Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/496/2011 z 17. 12. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. decembra 2013, sp. zn. 2Co/496/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1109233889.1
Krajský súd Bratislava | 2Co/496/2011 | ECLI:SK:KSBA:2013:1109233889.1 | 2013-12-17 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1 OSP, § 109 ods. 2 písm. c) OSP, § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., § 18 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3228ac16-178e-445b-b2f0-d6fbf73cfcb9
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1109233889.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/496/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109233889
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109233889.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľov: 1. K. I. X.
D. L. C. L. A. Á. , bytom B. Č.. XXX, prechodne bytom X.. T. T. XX, A.. C. XX, XXXXX T. X., O..J..
Q. D., O., zastúpená spoločnosťou HKP Legal, s.r.o., Bratislava, Sasinkova č. 6, IČO: 36 727 334, za
ktorú koná Mgr. Peter Kubovič (pred zmenou názvu HAGYATI, KUBOVIČ & PARTNERS, s.r.o.), dedičia
navrhovateľky v 5. rade D. I., zomrelej dňa X.X.XXXX: 5.1. A. U. X. C. Q. Ý. O. I. L. A. Á. , bytom I.,
P.. O. Č.. XXXX/X, zastúpená spoločnosťou HKP Legal, s.r.o., Bratislava, Sasinkova č. 6, IČO: 36 727
334, za ktorú koná Mgr. Peter Kubovič (pred zmenou názvu HAGYATI, KUBOVIČ & PARTNERS, s.r.o.),
5.2. U. P. N. U. Y. C. , S. I., P.. Y..B. Č.. XXXX/X, 5.3. K. U. L. M. L. V. L. A. Á. , S. I., U. Č.. XXX/X,
dedičia navrhovateľa v 6. rade R.Á. I., zomrelého dňa XX.XX.XXXX: 6.1. X. I. Y. U. Y. M. L. T. O. I. Á. ,
bytom S., R. Č.. XXXX/X, zastúpená spoločnosťou HKP Legal, s.r.o., Bratislava, Sasinkova č. 6, IČO:
36 727 334, za ktorú koná Mgr. Peter Kubovič (pred zmenou názvu HAGYATI, KUBOVIČ & PARTNERS,
s.r.o.), 6.2. Q. I. Y. U. Y. M. L. T. O. I. Á. , bytom S., R. Č.. XXXX/X, zastúpená spoločnosťou HKP Legal,
s.r.o., Bratislava, Sasinkova č. 6, IČO: 36 727 334, za ktorú koná Mgr. Peter Kubovič (pred zmenou
názvu HAGYATI, KUBOVIČ & PARTNERS, s.r.o.), 6.3. X. B. X. U. Y. Č. L. A. Á. , bytom C. - Č., M. Č..
XXXX/XX, zastúpená spoločnosťou HKP Legal, s.r.o., Bratislava, Sasinkova č. 6, IČO: 36 727 334, za
ktorú koná Mgr. Peter Kubovič (pred zmenou názvu HAGYATI, KUBOVIČ & PARTNERS, s.r.o.), dedičia
navrhovateľky v 7. rade I. I., zomrelej dňa XX.X.XXXX: 7.1. W. I. Y. O. O. , bytom L. na L. Č.. XXX, 7.2.
B. M. L. T. L. A. Y. J. L. A. Á. , bytom I., I. Č.. XXX/XX, 7.3. W. S. K. U. K. J. H. L. A. Á. , bytom L.Á.
na L. Č.. XXX, 7.4. T. I. Y. O. O. , bytom L.Á. na L. Č.. XXX, proti odporcom: I. Slovenská U. - B. O.
O. U., Ž. C. Č.. XX, S., II. Slovenská U. - B. A.Ú. O. U., M. Č.. X, S., III. Slovenská U. - B. R. O. U., Š.
Č.. X, S., IV. Slovenská U. - B. N. O. U., B. Č.. XX, S., o zaplatenie sumy 13.377,15 € (403.000,-- Sk),
s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 22.
júna 2011, č.k. 12 C 199/2009-106, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k navrhovateľom            v l., 5.1.,
6.1., 6.2., 6.3. rade    p o t v r d z u j e .

Odvolanie za navrhovateľov v 5.2., 5.3., 7.1., 7.2., 7.3., 7.4. rade   o d m i e t a .

Odporcom v I. až IV. rade náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 22.6.2011, č.k. 12 C 199/2009-106, návrh na prerušenie
konania zamietol; návrh navrhovateľov v 1., 5., 6. a 7. rade zamietol; odporcom náhradu trov konania
nepriznal. Pôvodným návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 26.7.2004 sa 10 navrhovateľov: 1.



K. I., S. B. Č.. XXX, 2. B. I., S. A. Č.. XX, B., 3. B. I., S. S. Č.. XXX, 4. B. I.-U., S. S. Č.. XXX, 5. D. I., S. O.
X/XX, I., 6. R. I., S. C. XXX, 7. I. I., S. B. Č.. XXX, L. na L., 8. B. I., S. B. Č.. XXX, L. na L., 9. M. I., S. X.
Č.. XXX, Y. M. C., 10. X. I., S. X. Č.. XX, Y. M. C., domáhalo od odporcu v I. rade alebo odporcu v II. rade
alebo odporcu v III. rade alebo odporcu vo IV. rade zaplatenia náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom štátneho orgánu podľa zákona č. 58/1969 Zb., alternatívne zaplatenia náhrady škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa zákona č. 58/1969 Zb. odporcami
v I. - IV. rade spoločne a nerozdielne navrhovateľka v 1. rade v sume 53.000,-- Sk, navrhovateľka v
2. rade v sume 130.000,-- Sk, navrhovateľ v 3. rade v sume 316.750,-- Sk,  navrhovateľka vo 4. rade
v sume 42.764,-- Sk, navrhovateľka v 5. rade v sume 150.000,-- Sk, navrhovateľ v 6. rade v sume
100.000,-- Sk, navrhovateľka v 7. rade v sume 100.000,-- Sk, navrhovateľka v 8. rade v sume 100.000,--
Sk, navrhovateľ v 9. rade v sume 100.000,-- Sk a navrhovateľka v 10. rade v sume 312.000,-- Sk. Vec
zostala vedená pod sp.zn. 12 C 252/2004. Uznesením zo dňa 12.6.2009 súd prvého stupňa návrh vo
vzťahu k navrhovateľke v l. rade (na adrese bydliska neznáma, žije prechodne v cudzine), v 5., 6. a
7. rade (ktorí zomreli po podaní návrhu na súd) vylúčil na samostatné konanie; v konaní pokračoval s
dedičmi navrhovateľov v 5., 6., 7. rade podľa ustanovenia § 107 ods. 3 O.s.p.; konanie zostalo vedené
pod sp.zn. 12 C 199/2009.

Náhrady škody proti štátu sa domáhali z dôvodu, že do tzv. nebankových subjektov               s obchodným
názvom S. Y. O..U..L.., I., vložili na základe zmlúv o pôžičkách                       a o tichom spoločenstve finančné
prostriedky. K investovaniu peňazí sa rozhodli na základe presvedčenia podporovaného masívnou
reklamou, v ktorej nebankové subjekty sľubovali zhodnotenie finančných prostriedkov o výnos, ktorý
mnohonásobne prevyšoval úroky poskytované bankami. Nebankové subjekty však prestali plniť, resp.
nesplnili svoje záväzky  a uzatvorili svoje prevádzky, z dôvodu úpadku a na ich majetok bol vyhlásený
konkurz. Navrhovatelia boli presvedčení, že svoje peňažné prostriedky investovali v súlade so zákonom
o kolektívnom investovaní, resp. že investujú do bankového subjektu. Nebankové subjekty prijímali
vklady, vykonávali teda bankovú činnosť bez požadovanej licencie, čím porušovali zákon o bankách.
Národná banka Slovenska, v ktorej kompetencii bolo v prípade zistenia nedostatkov v činnosti banky
zasiahnuť do 10.10.1999, nevyužila svoju právomoc               a voči nebankovým subjektom nezasiahla.
Nekonanie a zanedbanie povinností zo strany odporcov v I. a III. rade malo za následok, že nelegálna
činnosť nebankových subjektov nadobudla nebývalé rozmery, Slovenská republika prostredníctvom
svojich orgánov nepodnikla nič, aby odvrátila protiprávny stav, nepodnikla ani kroky smerujúce k
obmedzeniu tohto podnikania. Konaním osôb oprávnených konať v mene nebankových subjektov
dochádzalo počas ich podnikania k spáchaniu viacerých trestných činov, okrem iného trestného činu
neoprávneného podnikania, porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku a podvodu. Napriek
dostatku známych skutočností orgány činné v trestnom konaní nezasiahli adekvátne, ale až po uzavretí
prevádzok nebankových subjektov. Nekonanie                      a zanedbanie povinností zo strany
odporcov v I. a II. rade malo za následok, že nelegálna činnosť nebankových subjektov nadobudla
nebývalé rozmery, Slovenská republika prostredníctvom svojich orgánov nepodnikla nič, aby odvrátila
protiprávny stav, nepodnikla ani kroky smerujúce k obmedzeniu tohto podnikania. Rovnako nekonaním a
zanedbaním povinností zo strany odporcu vo IV. rade, ako orgánu nadriadenému Slovenskej obchodnej
inšpekcii, ktorá ako dozorný orgán mohla včas zakázať šírenie klamlivej reklamy, malo za následok,
že na základe klamlivej reklamy navrhovatelia vložili svoje finančné prostriedky do nebankových
subjektov. Slovenská republika tak nesprávnym úradným postupom a svojou nečinnosťou spôsobila
navrhovateľom škodu, ktorá sa rovná hodnote investovanej sumy do nebankového subjektu. Príčinná
súvislosť medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom je preukázaná tým, že pokiaľ by
Slovenská republika včas, razantne a v súlade                     s právomoci zverenými jeho orgánom
zákonom zakročila voči nebankovým subjektom                      a pozastavila ich činnosť už v čase,
keď na protizákonnosť stavu poukazovala vtedajšia ministerka financií a štátu boli známe aj podvody a
bankroty iných nebankových subjektov, neboli by im zverili svoje peniaze.

Súčasne s návrhom na začatie konania navrhovatelia navrhli, aby súd konanie                       v zmysle § 109
ods. 2 O.s.p. prerušil do právoplatného ukončenia konkurzného konania                    z dôvodu, že svoju
pohľadávku uplatnili voči dlžníkovi v konkurznom konaní a vyriešenie tejto otázky má vplyv na výšku
nároku na náhradu škody. Návrh na prerušenie konania súd prvého stupňa považoval za nedôvodný.
Výšku nároku na náhradu škody navrhovatelia odvodzovali z hodnoty finančných prostriedkov vložených
do tzv. nebankových subjektov                 a nie od rozsahu, v akom nebola ich pohľadávka voči
nebankovým subjektom uspokojená               v konkurznom konaní. Súd v konaní o náhradu škody



podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. skúma splnenie podmienok zodpovednosti štátu podľa citovaného
zákona na základe tvrdení navrhovateľov, z ktorých odvodzuje vznik a výšku škody a nie výšku priznanú
v konkurznom konaní ako otázku predbežnú. Uplatnenie a vymáhanie pohľadávky voči dlžníkovi vylučuje
uplatnenie totožného nároku ako náhrady škody. Pokiaľ pohľadávky navrhovateľov majú byť uspokojené
v konkurznom konaní, v čase podania návrhu nemohli navrhovatelia vedieť, či im vznikla škoda a v akom
rozsahu, čo je jeden zo základných predpokladov pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Návrh tak
možno považovať za predčasne podaný a nie je dôvodom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2
písm. c/ O.s.p., pretože v konkurznom konaní sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu v danej veci.

Súd prvého stupňa konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, ich právneho zástupcu (§ 101 ods. 2
O.s.p.) vychádzajúc z listinných dokladov nachádzajúcich sa v spise. Z vykonaného dokazovania mal
preukázané, že navrhovateľka v 1. rade uzavrela so spoločnosťou S. Y. O..U..L.., I., zmluvu o pôžičke
č. M.-I.-XXXX XX XX/XX XX XX/OS-L. dňa 20.8.2001, na základe ktorej poskytla tejto spoločnosti
pôžičku peňazí                  v sume 53.000,-- Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v lehote 12
mesiacov veriteľovi požičané finančné prostriedky vráti s ročným úrokom 31,0 %. Istina a posledná
splátka úroku mala byť veriteľovi vrátená po skončení zmluvy dňa 20.5.2002. Navrhovateľka v 5. rade D.
I., uzavrela s S. Y. O..U..L.. I. zmluvu o tichom spoločenstve č. D.- I.-XXXX XX XX/XX XX XX/OS-L. dňa
23.8.2001, na základe ktorej poskytla tejto spoločnosti finančný vklad v sume 150.000,-- Sk, ako záväzok
na podnikateľskej činnosti podnikateľa. Zmluva bola uzatvorená na dobu 6 mesiacov. Zmluvné strany sa
dohodli, že podiel tichého spoločníka na zisku spoločnosti bude 25,50 % ročne z výšky vkladu tichého
spoločníka. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že tichý spoločník sa nebude podieľať na prípadnej strate
z podnikateľskej činnosti podnikateľa. D. I. dňa 2.3.2008 zomrela; na základe osvedčenia o dedičstve
notárky W.. R. I.Y. sp.zn. 5 D 269/2008,                                Dnot. 115/2008, ktoré nadobudlo
účinky právoplatného rozhodnutia o dedičstve dňa 12.12.2008, jej dedičmi sú A. U., U. P. a K. U..
Z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že celé dedičstvo, aktíva aj pasíva, nadobudla A. U.. Pohľadávka
poručiteľky zo zmluvy o tichom spoločenstve č. D.-I.-XXXX XX XX/XX XX XX/OS-L. dňa 23.8.2001
predmetom dedičstva nebola. Navrhovateľ v 6. rade R. I. uzavrel s  S. Y. O..U..L.., I., zmluvu o tichom
spoločenstve č. D.-I.-XXXX XX XX/XX XX XX/OS-L. dňa 16.11.2001, na základe ktorej poskytol tejto
spoločnosti finančný vklad v sume 100.000,-- Sk ako záväzok na podnikateľskej činnosti podnikateľa.
Zmluva bola uzatvorená na dobu 12 mesiacov. Zmluvné strany sa dohodli, že podiel tichého spoločníka
na zisku spoločnosti bude 35 % ročne z výšky vkladu tichého spoločníka. Zmluvné strany sa tiež dohodli,
že tichý spoločník sa nebude podieľať na prípadnej strate z podnikateľskej činnosti podnikateľa. R. I. dňa
19.10.2007 zomrel; na základe osvedčenia o dedičstve notárky W.. M. W. sp.zn. 1 D 704/2007, Dnot.
84/2007, ktoré nadobudlo účinky právoplatného rozhodnutia o dedičstve dňa 12.2.2008, jeho dedičmi
sú X. I., Q. I. a X. B., každá v 1/3.  Navrhovateľka v 7. rade I. I. uzavrela s  S. Y. O..U..L.., I., dve zmluvy:
zmluvu o pôžičke č. M.-I.-XXXX XX XX/XX XX XX/OS-L. dňa 27.3.2001, na základe ktorej poskytla
tejto spoločnosti pôžičku peňazí v sume 30.000,-- Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v lehote 12
mesiacov veriteľovi požičané finančné prostriedky vráti s ročným úrokom 35,0 %. Istina                   a
posledná splátka úroku mala byť veriteľovi vrátená po skončení zmluvy dňa 27.3.2002; zmluvu o tichom
spoločenstve č. D.-I.-XXXX XX XX/XX XX XX/OS-L. dňa 27.12.2001, na základe ktorej poskytla tejto
spoločnosti finančný vklad v sume 70.000,-- Sk, ako záväzok na podnikateľskej činnosti podnikateľa.
Zmluva bola uzatvorená na dobu 12 mesiacov. Zmluvné strany sa dohodli, že podiel tichého spoločníka
na zisku spoločnosti bude 35 % ročne z výšky vkladu tichého spoločníka. Zmluvné strany sa tiež dohodli,
že tichý spoločník sa nebude podieľať na prípadnej strate z podnikateľskej činnosti podnikateľa.  I. I.
dňa 16.7.2007 zomrela; na základe osvedčenia o dedičstve notárky W.. Y. S., sp.zn.                        4
D 323/2007, Dnot. 189/2007, zo dňa 5.12.2007, jej dedičmi sú W. I., B. M., W. S. X. T. I.. Pohľadávky
poručiteľky voči spoločnosti S. Y. O..U..L.. z predmetných zmlúv nadobudli všetci dedičia rovnodielne.
Spoločnosť S. Y. O..U..L.. si zmluvné záväzky nesplnila, vložené finančné prostriedky navrhovateľom
nevrátila, bol na ňu vyhlásený konkurz.

Súd prvého stupňa dôvodil, že štát zodpovedá za škodu objektívne, bez ohľadu na zavinenie za
súčasného naplnenia troch podmienok, ktorých naplnenie súd v konaní skúmal.  Súd skúmal, či
navrhovateľom vznikla škoda (majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch), či sa odporcovia dopustili
nesprávneho úradného postupu (spočívajúci v činnosti alebo nečinnosti) a či je škoda navrhovateľov
v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom odporcov. Súd na základe vykonaného
dokazovania nezistil naplnenie žiadnej                    z uvedených podmienok zodpovednosti štátu podľa



citovaného § 18 zákona č. 58/1969 Zb.  Navrhovatelia uzatvorením vyššie uvedených zmlúv vstúpili
do záväzkovoprávnych vzťahov s právnickou osobou (S. Y. O..U..L.., I.). Vzájomné práva a povinnosti
zmluvných strán sa riadia uvedenou zmluvou a ustanoveniami Občianskeho a Obchodného zákonníka.
Spoločnosť S. Y. O..U..L.., I., si svoje povinnosti vyplývajúce jej z uzatvorených zmlúv nesplnila
a navrhovateľom nevyplatila poskytnuté finančné prostriedky, zatvorila svoje pobočky a bol na ňu
vyhlásený konkurz. Navrhovateľom vznikli voči uvedenej spoločnosti pohľadávky zo záväzkovoprávnych
vzťahov, ktoré si  prihlásili v konkurznom konaní vedenom voči uvedenej  spoločnosti. Konkurzné
konania nie je dosiaľ ukončené, t.j. nie je známe, či a v akej výške môžu byť v konkurzných konaniach
uspokojené nároky navrhovateľov, resp. ich dedičov. Nie je preto možné ustáliť výšku škody, ktorá
navrhovateľom najneskôr do rozhodnutia súdu  vznikla. Návrh na začatie konania o náhradu škody je
preto možno považovať za predčasne podaný. Až potom, keď budú vyčerpané všetky zákonné možnosti
navrhovateľov na uspokojenie ich nárokov voči nebankovému subjektu, bude možné s určitosťou
konštatovať, či im vznikla škoda a v akej výške. Nebolo preukázané, žeby zo strany štátneho orgánu
nebol zachovaný správny úradný postup. Zo spisu nevyplýva, žeby nebankový subjekt prevádzkoval
činnosť, ktorú je podľa zákona č. 385/1999 Z.z. oprávnená vykonávať len správcovská  spoločnosť.
Investičné fondy, podielové fondy, ako aj správcovské spoločnosti, vykonávajú svoju činnosť na základe
vydávania cenných papierov (akcie, podielové fondy) investorom, ktoré reprezentujú investície týchto
investorov. Spoločnosť S. Y. O..U..L.., I., vykonávala svoju činnosť na základe zmlúv o pôžičke a o tichom
spoločenstve.  Prevádzkovanie týchto činností im štátne orgány zmysle zákona č. 385/1999 Z.z. zakázať
nemohli, pretože nemohli zasahovať do záväzkovoprávnych vzťahov, ktoré vznikli medzi navrhovateľmi
a obchodnou spoločnosťou  na základe ich slobodnej vôle. Neprisvedčil navrhovateľom v tom, že
k investovaniu svojich peňazí do spoločnosti sa rozhodli na základe presvedčenia podporovaného
reklamou, že ide o investičnú spoločnosť                   s príslušnou licenciou na takýto predmet
podnikania, pretože nebankový subjekt ani po formálnej stránke nespĺňal zákonom určené náležitosti
pre správcovské spoločnosti (obchodné meno, výška základného imania, právna forma). Rozsudok
odôvodnil ustanovením § 18 zákona č. 58/1969 Zb., § 142 ods. l O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie včas v mene všetkých navrhovateľov spoločnosť HAGYARI,
KUBOVIČ&PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 727 334, z dôvodov uvedených v ustanovení § 221 ods. l
O.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), ako aj z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. l písm.
c/, d/, f/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.  Nevykonaním ďalších dôkazov navrhovaných v návrhu bolo navrhovateľom znemožnené uplatniť
v súdnom konaní všetky svoje zákonom a ústavou garantované procesné práva. Navrhovatelia chceli
navrhnutými dôkazmi preukázať, že nebankové subjekty nevykonávali podnikateľskú činnosť, výnosy
vyplácali nie ako tvrdí súd z podnikania ale z vkladov, teda že išlo o pyramídový efekt a nedovolené
podnikanie od samotného začiatku ich činnosti až po skončenie. Poukázali na vyjadrenie Ministerstva
financií Slovenskej republiky, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska
podali podnet na prešetrenie podnikania na Úrad finančnej polície Policajného zboru Slovenskej
republiky. Nesprávny úradný postup štátu chceli preukázať práve dôkazmi, ktoré súd nevykonal. Návrh
nepodali predčasne, pretože neskoršie podanie návrhu by mohlo mať za následok, že ich nároky by
sa premlčali. Pokiaľ súd dospel k názoru, že výšku škody bude možné presne určiť až po skončení
konkurzného konania na majetok dotknutého nebankového subjektu, súd mal konanie prerušiť podľa
ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/, príp. ods. 2 písm. c/ O.s.p. Navrhli, aby odvolací súd predmetný
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súhlasili s
rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že táto spoločnosť však neposkytuje právne služby navrhovateľom
v 5.2., 5.3., 7.1., 7.2., 7.3., 7.4. rade. Ani dodatočne navrhovatelia jej neudelili plnomocenstvo na
zastupovanie; k danému odvolaniu sa nepripojili. Znamená to, že odvolanie za navrhovateľov v 5.2.,
5.3., 7.1., 7.2., 7.3., 7.4. rade podala neoprávnená osoba.

Odporca v I. rade sa k odvolaniu navrhovateľov nevyjadril.



Odporcovia v II., III. a IV. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov navrhli odvolaciemu
súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Súhlasili s rozhodnutím
odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania                    (§ 212
ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2013, § 355 O.s.p.; ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky
(nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia
pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a že
teda odvolaniu navrhovateľov nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. decembra
2013         (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci,
právny zástupca, upovedomení zákonným spôsobom.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k navrhovateľom v l., 5.1., 6.1.,
6.2., 6.3. rade potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku, ako správnymi dôvodmi, rozsudok odvolacieho súdu už iné dôvody neobsahuje
(§ 219 ods. l, 2 O.s.p.).

Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť
nasledovné.

Podľa § 18 ods. l zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia
úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym
úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Nároky na náhradu škody spôsobenú rozhodnutím
i úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú svojou povahou
občianskoprávne nároky, kde tiež musia byť splnené všetky rozhodujúce predpoklady zodpovednosti
za škodu; kde má tiež miesto prevenčná povinnosť (§ 415 Občianskeho zákonníka), ale aj dôkazná
povinnosť poškodeného. Vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom predpokladá také prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou štátnych orgánov
než rozhodovacou, pričom zákonná úprava zodpovednosti za škodu má predovšetkým reparačnú
funkciu.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia teda štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v ustanovení § 1 ods. 1 citovaného
zákona nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa ods. l sa
nemožno zbaviť (§ 18 ods. 2 citovaného zákona). Je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu
(bez ohľadu na zavinenie); štát však zodpovedá len vtedy, ak sú súčasne splnené aj ďalšie podmienky
zodpovednosti, a to existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch), nesprávny úradný
postup orgánu štátu a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Ak nie je
splnená čo i len jedna z týchto podmienok, štát nenesie zodpovednosť podľa ustanovenia § 18

zákona č. 58/1969 Zb. Zákon bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje. Môže
pritom ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto
výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre konanie
štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, z funkcie alebo z cieľov tejto
činnosti, ale aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.

Je nespornou skutočnosťou, že povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri
zachovaní základných práv a slobôd, rovnako podľa čl. 2 ods. 3 Listiny

základných práv a slobôd každý je oprávnený konať čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno
nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.



V prejednávanej veci je nepochybné, že navrhovatelia v l., 5., 6., 7. rade dobrovoľne, z vlastného
rozhodnutia uzavreli zmluvy o pôžičke podľa § 657, § 658 Občianskeho zákonníka, zmluvy o tichom
spoločenstve podľa ustanovenia § 673 a nasl. Obchodného zákonníka,  s podnikateľom S. Y., O. U..L.., I..
Na základe daných zmlúv tejto spoločnosti vznikli povinnosti, ktoré nesplnila. Zo spisu nijako nevyplýva,
a navrhovatelia v tomto smere vôbec nepreukázali, žeby táto spoločnosť bola subjektom, ktorá na
základe zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch a neskôr na
základe zákona č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní bola správcovskou spoločnosťou, žeby
kolektívne investovala, teda zhromažďovala peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej
výzvy podľa citovaného zákona s cieľom investovať takto zhromaždené peňažné prostriedky do majetku
vymedzeného daným zákonom, žeby vytvárala a spravovala podielové fondy a vykonávala nútenú
správu podielových fondov; nebolo preukázané ani to, žeby navrhovatelia v 1., 5., 6., 7. rade podľa
citovaného zákona boli investorom, a teda žeby štát bez ohľadu na orgán, ktorý by ho zastupoval, mal
vo vzťahu k nim, teda k navrhovateľom v l., 5., 6., 7. rade a k danej spoločnosti práva a povinnosti
vyplývajúce zo zákona o kolektívnom investovaní, resp. v čase vzniku spoločnosti zo zákona č. 248/1992
Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch. (Zákon č. 385/1999 Z.z. nadobudol účinnosť
dňa 1.1.2000, ním bol zrušený zákon č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných
fondoch.) Kolektívnym investovaním pritom nie je činnosť podľa zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.
Medzi navrhovateľmi a dlžníkom bol teda vzťah založený výslovne len podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ktoré zákony zakotvujú širokú zmluvnú voľnosť účastníkov takýchto vzťahov.

Navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno, nepreukázali, žeby im odporca v zastúpení v úvode
uvedených štátnych orgánov spôsobil škodu, žeby ich pracovníci pri vykonávaní činnosti spojenej
s výkonom právomoci štátneho orgánu porušili pravidlá stanovené právnymi normami pre konanie
štátneho orgánu alebo porušili poriadok, ktorý vyplýva z povahy,                         z funkcie
alebo z cieľov danej činnosti, alebo aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu
smeruje. Nebola tak preukázaná ani príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
Z obsahu spisu nevyplýva, žeby súd prvého stupňa svojím postupom navrhovateľom odňal možnosť
konať pred súdom. Z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku, ako aj v rozsudku odvolacieho súdu,
navrhovateľmi navrhované doplnenie dokazovania by bolo nadbytočné, nehospodárne a nemalo by
vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Vo svojom odvolaní neuviedli žiadne také skutočnosti, ktoré
by spochybnili vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvého stupňa.

Vo vzťahu k navrhovateľom v 5.2., 5.3., 7.1., 7.2., 7.3., 7.4. rade odvolací súd odvolanie už bez ďalšieho
odmietol, pretože v ich mene podala odvolanie osoba, ktorá nebola oprávnená odvolanie podať (§ 218
ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Sami navrhovatelia odvolanie nepodali, odvolateľ im neposkytoval a neposkytuje
právne služby, ani mu neskôr navrhovatelia neudelili plnomocenstvo na zastupovanie. Ak teda odvolateľ
podal odvolanie aj v ich mene, stalo sa tak bez toho, žeby bol na tento úkon oprávnenou osobou.

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za
peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a
ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

Odporcom úspešným aj v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
keďže ich náhradu nežiadali (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. l O.s.p.).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.