Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/366/2011 z 13. 10. 2013 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 13. októbra 2013, sp. zn. 14Co/366/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1109202018.1 Krajský súd Bratislava | 14Co/366/2011 | ECLI:SK:KSBA:2013:1109202018.1 | 2013-10-13 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 427 ods. 1 OZ, § 797 ods. 2 OZ, § 797 ods. 3 OZ, § 799 ods. 2 OZ, § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z. z., § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bfbdb093-076b-4a53-996b-3911571da6bf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1109202018.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/366/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109202018
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109202018.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Jarmila Hytková, Q.. XX.X. XXXX, U. W. XXXX/
XX, U., právne zast.: JUDr. Petrom Bilkovičom, advokátom, Y. X, U., proti odporcovi: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Š. X, U., Z.: XX XXX XXX, o náhradu škody s príslušenstvom,
o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 5.5. 2011, č.k.
7C/33/2009-209

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 5.5. 2011, č.k.
7C/33/2009-209 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu
33.371,95 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal odporcu na povinnosť
zaplatiť navrhovateľke 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 8.895,80 Eur odo dňa 20.12.2008 do
22.1.2009, 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 586,30 Eur odo dňa 20.12. 2008 do 26.10.2009, 5%
ročný úrok z omeškania zo sumy 761,84 Eur odo dňa 17.10.2008 do 26.10.2009, 8,5% ročný úrok z
omeškania zo sumy 1.752,35 Eur odo dňa 17.10.2009 do 26.10.2009, 8,5% ročný úrok z omeškania zo
sumy 63.045,60 Eur odo dňa 16.12.2009 do 2.3.2010, a 8,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 423,64
Eur odo dňa 15.1.2010 do 27.1.2010, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa
20.1.2009 domáhala voči odporcovi zaplatenia 9.481,11 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania odo
dňa 20.12.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 19.5.2008
sa stala dopravná nehoda, kedy vodič osobného motorového vozidla Michal Mráz nedal prednosť
chodkyni- navrhovateľke, prechádzajúcej po riadne vyznačenom prechode pre chodcov, došlo k zrážke
a poškodeniu navrhovateľky na zdraví. Nakoľko vodič porušil svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia
§ 4 ods. 2 písm. f),ustanovenia § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 316/1996 Z.z., zodpovedá navrhovateľke
za škodu podľa ust. § 427 ods. 2 a ust. § 428 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Čo do výšky jej tento
zodpovedá podľa ust. § 444 a ust. § 446 OZ. Navrhovateľka ďalej uviedla, že motorové vozidlo, ktorým
bola spôsobená škoda na zdraví, je poistené poistnou zmluvou pre poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u odporcu, čím je podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z.z. daná pasívna vecná legitimácia odporcu v tomto konaní. Navrhovateľka poukázala aj na splnenie
povinnosti vodiča motorového vozidla, a to neodkladné nahlásenie poistnej udalosti odporcovi, ako aj
na to, že si u odporcu listom zo dňa 4.12.2008 uplatnila náhradu doposiaľ možnej špecifikovanej škody.
Nakoľko práceneschopnosť navrhovateľky naďalej trvá, náhradu škody špecifikovala nasledovne: na
základe znaleckého posudku č. 83/2008 zo dňa 14.9.2008, vypracovaného MUDr. Martinom Lenkom,
bolestné vo výške 665 bodov x 403,- Sk (oznámenie Ministerstva zdravotníctva SR č. 186/2008 Z.z.),
t.j. 8.895,80 Eur a úrazový príplatok za obdobie od 19.52008 do 31.10.2008, t.j. 586,30 Eur, spolu
9.481,11 Eur. Uviedla, že jej odporca zaslal dňa 16.12.2008 tlačivo na uplatnenie nároku na náhradu
škody a prázdne tlačivo - posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Hoci uvedené



bolo nadbytočné, vyplnené tlačivo bolo odporcovi obratom zaslané, hoci všetky potrebné údaje boli
odporcovi známe už z listu zo dňa 4.12.2008. Odporca porušil ust. § 797 ods. 3 OZ, v zmysle ktorého
mal šetrenie poistnej udalosti vykonať do 30 dní odo dňa jej oznámenia, t.j. najneskôr do 3.7.2008, a
do 15 dní poukázať poistné plnenie - náhradu škody od jej preukázania, t.j. najneskôr dňa 19.12.2008.
Nakoľko sa odporca dostal s plnením svojej povinnosti do omeškania, žiadala navrhovateľka priznať
zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 OZ. Na pojednávaní konanom dňa 21.4.2011 žiadal právny
zástupca navrhovateľky rozdeliť uplatnený nárok do dvoch častí: 1. Mimoriadne zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia, nakoľko sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa a sú splnené zákonné
podmienky podľa ustanovenia § 5 ods. 5 a 6 zákona č. 381/2001 Z.z.. Navrhovateľka zdôraznila, že
základné bodové hodnotenie u nej činí 4.360 bodov, čo z lekárskeho hľadiska znamená, že jej stav
je vážnejší. Úraz zanechal obmedzenia a strádania, ktoré jej už nikto nenahradí, preto považovala
50% navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia za primerané. Odporca však súhlasil len s 35%
navýšením. 2. Uplatnené príslušenstvom žiadala navrhovateľka priznať s poukazom na ust. § 11 ods. 7
citovaného zákona s tým, že k nehode došlo 19.5. 2008, poistený si bez akýchkoľvek pochybností splnil
svoju povinnosť podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., to znamená, že už začiatkom
augusta 2008 odporca vedel, že došlo k poistnej udalosti, kto je poškodený a komu bude náhradu škody
vyplácať. Odporca nevykonal žiadne šetrenie poistnej udalosti, preto navrhovateľka odmietla tvrdenie
odporcu, že návrh na začatie konania bol podaný predčasne. V tejto súvislosti poukázala na to, že to bol
práve jej právny zástupca, ktorý bol osobne nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, zabezpečil znalecký
posudok a vykonal výpočet straty na zárobku.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa ďalej uviedol, že k návrhu na začatie konania sa odporca
vyjadril písomne, podaním zo dňa 18.2.2009 s tým, že dňa 22.1.2009 poukázal navrhovateľke za
bolestné poistné plnenie vo výške 8.895,80 Eur. Na pojednávaní konanom dňa 21.4.2011 trval na
svojom tvrdení, že návrh bol podaný predčasne, teda v rozpore s ustanovením § 11 ods. 5 písm.
a) a ustanovením § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001Z.z.. Oznámenie škodovej udalosti bolo odporcovi
doručené dňa 23.12.2008 a náhrada škody bola schválená dňa 7.4.2009. Návrh na začatie konania
bol podaný dňa 20.1.2009. Predčasný bol aj návrh na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia
dňa 3.2.2010 (zmena petitu) s prihliadnutím na ust. § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z.. Nárok na
súde sa mal uplatniť až uplynutím dátumu 28.2.2010, keďže návrh dohody bol odporcovi doručený dňa
30.11.2009. Odporca zdôraznil, že nebol účastníkom trestného konania a nebol oprávnený nahliadnuť
do vyšetrovacieho spisu. Až doručením relevantných dokladov mohla začať plynúť lehota na šetrenie.
Návrh vo veci vyplatenia bolestného bol podaný na súd 20.1.2009 a suma bola vyplatená dňa 26.1.2009,
teda zo strany odporcu nedošlo k prieťahom pri plnení si povinností. Čo sa týka nároku na zvýšenie
spoločenského uplatnenia o 50 %, obmedzenie navrhovateľky v pracovnom, kultúrnom, spoločenskom
a rodinnom živote bolo zohľadnené a odškodnené už samotným priznaním sťaženia spoločenského
uplatnenia a vyčíslením vo výške 4.360 bodov, ktoré neboli zo strany odporcu spochybnené. Podľa
odporcu sa v danom prípade jedná o prípad hodný osobitného zreteľa s poukazom na uznanie invalidity
navrhovateľky, avšak je potrebné ustáliť záver, že pred úrazom nebola navrhovateľka významnou
osobnosťou, čo sa týka jej pracovného, športového a kultúrneho zaradenia, a preto nie je preukázaný
nárok na zvýšenie o 50%. Odporca preto uznal mimoriadne zvýšenie o 35%.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd ďalej skonštatoval, že konanie v časti istiny 8.895,80 Eur
(bolestné) uznesením č.k. 7C 33/2009-87 zo dňa 13.1.2010 zastavil a pripustil zmenu petitu. Tiež
uznesením č.k. 7C 33/ 2009-195 zo dňa 3.2.2011 konanie v časti istiny 63.169,24 Eur (sťaženie
spoločenského uplatnenia) zastavil a pripustil zmenu petitu.

Súd prvého stupňa ustálil skutkový stav vo veci na základe výsledkov vykonaného dokazovania. Zistil,
že dňa 19.5.2008 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej vodič Michal Mráz nedal prednosť navrhovateľke
ako chodkyni prechádzajúcej po vyznačenom prechode pre chodcov, následkom čoho došlo k zrážke
a vzniku škody na zdraví. Vodič motorového vozidla porušil zákonné ustanovenia § 4 ods. 2 písm. f) a
§ 2 ods. 4 písm. b) zákona č. 316/1996 Z.z.. Súd prvého stupňa ustálil, že vodič motorového vozidla
zodpovedá navrhovateľke za škodu podľa ustanovenia § 427 ods. 2 a § 428 OZ, pričom navrhovateľka
ako poškodená je oprávnená uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi v zmysle
§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., čím je daná pasívna legitimácia odporcu v konaní. Súd prvého
stupňa zistil, že uznesením Okresného riaditeľstve PZ Bratislava II, Úradu Justičnej a kriminálnej polície,



oddelenia všeobecnej kriminality sa vedie trestné stíhanie, v ktorom sa riadne pokračuje. Motorové
vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená, je poistené poistnou zmluvou pre poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u odporcu, čím je daná podľa ustanovenia § 15 ods.
1 zákona č. 381/2001 Z.z. pasívna legitimácia odporcu v tomto konaní. Okresný súd ďalej ustálil, že
vodič motorového vozidla si neodkladne splnil svoju povinnosť podľa § 10 ods. 1 písm. a) cit. zákona a
v určenej dobe nahlásil poistnú udalosť. Navrhovateľka si v súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 a §
799 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnila listom zo dňa 4.12.2008 náhradu doposiaľ nešpecifikovanej
škody. Na základe znaleckého posudku č. 83/2008 zo dňa 14.9.2008 MUDr. Martina Lenka prináleží
poškodenej navrhovateľke odškodnenie za bolesť vo výške 8.895,80 Eur (665 bodov x 403,- Sk) a
úrazový príplatok za obdobie od 19.5.2008 do 31.10.2008 vo výške 586,30 Eur, t.j. spolu vo výške
9.481,11 Eur. Odporca oznámil navrhovateľke ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňom 22.1.2009, s
tým, že na základe posudku MUDr. Lenka poukázal na účet navrhovateľky sumu 8.892,- Eur. Súd prvého
stupňa taktiež vychádzal z trestného rozkazu sp. zn. 5T 20/2009 zo dňa 19.2.2009, právoplatného dňa
2.4.2009, vydaného Okresným súdom Bratislava II, z ktorého vyplýva, že vodič motorového vozidla
Michal Mráz bol právoplatne odsúdený pre prečin ublíženia na zdraví a poškodená navrhovateľka bola
s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianskoprávne konanie. Súd prvého stupňa tiež zistil,
vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 910861-19/2009 zo dňa 15.11.2009 MUDr. Róberta Garaya,
základné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 2.180 bodov, bolo zvýšené
na dvojnásobok vzhľadom na stratu možnosti navrhovateľky uplatniť sa v živote a spoločnosti na 4.360
bodov. Poškodená navrhovateľka bola invalidizovaná s priznaním poklesu miery schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na 90%. Poškodená je v plnej invalidite, má trvalé reziduálne poškodenie psychických
funkcií a motoriky. Osobnosť navrhovateľky je podľa názoru psychológa, organicky zmenená vo svojej
štruktúre, vplyvom úrazových zmien a deterioráciou intelektových a kognitívnych funkcií. Poškodená má
poruchu pohyblivosti a citlivosti, ktorá sa prejavuje zhoršením chôdze, poruchou motoriky hlavne pravej
hornej končatiny, čo jej znemožňuje vykonávať jemnejšie pohyby pri každodennej činnosti. Súd v rámci
ustálenia skutkového stavu konštatoval, že odporca uhradil navrhovateľke sumu 63.045,60 Eur titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia a titulom náhrady trov za vypracovanie znaleckého posudku MUDr.
Garaya sumu 300,- Eur. Na základe tejto skutočnosti, súd prvého stupňa uznesením č.k. 7C 33/2007-195
zo dňa 3.2.2011 konanie v časti týkajúcej sa istiny 63.169,24 Eur zastavil a pripustil zmenu petitu návrhu.

Pri právnom odôvodnení svojho rozhodnutia súd vychádzal z ust. § 427 ods. 1, § 428, § 444, § 446,
§449 ods. 1, § 797 ods. 2 a 3, § 799 ods. 2 OZ, z ust. § 10 ods. 1, § 11 ods. 5 písm. a), § 11 ods. 6 a 7
zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vychádzajúc z ustanovenia § 15 ods. 1
zákona č. 381/2001 Z.z. okresný súd vyvodil existenciu pasívnej legitimácie odporcu v tomto konaní.
Ďalej citoval zákonné ustanovenia § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 a § 6 ods. 3 zákona č,. 437/2004 Z.z. o náhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

Podľa súdu u navrhovateľky sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa a jej nárok je dôvodný. Nárok
na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia má satisfakčnú (nie reparačnú) funkciu, a v
tomto prípade boli splnené podmienky pre jeho priznanie, a to primeranosť a spravodlivosť, čo odporca
nenamietal. Účastníci konania sa snažili uzavrieť mimosúdnu dohodu, ale odporca súhlasil len s 35 %
navýšením, preto k dohode nedošlo. Okresný súd vychádzal zo základného hodnotenia 4.360 bodov a
tiež z toho, že z lekárskeho hľadiska je stav navrhovateľky vážnejší. V čase úrazu bola navrhovateľka v
rámci sociálneho statusu v spoločnosti riadne zaradená, úraz však zanechal obmedzenia a strádania,
ktoré jej už nikto nenahradí. Zo znaleckých posudkov, ako aj z výpovede svedka - manžela navrhovateľky
je zrejmé, že navrhovateľka bola cca 6 mesiacov v bezvedomí, keď sa prebrala , nevedela rozprávať,
písať, nikoho nepoznala a musela sa učiť rozprávať pomocou logopéda. Po 4 mesiacoch prišla domov
(od 19.5.2008 do 21.8.2008 bola v nemocnici, potom na liečení v Kováčovej) na vozíčku, následne
chodila na rehabilitáciu, pomaly začínala chodiť, bola ochrnutá na pravú stranu. Od tohto času sa s
ňou nedá rozprávať, prakticky nič nerobí ani nevie, správaním je ako malé dieťa. Vyžaduje si denne
starostlivosť po každej stránke. Jej stav sa nezlepšuje a začína mať, podľa tvrdenia svedka, príznaky
Parkinsonovej choroby, neurológ kázal ju sledovať. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že



50% zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je v danom prípade primerané a spravodlivé. Okresný
súd preto zaviazal odporcu na zaplatenie istiny vo výške 32.371,95 Eur.

Súd prvého stupňa priznal navrhovateľke tiež nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Prihliadol na
skutočnosť, že odporca zaslal navrhovateľke tlačivo na uplatnenie nároku na náhradu škody a prázdne
tlačivo - posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia dňa 16.12.2008, pričom vyplnené
tlačivo bolo odporcovi obratom zaslané, hoci všetky údaje boli odporcovi známe už podaním zo dňa
4.12. 2008, čím bola zároveň dodržaná forma podľa § 791 ods. 1 OZ. Šetrenie mal odporca skončiť
do 30 dní odo dňa oznámenia poistnej udalosti t.j. do 3.7.2008, a do 15 dní mal poškodenej poukázať
poistné plnenie, t.j. do 19.12.2008. Navrhovateľka podala návrh na súd dňa 20.1.2009. Podľa názoru
súdu prvého stupňa sa odporca dostal so svojim plnení do omeškania podľa § 517 OZ s poukazom na §
11 ods. 7 cit. zák. s tým, že k nehode došlo 19.5.2008, poistený si splnil svoju povinnosť podľa § 10 ods.
1 zákona č. 381/2001 Z.z., t.j. už začiatkom augusta mal odporca vedomosť, že došlo k poistnej udalosti
a kto je poškodený. Právny zástupca navrhovateľky vykonal sám šetrenie - nahliadal do vyšetrovacieho
spisu, zabezpečil znalecký posudok MUDr. Lenka a MUDr. Garaya, osobne vykonal výpočet straty
na zárobku počas práceneschopnosti a požiadal odporcu o čiastočné plnenie. Tiež vykonal výpočet
diferenčnej renty, ktorú odporca akceptoval. Súd sa vzhľadom na vyššie uvedené nestotožnil s názorom
odporcu, že návrh bol podaný predčasne, naopak dospel k záveru, že odporca sa dostal do omeškania
s plnením, nakoľko mohol a mal plnenie vzhľadom na preukázanie všetkých dôkazov a závažnosť
vzniknutej situácie u navrhovateľky poukázať v návrhu uplatnenú istinu, pretože celú likvidáciu previedol
právny zástupca navrhovateľky.

Preto súd prvého stupňa v rámci odôvodnenia konštatoval, že priznal navrhovateľke úroky z omeškania
vo výške 5% ročne z jednotlivých uplatňovaných položiek v návrhu na začatie konania, ktoré boli
odporcom uhradené v priebehu konania, t.j. ku dňu ich zaplatenia ( zo sumy 8.895,80 Eur odo dňa
20.12.2008 do 22.1.2009, zo sumy 586,30 Eur od 20.12.2008 do 26.10.2009, zo sumy 761, 84 Eur odo
dňa 17.10.2008 do 26.10.2009, zo sumy 1.752, 35 Eur odo dňa 17.10.2009 do 26.10. 2009, zo sumy
63.045,60 Eur odo dňa 16.12.2009 do 2.3.2010, zo sumy 423,64 Eur odo dňa 15.1.2010 do 27.1.2010).

Vzhľadom na zložitosť prejednávanej nerozhodol o trovách konanias tým, že o nich rozhodne až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Predmetný rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca, ktorý namieta, že súd prvého
stupňa nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Žiadal preto napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zdôraznil, že vyplatil navrhovateľke
sumu vo výške 63.345,- Eur titulom dvojnásobku základného ohodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia, bolestné vo výške 8.892,- Eur a vypláca úrazovú rentu, náklady spojené s liečením a
vyplatil i stratu na zárobku. Od počiatku považoval návrh za predčasne podaný, čomu svedčí i to,
že právny zástupca navrhovateľky návrh v priebehu konania viackrát rozširoval a upravoval a bral
späť z dôvodu zaplatenia. Poslednou úpravou návrhu si navrhovateľka uplatnila len zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia o 50 %. Odporca uviedol, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa, aký
je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.
Takto priznané zvýšenie však súd prvého stupňa riadne nezdôvodnil, preto napadnutý rozsudok trpí
vadou nepreskúmateľnosti. Poukázal na to, že navrhovateľka bola síce uznaná invalidnou, ale naďalej
je schopná robiť bežné úkony, nie je imobilná, ani nie je ležiacim pacientom, preto je priznané zvýšenie
o 50 % neprimerané. Neprimeranosť sa prejavuje aj v kontexte prihliadnutia na pracovné, kultúrno-
spoločenské a športové zaradenie navrhovateľky pred úrazom. Taktiež nemožno neprihliadnuť na
to, že už samotné vyčíslenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške dvojnásobku základného
ohodnotenia, zohľadňuje obtiažnosť zaradenia navrhovateľky do života po úraze. Ďalšie pochybenie
súdu prvého stupňa videl odporca aj v tom, že súd vôbec neprihliadol na jeho námietky o predčasnosti
podania návrhu. Oznámenie škodovej udalosti bolo poškodenou doručené odporcovi dňa 23.12.2008,
a teda náhrada škody v zmysle § 11 ods. 5 zákona 381/2001 Z.z. bola splatná až dňom 7.4.2009
(23.12.2008 + 3 mesiace + 15 dní). Žalobný návrh na zaplatenie istiny titulom bolestného bol podaný
dňa 20.1.2009, preto okresný súd jednoznačne pochybil, keď priznal navrhovateľke uplatnený úrok z
omeškania. Čo sa týka nároku na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia, uplatneného na



súde dňa 3.2.2010 (zmena návrhu), i toto uplatnenie na súde bolo predčasne podané, a to s prihliadnutím
na § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody v písomnej
forme a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda a neuspokojil sa nárok poškodeného.
Tento nárok si preto mohla navrhovateľka na súde uplatniť až uplynutím dňa 28.2.2010, keďže písomný
návrh dohody bol odporcovi doručený dňa 30.11.2009. S poukazom na uvedené má odporca za to, že
sa do omeškania s plnením povinností nedostal, a súdom priznaný nárok na úrok z omeškania nemá
oporu v zákone.

K podanému odvolaniu sa vyjadrila aj navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Zdôraznila, že vodič motorového vozidla, ktorý zavinil dopravnú nehodu, bol poistený u odporcu a riadne
si splnil svoju povinnosť podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. a svojmu poistiteľovi riadne
zahlásil poistnú udalosť, a tým ho poveril, aby podľa § 4 ods. 2 cit. zákona usporiadal preukázané
nároky poškodenej navrhovateľky. Poistná udalosť nastala dňa 19.5.2008 a odporca mal o nej vedomosť
najneskôr dňa 4.6.2008. Odporca však nezačal bezodkladne vykonávať šetrenie poistného prípadu a
odvolával sa na to, že vo veci nebude plniť, pokiaľ nebude skončené trestné stíhanie poisteného vodiča.
Bol to práve právny zástupca navrhovateľky, ktorý vykonal kompletné šetrenie, vrátane zabezpečenia
podkladov pre náhradu škody, prevedenia komplexného výpočtu a náhradu škody uplatnil u odporcu
dňa 4.12.2008. Odporca nevykonal nič iné, len zaslal 10.12.2008 dotazník pre poškodeného, ktorý
navrhovateľka vyplnila a vrátila listom zo dňa 16.12.2008. Odporca nepreukázal, či z jeho strany vôbec
došlo k šetreniu poistnej udalosti, čo bolo jej predmetom, všetky potrebné doklady a výpočty obdržal
od právneho zástupcu navrhovateľky. Jednotlivé nároky si navrhovateľka potom uplatňovala postupne,
ako vznikali a boli ustálené, po márnom uplynutí zákonných lehôt. Len pod ťarchou návrhu na začatie
konania došlo zo strany odporcu k plnenia. Vychádzajúc z bezprecedenčného postupu odporcu pri
likvidácii jej nárokov, je navrhovateľka presvedčená, že má nárok na úroky z omeškania tak, ako ich
priznal súd prvého stupňa. Čo sa týka otázky priznania mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia, má navrhovateľka za to, že jej nárok je dostatočne preukázaný, aj vzhľadom na priznanie
invalidného dôchodku. Námietka odporcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave je preto v tejto časti
neopodstatnená. Priznané odškodnenie je primerané a spravodlivé, a bez akýchkoľvek pochybností bolo
preukázané, že na strane navrhovateľky sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal a prejednal vec v
napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú podmienky
ani na potvrdenie, a ani na zmenu napadnutého rozsudku.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký procesný postup súdu, ktorým došlo k odňatiu
zákonom garantovaných procesných práv účastníka konania. Jedným zo základných práv účastníka je
aj právo na logické, konzistentné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu, pričom toto právo je
jedným zo zákonných vyjadrení ústavného práva na spravodlivé konania podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Podľa judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, séria A č. 303-A), Ústavného súdu
Slovenskej republiky (nález z 12.5.2004 sp.zn. I ÚS 226/O3) a Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp.
zn. 4 Cdo 171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok
riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

V zmysle zákonného ustanovenia § l57 ods. 2 O.s.p. je nevyhnutné, aby odôvodnenie rozsudku
obsahovalo nielen stručný a výstižný opis prednesov a tvrdení účastníkov konania, vrátane ich
konečných návrhov, ale najmä uvedenie konkrétnych dôkazov, ktoré súd vykonal, a o ktoré oprel
svoje skutkové závery a zistenia, odôvodnenie prípadného nevykonania navrhnutých dôkazov, úvahy,
ktorými sa súd spravoval pri samotnom hodnotení dôkazov a uvedenie skutočností, ktoré mal súd za
preukázané. Odôvodnenie každého rozsudku musí tiež obsahovať prezentáciu právnych úvah súdu,
teda právne posúdenie zisteného skutkového stavu a jeho subsumpciu pod konkrétne právne normy. V
prípade, že uvedené náležitosti v odôvodnení rozhodnutia absentujú, je rozhodnutie nepreskúmateľné a
dochádza k porušeniu procesného práva účastníka, čo sa prejavuje tiež v následnej nemožnosti náležitej
obrany účastníka pri podaní riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku.



Odvolací súd sa stotožňuje s jedným z odvolacích dôvodov uvádzaných odporcom, a to, že prvostupňové
rozhodnutie je nepreskúmateľné.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa konštatuje, že u navrhovateľky sa jedná
o prípad hodný osobitného zreteľa. Podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o
náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 437/2004 Z.z.), v prípadoch hodných
osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
zvýšiť najviac o 50 %. V tejto otázke možno súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že v prípade
následkov dopravnej nehody prejavujúcich sa u navrhovateľky, najmä v oblasti jej rodinného, pracovného
a spoločenského života, sú splnené predpoklady pre ustálenie skutkového záveru o existencii prípadu
hodného osobitného zreteľa. Toto možno vyvodiť aj z argumetnačného postoja odporcu, ktorý tento
záver nenamieta a sám svojim konaním (tým, že je ochotný zaplatiť navrhovateľke sumu rovnajúcu
sa 35 % navýšenej náhrady) potvrdzuje, že v tomto bode s tvrdením navrhovateľky súhlasí. Okrem
zhodného tvrdenia oboch účastníkov konania, ktoré si aj odvolací súd v plnej miere osvojil, možno
záver o existencii prípadu hodného osobitného zreteľa vyvodiť aj zo znaleckého posudku MUDr.
Róberta Garaya, CSc. č. 910861-19/2009 zo dňa 15.11.2009, kde znalec jednoznačne konštatoval ťažké
zdravotné následky u poškodenej navrhovateľky, ktoré jej znemožňujú normálne fungovanie v pracovnej,
spoločenskej, aj rodinnej oblasti. Aj s prihliadnutím na priznanie invalidity (u navrhovateľky nastala miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 90 %), znalec zvýšil bodové hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia na dvojnásobok. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 2.3.2010 je tiež
zrejmé, že odporca zaplatil navrhovateľke titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 63.045,-
Eur, pričom vychádzal z vyššie spomenutého znaleckého posudku a počtu bodov 4360.

Vychádzajúc z vyššie ustálených skutkových okolností, teda najmä z nespornej existencie prípadu
hodného osobitného zreteľa na strane navrhovateľky a ustáleného počtu bodov, stanovených v
znaleckom posudku, je nesporná aj ďalšia skutočnosť, a to, že navrhovateľka má nárok na percentuálne
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. A práve táto otázka predstavuje sporný bod
v konaní, kde je nutné uplatnenie rozhodovacej právomoci súdu a kde súd ako nezávislý orgán musí
rozhodnúť tak, aby zabezpečil spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.
Práve v otázke určenia percentuálneho navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia bolo povinnosťou
súdu prvého stupňa ustáliť a preskúmať všetky skutkové okolnosti a hlavne, uvedením právnych úvah,
ktoré ho viedli k prijatiu konkrétneho záveru v podobe rozhodnutia vo veci, odôvodniť svoje rozhodnutie
tak, aby tak účastníkom konania, ako aj odvolaciemu súdu boli zrejmé skutkové a právne dôvody jeho
postupu. V tejto otázke však súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s ustanovením § 157 ods. 2
O.s.p. a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné.

V prvom rade v odôvodnení rozhodnutia, v časti, kde mal súd subsumovať ustálený skutkový stav pod
konkrétnu právnu normu a uviesť koncepciu právnych úvah, zodpovedajúcu rozhodnutiu vo veci, len
uviedol obsah výpovede svedka - manžela navrhovateľky, a bez ďalšieho konštatoval primeranosť a
spravodlivosť priznania 50 % navýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Znamená to, že
súd prvého stupňa sa vôbec nedostal k samotnému vyhodnoteniu zistených skutočností, vyplývajúcich
zo znaleckého posudku a jednotlivých výpovedí svedka a navrhovateľky. Následky, spôsobené
dopravnou nehodou, v podobe zhoršenia celkového pracovného, spoločenského a rodinného statusu
a vzniku jednotlivých obmedzení prejavujúcich sa v týchto oblastiach života, nijako nevyhodnotil,
najmä s prihliadnutím na výšku priznaného percentuálneho navýšenia. Len opis tvrdení svedka a
následné konštatovanie (jednou vetou), že z uvedených dôvodov súd priznáva 50 % navýšenie, je
nielen nepostačujúce, ale absolútne nezodpovedá dodržaniu koncepcie súdneho rozhodnutia tak, ako
to predpokladá a vyžaduje zákon. Ak totiž súd priznáva peňažné plnenie, kde výška priznanej istiny
závisí od jeho posúdenia, v odôvodnení rozhodnutia musí byť jednoznačne zdôvodnená konkrétna
priznaná výška (v tomto prípade uvedenie dôvodov, prečo súd priznal najvyššie možné navýšenie) s
prihliadnutím na zásadu primeranosti, spravodlivosti a tiež na zásadu proporcionality. Súd je povinný



nielen uviesť, ktoré skutkové okolnosti považuje za preukázané a ktorý dôkazný prostriedok predstavoval
podklad pre ich ustálenie, ale následne tieto skutočnosti aj vyhodnotiť a vyvodiť z nich právny záver. Súd
prvého stupňa bol povinný preto konkretizovať, ktoré skutočnosti osvedčovali jeho rozhodnutie v podobe
priznania navýšenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia v najvyššej prípustnej sume a z akého
dôvodu neprihliadol na argumenty odporcu ohľadne prípadného zníženia percentuálnej sadzby. Nakoľko
tento logický postup odôvodnenia v napadnutom rozsudku absentoval, nemohol následne odvolací
súd vyhodnotiť adekvátnosť jednotlivých odvolacích námietok zo strany odporcu, a preto napadnuté
prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého
stupňa v ďalšom konaní preto bude postupovať v zmysle vyššie naznačených úvah a odôvodniť výšku
percentuálneho navýšenia tak, aby rozhodnutie spĺňalo zákonom predpokladané náležitosti.

Okrem vyššie uvedeného, je nepreskúmateľná aj výška priznanej istiny 32.371,95 Eur. Ak sa totiž
vychádza zo základnej sumy sťaženia spoločenského uplatnenia 63.045,- Eur, tak 50 % navýšenie
predstavuje sumu 31.522,80 Eur, a nie 32.371,95 Eur. Aj v tomto prípade bude povinnosťou súdu
prvého stupňa opätovne prepočítať peňažné vyjadrenie uplatneného nároku a priznanú sumu aritmeticky
vymedziť.

Odvolací súd sa napriek zrušeniu rozsudku prvostupňového súdu pre jeho nepreskúmateľnosť, zaoberal
čiastočne aj dôvodnosťou odvolacích námietok odporcu. Odporca namietal, že priznanie 50 % navýšenia
náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia, je neprimerane vysoké, pričom poukazoval na stav
navrhovateľky, ktorá môže robiť bežné úkony, nie je imobilná, a preto nie je opodstatnené priznať
navýšenie v maximálne zákonom povolenej výške. Odvolací súd má v tejto súvislosti za to, že ak
zákon ohraničuje možnosť navýšenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia maximálne o 50 %,
je povinnosťou súdu prihliadnuť a vyhodnotiť následky poškodenia zdravia v oblasti spoločenskej,
pracovnej alebo rodinnej tak, aby bola zachovaná proporcionalita odškodňovania z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia. To znamená, že v rámci zákonom priznanej percentuálnej škály, súd určí
mimoriadne zvýšenie s prihliadnutím na závažnosť a všetky okolnosti konkrétneho prípadu, pričom
najvyššie možné navýšenie 50 % prizná len v tých prípadoch, kedy následky na živote poškodeného,
na jeho spoločenskom alebo pracovnom uplatnení sú nenapraviteľné a natoľko závažné, že poškodený
sa nemôže zaradiť do bežného života vôbec, jeho akčný rádius je obmedzený natoľko, že nemôže
vykonávať ani najzákladnejšie úkony pri starostlivosti o seba, nemôže vykonávať žiadne pracovné úkony,
ani sa zapojiť bežným spôsobom do spoločenského a rodinného života. Možno súhlasiť s odporcom,
že priznanie 50% navýšenia je možné len v prípade následku, ktorý spĺňa vyššie uvedenú definíciu,
teda v tomto prípade by súd musel mať za preukázané, že navrhovateľka nie je schopná sa o seba
postarať, je imobilná, resp. trvale pripútaná na lôžko, a že sa nemôže v žiadnej miere zúčastňovať na
plnohodnotnom rodinnom, spoločenskom, pracovnom a kultúrnom živote. Súd prvého stupňa v ďalšom
konaní bude musieť prihliadnuť na vyššie uvedené a svoje skutkové závery pretaviť do rozhodnutia
primeraného a spravodlivého, najmä vzhľadom na už spomínanú potrebu dodržania proporcionality,
kedy navýšenie o 50% je „ rezervované“ len najťažším prípadom a bolo by rozhodne nespravodlivé
priznávanie najvyššieho možného navýšenia náhrady (najmä v porovnaní s inými prípadmi) aj vtedy,
kedy u poškodeného sú zachované aspoň zčasti možnosti jeho uplatnenia v osobnom a pracovnom
živote.

Čo sa týka časti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým priznal navrhovateľke nároky na zaplatenie
úrokov z omeškania z jednotlivých súm, aj tu musí odvolací súd konštatovať nepreskúmateľnosť a aj
nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozhodnutia.

Súd prvého stupňa aj v tejto časti odôvodnenia len zopakoval tvrdenia navrhovateľky a opísal obsah
výroku rozhodnutia, ktorý mimochodom nekorešponduje s výrokom samotným, nakoľko v odôvodnení
súd uvádza, že priznáva úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých uplatnených položiek,
pričom vo výroku rozsudku v niektorých položkách priznal 8,5 % ročný úrok. Okresný súd tiež
nešpecifikoval všetky položky, z ktorých priznával úroky z omeškania, nie je zrejmé od akých dátumov
nárok na zaplatenie úroku pri jednotlivých sumách priznal, resp. ako dospel k záveru, že k omeškaniu
odporcu s plnením došlo práve od týchto dátumov.



Podľa názoru odvolacieho súdu je vzhľadom na znenie § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. úplne
nesprávna a nezrozumiteľná časť odôvodnenia, kde súd tvrdí, že všetky údaje o poistnej udalosti boli
odporcovi známe podaním zo dňa 4.12.2008 a odporca mal šetrenie skončiť do 30 dní od oznámenia
poistnej udalosti poisteným, t.j. najneskôr do 3.7.2008 a do 15 dní poukázať navrhovateľke poistné
plnenie, t.j. do dňa 19.12.2008. Ak totiž vychádzame zo skutočnosti, že odporcovi bola poistná udalosť
poškodenou oznámená dňa 4.12.2008

(pričom znenie zákonného ustanovenia jednoznačne stanovuje povinnosť skončiť prešetrovanie poistnej
udalosti do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného - nie poisteného, o škodovej udalosti), je
zrejmé, že lehota na prešetrenie uplynula až dňa 4.3.2009 a povinnosť poskytnúť plnenie v lehote 15
dní sa stala uplatniteľnou až 19.3.2009. Nárok na zaplatenie bolestného bol uplatnený už 22.1.2009,
teda podľa názoru odvolacieho súdu predčasne. Podobným spôsobom súd prvého stupňa nevyhodnotil
ani ďalšie uplatnené položky.

Úlohou súdu prvého stupňa v časti priznania úrokov z omeškania v ďalšom konaní bude zrozumiteľne
a presne vysvetliť, čo tvoria jednotlivé sumy, z ktorých sú počítané úroky z omeškania, ako vypočítal
konkrétnu výšku úrokov, odkedy začali plynúť lehoty na priznanie uplatnených úrokov, a prečo.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí vo veci samej súd rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.