Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/135/2011 z 29. 10. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. októbra 2013, sp. zn. 2Co/135/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1105244394.1 Krajský súd Bratislava | 2Co/135/2011 | ECLI:SK:KSBA:2013:1105244394.1 | 2013-10-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Poistenie Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 797 ods. 3 OZ, § 517 ods. 2 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/24a09361-b360-4a06-93c6-9ad4222d09b9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1105244394.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/135/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105244394
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1105244394.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: K. C., nar. XX. X. XXXX, bytom T. A.. Č.. XX, J.,
zastúpený advokátom: JUDr. Milan Roll, so sídlom Kolárska ul. č. 4, Bratislava, proti odporcovi: U. W.
(R.) B., G. G. X. W. Č. Š., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Š. A.. Č.. XX, T., o zaplatenie istiny 247,86
eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.
februára 2011, č. k. 12C/251/2005 - 351, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c
i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa v časti istiny vo výške 247,
86 eur, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť úrok z omeškania zo sumy 247, 86 eur od 4. 7. 2008
do 27. 1. 2011 a 6 % úrok z omeškania zo sumy 14. 858, 06 eur od 4. 7. 2008 do
13. 3. 2009 a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu
Bratislava I trovy štátu vo výške 210, 72 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie
odôvodnil právne ust. § 788 ods. 1, § 791 ods. 1 a § 806 Občianskeho zákonníka a vecne dôvodnosťou
podaného návrhu, keď mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi navrhovateľom a právnym
predchodcom odporcu (U. G., S..D..) bola dňa 16. 9. 2004 uzavretá poistná zmluva č. X-XXX-XXXXXX,
o združenom poistení domácnosti podľa tarify 86, predmetom ktorej bol súbor zariadenia domácnosti v
byte navrhovateľa na T. A.. Č.. XX, E. J., so začiatkom poistenia dňa 17. 9. 2004, poistnou sumou
800.000,- Sk, s pripoistením cenností a zvýšením poistnej sumy nad sumu dojednanú v základnom
poistení o 155. 700,- Sk ohľadne spotrebnej elektroniky: plazmový televízor zn. Samsung PS 42P3S,
typ NOAX42P3, výr. č. 31HW8007994 a notebook ACER-Ferrari 3000 LMI, rok výroby 2004, výr. č.
LXFRl05010406014FCEFD0 a zvýšením poistnej sumy nad sumu dojednanú v základnom poistení o
195. 900,- Sk, s celkovým ročným poistným 7. 097,- Sk, pričom v dňoch 16. - 17. 10. 2004, v čase od
22,00 - 2,00 hod. došlo k poistnej udalosti vlámaním sa do bytu navrhovateľa na T. A.. Č.. XX E. J., v
dôsledku ktorej vznikla navrhovateľovi škoda zničením plastového okna, kovovej mreže a odcudzením
plazmového televízora Samsung, výr.č. 31W8007994, typ: NOAX42P3, notebooku ACER- Ferrari 3000
LMI, výr. č. LXFRl05010406014FCEFD0, zlatej retiazky s veľkými očkami, ručne pilovanej zlatej retiazky,
mobilného telefónu zn. Sony Ericsson, fotoaparátu zn. Casio EX, dámskeho jogingu, tenisiek, bundy
zn. NIKE, hotovosti 1. 000 eur a 13. 000,- Sk, dámskej koženej bundy, pánskej koženej bundy, DVD
zn. SONY a videorekordéru zn. Panasonic, pričom trestné stíhanie vo veci trestného činu krádeže
vlámaním do bytu navrhovateľa bolo prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce
vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Súd prvého stupňa mal z likvidačnej správy poistnej udalosti
odporcu č. XxXX-XXXXX-XX zo dňa 3. 7. 2008 a z účtenky odporcu zo dňa 10. 3. 2009 preukázané,
že odporca poskytol navrhovateľovi poistné plnenie za notebook ACER-Ferrari vo výške 86. 400,-Sk,
plazmový televízor Samsung vo výške 89. 243,-Sk, fotoaparát Casio EX vo výške 17. 422,-Sk, DVD zn.
SONY vo výške 4. 995,-Sk, videorekordér zn. Panasonic vo výške 2. 381,-Sk, mobilný telefón zn. Sony



Ericsson vo výške 3. 698,- Sk, dámsky joging vo výške 4. 361,- Sk, dámske tenisky vo výške 2. 841,-
Sk, dámsku bundu zn. NIKE vo výške 3. 506,- Sk, dámsku koženú bundu vo výške 9. 000,-Sk, pánsku
koženú bundu vo výške 6. 500,- Sk a náklady za zasklenie okna vo výške 1. 267,- Sk, spolu vo výške
447. 614,-Sk (14. 858, 06 eur) s tým, že navrhovateľ dňa 13. 3. 2009 od odporcu poistné plnenie prijal.
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 7.
9. 2005 zobral navrhovateľ svoj návrh na začatie konania v časti o zaplatenie 3. 474, 60,- Sk späť z
dôvodu, že odporca svoj dlh vo výške 2. 419,-Sk uznal a dňa 31. 8. 2005 ho zaplatil a tiež z dôvodu,
že žalobný návrh v časti o zaplatenie 1. 352, 30,- Sk bol podaný nedôvodne a preto uznesením zo dňa
15. marca 2006, č. k. 12C 251/05-55, konanie v tejto časti zastavil, dňa 15. 4. 2009 navrhovateľ z dôvodu
čiastočného plnenia odporcom zobral svoj návrh v časti o zaplatenie istiny 14. 858, 06 eur späť, súd
prvého stupňa uznesením zo dňa 15. apríla 2009, č. k. 12C 251/05-183 konanie zastavil aj v tejto časti a
nakoľko navrhovateľ podaním zo dňa 24. 6. 2009, s poukazom na čl. V., bod 1 prílohy 1, k všeobecným
poistným plneniam, zobral späť svoj návrh v časti o zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým plnením a
uplatneným nárokom vo výške 19. 000,-Sk za zlaté retiazky a s poukazom na neprimerané
náklady spojené so znaleckým dokazovaním aj v časti o zaplatenie 2.302,-Sk za mobilný telefón Sony
Ericsson, vo výške 6. 000,-Sk, za dámsku koženú bundu a vo výške 3. 500,-Sk za pánsku koženú
bundu a súčasne navrhol pripustiť zmenu návrhu a odporcovi uložiť povinnosť, zaplatiť istinu vo výške
2. 680, 64 eur so 6 % úrokom z omeškania od 18. 8. 2005 do zaplatenia a 6 % úrokom z omeškania zo
sumy 14. 858, 06 eur od 18. 8. 2005 do 13. 3. 2009, súd prvého stupňa uznesením zo dňa 1. októbra
2009, č. k. 12C 251/05-223 konanie v časti o zaplatenie 1. 022, 44 eur zastavil a pripustil
navrhnutú zmenu žalobného návrhu. Poukázal na skutočnosť, že nakoľko dňa 2. 2. 2011 navrhovateľ
po vykonanom znaleckom dokazovaní zobral svoj návrh späť v časti o zaplatenie 2. 437, 78 eur a žiadal
pripustiť zmenu návrhu a zaviazať odporcu na zaplatenie istiny vo výške 247, 86 eur so 6 % úrokom z
omeškania z tejto sumy od 18. 8. 2005 do zaplatenia a 6 % úrokom z omeškania zo sumy 14. 858, 06
eur od 18. 8. 2005 do 13. 3. 2009, súd prvého stupňa uznesením zo dňa 2. februára 2011, č. k. 12C
251/05-346 zastavil konanie v tejto časti a pripustil zmenu návrhu, pričom po čiastočných späťvzatiach a
zmenách žalobného návrhu, zostala predmetom sporu istina vo výške poistného plnenia predstavujúca
rozdiel medzi navrhovateľom uplatneným nárokom na poistné plnenie za odcudzený plazmový televízor
zn. Samsung vo výške 170. 000,- Sk (5. 642, 96 eur) a odporcom poskytnutým poistným plnením
vo výške 89. 243,-Sk (2. 962, 32 eur), t.j. nárok na poistné plnenie vo výške 2. 680, 64 eur. V dôvodoch
svojho rozhodnutia uviedol, že znaleckým posudkom č. 51/10/2010 zo dňa 29. 10. 2010, vypracovaným
súdnym znalcom W.. I. Y., z odboru elektronika, ktorým bola ustálená všeobecná hodnota odcudzeného
TV prijímača ku dňu 16. 10. 2004 vo výške 3. 210, 18 eur, likvidačnou správou poistnej udalosti odporcu
č. 1x04-10633-50 zo dňa 27. 1. 2011 a účtenkou odporcu zo dňa 27. 1. 2011 mal preukázané, že
odporca poskytol navrhovateľovi doplatok poistného plnenia za odcudzený TV prijímač zn. Samsung
vo výške 247, 86 eur, teda odporca za odcudzený TV prijímač zn. Samsung dňa 13. 3. 2009 poskytol
navrhovateľovi poistné plnenie vo výške 89. 243,-Sk (2. 962, 32 eur) a dňa 27. 1. 2011 vo výške 247, 86
eur, t.j. spolu vo výške 3. 210, 18 eur, teda poistné plnenie v zmysle platne uzatvorenej poistnej zmluvy,
a preto návrh vo zvyšnej časti istiny v sume 247, 86 eur, z dôvodu splnenia dlhu zamietol. Rozhodnutie o
uplatnených úrokoch z omeškania odôvodnil vecne tým, že odporca neposkytol navrhovateľovi poistné
plnenie v lehote určenej § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dostal sa do omeškania a preto v zmysle
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., uložil odporcovi zaplatiť
úrok z omeškania od 4. 7. 2008, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Okresného riaditeľstva PZ
J. W. zo dňa 28. apríla 2008, ČVS: M.-J.-XXXX D., ktorým bolo zastavené trestné stíhanie začaté na
návrh odporcu pre trestný čin poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu, a ktoré podľa názoru súdu prvého
stupňa bolo vyšetrovaním potrebným na zistenie rozsahu povinnosti odporcu plniť a úrok z omeškania
súd prvého stupňa priznal zo sumy 14. 858, 06 eur do 13. 3. 2009 a zo sumy 247, 86 eur do 27. 1. 2011,
kedy odporca tieto poistné plnenia poskytol a vo zvyšku súd návrh na zaplatenie úroku z omeškania
zamietol, pričom v tejto časti doplnil výrok rozsudku podľa § 166 ods. 1 O. s. p., nakoľko pri vyhlasovaní
rozsudku opomenul rozhodnúť o uplatnenom zvyšku úroku z omeškania. Rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil právne ust. 142 ods. 2 O. s. p. a vecne tým, že v danej veci mal navrhovateľ čiastočný
úspech len v časti príslušenstva a preto súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Rozhodnutie o povinnosti odporcu zaplatiť na účet súdu prvého stupňa trovy konania štátu v sume 210,
72 eur odôvodnil právne ust. § 148 ods. 1 O. s. p. a vecne neúspechom odporcu v konaní, ktorému uložil
povinnosť zaplatiť znalečné, ktoré bolo znalcovi W.. I. Y. vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť úrok z omeškania
zo sumy 247, 86 eur od 4. 7. 2008 do 27. 1. 2011, výroku, ktorým súd zamietol návrh zaplatiť 6 % úrok z



omeškania zo sumy 247, 86 eur od 18. 8. 2005 do 4. 7. 2008 a 6 % úrok z omeškania zo sumy
14. 858, 06 eur od 18. 8. 2005 do 13. 3. 2009 a tiež v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o
trovách konania, podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutých častiach podľa ust. § 221 ods. 1 písm. a) O. s. p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie,
prípadne podľa ust. § 214 ods. 2 písm. f) O. s. p. v napadnutej časti zmeniť a zaviazať odporcu na
zaplatenie 6 % úroku z omeškania zo sumy 247, 86 eur od 18. 8. 2005 do 27. 1. 2011 a 6% úroku
z omeškania zo sumy 14. 858, 06 eur od 18. 8. 2005 do 13. 3. 2009 a zároveň žiadal priznať náhradu
trov prvostupňového i odvolacieho konania. Vo svojom odvolaní uviedol, že výrok, ktorým súd prvého
stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 247, 86 eur od 4. 7. 2008 do 27. 1.
2011, je neúplný, pretože neobsahuje číselný údaj výšky úroku z omeškania, ktorý má byť 6 % a zároveň
namietol nesprávnosť argumentácie prvostupňového súdu v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého sa
odporca do omeškania dostal dňom 4. 7. 2008, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie ORPZ J. W.,
ČVS: M.-XXXX/OEK-J.-XXXX D., ktorým bolo zastavené trestné stíhanie iniciované odporcom, a to z
dôvodu, že nemôže byť na ujmu navrhovateľa, že odporca umelo odďaľoval svoje plnenie podaním
nedôvodného trestného oznámenia. Nesprávnosť rozhodnutia o trovách konania navrhovateľ namietol
s poukazom na to, že mu nemôže byť na ujmu, že ako osoba bez právnického vzdelania v konaní len
využil svoje zákonné právo zvoliť si právneho zástupcu, pričom vzhľadom na výsledok sporu, v ktorom
mal úspech v rozsahu 80 % a odporca bol úspešný v rozsahu 20 %, je namieste podľa § 142 ods. 2
O. s. p., náhradu trov pomerne rozdeliť.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutých častiach potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti. Poukázal na to, že napriek
neúplnosti výroku rozhodnutia súdu v časti sadzby priznaného úroku z omeškania (6 %) uhradil dňa
8. 3. 2011 navrhovateľovi úrok vo výške 6 % zo sumy 247, 86 eur od 4. 7. 2008 do 27. 1. 2011,
čo navrhovateľovi v čase podania odvolania dňa 22. 3. 2011 už muselo byť známe a preto
odvolanie navrhovateľa v tejto časti považuje za bezpredmetné. K navrhovateľom uplatneným úrokom
z omeškania zo sumy 247, 86 eur za obdobie od 18. 8. 2005 do 4. 7. 2008 a zo sumy 14. 858, 06
eur za obdobie od 18. 8. 2005 do 13. 3. 2009, odporca uviedol, že navrhovateľovi dobrovoľne poskytol
poistné plnenie po skončení trestného konania dňa 13. 3. 2009 s odstupom niekoľkých mesiacov z
dôvodu, že zásielky pre navrhovateľa, ktorý sa presťahoval bez oznámenia novej adresy, sa vracali ako
nedoručiteľné, pričom však z priebehu trestného ako aj súdneho konania je zrejmé, že vznik poistnej
udalosti a rozsah škody, tak ako bol tvrdený navrhovateľom, nebol preukázaný. Poukázal na ust. § 799
ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je ten, kto má právo na plnenie, povinný bez zbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku
a rozsahu jej následkov a predložiť doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada a konštatoval, že navrhovateľ si
túto povinnosť nesplnil, keď odporcovi predložil falošný doklad - faktúru od obchodnej spoločnosti S.,
D..O..M.., ktorej mal navrhovateľ zaplatiť v hotovosti 96. 000,-Sk, hoci v zmysle vykonaných dôkazov v
skutočnosti neexistovala, nepreukázal zakúpenie plazmového TV za sumu 179. 999,- Sk, ktorý zakúpila
úplne iná osoba ako navrhovateľ (pán O.), a nepreukázal ani totožnosť údajne ukradnutého TV, keďže
jeho výrobné číslo, ktoré navrhovateľ uviedol pre orgány činné v trestnom konaní sa nezhoduje s
výrobným číslom TV, ktoré uviedol navrhovateľ v oznámení o poistnej udalosti a ktoré bolo uvedené
v poistnej zmluve. Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ nepreukázal ani nákup 2 ks
zlatých reťazí v hodnote 160. 200,-Sk a 59. 500,-Sk z čoho vyplýva, že odporca navrhovateľovi plnil
ústretovo, bez riadneho preukázania odcudzenia vecí v jeho vlastníctve, keďže orgány činné v trestnom
konaní i napriek existujúcim dôkazom o poistnom podvode, trestné konanie bezdôvodne zastavili. Z
uvedených dôvodov je rozhodnutie prvostupňového súdu v časti úrokov z omeškania vecne správne
a spravodlivé, ako i výrok, ktorým rozhodol súd prvého stupňa o trovách konania, keďže navrhovateľ
mal vo veci úspech iba v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania, navrhovateľ bral postupne návrh po
častiach späť a menil žalobný návrh, a to aj vzhľadom na dôvodné vecné argumenty a dôkazy odporcu
a rozporuplné tvrdenia navrhovateľa bez reálnych dôkazov s tým, že v tomto konaní sú dané aj dôvody
osobitného zreteľa, na základe ktorých konajúci súd v zmysle ust. § 150 ods. 1 O. s. p. nemusí náhradu
trov konania priznať.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O. s. p., a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa je dôvodné, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutých častiach
nepreskúmateľný.



V posudzovanej veci medzi účastníkmi nebolo sporné uzavretie poistnej zmluvy č. X-XXX-XXXXXX,
o združenom poistení domácnosti podľa tarify 86, ktorej predmetom bol súbor zariadenia domácnosti
v byte navrhovateľa na T. A.. Č.. XX E. J., so začiatkom poistenia dňa 17. 9. 2004, poistnou sumou
800. 000,-Sk, s pripoistením cenností a zvýšením poistnej sumy nad sumu dojednanú v základnom
poistení o 155.700,-Sk, týkajúcu sa spotrebnej elektroniky: plazmový televízor zn. Samsung PS 42P3S,
typ NOAX42P3, výr. č. 31HW8007994 a notebook ACER-Ferrari 3000 LMI, rok výroby 2004, výr. č.
LXFRl 05010406014FCEFD0 a zvýšením poistnej sumy nad sumu dojednanú v základnom poistení o
195. 900,-Sk, s celkovým ročným poistným 7. 097,- Sk a nebolo sporné ani to, že dňa 16. -
17. 10. 2004, v čase od 22,00 hod. - 2,00 hod. došlo k poistnej udalosti krádežou vlámaním do bytu
navrhovateľa na T. A.. Č.. XX E. J..

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa svojim návrhom pôvodne voči odporcovi domáhal zaplatenia
istiny vo výške 573. 441, 60,-Sk (19. 034, 77 eur) so 6 % ročným úrokom z omeškania od 18. 8. 2005
do zaplatenia, pričom v priebehu konania zobral návrh postupne celkovo v sume 18. 786, 91 eur späť,
z dôvodu ktorého súd prvého stupňa v jednotlivých častiach konanie zastavil uzneseniami zo dňa 15.
marca 2006, č. k. 12C 251/05-55, uznesením zo dňa 15. apríla 2009, č. k. 12C 251/05-183, uznesením
zo dňa 1. októbra 2009, č. k. 12C 251/05-223 a uznesením zo dňa 2. februára 2011, č. k. 12C
251/05-346, v dôsledku čoho zostal predmetom konania nárok na poistné plnenie vo výške 247, 86 eur
so 6 % úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 247, 86 eur od 18. 8. 2005 až do zaplatenia a
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 14. 858, 06 eur od 18. 8. 2005 do 13. 3. 2009.

Súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 2. 2. 2011 vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým v časti
príslušenstva odporcovi uložil povinnosť zaplatiť úrok z omeškania zo sumy 247, 86 eur od 4. 7. 2008
do 27. 1. 2011 a 6 % úrok z omeškania zo sumy 14. 858, 06 eur od 4. 7. 2008 do 13. 3. 2009.

Podľa § 152 ods. 1 O. s. p., rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy súd
rozhoduje vo veci samej uznesením.

Podľa § 152 ods. 2 O. s. p., rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné,
môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Podľa § 155 ods. 1 O. s. p., obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.

Podľa § 156 ods. 1 O. s. p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a
poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že vo veci samej súd rozhoduje rozsudkom, v ktorom musí
súd rozhodnúť o celej prejednávanej veci, pričom z výroku rozsudku vo veci samej musí jednoznačne
vyplývať, ako vo veci rozhodol. Pokiaľ súd vo výroku rozsudku ukladá odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi úroky z omeškania, musí priamo z výroku vyplývať sadzba úrokov z omeškania, istina,
ktorá je základom pre ich výpočet a tiež obdobie, za ktoré sa priznávajú. Pokiaľ výrok rozsudku niektorú
z týchto obsahových náležitostí obsahuje, nie je možné z neho ustáliť povinnosť, ktorá bola odporcovi
uložená, pričom z výroku napadnutého rozsudku nie je možné ani zistiť, komu má odporca uloženú
povinnosť plniť.

Z uvedeného vyplýva, že výrok, ktorým súd prvého stupňa rozhodol napadnutým rozsudkom o
navrhovateľom uplatnených úrokoch z omeškania zo sumy 247, 86 eura za obdobie od 4. 7. 2008 do
27. 1. 2011, nespĺňa zákonné náležitosti, je nevykonateľný, nakoľko z neho nevyplýva sadzba úrokov z
omeškania, ktoré má odporca podľa rozsudku uhradiť a zároveň v ňom nie je uvedený účastník, ktorému
má odporca plniť.

Odvolací súd však považuje za potrebné poukázať aj na ďalšie pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý
v rozpore s ust. § 152 ods. 2 O. s. p., nerozhodol o celom predmete konania. Pre posúdenie, či súd
rozsudkom rozhodol o celom predmete konania je rozhodujúce, aký výrok rozsudku bol v súlade s ust.
§ 156 ods. 1 O. s. p. vyhlásený na pojednávaní. V danej veci súd prvého stupňa vyhlásil na pojednávaní
dňa 2. 2. 2011 v časti príslušenstva rozsudok, ktorým vo výroku rozhodol o úrokoch z omeškania, ktoré



navrhovateľ uplatnil zo sumy 247, 86 eur od 4. 7. 2008 do 27. 1. 2011 a vo výške 6 % zo sumy 14. 858,
06 eur od 4. 7. 2008 do 13. 3. 2009, ktoré navrhovateľovi priznal, nerozhodol však aj o zvyšnej časti
uplatnených úrokoch z omeškania za obdobie do 3. 7. 2008, chybu, ktorú opravil prvostupňový súd v
rozpore s ust. § 166 ods. 1 O. s. p., v písomne vypracovanom rozsudku konštatovaním, že v tejto časti
doplnil výrok rozsudku, nakoľko pri jeho vyhlásení opomenul rozhodnúť o uplatnenom zvyšku úroku z
omeškania.

Súd prvého stupňa doplnil výrok vyhláseného rozsudku v rozpore so zákonnými ustanoveniami
občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 166 ods. 2 veta prvá O. s. p., doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne
ustanovenia o rozsudku.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predmetom doplnenia nemôže byť to, o čom už bolo
rozhodnuté, teda predmetom doplnenia nemôže byť napríklad vymedzenie príslušenstva, ak o ňom
bolo inak rozhodnuté, avšak ani iné skutočnosti, ktoré by vo svojej podstate znamenali nie doplnenie,
ale zmenu pôvodného, i keď nedôsledne formulovaného výroku rozsudku a nakoľko pre doplňujúci
rozsudok platia ustanovenia o rozsudku, doplňujúci rozsudok netvorí samostatnú kategóriu rozsudkov,
je súd povinný a to napriek tomu, že rozhoduje iba o časti uplatneného predmetu konania, aj doplňujúci
rozsudok vždy vyhlásiť. Z uvedeného preto vyplýva, že pokiaľ chcel prvostupňový súd doplniť výrok
vyhláseného rozhodnutia, bolo jeho povinnosťou aj doplňujúci rozsudok vyhlásiť verejne na pojednávaní,
na ktoré bol povinný predvolať účastníkov tohto konania.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez
zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Z dikcie citovaných ustanovení je zrejmé, že v prípade poistnej udalosti je poistiteľ povinný poistenému
vyplatiť poistné plnenie najneskôr v lehote pätnástich dní od skončenia šetrenia potrebného na zistenie
rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutie tejto lehoty je potom rozhodujúce pre posúdenie okamihu,
kedy sa poistiteľ dostáva do omeškania s vyplatením poistného plnenia.

Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil aj počiatok omeškania odporcu s plnením jeho peňažného
dlhu.

Súd prvého stupňa počiatok omeškania odporcu s vyplatením poistného plnenia navrhovateľovi ustálil
totiž dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného riaditeľstva PZ J. W. zo dňa 28. 4. 2008,
ČVS: M.-XXXX/OEK-J.-XXXX Š., ktorým bolo zastavené trestné stíhanie začaté na podnet odporcu pre
trestný čin poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu, a ktoré bolo podľa názoru prvostupňového súdu
vyšetrovaním potrebným na zistenie rozsahu povinnosti odporcu plniť, avšak opomenul v odôvodení
svojho rozhodnutia uviesť, v akom smere malo trestné stíhanie význam na zistenie rozsahu odporcu
plniť.

Odvolací súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že v trestnom konaní vedenom Okresným
riaditeľstvom PZ J. W. pod ČVS: M.-XXXX/OEK-J.-XXXX Š., nebola ustálená výška poisteného
plnenia, ale len to, či došlo k spáchaniu trestného činu, resp., že k spáchaniu trestného činu v tomto
prípade nedošlo, avšak prebiehajúce trestné stíhanie, ktoré súvisí s predmetnou poistnou udalosťou,
nemožno podľa odvolacieho súdu považovať za vyšetrenie poistnej udalosti v zmysle ust. § 797 ods.
3 Občianskeho zákonníka, keď citované zákonné ustanovenie výslovne viaže lehotu na vyplatenie



poistného plnenia na ukončenie vyšetrenia poistnej udalosti vykonaného poistiteľom a nie treťou osobu,
za ktorú treba považovať aj orgány činné v trestnom konaní.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že zo súdom prvého stupňa zisteného skutkového
stavu jednoznačne vyplýva, že odporca (vyplýva to predovšetkým z ním podaného trestného oznámenia
zo dňa 15. 8. 2005) podkladmi k predmetnej poistnej udalosti disponoval, keďže podklady k jej
likvidácii navrhovateľ odporcovi predložil, avšak súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia
túto skutočnosť vôbec právne neposúdil a preto právne závery súdu prvého stupňa týkajúce sa
posúdenia okamihu počiatku omeškania odporcu s vyplatením poistného plnenia, nie je možné
považovať za dostatočné a správne, a preto je nutné napadnutý rozsudok v tomto smere považovať
za nepreskúmateľný.

Nepreskúmateľným je aj výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách
konania, nakoľko z neho vyplýva len to, že o trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods.
2 O. s. p., keďže každý z účastníkov bol v konaní čiastočne úspešný, avšak právne zdôvodnenie záveru
o nepriznaní žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania, v ňom absentuje.

Ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p. totiž neumožňuje súdu nepriznať žiadnemu z účastníkov náhradu
trov konania bez zreteľa na mieru ich úspechu v konaní a len s poukazom na skutočnosť, že každý z
účastníkov bol v konaní čiastočne úspešný. Takéto rozhodnutie súdu prichádza do úvahy zásadne len
vtedy, ak nepriznanie náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov zodpovedá skutočnému výsledku
konania, teda najmä v prípade, ak úspech každého z účastníkov možno pre účely rozhodnutia o trovách
konania považovať za približne rovnaký. Pokiaľ je však vzhľadom na skutočný výsledok konania úspech
jednotlivých účastníkov v značnom nepomere, súd je povinný na túto skutočnosť prihliadnuť a náhradu
trov pomerne rozdeliť, podľa pomeru úspechu účastníkov. Súd prvého stupňa sa uvedenými zásadami
neriadil a bez bližšieho vysvetlenia a zohľadnenia skutočného výsledku konania nepriznal náhradu trov
konania žiadnemu z účastníkov.

Odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť súdu prvého stupňa aj na skutočnosť, že v
priebehu prvostupňového konania došlo opakovane k čiastočným späťvzatiam návrhu navrhovateľom,
o ktorých rozhodol vyššie uvedenými uzneseniami a napriek tomu, že navrhovateľ bral postupne svoj
návrh späť pre správanie sa odporcu (postupné zaplatenie navrhovateľom požadovaného poistného
plnenia, prípadne z iných dôvodov), súd prvého stupňa na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. §
142 ods. 2 O. s. p., keď bolo jeho povinnosťou skúmať, ktorá zo sporových strán procesne zavinila
zastavenie konania, t. j. na trovy zastaveného konania v časti, aplikovať ust. § 146 ods. 2 O. s. p.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil podľa ust. §
221 ods. 1 písm. f) O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O. s. p.

V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu kvalifikovaným spôsobom rozhodnúť o celom nároku
navrhovateľa uplatnenom titulom príslušenstva, výrok rozhodnutia formulovať v súlade so zásadou
materiálnej vykonateľnosti rozsudku, rozhodnúť v súlade s ust. § 153 ods. 1 O. s. p., a zo zisteného
skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s vyššie
uvedenými požiadavkami, vyplývajúcimi z ust. § 157 ods. 2 O. s. p.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o trovách celého konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.)

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.