{"guid": "4e16b42f-6b18-43eb-b795-7c05dbf30c4d:96bd5c5f-2cb3-4c8e-9030-2ef908d503a7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1109214798.1", "spisova_znacka": "6Co/564/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/564/2012 z 13. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. októbra 2013, sp. zn. 6Co/564/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1109214798.1", "identifikacne_cislo": "1109214798", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kovačinová", "sudca_id": 433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kovacinova-433", "datum_vydania": "2013-10-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-18", "nazov": "§ 18 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-18", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-27.odsek-1", "nazov": "§ 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-27.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-27.odsek-2", "nazov": "§ 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-27.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6", "nazov": "§ 6 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-3", "nazov": "§ 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-4", "nazov": "§ 46 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442.odsek-1", "nazov": "§ 442 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-1", "nazov": "§ 151 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "nazov": "§ 224 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-224"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1969/58#paragraf-18", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-27", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-6", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-46", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-442", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-7", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-137", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-151", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-224"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/96bd5c5f-2cb3-4c8e-9030-2ef908d503a7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1109214798.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1109214798.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1109214798.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/564/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109214798
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109214798.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov
senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci navrhovateľa : UNIQA,
poisťovňa, a.s., so sídlom Lazaretská 15, Bratislava, IČO: 00 653 501, zastúpená JUDr. Petrom
Slezákom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Riazanská 48 proti odporkyni : Slovenská republika, v
zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o
náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo
dňa 12. septembra 2012, č.k. 17C 131/2009-90, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 12. septembra 2012,
č.k. 17C 131/2009-90   p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal náhrady
škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľka v konaní nepreukázala
existenciu nezákonných rozhodnutí v príčinnej súvislosti, s ktorými jej mala vzniknúť škoda, uplatnená
v tomto konaní a ani vznik škody, ktorú vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie, v súvislosti s ktorým
navrhovateľke vznikli trovy uplatnené v tomto konaní, ako náhrada škody voči štátu a ktoré v čase
rozhodnutia súdu nebolo právoplatne skončené. Súd prvého stupňa vychádzal zo skutkového stavu
zisteného vykonaným dokazovaním, keď z návrhu navrhovateľky mal za to, že súd prvého stupňa v
konaní 25Cb 48/02 dňa 30.7.2002 v rozpore s právnym poriadkom SR vydal platobný rozkaz č.k. 25
Cb 48/02-11, v ktorom zaviazal právnu predchodkyňu navrhovateľky (v uvedenom konaní v postavení
odporkyne) na zaplatenie 1.065.863,90 Sk a následne uznesením pod číslom konania 25Cb 48/02-36,
zo dňa 2.2.2004 rozhodol o povinnosti odporkyne (právnej predchodkyne navrhovateľky) zaplatiť súdny
poplatok za odpor proti platobnému rozkazu, pričom o platobnom rozkaze rozhodol uznesením zo dňa
12.5.2003, č.k. 25Cb 48/02-21 tak, že odpor podaný odporkyňou odmietol.

Na odvolanie odporkyne Krajský súd v Bratislave uznesením pod č.k. 14Cob 128/03-34, zo dňa
29.10.2003 rozhodol tak, že uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 12.5.2003, č.k. 25Cb 48/02-21
potvrdil. Odporkyňa predmetné uznesenie odvolacieho súdu napadla dovolaním, pričom bola povinná
zaplatiť súdny poplatok za dovolanie vo výške 106.580,- Sk. Najvyšší súd pod č.k. 6 Obdo 10/2004, zo
dňa 30.9.2005 uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový súd pri



vydávaní platobného rozkazu konal v rozpore s ust. § 153b O.s.p., nakoľko predtým, ako vydal platobný
rozkaz, vykonal voči odporkyni procesný úkon, vyzval ju na vyjadrenie k žalobnému návrhu. Dovolací súd
mal za to, že ak už súd prvého stupňa vykonal voči odporkyni procesný úkon, nemohol už následne vydať
platobný rozkaz podľa § 172 ods. 1 O.s.p. Tiež odvolaciemu súdu, dovolací súd v zrušujúcom uznesení
vytkol skutočnosť, že sa v odvolacom konaní odmietol zaoberať námietkou odporcu ohľadne výzvy z
dôvodu, že zo strany odporkyne išlo o odvolací dôvod, ktorým bol povinný sa zaoberať. Zároveň dovolací
súd uviedol, že o náhrade trov konania rozhodne súd v novom rozhodnutí. Zároveň súd prvého stupňa
poukázal na obsah pripojeného spisu súdu prvého stupňa 3 Er 621/2005, ktoré konanie bolo právoplatne
skončené na základe uznesenia o zastavení konania (odvolací súd uznesením potvrdil odporkyňou
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 28.4.2008), keď mal za to, že námietky voči exekúcii,
ktorým exekučný súd vyhovel, podal povinný (navrhovateľka), vznikla mu tým v zmysle uvedeného
poplatková povinnosť, pričom povinný (navrhovateľka) mal povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie
súdu o námietkach. Tiež uviedol, že zaplatením súdneho poplatku vznikli povinnému trovy, o ktorých súd
rozhodne doplňujúcim uznesením. Z uznesenia o zastavení exekučného konania vyplýva, že povinný
(navrhovateľka) odvolanie proti rozhodnutiu o trovách konania nepodal.

Súd prvého stupňa právne vec posúdil uplatňovaný návrh navrhovateľa podľa ust. zák. č. 58/1969 Zb.
v platnom znení. Zároveň konštatoval, že aktívna, resp. pasívna legitimácia v konaní nie je sporná a
tiež označený orgán v návrhu navrhovateľa, konajúci v mene štátu je označený správne. Napriek tomu
súd prvého stupňa konštatoval, že návrh navrhovateľky je nedôvodný a nemožno jej právo uplatnené
návrhom priznať, pretože navrhovateľka v konaní nepreukázala existenciu nezákonného rozhodnutia,
resp. nesprávny úradný postup orgánu štátnej moci a tiež vznik škody ako základné predpoklady pre
priznanie práva na jej náhradu.

Uviedol, že rozhodnutím, dôsledku ktorého mala byť navrhovateľke spôsobená škoda, bolo uznesenie
súdu prvého stupňa zo dňa 2.2.2004, č.k. 25Cb 48/02-36, ktorým bola navrhovateľke uložená povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za odpor. Voči tomuto uzneseniu navrhovateľka odvolanie nepodala. Súd prvého
stupňa preto konštatoval, že navrhovateľka nepreukázala splnenie podmienok pre vznik nároku na
náhradu škody, keď nepreukázala existenciu takého nezákonného rozhodnutia, v príčinnej súvislosti
s ktorým jej vznikla škoda v uplatnenom rozsahu. Navrhovateľka nepreukázala samotný vznik škody,
pretože konanie, v súvislosti s ktorým súdne poplatky, či už za podaný odpor alebo dovolanie hradila,
nebolo dosial právoplatne skončené a preto z tohto hľadiska je potrebné jej návrh vyhodnotiť ako podaný
predčasne. Keďže navrhovateľka voči uzneseniu súdu o uložení poplatkovej povinnosti nepodala
opravný prostriedok, súd nemá právomoc v tomto konaní určiť a vôbec sa zaoberať otázkou posúdenia
správnosti rozhodnutia súdu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok a nahradiť tak odvolacie
konanie. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že rozhodnutie o uložení zaplatiť súdny poplatok bolo
nesprávne. Rozhodnutie o tejto otázke náležalo výlučne odvolaciemu súdu v konaní o odvolaní proti
uzneseniu 25Cb 48/02-36, zo dňa 2.2.2004, pričom navrhovateľka takúto zákonnú možnosť opravného
prostriedku v konaní nevyužila.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel,
prípadne aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Navrhovateľka uviedola, že návrhom, následne zmeneným 11.1.2012 sa domáha náhrady škody
spôsobenej mu súdom prvého stupňa, odvolacím súdom s poukazom na zák. č. 58/1969 Zb. v platnom
znení, pričom vychádza z nezákonnosti platobného rozkazu súdu prvého stupňa a jeho potvrdenia
odvolacím súdom, keď nezákonnosť platobného rozkazu bola jednoznačne potvrdená rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu pod sp. zn. 6 Obdo 10/2004, zo dňa 30.9.2005. Návrh
na náhradu škody navrhovateľka podala na základe škody, ktorá vznikla z nezákonného rozhodnutia
súdu prvého stupňa a to platobného rozkazu zo dňa 30.7.2002, proti ktorému podal navrhovateľ
odôvodnený odpor, ktorý bol však uznesením pod číslom konania 25 Cb 48/02-21 odmietnutý, čo
následne po podanom odvolaní navrhovateľa potvrdil i odvolací súd uznesením č.k. 14Cob 128/03-34.
Tým v konečnom dôsledku bol nezákonný platobný rozkaz súdu prvého stupňa potvrdený. Mal za to, že



súd prvého stupňa spôsobil závažnú chybu v konaní a vydal nezákonný platobný rozkaz a preto v tomto
konaní nemožno považovať nezákonne vydaný platobný rozkaz, z dôvodu pochybenia a neznalosti
procesného predpisu súdu prvého stupňa za neúspech protistrany -účastníka konania s tým, že podľa
súdu prvého stupňa má tento znášať škodu a to vo forme náhrady trov konania v prípade, že sa preukáže
jeho neúspech vo veci a teda úspech navrhovateľa pri novom prejednaní veci. Súd prvého stupňa
sa snaží preniesť svoju zodpovednosť (za jeho jednoznačné porušenie zákona) na plecia účastníka
konania. Mal za to, že účastník konania P. - K. O., ani navrhovateľ v tomto konaní, nemôžu niesť
zodpovednosť za skutočnosť, že súd prvého stupňa pri vydaní platobného rozkazu porušil Občiansky
súdny poriadok. Za takúto škodu v podobe trov konania nemôže niesť zodpovednosť žiaden z účastníkov
konania, ale jedine chybujúci štátny orgán - súd, keď i s poukazom na ust. § 18 nového zákona č.
514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v
ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené ... alebo v
ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Uviedol, že všetky úkony, ktoré musel navrhovateľ vykonať, boli výlučne zamerané na zamedzenie
nezákonnosti spôsobenej súdom prvého stupňa, súd nemal vydať nezákonne platobný rozkaz a ak ho
aj vydal, mal svoju nezákonnosť napraviť bez zbytočného odkladu.

Uviedol, že súd prvého stupňa vôbec nepostrehol, že si navrhovateľ neuplatnil náhradu škody vzniknutej
titulom zaplateného súdneho poplatku v exekučnom konaní, exekučné konanie bolo totiž zastavené
preto, že v dôsledku rozhodnutia Najvyššieho súdu SR došlo k zrušeniu uznesenia súdu prvého stupňa
č.k. 25Cb 48/02-21, ako i uznesenia odvolacieho súdu č.k. 14Cob 128/03-34 a keď neexistoval exekučný
titul, súd prvého stupňa mal povinnosť zo zákona exekúciu zastaviť. Mal za to, že konštatovanie súdu
prvého stupňa, že navrhovateľ nenapadol toto uznesenie opravným prostriedkom, je preto irelevantné.

Mal za to, že navrhovateľ preukázal existenciu nezákonného rozhodnutia a to platobného rozkazu,
pričom platobný rozkaz bol vydaný nezákonne. Vznik škody bol navrhovateľom v konaní riadne
preukázaný. Pokiaľ by súd prvého stupňa nevydal nezákonne platobný rozkaz, žiadne finančné výdavky
by navrhovateľ nemusel vynaložiť. Je tiež daná príčinná súvislosť medzi nezákonným platobným
rozkazom a vznikom škody navrhovateľa. Vyčíslená a návrhom uplatnená škoda, je vo vzájomnom
pomere s nezákonným platobným rozkazom súdu prvého stupňa a to ako jeho následok. V dôsledku
vydania nezákonného platobného rozkazu navrhovateľ bol nútený podať odpor, zaplatiť súdny poplatok
za odpor, domáhať sa ochrany svojich práv proti nezákonným rozhodnutiam prvostupňového a
odvolacieho súdu na dovolacom súde v zastúpení advokáta a následne mu musel uhradiť odmenu za
zastupovanie a zaplatiť vysoký súdny poplatok za dovolanie, následne brániť sa proti exekúcii. Uviedol,
že neexistuje žiaden dôvod, prečo by do takejto spôsobenej majetkovej škody nemala spadať škoda,
vzniknutá ako úhrada odmeny zastupujúcemu advokátovi a súdnych poplatkov v priamej súvislosti s
bránením sa účastníka konania proti nezákonnému rozhodnutiu súdu. Neuhradením škody spôsobenej
štátom by došlo k porušeniu čl. VI. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
pričom navrhovateľ poukázal na vec K. proti C., ktorej veci bolo rozhodnuté, že použitie systému súdnych
poplatkov voči účastníkovi na základe zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu, môže predstavovať
obmedzenie súdnej ochrany.

Zároveň navrhovateľ uviedol, že náhradu trov konania upravuje Občiansky súdny poriadok v ust. § 142 a
nasl., pričom v tomto konaní sa navrhovateľ domáha náhrady škody a to proti štátu a nie proti účastníkovi
konania, označenom v konaní na súde prvého stupňa pod sp. zn. 25Cb 48/02. Uviedol, že ide o
zásadný rozdiel poňatia výkladu príslušných ustanovení zák. č. 58/69 Zb. o náhrade škody a príslušných
ustanovení O.s.p. o náhrade trov konania. Poukázal na pochybenie súdu prvého stupňa, pretože
podaním odporu proti platobnému rozkazu, na vydanie ktorého neboli splnené zákonné podmienky,
podľa názoru navrhovateľa nemôže vzniknúť povinnosť zaplatiť za odpor súdny poplatok. Týmto sa
však súd prvého stupňa nezaoberal. Vzhľadom na procesné pochybenie zo strany súdu prvého stupňa
navrhovateľovi vznikla škoda, ktorú navrhovateľ nemôže požadovať od účastníkov konania, pretože
títo nemali dosah na to, či súd prvého stupňa dodrží pri vydaní platobného rozkazu Občiansky súdny
poriadok.



K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na
ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť, pretože súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné
dokazovanie, výsledky ktorého náležite vyhodnotil a následne vo veci aj správne rozhodol. Navrhovateľ
v odvolaní neuvádza nové skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozsudku.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa s
poukazom na ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne vo veci rozhodol a z vykonaného dokazovania
vyvodil aj správny právny záver. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa ako i z obsahu spisu a pripojených
listinných dokladov na základe vykonaného dokazovania, bolo v konaní pred súdom prvého stupňa
preukázané, že navrhovateľ sa svojim návrhom z 21.4.2009 domáhal voči odporcovi náhrady škody
podľa Zák. č. 58/1969 Zb. v platnom znení, keď navrhovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR, ktorý v odvolaní podanom odporkyňou (v pôvodnom konaní) rozsudkom 6 Obdo 10/2004, zo dňa
30.9.2005 zrušil uznesenie odvolacieho súdu z 29.10.2003, pod č.k. 14 Cob 128/03-34 a uznesenie
súdu prvého stupňa z 12.5.2003, č.k. 235Cb 48/02 s tým, že prvostupňový súd pri vydávaní platobného
rozkazu konal v rozpore s ust. § 153b O.s.p., pretože predtým ako vydal platobný rozkaz, vykonal voči
odporkyni procesný úkon, vyzval ju na vyjadrenie sa k žalobnému návrhu. Vo svojom rozhodnutí zároveň
uviedol, že ak už súd vykonal voči žalovanej procesný úkon, nemohol už následne vydať platobný rozkaz.
Tiež dovolací súd odvolaciemu súdu v zrušujúcom uznesení vytkol, že sa v odvolacom konaní odvolací
súd odmietol zaoberať námietkou odporcu ohľadne výzvy s odôvodnením, že je pre posúdenie danej
veci irelevantná, toto malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože zo strany odvolateľa
(odporkyne) išlo o odvolací dôvod, ktorým bol povinný sa súd zaoberať.

Ako je vyššie uvedené, predmetom konania je náhrada škody navrhovateľa spôsobená rozhodnutím
orgánu štátu v zmysle ust. § 18 zák. č. 58/1969 Zb.

Z obsahu spisu odvolací súd mal za preukázané, že navrhovateľ si pôvodným návrhom si uplatňoval
náhradu škody vo výške 53 290,- Sk titulom zaplatenia súdneho poplatku za právny úkon voči
rozhodnutiu prvostupňového súdu, ďalej sumu 106 580,- Sk z titulu zaplateného súdneho poplatku za
dovolanie voči rozhodnutiu druhostupňového súdu a sumu 29 835,40 Sk, ako trovy právneho zastúpenia
v rámci dovolacieho konania a trovy právneho zastúpenia v rámci exekučného konania vo výške 26 957,
25 Sk. Následne písomným podaním zo dňa 3.1.2012 upravil a zmenil petit tým, že žiadal aby odporca
bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi celkom náhradu škody vo výške 7 191,88 eur vrátane úrokov z
omeškania tak, ako takúto zmenu pripustil uznesením zo dňa 11.1.2012 pod č.k. 17C 131/2009-70 súd
prvého stupňa.

Súd prvého stupňa správne nárok navrhovateľa posúdil s poukazom na ustanovenie § 27 ods. 1 a 2
Zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení, keď zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona posúdil podľa doterajších predpisov t.j. podľa
ustanovení Zákona č. 58/1969 Z.b. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu,
alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Nárok navrhovateľa, týkajúci sa prvoprávneho zastúpenia
v rámci exekučného konania, správne súd posúdil podľa zákona č. 514/ 2013 Z.z. v platnom znení.

Navrhovateľ v odvolaní namietal stanovisko súdu prvého stupňa, že navrhovateľ svoj nárok odvíjal od
nezákonného rozhodnutia o vyrúbenie súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu pričom voči
uzneseniu súdu o uložení poplatkovej povinnosti navrhovateľa navrhovateľ opravný prostriedok, teda



odvolanie nepodal. Navrhovateľ však uviedol, že v súvislosti s náhradou škody vychádza z nezákonnosti
vydaného platobného rozkazu súdu prvého stupňa pod č.k. 25CB 4802, zo dňa  30.7.2002 a jeho
potvrdzujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktorú nezákonnosť potvrdil i dovolací súd. Keby súd prvého
stupňa postupoval v súlade s O.s.p., nedošlo by k závažnej chybe a nebol by vydaný nezákonný platobný
rozkaz.

Z obsahu spisu odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, vychádzal okrem iného i z rozsudku
Najvyššieho rozsudku SR zo dňa 30.9.2005, č.k. 6Obdo 10/2004, ktorým rozsudkom Najvyšší súd
SR zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 12.5.2003 pod č.k. 25Cb 48/02-21, ktorým súd
prvého stupňa odmietol odpor odporcu proti platobnému rozkazu a zároveň zrušil i uznesenie Krajského
súdu v Bratislave z 29.10.2003, pod č.k. 14Cob 128/03-34, ktorým odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa pod č.k. 25Cb 48/02 -21 potvrdil. Z odôvodnenia rozsudku dovolacieho súdu
vyplýva, že napadnuté uznesenia dovolací súd zrušil s poukazom na ustanovenie § 243 b) ods.
1 veta druhá O.s.p. a ustanovenia § 243 b) ods. 2 O.s.p., t.j. z dôvodu, že dovolací súd dospel
k záveru, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nebol dostatočne zistený skutkový stav.
Tieto uznesenia prvostupňového ako i odvolacieho súdu boli síce zrušené dovolacím súdom a preto
správne sa súd prvého stupňa zaoberal otázkou existencie príčinnej súvislosti medzi škodou a
nezákonným rozhodnutím pričom konštatoval, že predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu,
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, je predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého
rozhodnutia ktoré je v rozpore s objektívnym právom, existencia škody ako majetkovej ujmy, vyjadriteľnej
v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Správne konštatoval
( str. 6 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu
takého nezákonného rozhodnutia v príčinnej súvislosti, s ktorým by vznikla navrhovateľovi škoda v
uplatnenom rozsahu a tiež že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu nezákonných rozhodnutí
v príčinnej súvislosti, s ktorými mala navrhovateľovi vzniknúť škoda (č. l. 8 odôvodnenia rozsudku
súdu prvého stupňa). Odvolací súd  na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa
uvádza, že predmetné zrušené rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nesúvisia priamo so
vznikom škody, pretože trovy súdneho konania nie sú priamou škodou, tiež majetok navrhovateľa sa
nezmenil nesprávnym úradným postupom prvostupňového a odvolacieho súdu, tento dôsledok nastal až
zaplatením súdneho poplatku za odpor a súdneho poplatku za dovolanie pričom predmetné uznesenia
ktorými navrhovateľ bol zaviazaný zaplatiť súdne poplatky neboli napadnuté zo strany navrhovateľa
odvolaním, nadobudli právoplatnosť. Je potrebné uviesť, že uznesením, v dôsledku ktorého mala
byť navrhovateľovi spôsobená škoda - a to uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 25 Cb 48/02 - 36,
zo dňa 2.2.2004, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor
vo výške 53 590,- Sk, voči tomuto uzneseniu navrhovateľ odvolanie nepodal. Taktiež navrhovateľovi
mala vzniknúť škoda zaplatením súdneho poplatku za dovolanie, pričom toto uznesenie nenapadol
navrhovateľ odvolaním, tiež predmetné uznesenia neboli zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom
a teda nebol naplnený zákonný predpoklad ani ustanovenia § 3 a 4 ods. 1 zák. č. 58/1969 Z.b. v platnom
znení.

K časti náhrady škody z titulu trov právneho zastúpenia v rámci exekučného konania (nesprávne súd
prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v danom prípade ide o náhradu škody z
titulu zaplateného súdneho poplatku za podané námietky v exekučnom konaní), odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na návrh navrhovateľa, ako aj upravený petit z ktorého jednoznačne vyplýva,
že sa jedná o trovy právneho zastúpenia v rámci exekučného konania. S právne súd prvého stupňa
poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia
v súvislosti s exekučným konaním,  keď ako správne uviedol, v exekučnom konaní nedošlo k zrušeniu
právoplatného rozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená. Správne poukázal na tú skutočnosť, že
uznesením súdu prvého stupňa pod číslom konania 3Er 621/2005 - 116, zo dňa 6.5.2010 bolo exekučné
konanie zastavené. Voči tomuto uzneseniu navrhovateľ nepodal odvolanie a tým nevyužil možnosť
podať opravný prostriedok. Správne súd prvého stupňa uplatnený nárok v časti škody súvisiacim s
exekučným konaním, posúdil podľa zákona č. 514/ 2003 Z.z.

Predmetom konania je pohľadávka navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej ústavným úradným
postupom podľa § 18 zák. č. 58/1969 Z.b., ako aj ustanovenia § 6 zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení
(pokiaľ sa týka škody z titulu právneho zastúpenia v rámci exekučného konania).



Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym úradným
postupom.

Podľa ods. 4 cit. článku, podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

Podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu,
alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu  spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a spoločenských organizácií, uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom
tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľa odseku 2 cit. ustanovenia, zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

V konaní bolo preukázané, že Najvyšší súd SR zrušil prvostupňové uznesenie z 12.5.2003, pod č.k. 25C
48/02-21, ako aj uznesenie odvolacieho súdu z 29.10.2003, pod č.k. 14Cop 128/03 -34 z dôvodu podľa
§ 243 b) ods. 1 veta druhá a ustanovenia § 243 b) O.s.p. Tieto rozhodnutia však priamo nesúvisia so
vznikom škody, keďže trovy súdneho konania nie sú priamou škodou. Je potrebné uviesť, že podľa ust. §
18 ods. 1 zák.č. 58/ 1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov
a orgánov spoločenskej organizácie ( § 1 ods. 1 ) nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy
plnia. Právo podľa tohto ustanovenia majú tí, ktorí boli účastníkmi konania  a boli poškodení nesprávnym
úradným postupom, pričom zodpovednosť štátu za škodu je jeho objektívna zodpovednosť, ktorej sa
nemožno zbaviť. Táto objektívna zodpovednosť je založená na súčasnom splnení troch podmienok,
ktorými sú: a) nesprávny úradný postup štátneho orgánu, b)vznik škody a c) príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Z obsahu pojmu „ nesprávny úradný postup“, ktorý
zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje vyplýva, že môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone, alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel, stanovených
právnymi predpismi, pre konanie štátneho orgánu, alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva, či už z
povahy funkcie, alebo z cieľov tejto činnosti.

Tiež pojem škody zák. č. 58/1969 Zb. bližšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto
je potrebné aplikovať v tomto smere príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy o náhrade škody a
škodu chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, ak je objektívne vyjadriteľná v
peniazoch. Podľa ust. § 442 ods. 1 Obč. zák. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.

Zákon č. 58/1969 Zb. a ani Občiansky zákonník nevysvetľuje vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus)
medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. O vzťah príčinnej súvislosti pôjde vtedy,
ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku
škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Dôležitá je vždy vecná súvislosť príčiny a
následku, avšak je potrebné vždy skúmať, či v súhrne všetkých skutočností, ktoré prichádzajú do úvahy
ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa aj odvolací súd má za to, že navrhovateľ
v konaní nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu a
vzniknutou škodou. V prípade zrušených uznesení Najvyšším súdom SR, ako súdom odvolacím, nebola
preukázaná príčinná súvislosť so vzniknutou škodou navrhovateľa tak, ako bolo už vyššie uvedené, keď
odvolací súd má za to, že predmetné zrušené uznesenia nesúvisia priamo so vznikom škody, uznesenia,
ktorými bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť súdny poplatok za odpor a súdny poplatok za odvolanie tieto
rozhodnutia neboli zo strany navrhovateľa napadnuté odvolaním a ani neboli zrušené pre nezákonnosť.
Správne súd prvého stupňa v tomto smere poukázal na tú skutočnosť, že v tomto konaní súd s poukazom
na ustanovenie § 7 O.s.p. nemá právomoc určiť a následne posudzovať správnosť rozhodnutí súdu a
uložiť povinnosť zaplatiť súdny poplatok a tým nahrádzať odvolacie konanie. Rozhodnutie o tejto otázke
náleží výlučne odvolaciemu súdu, avšak nie v tomto konaní.

K námietke navrhovateľa v súvislosti s vyrubovaním súdnych poplatkov, ktoré považoval za nezákonné
a ktoré podoprel stanoviskami a rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR 1Co 10/97 a 21/98, odvolací súd
poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý poukázal na ustanovenie § 137 O.s.p.
s tým, že súdne poplatky vynaložené na bránenie práva sú zákonom definované ako trovy konania, o
ktorých súd s poukazom na ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. rozhodne návrh,  spravidla, v rozhodnutí



ktorým sa konanie končí, čo je v súlade i s odôvodnením uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Obdo
10/2004.

Pokiaľ ide o náhradu škody v súvislosti s trovami právneho zastúpenia v exekučnom konaní,
tak ako bolo už vyššie uvedené, navrhovateľ v priebehu tohto konania nepreukázal existenciu
nezákonných rozhodnutí v exekučnom konaní v príčinnej súvislosti s ktorými by mala navrhovateľovi
vzniknúť škoda, pretože v danom prípade nejde o priamu škodu, navrhovateľ nepreukázal priame
pôsobenie nesprávneho úradného postupu v exekučnom konaní nepreukázal zrušenie predmetného
rozhodnutia v exekučnom konaní v súvislosti so vznikom škody. Nestačí, ak je vzťah príčiny a
následku iba sprostredkovaný t.j., že navrhovateľ tvrdí, že predmetné exekučné konanie bolo zastavené
predovšetkým z dôvodu a v dôsledku rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorý svojim rozhodnutím zrušil obe
uznesenia prvostupňového odvolacieho súdu z dôvodu neexistencie exekučného titulu. Ani v súvislosti
s touto náhradou škody teda nebola splnená tretia podmienka a to príčinná súvislosť pre rozhodnutia
objektívnej zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu navrhovateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. prvostupňový
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1, v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca mal v odvolacom konaní plný úspech vo veci avšak trovy
odvolacieho konania mu nevznikli preto, o trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto  rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/131/2009", "guid": "91ca38c5-28df-4ff4-b2cc-fb9faad999ec:c251c092-2804-4144-94a8-6b2938adcf18", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}