Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/78/2012 z 12. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. marca 2013, sp. zn. 3Cob/78/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1109203067.1 Krajský súd Bratislava | 3Cob/78/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1109203067.1 | 2013-03-12 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o úvere Citované ustanovenia: ZRK, § 40 ods. 1 ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/26c86d8e-f7e1-40cb-9419-7d948fe6a720 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1109203067.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/78/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109203067
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109203067.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a
sudkýň JUDr. Eleny Ondrišovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej v právnej veci žalobcu G. R.I., X. XX, W.,
proti žalovanému Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, práv.
zást. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 33Cb/29/2009-165 z dňa
20.10.2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 33Cb/29/2009-165 z
dňa 20.10.2011 potvrdzuje.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému 221,19 eur na náhradu trov konania. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca
sa návrhom z 28.1.2009 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 10.11.2008, sp. zn. II.2008-848. Po vykonanom dokazovaní zistil,
že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného - VÚB, a.s. bola uzatvorená dňa 19.5.2004
zmluva o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver 2.323,57 eur (70.000,-
Sk) s úrokovou sadzbou 17,9 % ročne. Žalobca sa zaviazal splácať úver v mesačných splátkach
115,88 eur (3.491,- Sk). Predmetom rozhodcovského konania boli nároky žalovaného vyplývajúce zo
skutočnosti, že žalobca nesplnil svoje záväzky a dohodnuté mesačné splátky riadne neplatil. Účastníci v
zmluve dohodli rozhodcovskú doložku a rozhodcovský súd rozsudkom rozhodol o povinnosti žalovaného
zaplatiť istinu 59.990,- Sk (1.991,30 eur) a úrok z omeškania 14 % z dlžnej sumy, ako i trovy konania.
Žalobca v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného nenamietal, že o veci nemožno
rozhodovať v rozhodcovskom konaní, hoci sa k návrhu vyjadril.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že nie sú naplnené predpoklady stanovené v § 40 ods. 1
zákona o rozhodcovskom konaní pre úspešné domáhanie sa zrušenia rozhodcovského rozsudku. Súd
po preskúmaní rozhodcovského konania dospel k záveru, že rozhodcovská doložka bola aplikovaná
správne a žalobca vo svojich podaniach neuviedol jediný relevantný dôvod obsiahnutý v § 40 ods. 1 cit.
zák., na základe ktorého by súd mal vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok zrušiť. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že ich náhradu priznal úspešnému žalovanému.
Žalovanému v konaní vznikli trovy z titulu právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci v zmysle
vyhl. č. 655/2004 Z.z..



S týmto rozhodnutím sa neuspokojil žalobca a v zákonnej lehote podal proti nemu odvolanie, v ktorom
navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil. Uviedol, že žalovaný v rozhodcovskom konaní nepreukázal účinné postúpenie pohľadávky z
VÚB, a teda nie je možné ho považovať za platného nástupcu VÚB, a.s.. Naviac postúpenie pohľadávky
mu neoznámil a v tejto súvislosti sa zaoberal tým, komu je povinný dlh zaplatiť.

Namietal neplatnosť rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere a uvádzal (zrejme z komentovaného
zákona), kedy je rozhodcovská doložka predpokladom pre prejednanie sporu rozhodcami a kedy je
zachovaná písomná forma. Tvrdil, že spor mal byť prejednaný tromi rozhodcami.

Zdôraznil, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a neprijateľnú zmluvnú podmienku (rozhodcovská
dohoda), pretože táto nebola dohodnutá osobitne, a preto rozhodcovský súd nemal spor prejednávať.
Naviac namietal, že rozhodcovský rozsudok neobsahuje poučenie o možnosti preskúmania rozsudku
iným rozhodcom, resp. tromi rozhodcami. Odvolanie doplnil podaním zo 14.1.2013, v ktorom poukázal
i na smernicu 93/13 EHS v súvislosti s § 53 ods. 4 Obč. zák. a pripojil rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo
168/2012 zo dňa 10.10.2012.

Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa v
odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods.
2 O.s.p.) a v podrobnostiach poukazuje na precízne zistený a zhodnotený skutkový stav v rozsudku
súdu prvého stupňa.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s prihliadnutím na tvrdenia žalobcu v odvolaní
odvolací súd uvádza, že žalobca svoju obranu založil v podstate na troch dôvodoch:
- neplatnosť rozhodcovskej doložky (neprijateľná zmluvná podmienka),
- nepreukázanie postúpenia pohľadávky,
- nesprávne poučenie v rozhodcovskom rozsudku.

Odvolací súd z predmetnej zmluvy o úvere uzavretej medzi VÚB, a.s. a žalobcom zistil, že je správne
tvrdenie žalobcu v tom smere, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Rozhodcovská doložka
medzi účastníkmi bola dohodnutá priamo v úverovej zmluve (čl. II. bod 5), kde veriteľ (banka) navrhla,
aby prípadné spory vzniknuté zo zmluvy boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní a dlžník
(spotrebiteľ) vyjadril súhlas s návrhom banky. Podľa názoru odvolacieho súdu táto rozhodcovská doložka
je dojednaná v súlade s vtedy platnými predpismi o ochrane spotrebiteľa, pretože i keď zmluva je na
predtlačenom formulári, dlžníkovi postačovalo v prípade nesúhlasu, jednoducho pri svojom podpise
uviesť, že s predmetným návrhom nesúhlasí.

Žalobca v rozhodcovskom konaní nevzniesol vo svojej žalobnej odpovedi ani počas konania námietku
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť pre neexistenciu alebo neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy. Žalobca v žalobnej odpovedi namietal len postúpenie pohľadávky, pretože zrejme
si bol vedomý, že poskytnutý úver nezaplatil (a to ani istinu), nakoľko zo sumy úveru 70.000,- Sk zaplatil
ne 4 splátky, t.j. 13.965,24 Sk. Rozhodcovskú zmluvu odvolací súd považoval za platne dohodnutú,
pretože ochrana spotrebiteľa má tiež svoje medze dané oprávnenými nárokmi veriteľa. Nie je správne
ani tvrdenie žalobcu v odvolaní, že v rozsudku rozhodcovského súdu je nesprávne poučenie, lebo nebol
poučený o možnosti dať preskúmať rozhodcovský rozsudok rozhodcu 3 rozhodcami. Táto možnosť
nebola v rozhodcovskej zmluve dohodnutá, a preto žalobca sa jej dovoláva bez právneho dôvodu.

Žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa účastník môže domáhať podľa § 40 ods. 1 zák. č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný
vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, ďalej ak bol vydaný vo veci, o ktorej
už bolo právoplatne rozhodnuté, ak sa na vec nevzťahovala rozhodcovská zmluva a účastník túto
okolnosť v konaní namietal, ak jeden z účastníkov namieta platnosť rozhodcovskej doložky, za účastníka,
ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nevystupoval zákonný zástupca, resp. v jeho mene
vystupovala osoba, ktorá nebola splnomocnená, rozhodoval vylúčený rozhodca, sú dané dôvody,



pre ktoré možno žiadať o obnovu konania, bola porušená zásada rovnosti účastníkov, rozhodcovský
rozsudok bol ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania, príp. znalca, za ktorý boli
právoplatne odsúdení.

Ani jeden z dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku nebol v konaní preukázaný a ani odvolací
súd nezistil, že rozsudok by bol v rozpore so zákonom, resp. dobrými mravmi s prihliadnutím i na to, že
tento posudzoval úverovú zmluvu i z hľadiska zákona o ochrane spotrebiteľa.

Námietku žalobcu o nepreukázaní postúpenia pohľadávky z VÚB na žalovaného odvolací súd považoval
za právne nedôvodnú. Pre úplnosť však k tejto námietke uvádza, že najneskôr zo žaloby pred
rozhodcovským súdom sa dozvedel o postúpení pohľadávky. Skúmať skutkový stav tejto otázky je však
vzhľadom k tomu, že žalobca ako dlžník neplnil ani postupcovi (VÚB), ani postupníkovi (žalovaný),
nadbytočný. Len v prípade, ak by žalobca dlh plnil postupcovi, bolo by právne relevantné, kedy sa o
postúpení dozvedel.

Námietka o neurčení rozhodcovského súdu je taktiež nedôvodná, pretože v rozhodcovskej doložke je
uvedené, že spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného v zmysle zák. č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku v znení neskorších predpisov.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania malo byť rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
tak, že súd ich náhradu prizná úspešnému žalovanému. Žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli,
a preto súd mu ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.