Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/508/2011 z 11. 2. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. februára 2013, sp. zn. 2Cob/508/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1106224714.1 Krajský súd Bratislava | 2Cob/508/2011 | ECLI:SK:KSBA:2013:1106224714.1 | 2013-02-11 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: ObZ, § 345 ObZ, § 346 ObZ, § 265 ObZ, OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d15d389-d78f-4965-8aad-08611dfcff7e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1106224714.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/508/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106224714
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1106224714.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členov
senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a JUDr. Lenky Praženkovej v právnej veci navrhovateľa: X.. O. J. - O., N.
XX, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, zastúpeného: SHM PARTNERS s. r. o., Špitálska 25, Bratislava, proti
odporcovi: N - NOREA, a.s., Zámocká 8, 811 01 Bratislava, IČO: 35 810 416, zastúpenému JUDr. Pavol
Pospecha, advokát, Zámocká 10, Bratislava, o zaplatenie 2.240,14 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/149/2006-135 zo dňa 03.11.2011 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/149/2006-135 zo dňa
03.11.2011 p o t v r d z u j e.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške
118,44 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
istinu vo výške 2.240,14 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 10,55% ročne zo sumy 746,71 Eur
od 11.09.2002 do zaplatenia, vo výške 10,46% ročne zo sumy 746,71 Eur od 11.10.2002 do zaplatenia,
vo výške 10,14% ročne zo sumy 746,71 Eur od 11.11.2002 do zaplatenia o trovy konania vo výške
1.307,08 Eur.

V odôvodnení súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 2.771,24 Eur
s príslušenstvom titulom paušálnej odmeny v zmysle čl. IV Zmluvy o poskytovaní služieb a nákladov v
znení Dodatku č. 1 za mesiac júl až október 2002. Navrhovateľ zobral v časti istiny 531,10 Eur návrh späť
z dôvodu zaplatenia uvedenej sumy odporcom dňa 13.08.2002, ktorá suma predstavuje nezaplatenú
časť faktúry č. 06/A/2002, preto súd uznesením zo dňa 11.04.2011 v tejto časti konanie zastavil.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 15.02.2002 uzavrel navrhovateľ ako podnikateľ s odporcom
ako odberateľom Zmluvu o poskytovaní služieb (ďalej len „ ZoPS“), predmetom ktorej bolo v zmysle
článku II. subdodávateľské poskytovanie služieb v oblasti reklamy pre tretie osoby, ktoré majú s
odberateľom (odporcom) uzavretú dodávateľskú zmluvu.

Z článku IV. ZoPS súd zistil, že zmluvné strany si stanovili cenu práce formou paušálnej odmeny vo výške
17.500,- Sk (580,89 EUR) mesačne, pričom v zmysle článku IV. bod 3 v odmene mali byť zahrnuté všetky
náklady podnikateľa (navrhovateľa) s výnimkou tých, na ktoré sa zmluvné strany osobitne dohodnú. Dňa
01.04.2002 bol medzi zmluvnými stranami uzavretý Dodatok č. 1 k ZoPS, ktorým zmluvné strany zmenili



článok IV. bod 3 ZoPS tak, že v odmene mali byť zahrnuté všetky náklady podnikateľa (navrhovateľa)
s výnimkou mesačného poplatku za program Globtel 120, ktorý podnikateľ vyfakturuje odberateľovi vo
faktúre na paušálnu odmenu. V zmysle článku IV. bod 4 ZoPS mal navrhovateľ ako podnikateľ vystaviť
faktúru na paušálnu odmenu vždy po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca s 10-dňovou lehotou
splatnosti.

Z článku V. bod 1., 4. a 5. ZoPS sú zistil, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s účinnosťou
od 15.02.2002, a že medzi zmluvnými stranami dohodnutá dĺžka výpovednej lehoty dva mesiace so
začiatkom plynutia prvým dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca odo dňa jej oznámenia druhej
zmluvnej strane.

Z listu odporcu zo dňa 28.08.2002 vyplýva, že odporca dňom 28.08.2002 odstúpil od ZoPS, nakoľko
navrhovateľ podstatným spôsobom porušil svoje zmluvné povinnosti. Dňa 13.08.2002 mal navrhovateľ
oznámiť klientovi odporcu - spoločnosti Nissan Slovakia, s.r.o., že ZoPS s odporcom ukončil, a že
odporca už reklamnú činnosť nerobí, a rovnako mal spoločnosti Nissan Slovakia, s.r.o. ponúknuť
zákazku na obal servisných knižiek sám ako živnostník. Týmto konaním mal navrhovateľ podstatným
spôsobom porušiť jeho povinnosti voči odporcovi. Navrhovateľ rovnako nezabezpečil ani v náhradnom
termíne zákazky pre dvoch klientov odporcu, a to spoločnosti OREA Consulting, s.r.o. a Elixír, s.r.o.,
ktorí z uvedených dôvodov od zákaziek odstúpili, čím odporcovi vznikla škoda.

Z listu navrhovateľa zo dňa 05.09.2002 vyplýva, že navrhovateľ upozornil odporcu na právnu neúčinnosť
odstúpenia od ZoPS s odvolaním sa na článok V. ZoPS (výpovednú dobu), ako aj na ostatné body.
Navrhovateľ poprel porušenie zmluvných povinností voči odporcovi s tým, že pre klienta odporcu
- spoločnosť Nissan Slovakia, s.r.o. žiadne subdodávateľské služby nevykonával. Klienta OREA
Consulting, s.r.o. ako aj ostatných klientov si mal prevziať pán B. D., čím zodpovedal za dotiahnutie ich
zákaziek do konca a tabuľa pre spoločnosť Elixír, s.r.o. mala byť vyrobená dňa 22.08.2002, pričom pán.
B. D. si ju nevyzdvihol.

Z faktúr č. 06/A/02 zo dňa 01.08.2002, č. 07/A/02 zo dňa 01.09.2002, č. 08/A/02 zo dňa 01.10.2002 a z fa.
č. 09/A/02 zo dňa 01.11.2002 vyplýva, že navrhovateľ nimi fakturoval paušálnu odmenu za mesiace júl až
október 2002, každá vo výške 17.500,-Sk a náklady predstavujúce mesačný poplatok za program Globtel
vo výške 789,-Sk, teda pohľadávku vo výške 22.495,50 Sk (746,71 Eur) mesačne. Dňa 16.08.2002
odporca zaplatil časť pohľadávky navrhovateľa vo výške 6.495,50 Sk.

Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.

Súd sa pri dokazovaní zameral na otázku, či zo strany odporcu došlo k účinnému odstúpeniu od ZoPS
a k zániku ZoPS ku dňu 28.08.2002. Nakoľko zo zmluvy nevyplýva oprávnenie zmluvných strán na
odstúpenie od zmluvy, súd dospel k záveru, že odporca mohol od ZoPS odstúpiť iba v prípade, ak boli
splnené zákonné podmienky odstúpenia vyplývajúce z § 345, § 346 a nas. Obch. zák.

Po vykonaní dokazovania dospel súd k záveru, že odporca nepreukázal súdu, že nedodržanie
termínu dodávky zákazky navrhovateľom pre spoločnosť Technopol Internacional a.s. bolo podstatným
porušením zmluvnej povinnosti navrhovateľom. Súd v tomto prípade nemal preukázanú ani tú
skutočnosť, že odporca oznámil odstúpenie od zmluvy navrhovateľovi bez zbytočného odkladu potom,
ako sa dozvedel o nedodržaní termínu zákazky pre spoločnosť Technopol Internacional a.s.. Odporca
síce uviedol, že navrhovateľovi dňa 13.08.2002 vytkol nedodržanie termínov s upozornením, že pokiaľ si
svoje povinnosti nebude odporca plniť riadne a včas, odporca s ním ukončí spoluprácu, túto skutočnosť
však odporca ničím súdu nepreukázal. Súd mal rovnako za to, že uvedené oznámenie zo dňa 13.08.2002
v znení akom uviedol odporca nemožno považovať za oznámenie o odstúpení od zmluvy v zmysle ust.
345 odsek 1 Obchodného zákonníka. Súd nemal rovnako preukázaný ani termín, kedy mal navrhovateľ
zákazku pre spoločnosť Technopol Internacional a.s. uskutočniť, na základe ktorého by bolo možné
posúdiť, či prípadné oznámenie zo dňa 13.08.2002 bolo zo strany odporcu urobené bez zbytočného
odkladu po porušení povinnosti navrhovateľom.



Ani v prípade zákaziek pre spoločnosti Elixír s.r.o. a OREA Consulting, s.r.o. nemal súd po vykonaní
dokazovania preukázaný termín, v ktorom mali byť zákazky zo strany navrhovateľa uskutočnené a v
ktorom k ich uskutočneniu zo strany navrhovateľa podľa tvrdení odporcu nedošlo. Súd nemal rovnako
preukázanú ani tú skutočnosť, že odporca poskytol navrhovateľovi dodatočnú primeranú lehotu na
splnenie si týchto zákaziek, ktorej existencia predstavuje jednu zo základných podmienok účinného
zákonného oprávnenia na odstúpenie od zmluvy. Odporca súdu nepreukázal, že navrhovateľovi doručil
oznámenie o poskytnutí dodatočnej lehoty na splnenie si povinnosti. Súd opätovne poukázal na to, že
odporca síce uviedol, že navrhovateľovi dňa 13.08.2002 vytkol nedodržanie termínov s upozornením,
že pokiaľ si svoje povinnosti nebude odporca plniť riadne a včas, odporca s ním ukončí spoluprácu,
túto skutočnosť však odporca ničím súdu nepreukázal. V rozpore s tvrdením odporcu je aj tvrdenie
navrhovateľa, ktorý pri výsluchu na pojednávaní dňa 12.08.2002 uviedol, že dňa 12.08.2002 mu za
odporcu pán D., V. D. a pán H. oznámili ukončenie spolupráce, a to z dôvodu neziskovosti.

Pokiaľ ide o odporcom uvedený ďalší dôvod odstúpenia od ZoPS, a to porušenie zmluvnej povinnosti
navrhovateľom tým, že navrhovateľ oznámil klientovi odporcu - spoločnosti Nissan Slovakia, s.r.o., že
ZoPS s odporcom ukončil, a že odporca už reklamnú činnosť nerobí, a ponúkol spoločnosti túto zákazku
na obal servisných knižiek sám ako živnostník, dospel súd k záveru, že v tomto prípade nemožno
dospieť k záveru, že navrhovateľ si porušil zmluvnú povinnosť odôvodňujúci zákonné oprávnenie
odporu na odstúpenie od ZoPS, nakoľko z obsahu ZoSP nevyplýva, že by bol navrhovateľ ako
živnostník obmedzený pri poskytovaní služieb iným subjektom. V zmysle článku III. bod 2 ZoPS bol
navrhovateľ zaviazaný iba na zachovávanie mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel súvislo
s poskytovaním služieb. Tá skutočnosť, či uvedeným konaním navrhovateľ porušil zásady poctivého
obchodného styku, bola pre súd v tomto prípade irelevantná, nakoľko dôvodom na zákonné odstúpenie
od zmluvy v zmysle § 345 a 346 Obchodného zákonníka nie je porušenie zásad poctivého obchodného
styku zmluvnou stranou.

Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že v tomto prípade odporca preukázal súdu splnenie
základných zákonných podmienok na jeho účinné odstúpenie od zmluvy v zmysle § 344, 345 a 346
a nasl. Obchodného zákonníka, a preto dospel súd k záveru, že k ukončeniu zmluvného vzťahu
účastníkov nedošlo dňa 28.08.2002 v zmysle ust. § 349 odsek 1 Obchodného zákonníka, to je doručením
listu odporcu zo dňa 28.08.2002 označeného ako Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní služieb
navrhovateľovi, ale dňa 31.10.2002, to je uplynutím výpovednej lehoty dohodnutej medzi účastníkmi v
článku V. bod 4 ZoPS.

Pokiaľ ide o škodu, ktorá mala vzniknúť odporcovi, vyčíslenú odporcom v jeho Liste zo dňa
02.10.2002 označenom ako Vyčíslenie škody, ktorú odporca navrhol navrhovateľovi započítať s faktúrou
navrhovateľa za mesiac august 2002, mal súd za to, že vznik škody, ako ani jej výšku nemal súd v
predmetnom konaní nijakým spôsobom preukázanú.

Súd preto považoval nárok navrhovateľa na paušálnu odmenu až do doby končenia zmluvného vzťahu
za oprávnený, a to bez ohľadu na to, či a v akom množstve boli z jeho strany služby poskytnuté.

O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 369 ods. 1 a § 502 ods. 1 Obch. zák., o trovách konania podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Namietal, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
Odporca poukázal na uzavretú zmluvu o poskytovaní služieb upravenú dodatkom č. 1 a na skutočnosť,
že navrhovateľ má miesto podnikania na Púpavovej 28, Bratislava, preto tvrdenie navrhovateľa, že mu
odporca odobral kľúče od jeho pracovných priestorov a preto nemohol pracovať, neobstojí. Priestory,
kľúče od ktorých musel odovzdať, patrili odporcovi a neboli súčasťou zmluvy.



Odporca poukázal i na to, že zákazka bola nepredajná pre chybu navrhovateľa, ktorý uviedol zlé údaje,
a to bez ohľadu na dobrú prácu jeho dodávateľov. Rovnako neobstojí odvolanie sa na nepreberanie
zákaziek inou osobou, pretože na vykonávanie služieb podľa zmluvy sa zaviazal navrhovateľ a nie
zamestnanec odporcu.

Odporca má za to, že dňa 28.08.2002 platne odstúpil od Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa
15.02.2002, pretože po predchádzajúcom upozornení (13.08.2002) na nespokojnosť s poskytovanými
službami bola dôvodom odstúpenia aj snaha navrhovateľa zneužiť získané informácie, keď v rozpore
s poctivým obchodným stykom chcel prebrať zákazníka, s ktorým obchodný kontakt dohodol odporca.
Prvostupňový súd uvedené konanie navrhovateľa neposúdil správne, pretože konanie navrhovateľa
je takým porušením, ktoré prezumuje ust. § 345 ods. 2 Obch. zák. ako podstatné porušenie zmluvy.
Odporca ďalej namietal, že navrhovateľ napriek tomu, že od 13.08.2002 neposkytoval odporcovi žiadne
služby, fakturoval si odmenu, čo je taktiež v rozpore s poctivým obchodným stykom. Odporca vidí príčinu
nesprávneho rozhodnutia prvostupňového súdu i v tom, že súdne konanie, ktoré trvalo od 02.08.2006
do 03.11.2011, viedli traja rôzni sudcovia, teda im chýbal celistvý skutkový obraz. Odporca v odvolaní
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alebo ho zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu
trovy odvolacieho konania. Poukázal na výpoveď svedka na strane odporcu p. D., ktorý pred súdom
potvrdil, že objednané služby vrátane zaškolovania boli navrhovateľom poskytované v priestoroch
odporcu na Mlynských nivách. Tu sa nachádzali všetky obchodné podklady a kontaktné údaje na
zákazníkov, bez ktorých navrhovateľ po odňatí kľúčov od priestorov nemohol záväzky voči odporcovi
splniť. Navyše, navrhovateľ viackrát písomne upozornil odporcu, že je pripravený plniť záväzky zo
zmluvy, ktoré nepovažoval za legitímne ukončenú (§ 370 Obchod. zák.). Dôvody, prečo navrhovateľ
nemohol reálne svoje služby poskytnúť, spočívali výlučne na strane odporcu, pričom k žiadnemu
uzatvoreniu obchodného vzťahu medzi navrhovateľom a klientom odporcu nikdy nedošlo. Zmluva
medzi navrhovateľom a odporcom neobsahovala ustanovenia ohľadom exkluzivity poskytovania služieb.
Pokiaľ ide o fakturáciu odmeny za celé obdobie výpovednej lehoty, navrhovateľ poukázal na to, že
odmena bola dojednaná ako paušálna výška na dojednané obdobie, preto je irelevantné, aby objem
služieb bol v danom období poskytnutý.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
na úradnej tabuli súdu v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. dňa 04.02.2013. Oboznámil sa s obsahom spisu,
s dôvodmi odvolania, s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu a dospel k záveru, že odvolaniu nie je
možné vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkový stavom a právnym posúdením veci
prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, jeho výsledky
správne vyhodnotil a na jeho základe dospel k správnemu právnemu záveru ohľadom zániku Zmluvy
o poskytovaní služieb v znení Dodatku č. 1 a nároku navrhovateľa na paušálnu odmenu do doby
zániku zmluvy. Odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu je dostatočné, presvedčivé a na správnosť
dôvodov v ňom uvedených odvolací súd odkazuje. Súd prvého stupňa sa vysporiadal so všetkými
argumentmi odporcu a jeho odvolanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti.

Na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd k odvolaciemu dôvodu, že konanie
navrhovateľa je v rozpore s poctivým obchodným stykom, uvádza nasledovné:

Podľa § 265 Obch. zák., výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nepožíva právnu ochranu.



Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či
noriem vyjadreným v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie
konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Tvoria ucelený súbor
zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý.

Zákon subjektívne práva nielen priznáva, ale poskytuje aj ochranu ich výkonu. Nechráni však taký výkon
práva, ktorý sa prieči zásadám poctivého obchodného styku. Takýmto výkonom práva sa prekračujú
medze zmluvnej voľnosti, ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch.

Zásady poctivého obchodného styku sú právne relevantné pri výkone práva. Tu sú kritériom právnej
ochrany výkonu práva v tom zmysle, že pokiaľ výkon práva je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona, nepožíva právnu ochranu.
Tým, že Obchodný zákonník v § 265 všeobecne odkazuje na zásady poctivého obchodného styku, tieto
zásady majú v tomto prípade právnu záväznosť.

Keďže v danom konaní odporca nepreukázal, že navrhovateľ si nesplnil riadne a včas svoje povinnosti
zo Zmluvy o poskytovaní služieb, čo v prípade zákazky pre Technopol International a.s., malo podľa
odporcu znamenať podstatné porušenie zmluvných povinností, a v prípadoch zákaziek pre Elixír Co.,
s.r.o. a OREA Consulting, s.r.o. nepodstatné porušenie zmluvných povinností, nemožno konštatovať,
že konaním navrhovateľa došlo k porušeniu zásady poctivého obchodného styku. Súd prvého stupňa
dospel k správnemu záveru, že neboli splnené podmienky pre odstúpenie od zmluvy v zmysle § 345 a
§ 346 Obch. zák. a správne kvalifikoval list odporcu zo dňa 28.08.2002 ako výpoveď zmluvy v zmysle
čl. V bod 4 zmluvy.

S poukazom na čl. IV bod 1. Zmluvy, kde zmluvné strany si stanovili cenu práce paušálnou mesačnou
odmenou, odporca sa nemôže tejto povinnosti zbaviť s poukazom na to, že ide o výkon práva v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku. Je nepochybné, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú,
že výpovedná lehota bola dohodnutá na 2 mesiace a začala plynúť 1. Dňom, nasledujúceho mesiaca
odo dňa jej oznámenia druhej zmluvnej strane, ako aj to, že zmluva v dôsledku výpovede zanikla až ku
dňu 31.10.2002. Navrhovateľovi preto vznikol nárok na dohodnutú odmenu za celú dobu trvania zmluvy.

Odvolací súd preto s poukazom na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku prvostupňového súdu
tento podľa § 219 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi trovy odvolacieho
konania vo výške 118,44 Eur, poostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia z 1 úkon právnej pomoci
- písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 91,29 Eur + 7,41 Eur režijný paušál + 20% DPH vo výške
19,74 Eur (§ 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

Odporca je povinný zaplatiť úspešnému navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v zmysle § 149 ods.
1 O.s.p. na účet jeho právneho zástupcu, vedený v B. D. Slovakia, a.s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX.

Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.