Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/71/2012 z 12. 6. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. júna 2013, sp. zn. 3Co/71/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1109210866.1
Krajský súd Bratislava | 3Co/71/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1109210866.1 | 2013-06-12 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 497 ObZ, § 517 ods. 1 OZ, § 517 ods. 2 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b642287c-7637-4dd7-905d-8117047f7c03
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1109210866.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/71/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109210866
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109210866.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľa: G.. I. L., W. X. X,
XXX XX O., proti odporcovi: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Grösslingová 77, 824 68
Bratislava, o zaplatenie 88,60 Eur, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I
č.k. 22C/167/2009-134 zo dňa 14.11.2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti  p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 86,30 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 23,24 eur od 01.07.2007 do zaplatenia,
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 29,87 eur od 01.01.2008 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy
33,19 eur od 01.01.2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške 17,60 eur, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 20.03.2009 domáhal voči odporcovi zaplatenia
sumy 88,60 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
navrhovateľ dňa 24.07.2003 uzatvoril s odporcom úverovú zmluvu č. 22744035/7930, na základe ktorej
odporca poskytol navrhovateľovi stavebný úver v sume 9 958,18 eur. Navrhovateľ v zmysle čl. II bod 4
Zmluvy sa zaviazal na splácanie mesačných splátok vo výške 2 100,- Sk, pričom splátka bola splatná
vždy od prvého dňa v mesiaci a považovala sa za včas zaplatenú, ak bola pripísaná na úverový účet
najneskôr 15. deň v mesiaci. Odporca účtoval navrhovateľovi poplatok za upomienku v roku 2006, a
to dňa 31.03.2006 vo výške 100,- Sk, 31.05.2006 vo výške 100,- Sk, 31.07.2006 vo výške 100,- Sk,
31.8.2006 vo výške 100,- Sk, 30.09.2006 vo výške 100,- Sk, 31.10.2006 vo výške 100,- Sk a 31.12.2006
vo výške 100,- Sk, za upomienku v roku 2007, a to dňa 31.01.2007 vo výške 100,- Sk, 28.2.2007 vo výške
100,- Sk, 31.3.2007 vo výške 100,- Sk, 30.04.2007 vo výške 100,- Sk, 30.6.2007 vo výške 100,- Sk,
31.07.2007 vo výške 100,- Sk, 31.8.2007 vo výške 100,- Sk, 30.11.2007 vo výške 100,- Sk a 31.12.2007
vo výške 100,- Sk, za upomienku v roku 2008, a to dňa 31.01.2008 vo výške 100,- Sk, 29.02.2008 vo
výške 100,- Sk, 30.04.2008 vo výške 100,- Sk, 31.05.2008 vo výške 500,- Sk, 30.09.2008 vo výške 100,-
Sk a 30.11.2008 vo výške 100,- Sk. Ďalej odporca účtoval navrhovateľovi úrok za oneskorenú splátku
dňa 01.06.2008 vo výške 45,80,- Sk a 01.07.2008 vo výške 23,50,- Sk.



Súd prvého stupňa poukázal na to, že v danom prípade nebolo sporné, že účastníci uzatvorili zmluvu
o úvere (§ 497 Obch. zák.) a odporca na jej základe poskytol navrhovateľovi peňažné prostriedky,
ktoré mal splácať v mesačných splátkach splatných najneskôr 15. dňa v mesiaci. Z kontextu zmluvy,
predovšetkým z čl. VI bod 2 vyplýva, že odporca pri omeškaní splátok mal právo, resp. povinnosť,
zasielať poberateľom úveru upomienku; konkrétna úprava režimu zasielania upomienok však v zmluve
a vo všeobecných obchodných podmienkach absentuje. V tejto súvislosti preto ani nie je možné zistiť,
v akej lehote mal odporca toto právo/povinnosť realizovať. I keď navrhovateľ v návrhu na začatie
konania uznal nárok odporcu na poplatok za upomienky, namietal ich nedoručenie. V konaní odporca
zaslanie upomienok, ktoré sú predmetom žalobného návrhu, žiadnym spôsobom nepreukázal a teda v
tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Jeho námietky ohľadom skutočnosti, že navrhovateľ niektoré
upomienky reklamoval, z čoho vyplýva, že upomienky mu boli aj doručené, neobstoja. Predložené
listinné dôkazy - (reklamácie upomienok a odpovede na reklamácie) sa netýkajú upomienok, ktorých
spoplatnenie navrhovateľ uplatňuje v návrhu. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania uplatňuje práve
tie upomienky, ktoré u odporcu nereklamoval. Súd preto v tejto časti považoval nárok navrhovateľa
za dôvodný a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy zodpovedajúcej sume zúčtovanej odporcom za
upomienky v celkovej sume 86,30 eur.

Čo sa týka nároku na vrátenie sumy za úročenie omeškania so splácaním úveru, súd prvého stupňa
dospel k záveru, že v tejto časti je nárok navrhovateľa nedôvodný. Uvedený úrok je priamo dohodnutý v
zmluve o úvere, v čl. VI bod 2. Odporca preto účtoval úroky v súlade s uvedeným článkom z nedoplatku
vzniknutého v mesiaci apríl a máj 2008. Splátku za mesiac apríl 2008 navrhovateľ zaplatil až 19.05.2008,
teda 49 dní po splatnosti a splátku za mesiac máj zaplatil navrhovateľ dňa 29.05.2008, teda 4 dni po
splatnosti. Úrok vo výške 25% predstavuje za uvedené dni omeškania spolu 77,33,- Sk, pričom odporca
zúčtoval navrhovateľovi celkom 69,30,- Sk. V tejto časti preto súd prvého stupňa návrh navrhovateľa
zamietol.

Odporca sa s peňažným plnením dostal do omeškania, preto ho súd prvého stupňa zaviazal na
zaplatenie úroku z omeškania, ktorý si v návrhu uplatnil navrhovateľ a ktorý je v súlade s ustanovením
§ 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1997 Z.z.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., a priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov
konania, nakoľko mal v spore len nepatrný neúspech. Náhrada trov konania spočívala v zaplatenom
súdnom poplatku za návrh na začatie konania v sume 16,50 eur a poštovnom v sume 1,10 eur pri podaní
návrhu.

Proti rozsudku vo výroku o uložení povinnosti (t.j. v zaväzujúcej časti) podal včas odvolanie odporca a
žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uviedol, že podľa jeho názoru k neuneseniu dôkazného bremena nedošlo na jeho strane, tak ako to
konštatuje súd prvého stupňa, ale práve navrhovateľ v konaní neuniesol svoju procesnú zodpovednosť,
nakoľko z jeho strany nebol označený a následne predložený žiaden relevantný dôkaz, že predmetné
upomienky mu neboli doručené, resp. že sa na mieste trvalého bydliska, ktoré je totožné s adresou, ktorú
uviedol samotný navrhovateľ v návrhu na začatie konania ako svoju adresu trvalého pobytu, nezdržiava,
resp. nezdržiaval v čase zasielania upomienok a z toho dôvodu mu nebolo možné doručiť upomienky,
ktoré ho upozorňujú na omeškanie. Zo strany navrhovateľa táto skutočnosť zostala len v rovine tvrdenia,
pričom nebola žiadnym relevantným spôsobom preukázaná a ani následne zistená v súdnom konaní.
Mal za to, že dôkazy predložené zo strany odporcu v danom súdnom konaní preukazujú tú skutočnosť,
že v čase zasielania upomienok sa navrhovateľ v mieste trvalého pobytu, kam mu boli upomienky
zasielané, zdržiaval, a teda nebol dôvod na ich neprebratie. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa
sa vôbec nevysporiadal s argumentom odporcu ohľadne dojednanej fikcie doručovania písomnosti
vo všeobecnosti obsiahnutej vo Všeobecných obchodných podmienkach pre stavebné sporenie /§ 18
ods. 1 VOP, resp. § 19 ods. 1 aktuálnych VOP/, ktorá v existujúcom zmluvnom vzťahu jednoznačne
zakotvila moment, v ktorom sa písomnosti považujú za doručené. V zakotvenej fikcii doručenia absentuje
akákoľvek zmienka o tom, že predmetné upomienky musia byť doručené. O tejto skutočnosti mal aj



samotný navrhovateľ vedomosť, nakoľko podpisom Úverovej zmluvy č. 22744035/7930 navrhovateľ
vyhlásil, že pozná VOP a súhlasí s ich znením /čl. VII ods. 1/.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal odvolanie odmietnuť ako oneskorene podané.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 13. júna 2013 (§ 211
ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a
nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť
jeho dôvodov (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti rozsudku v napadnutej časti odvolací súd uvádza, že v priebehu konania
je účastníkom uložená povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Súd pred začatím konania spravidla
nemá žiadne poznatky o práve alebo záujme navrhovateľa, prípadne o ich ohrození alebo porušení
odporcom. Navrhovateľ musí poskytnúť tvrdenia, z ktorých je zrejmé, na akom skutkovom základe
uplatňuje svoje právo alebo záujem chránený zákonom. Už v návrhu na začatie konania má navrhovateľ
pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva. Táto povinnosť
pravdivého opísania rozhodujúcich skutočností, ktorými odôvodňuje svoj návrh na určité rozhodnutie o
veci, sa v procesnej teórii nazýva povinnosť tvrdenia, ktorá je nevyhnutnou podmienkou procesného
dokazovania. Tvrdenie je výpoveď o rozhodujúcej skutočnosti, na základe ktorej vzniká právny nárok,
resp. určité subjektívne právo. Všeobecne možno povedať, že predmetom tvrdenia účastníkov majú byť
predovšetkým skutočnosti, ktoré zodpovedajú skutkovým znakom právnej normy, na základe ktorej je
potrebné posudzovať uplatnený nárok alebo námietky (t.j. u navrhovateľa skutočnosti, ktoré dostatočne
odôvodňujú jeho návrh).

Toho z účastníkov, ktorý splní povinnosť tvrdenia, zaťažuje dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno
spočíva v splnení dôkaznej povinnosti v tom smere, že účastník označí dôkazné prostriedky na
preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Účastník, ktorý neoznačí dôkazné prostriedky a tým nepreukáže
pravdivosť tvrdení, neunesie dôkazné bremeno a musí znášať možné nepriaznivé dôsledky nesplnenia
dôkaznej povinnosti.

Navrhovateľ má dôkazné bremeno ohľadne všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj návrh. Odporca
nenesie bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno v prípadoch, keď iba popiera pravdivosť tvrdení
navrhovateľa alebo keď navrhuje návrh zamietnuť. Účastník, ktorý tvrdí určitú negatívnu skutočnosť,
nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama
ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia. Dôkazné bremeno ohľadne určitých
skutočností leží teda na tom účastníkovi, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky.

V predmetnej veci odporca namietol neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom, keď tento
neoznačil a nepredložil dôkaz, že upomienky mu neboli doručené. Zároveň namietol nevysporiadanie
sa s argumentom ohľadne dojednanej fikcie doručovania písomnosti vo všeobecnosti obsiahnutej vo
Všeobecných obchodných podmienkach pre stavebné sporenie /§ 18 ods. 1 VOP, resp. § 19 ods.1
aktuálnych VOP/.

Odvolací súd uvádza, že navrhovateľ si v predmetnej veci splnil povinnosť tvrdenia i dôkaznú
povinnosť vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie 86,30 eur s prísl. Už v návrhu na začatie
konania uviedol, že odporca mu neoprávnene zúčtoval poplatky za upomienky, ktoré mu však
doručené neboli. Svoje tvrdenie o zúčtovaní poplatkov za upomienky preukázal založenými výpismi
z úverového účtu. Navrhovateľ nebol povinný preukazovať skutočnosť, že upomienky, za ktoré mu
odporca zúčtoval poplatky, mu doručené neboli, nakoľko ohľadom tejto negatívnej skutočnosti nenesie



dôkazné bremeno. Ak odporca tvrdil, že upomienky boli navrhovateľovi zaslané, dôkazné bremeno
ohľadom tejto skutočnosti bolo práve na odporcovi, ktorý z existencie tejto skutočnosti (zaslania
upomienok), vyvodzoval pre seba priaznivé právne dôsledky (t.j. nárok na zúčtovanie poplatkov za
upomienky od navrhovateľa). Odporca však dôkazné bremeno neuniesol, keď neoznačil žiadne dôkazy
na preukázanie tvrdenej skutočnosti ohľadom zaslania upomienok navrhovateľovi. Odvolací súd rovnako
ako súd prvého stupňa poukazuje na to, že konkrétna úprava režimu zasielania upomienok v zmluve
a vo všeobecných obchodných podmienkach odporcu absentuje; podľa § 18 ods. 1 Všeobecných
obchodných podmienkach pre stavebné sporenie oznámenia stavebnej sporiteľne sa považujú za
doručené dňom ich odoslania na poslednú adresu oznámenú stavebným sporiteľom resp. poberateľom
úveru. Odoslanie predmetných upomienok však odporca nepreukázal a žiaden dôkaz na preukázanie
tejto skutočnosti neoznačil. Správny je preto záver súdu prvého stupňa o neunesení dôkazného bremena
odporcom.

O náhrade trov odvolacieho konania navrhovateľa odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešný navrhovateľ by mal právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnil, resp. mu žiadne trovy nevznikli,
odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.