Súd sa v konaní nezaoberal skutočnosťou, či odporca
v 2. rade nahlásil poistnú udalosť odporcovi v 1. rade, len skonštatoval, že odporca v 2. rade
neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, že účastníkom dopravnej nehody bola tretia osoba
predstavujúca nového vlastníka motorového vozidla. Napriek výzve súdu nepredložil v konaní údajnú
kúpnu zmluvu ani splnomocnenie nového majiteľa. Súd z toho dôvodu vyhodnotil jeho tvrdenia ako
účelové, nepreukázané. Naopak postupnou úhradou istiny podľa názoru súdu uznal svoju zodpovednosť
za škodu v celej výške čím zároveň založil pasívnu legitimáciu odporcu v 1. rade. Súd súčasne
konštatoval, že odporca v 1. rade nevzniesol v priebehu konania námietku nedostatku svojej pasívnej
legitimácie z titulu ukončenia platnosti poistnej zmluvy s odporcom v 2. rade z dôvodu neplatenia
poistného. V prípade, ak by bolo pravdivé tvrdenie odporcu v 2. rade, že previedol vlastnícke práva k
motorovému vozidlu v roku 2000 súd predpokladal, že by vypovedal poistnú zmluvu s odporcom v 1.
rade alebo by došlo k jej ukončeniu z dôvodu neplatenia poistného, nakoľko k dopravnej nehode došlo až
v auguste 2001. Na základe toho mal súd za to, že poistná zmluva bola v čase vzniku dopravnej nehody
platná. Súd neskúmal zodpovednosť odporcov za vznik škody navrhovateľovi a zaviazal odporcov
spoločne a nerozdielne.

Súd o veci rozhodol s poukazom na § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., § 813 ods. 1 Obč. zák. a § 132,
§ 153 ods. 1 O.s.p.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 a § 151 ods. 1, 5 O.s.p.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 1. rade, a to z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal, že prvostupňový súd sa nedostatočne zaoberal vznesenou
námietkou nedostatku vecnej pasívnej legitimácie odporcu v 1. rade, ktorú podrobne rozobral najmä v
písomnom podaní zo dňa 03.04.2008 a o tejto následne nesprávne rozhodol.

Odporca v 1. rade poukázal na to, že v konaní bol uplatňovaný nárok na náhradu škody z dopravnej
nehody spôsobenej dňa 14.02.2001 poistencovi navrhovateľa, ktorý na navrhovateľa prešiel vyplatením
poistného plnenia poškodenému zo zmluvného poistenia. Vzhľadom na dátum dopravnej nehody sa na
posúdenie veci vzťahuje režim zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla upravený vo vyhl. č. 423/1991 Zb., a nie zák. č. 381/2001 Z.z., preto vec nie je možné



posudzovať podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., ktorý prvostupňový súd cituje, a to vzhľadom na
prechodné ust. § 28 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z.

Odporca v 1. rade namietal svoju pasívnu legitimáciu v konaní s poukazom na § 28 ods. 3 zák.
č. 381/2001 Z.z., z ktorého ustanovenia vyplýva, že od 01.01.2002 je v prejednávanej veci pasívne
legitimovaným subjektom Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, voči ktorej
mal byť návrh uplatnený. Odporca v 1. rade povinnosti zo zákonného poistenia vykonáva, nie však vo
vlastnom mene a na vlastný účet, ale v mene Slovenskej kancelárie poisťovateľov.

Odporca v 1. rade má za to, že s poukazom na ust. § 3 ods. 3 a § 7 ods. 1 vyhl. 423/1991 Zb. je v tomto
prípade nároku na náhradu škody pasívne legitimovaný len škodca.

Odporca v 1. rade poukázal ďalej na to, že samotné odmietnutie poisťovne plniť poškodenému ešte
nezakladá priamy nárok poškodeného proti poisťovni podľa § 9 ods. 1, 2 vyhl. č. 423/1991 Zb.
V predmetnom prípade poisťovňa nemala škodovú udalosť ani nahlásenú, čiže nebola poisteným
splnomocnená na prejednanie a vysporiadanie oprávnených a preukázaných nárokov na náhradu škody,
za ktoré poistený zodpovedá. Poistený si nárok na plnenie zo zákonného poistenia neuplatnil.

Odporca v1. rade považuje za neprípustné a nepodložené tvrdenia súdu, že odporca v 1. rade plnením
uznal nárok navrhovateľa, pretože odporca v 1. rade neposkytol navrhovateľovi žiadne plnenie, pretože
k plneniu došlo zo strany odporcu 2. Za rovnako scestný považuje záver súdu, že postupnou úhradou
istiny odporcom v 2. rade došlo k založeniu pasívnej legitimácie odporcu v 1. rade. Aj keď odporca v 1.
rade súhlasí, že vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená, malo v čase nehody platné zákonné poistenie,
táto skutočnosť nestačí k tomu, aby bola založená vecná pasívna legitimácia odporcu v 1. rade.

Odporca v 1. rade v odvolaní namietal i záver súdu, že odporcovia v 1. a 2. rade sa dostali do omeškania
dňa 05.03.2001, pretože dňa 05.03.2001 navrhovateľ len vyplatil poistné plnenie svojmu poistenému
a s poukazom na § 3 ods. 3 a § 9 ods. 1 vyhl. 423/1991 Zb., čisto hypoteticky, omeškanie aby mohlo
nastať až po márnom uplynutí 15 dňovej lehoty, ktorú má poisťovňa určenú na plnenie po obdržaní
právoplatného rozhodnutia o náhrade škody. Keďže v tomto konaní nie je právoplatne rozhodnuté o
výške škody (odporca 2. rade plnil dobrovoľne), nemôže sa odporca v 1. rade dostať do omeškania.
Odporca v 1. rade preto navrhol, aby odvolací súd voči nemu rozsudok zmenil a žalobu zamietol a
zaviazal navrhovateľa na úhradu trov konania vo výške 141,80 Eur titulom súdneho poplatku za odpor.

Navrhovateľ sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s
dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok vychádza z
nesprávneho posúdenia veci a jeho závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Z obsahu spisu vyplýva, že k dopravnej nehode, pri ktorej bola poistencovi žalobcu spôsobená škoda
na jeho vozidle, došlo dňa 14.02.2001. Dopravná nehoda bola zapríčinená vozidlom, ktorého majiteľom
je odporca v 2. rade. Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody s poukazom na § 427 Obč. zák.
voči odporcovi v 2. rade, a s poukazom na § 7 ods. 2 vyhl. č. 423/1991 Zb. a § 813 Obč. zák. voči
odporcovi v 1. rade.

Odporca v 1. rade už v odpore proti platobnému rozkazu (podanie zo dňa 05.05.2003) namietal svoju
pasívnu vecnú legitimáciu v konaní, pretože škodca ho nepoveril vybavením náhrady škody, a túto mal
namietať i v podaní zo dňa 03.04.2008, ktoré založil do spisu na pojednávaní dňa 03.04.2008. Uvedené
podanie sa však v spise nenachádza. Odporca v 1. rade ďalej namietal vecnú pasívnu legitimáciu v
konaní i v podaní zo dňa 12.09.2011 (č.l. 151 spisu) a v podaní zo dňa 02.12.2011 (č.l. 158 spisu).



Súd prvého stupňa konštatoval, že odporca v 2. rade postupnou úhradou istiny uznal svoju
zodpovednosť za škodu, čím zároveň založil pasívnu vecnú legitimáciu odporcu v 1. rade v konaní.
Poukázal na § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.

Súd prvého stupňa však pochybil, keď neposudzoval nárok navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade podľa
právneho predpisu, upravujúceho rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v čase vzniku dopravnej nehody, t.j. podľa vyhl. č. 423/1991
Zb. (§ 28 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z.).

Súd prvého stupňa taktiež neskúmal, či v danom prípade, s poukazom na § 28 ods. 3 zák. č. 381/2001
Z.z., nebola opodstatnená námietka odporcu v 1. rade, že v konaní nemôže byť pasívne vecne
legitimovaný, keďže práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s. vzniknuté zo zákonného poistenia,
prechádzajú dňom 01.01.2002 na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa priznal úroky z omeškania od 05.03.2001 bez toho, aby
špecifikoval v odôvodnení rozsudku, kedy sa odporcovia dostali do omeškania, a z akého právneho
titulu, v tejto časti je rozsudok prvostupňového súdu nepreskúmateľný. Taktiež v tejto časti absentuje
právne posúdenie veci.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní nepoužil správny právny
predpis, nesprávne interpretoval pasívnu vecnú legitimáciu odporcu v 1. rade a nedostatočne sa
zaoberal námietkou odporcu v 1. rade ohľadom jeho vecnej legitimácie v konaní.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f.), h.) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2
mu vec vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.