Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/288/2012 z 8. 10. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. októbra 2013, sp. zn. 3Cob/288/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1110224550.2 Krajský súd Bratislava | 3Cob/288/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1110224550.2 | 2013-10-08 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/23b4d252-d295-4343-9654-5604566f6f6a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1110224550.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/288/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110224550
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110224550.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň
JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu P.. A. C. so sídlom
Vyšehradská 15, Bratislava - Petržalka IČO: 41 635 230 práv. zást. Rödl & Advokáti, s.r.o., Lazaretská 8
Bratislava proti žalovanému v 1. rade Z. Š. so sídlom Staré Grunty 3190/188 Bratislava IČO: 40 095 738
a v 2. rade PARTNERS GROUP SK s.r.o., so sídlom Slávičie údolie 106, Bratislava IČO: 36 750 701
obaja práv. zást. AK JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, Bratislava o ochranu proti nekalej súťaži
a o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 34CB/8/2010-109
zo dňa 31.5.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 34Cb/8/2010-109 zo
dňa 31.5.2012 v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania m e n í
tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na náhradu trov prvostupňového konania sumu 597,60 eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaných.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným na náhradu trov odvolacieho konania sumu 676,21 eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaných.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným povinnosť zdržať sa rozosielania listov
klientom žalobcu, ktoré obsahujú nepravdivé informácie o žalobcovi spôsobilé privodiť mu ujmu,
odstrániť závadný stav tým, že odošlú všetkým klientom žalobcu, ktorým boli spomínané listy zaslané s
ospravedlnením, ktorého znenie je uvedené vo výroku rozsudku a uložil im povinnosť zaplatiť na náhradu
trov konania sumu 554,07 eur. Vo zvyšku žalobu zamietol.

Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému z titulu
nekalosúťažného konania, aby súd uložil žalovaným zdržania sa rozosielania listov klientom žalobcu,
ktoré obsahujú nepravdivé informácie a sú spôsobilé privodiť mu ujmu a odstrániť závadný stav zaslaným
ospravedlnením. Ďalej sa domáhal uverejnenia rozsudku na trovy žalovaných, v ktorej časti súd žalobu
zamietol z dôvodu, že na odstránenie závadného stavu sú postačujúce povinnosti, ktoré boli uložené
žalovaným napadnutým rozsudkom.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že žalobca od júla 2007 až do októbra 2009 vykonával pre
žalovaného v 2. rade sprostredkovateľskú činnosť na základe zmluvy z 11.7.2007. Predmetom zmluvy
bolo vykonávanie sprostredkovania uzatvárania zmlúv medzi žalobcom získanými klientmi a žalovaným



v 2. rade a následne vykonávanie opatrovateľskej starostlivosti klientov. Žalobca žalovanému 25.9.2009
doručil výpoveď zo zmluvy a hoci žalobca vykonával činnosť odborne, riadne a v súlade so zmluvou,
po doručení výpovede žalovaný v 1. rade (ktorý bol priamym nadriadeným žalobcu) poslal asi 140-tim
klientom list v ktorom informoval, že žalobca skončil pôsobenie pre žalovaného v 2. rade výpoveďou k
1.11.2009. V uvedenom liste boli tvrdenia, že žalobca nemá prístup k informáciám o vývoji klientových
zmlúv a tým pádom ani nie je v pozícií starať sa o klientove financie, že existuje riziko, že voči klientovi
bude realizovať zásah do jeho finančného plánu a už uzatvorených zmlúv. Podstata konania žalobcu
bude získať z takéhoto konania osobný prospech, zinkasovať províziu a nie v snahe vylepšiť finančný
plán klienta. Viacerý klienti bezodkladne kontaktovali žalobcu s požiadavkou na vysvetlenie listu. Žiadna
zo zmlúv uzavretých žalobcom sprostredkovaných pre žalovaného v 2. rade nebola zo strany klientov
vypovedaná a taktiež nebola žiadna sťažnosť na činnosť resp. odbornosť žalobcu.

Dňa 5.10.2009 adresoval žalobca žalovanému v 2. rade výzvu na ukončenie nekalosúťažného konania
a na odstránenie závadného stavu.

Žalovaný v 2. rade v odpovedi len konštatoval, že uvedený list neeviduje a konaním žalovaného v 1. rade
nie je nijako zaviazaný, nakoľko ho nepoveril písaním listov. Listy podpísal žalovaný v 1. rade, ale boli
na hlavičkovom papieri žalovaného v 2. rade. Žalobca výzvu na odstránenie nekalosúťažného konania
zaslal 28.12.2009 i žalovanému v 1. rade.

Žalovaní sa vyjadrili k žalobe prostredníctvom spoločného právneho zástupcu a tvrdili, že ak žalobca
nekalosúťažné konanie odôvodňuje z obsahu listu, ktorý napísal žalovaný v 1. rade nie je daná pasívna
legitimácia žalovaného v 2. rade a poukázali na to, že žalovaný v 1. rade pre žalovaného v 2. rade taktiež
vykonáva sprostredkovateľskú činnosť a jeho pozícia súvisí výlučne s výkonom sprostredkovateľskej
činnosti pre žalovaného v 2. rade i keď je v pozícií executive manager.

V ďalšom sa súd prvého stupňa zaoberal jednotlivými vyjadreniami a prednesmi účastníkov resp.
ich zástupcov a z vykonaného dokazovania vyvodil, že konanie žalovaných bolo konaním súťaživým,
ktorých hospodárske záujmy sa dostávali do vzájomných stretov a ktoré boli spôsobilé spôsobiť ujmu
žalobcovi, vzhľadom na to, že v rozhodujúcom čase pôsobili aj pôsobia ako podnikatelia na relevantnom
trhu a preto majú postavenia osôb zúčastňujúcich sa hospodárskej súťaže (súťažiteľov). Pre úvahu či
konanie konkrétneho subjektu je konaním v hospodárskej súťaži nie je rozhodné, či ide o podnikateľa
ale o to či šlo o konanie súťažiteľa, teda či bolo motivované súťažným zámerom. Súd dospel k záveru,
že žalobca sa právom domáhal odstránenia nekalosúťažného konania voči obom žalovaným, pretože
žalovaný v 1. rade na základe sprostredkovateľskej zmluvy so žalovaným v 2. rade vystupuje v styku s
klientom v mene a v záujme spoločnosti t.j. v mene žalovaného v 2. rade.

Súd mal za preukázané, že konanie žalovaného v 1. rade, ktorý bol v rozhodnom čase v zmluvnom
vzťahu so žalobcom a žalovaným v 2. rade bolo v rozpore s dobrými mravmi súťaže a to najmä s
poukazom na e-maily a listy rozosielané klientom žalobcu. Taktiež konanie žalovaného v 2. rade bolo v
rozpore s dobrými mravmi súťaže, pretože listy adresované klientom žalobcu žalovaným v 1. rade boli
napísané na hlavičkovom papieri žalovaného v 2. rade a podpísané žalovaným v 1. rade ako executive
managerom žalovaného v 2. rade.

Súd preto dospel k záveru, že žalovaní sa voči žalobcovi dopustili nekalosúťažného konania podľa § 44
ods. 1 a 50 Obch. zák. tým, že cielene uvádzali a šírili údaje o žalobcovi ako inom súťažiteľovi, ktoré
smerovali k jeho poškodeniu v rámci jeho súťažných činností, čo je v rozpore s dobrými mravmi súťaže
a je spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi ako inému súťažiteľovi.

Okrem naplnenia generálnej klauzuly (§ 44 ods. 1 Obch. zák.) súd skonštatoval aj naplnenie podmienok
zľahčovania podľa § 50 Obch. zák. Aj keď cit. ustanovenie jednoznačne nevymedzuje, čo sa rozumie
pod nepravdivými údajmi, za zľahčujúci nepravdivý údaj možno považovať aj údaj sám o sebe pravdivý,
ak vzhľadom k okolnostiam a súvislostiam za ktorých bol urobený, môže mať zľahčujúce účinky. Údaje,
ktoré boli predmetom rozširovania boli spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi a súd preto žalovaným uložil
povinnosti na odstránenie závadného stavu.

O trovách konania rozhodol podľa § 143 ods. 4 O.s.p.

(Poznámka odvolacieho súdu: Ustanovenie O.s.p. má byť správne 142 ods. 3.)



S týmto rozhodnutím vo vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania sa neuspokojili
žalovaní a v odvolaní, ktoré podali v zákonnej lehote navrhli napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd
žalobu zamietne a prizná žalovaným náhradu trov konania. Vo svojom obsiahlom odvolaní vytýkali
súdu prvého stupňa nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie, nevysporiadanie sa so základnými
otázkami od vyriešenia ktorých záviselo rozhodnutie vo veci ako ani nevysporiadanie sa s argumentami
žalovaných, čím im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Taktiež namietali, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec neprávne právne
posúdil. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku síce zhrnul tvrdenia účastníkov konania avšak pri
samotnom odôvodnení sa s týmito nevysporiadal a to vôbec alebo spôsobom, ktorý nenadväzoval na
argumenty žalovaných, pričom právne závery súdu na seba v jednotlivých častiach nenadväzujú a nie je
z nich zrejmé, akými úvahami sa súd riadil. Podľa názoru žalovaných sa súd v konaní mal vysporiadať s
argumentami žalovaných a to: či je zo strany žalobcu preukázané, že došlo k nekalosúťažnému konaniu
a akým spôsobom; v prípade ak uvedené je preukázané či sú pasívne legitimovaní obaja žalovaní resp.
ktorý z nich; ak je preukázané nekalosúťažné konanie či v čase vydania rozhodnutia sú splnené zákonné
podmienky úspechu pri žalobe na zdržanie sa konania a odstránenia závadného stavu a či vykonané
dokazovanie dostatočne odôvodňuje, aby súd žalovanému návrhu tak, ako je formulovaný zo strany
žalobcu vyhovel a v tej súvislosti vyriešil otázku navrhovaného petitu.

Konkrétne namietal, že z odôvodnenia rozsudku dostatočne nevyplýva na základe akých konkrétnych
skutočností uvedených v listoch malo dôjsť k nekalosúťažnému konaniu, ktoré by napĺňalo podmienky
generálnej klauzuly a podrobne sa týmito podmienkami zaoberal s poukazom na zistenia v priebehu
konania. Namietal, že súd v odôvodnení neuviedol, že na základe akých skutočností dospel k právnemu
záveru o pasívnej legitimácií žalovaných. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v odôvodnení opomenul
základný fakt, že vzťah medzi žalovanými bol založený sprostredkovateľskou zmluvou, z ktorej vyplýva,
že ich vzťah je potrebné posudzovať v nadväznosti na § 652 a nasl. Obch. zák. t.j. ako zmluvu o
obchodnom zastúpení. Teda oprávnenie žalovaného v 1. rade sa vzťahuje výlučne len na obchodnú
činnosť v mene žalovaného v 2. rade. Zdôraznil nelogičnosť odôvodnenia, keď súd uviedol, že napísanie
listu žalovaným v 1. rade je zároveň nekalosúťažným konaním žalovaného v 2. rade. Súd prvého
stupňa sa nevysporiadal v odôvodnení rozsudku ani s námietkou žalovaného v 2. rade, že tento nie je
voči žalobcovi v postavení súťažiteľa nakoľko medzi nimi nie je horizontálny vzťah, ale práve naopak
vertikálny. Súd sa nevysporiadal ani s tým, či je splnená podmienka, že prípadné nekalosúťažné konanie
stále trvá alebo hrozí, že sa bude opakovať. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ani na túto
skutočnosť.

K odvolaniu podal obsiahle vyjadrenie žalobca, v ktorom navrhol rozsudok v napadnutej vyhovujúcej
časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho
konania. Uviedol, že odôvodnenie rozsudku súdom prvého stupňa je dostačujúce, presvedčivé a v
súlade s § 157 ods. 2 O.s.p., pretože nie na každé tvrdenie sa vyžaduje podrobná odpoveď, ale táto
povinnosť sa týka len rozhodujúcich tvrdení. Ďalej uviedol, že poukázal v konaní splnenie podmienok
generálnej klauzuly a nekalosúťažné konanie a poukazoval na konkrétne znenie listov, ktoré podpísal
žalovaný v 1. rade ako aj negatívny dopad na žalobcu a reakcie klientov. Za bezpredmetné považoval
tvrdenie žalovaných, že žalobca nemohol stratiť klientov, pretože títo boli klientami žalovaného v 2. rade.
Žalobca ako sprostredkovateľ podľa bodu 1.2 Základných podmienok zmluvného vzťahu bol nezávislým
poskytovateľom služieb. Účastníci v rozhodujúcom čase pôsobili ako podnikatelia na relevantnom
trhu a preto majú postavenie osôb zúčastňujúcich sa na hospodárskej súťaži. Zaoberal sa pasívnou
legitimáciou žalovaných a v tejto súvislosti poukázal na znenie bodu 2.4.16 zmluvy podľa ktorého
sprostredkovateľ t.j. žalovaný v 1. rade vystupuje v styku s klientom v mene a záujme spoločnosti
t.j. žalovaného v 2. rade t.j. pasívna legitimácia žalovaných je daná. Je zrejmé, že klienti nepoznali
žalovaného v 1. rade, ale ako partnera vnímali žalovaného v 2. rade, ktorý bol ich obchodným partnerom.
Okrem toho žalovaný v 2. rade nepreukázal, že žalovaný v 1. rade konal v rozpore so svojimi úlohami
a nepodnikol žiadne kroky na nápravu uvedeného stavu. Zaoberal sa praktikami žalobcu i voči iným
sprostredkovateľom a tvrdil, že jeho postup bol koordinovaný. Poukázal na e-mailovú korešpondenciu
žalovaného v 1. rade pri ktorej verejne hodnotil výkony iného súťažiteľa (žalobcu). Taktiež nesúhlasil
s tvrdením žalovaných o vyslovení právneho záveru súdom prvého stupňa na pojednávaní konanom
17.5.2012. Záverom uviedol, že v prípade nároku na odstránenie závadného stavu ide o tzv. reparačný
nárok, ktorý smeruje do minulosti k odstráneniu dôsledkov nekalej súťaže.



K vyjadreniu žalobcu zaslali stanovisko žalovaní, v ktorom sa opätovne zaoberali nedostatočným
a nepresvedčivým odôvodnením napadnutého rozsudku a tvrdeniami týkajúcimi sa postavením
žalovaných ako osôb zúčastňujúcich sa na hospodárskej súťaži, z ktorých tvrdení vyvodili, že žalovaní
takéto postavenie nemali.

Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 O.s.p. nariadením pojednávania
a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu spisu zistil, že predmetom konania je žaloba
na ochranu proti nekalej súťaži, ktorej sa podľa tvrdenia žalobcu dopustili žalovaní. Odvolací súd
pojednávaní konanom 9.10.2013 opakoval dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa a to
čítaním dokladov založených v súdnom spise na čísle listu 1 až 5 (návrh na začatie konania z 21. 5.2010),
č. 12 (zmluva o vykonávaní činnosti sprostredkovateľa ), č. 13 (základné podmienky zmluvného vzťahu
a to najmä čl. I. bod 1.1, čl. III. bod 2.3.3, 2.4.9, 2.4.11, 4.1.2, 4.3 a 4.4) č. 19 ( výpoveď zo zmluvy o
vykonávaní činnosti sprostredkovateľa), č. 20, 21, 22, 27,30, 34, 36, 38 a e-mailovou korešpondenciou
založenou na č. 78 až 82 súdneho spisu.

Z vykonaného dokazovania odvolací súd zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca vykonával pre žalovaného v 2. rade na základe zmluvy uzavretej 11.7.2007 sprostredkovateľskú
činnosť predmetom ktorej bol záväzok žalobcu (ako sprostredkovateľa vykonávať činnosť smerujúcu k
tomu aby záujemcovia investovali do finančných produktov t.j. uzatvorili zmluvy na finančný produkt v
rámci činnosti spoločnosti žalovaného v 2. rade, ktorý je sprostredkovateľom investičných služieb podľa
zákona o cenných papieroch. Žalovaný v 2. rade sa za výkon tejto činnosti zaviazal zaplatiť žalobcovi
odmenu.

Súčasťou zmluvy bola príloha č. 1 - základné podmienky zmluvného vzťahu, č. 2 - plán kariéry a č. 3
- plán odmien. Podľa prílohy č. 1 sa žalobca zaviazal vykonávať okrem sprostredkovania uzatvárania
zmlúv v prospech žalovaného v 2. rade i opatrovateľskú starostlivosť o klientov žalovaného v 2. rade
(čl. I. bod 1.1 ZP) a v zmysle čl. II. bod 2.3.3 žalovaný v 2. rade mal povinnosť poskytnúť žalobcovi
ako sprostredkovateľovi informáciu a pracovné materiály, ktoré k svojej činnosti potreboval. Starostlivosť
o klientov sa podľa bod 2.4.11 zaviazal zabezpečiť sprostredkovateľ - žalobca. V styku s klientami
žalobca podľa bodu 2.4.16 ZP mohol vystupovať len v mene spoločnosti. V článku IV. bod 4.1.2 bol
dohodnutý spôsob ukončenia zmluvy okrem iného písomnou výpoveďou i bez udania dôvodu s 30
dňovou výpovednou lehotou, ktorá začne plynúť 1 dňom nasledujúceho mesiaca a v čl. 4.3 a 4.4
boli upravené nároky sprostredkovateľa (žalobcu) voči žalovanému v 2. rade tak, že zanikajú všetky
vzájomné práva a povinnosti (teda i právo a povinnosť na „opatrovateľskú“ činnosť žalobcu pre klientov
žalovaného v 2. rade, ktorý získal počas výkonu sprostredkovateľskej činnosti a povinnosť žalovaného
v 2. rade poskytovať informácie žalobcovi).

Z uvedeného skutkového stavu vyplýva, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade bol založený
na základe zmluvy podľa ktorej žalobca v prospech žalovaného v 2. rade vykonával činnosť v súlade
s predmetom zmluvy.

V konaní bolo ďalej nesporne zistené, že žalobca a žalovaný v 1. rade vykonávali pre žalovaného v 2.
rade sprostredkovateľskú činnosť. Pre túto skutočnosť nie je rozhodujúce či podľa plánu kariéry, ktorý je
prílohou č. 2 zmluvy bol žalobca zaradený vo svojej pozícií sprostredkovateľa ako „Senior Consultant“
resp. neskôr ako „VIP I. Consultant a žalovaný v 1. rade ako „Executive manager.“ Plán kariéry totiž
ako vyplýva z jeho textu stanovoval pravidlá zaradenia a odmeňovania sprostredkovateľa pri dosiahnutí
určitej pozície v pláne kariéry.

Zo skutkového stavu bolo nesporne zistené s poukazom na horeuvedené, že žalobca bol
sprostredkovateľským agentom, ktorý pre žalovaného v 2. rade ako poisťovacieho agenta podľa zákona
č. 340/2005 Z.z. uzatváral zmluvy, aby žalovaný v 2. rade mohol vykonávať sprostredkovanie poistenia
s poisťovňami. Z postavenia týchto účastníkov je nepochybné, že vzťah medzi nimi nemohol byť a nebol
konkurujúcim a teda súťažným.



Nekalosúťažné konanie žalovaného v 1. rade podľa tvrdenia žalobcu spočívalo v tom, že tento „klientom“
žalobcu zaslal listy resp. e-maily, v ktorých ich oboznamoval s tým, že zmluva o sprostredkovaní uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade zanikla výpoveďou s účinnosťou k 1.11. 2009 a preto žalobca
už nemá prístup k informáciám a tým pádom nie je v pozícií profesionálnym spôsobom sa starať o ich
financie (opatrovateľská činnosť) a môže sa jednať o prípadné návrhy na zrušenie alebo iné úpravy
už existujúcich zmlúv, kde sa možno domnievať, že nepôjde o snahu vylepšiť ich finančný plán, ale o
osobný prospech dotyčného s cieľom zinkasovať províziu za podobný typ produktu.

Odvolací súd po oboznámení sa so skutkovým stavom a vyhodnotením dokazovania považoval za
podstatnú otázku pre posúdenie dôvodnosti odvolania to, či v danom prípade ide medzi účastníkmi
konania o súťažný vzťah.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 prvá veta Obch. zák. nekalou súťažou je konanie v hospodárskej
súťaži, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilá privodiť ujmu iným súťažiteľom
alebo spotrebiteľom. Z dikcie tohto zákonného znenia vyplýva, že na to, aby sa určité konanie mohlo
kvalifikovať ako nekalosúťažné, musí isť o konanie, kde kumulatívne musia byť splnené tri základné
kritériá a to konanie ktoré

a) sa uskutočňuje v rámci hospodárskej súťaže;

b) je v rozpore s dobrými mravmi súťaže

c) je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.

Splnenie kritéria pod a) predpokladá existenciu najmenej dvoch súperiacich subjektov. Zo zisteného
skutkového stavu bez pochybností vyplynul záver, že žalobca a žalovaný v 2. rade neboli súperiacimi
subjektami, pri získavaní „klientov“, ale žalobca túto činnosť vykonával (za odmenu) v prospech a v
mene žalovaného v 2. rade. Voči žalovanému v 2. rade preto nie je naplnený jeden z obligatórnych
znakov generálnej klauzuly v zmysle § 44 ods. 1 Obch. zák., pretože medzi nimi nemohlo isť o konanie
v hospodárskej súťaži, keďže nespĺňajú podmienku súťažiteľov.

Vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade ako sprostredkovateľov vykonávajúcich túto činnosť
pre žalovaného v 2. rade taktiež nie je možné považovať za konanie v hospodárskej súťaži, pretože
žalovaný v 1. rade i keď podľa „plánu kariéry“ bol zaradený vo vyššom postupovom stupni ako žalobca,
nevykonával túto činnosť v prospech seba, ale v prospech žalobcu na základe zmluvy o sprostredkovaní.
Odvolací súd z uvedeného dospel k záveru, že keďže žalobca vypovedal zmluvu so žalovaným v 2. rade
v čase napísania listu, resp. e-mailov nešlo o súťažný vzťah ani medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade,
pretože činnosť pre žalovaného v 2. rade už žalobca nevykonával.

V prípade, že nejde o súťažný vzťah nie je možné konanie i keby bolo akokoľvek nepatričné postihovať
podľa § 44 a nasl. Obch. zák. Rozhodné nie je, či tvrdené konanie je v rozpore s právnymi predpismi
(či súkromného alebo verejného práva), ale rozhodným je len to či tvrdené konanie má kauzálny vzťah
k hospodárskej súťaži.

Z dôvodu, že nie sú splnené základné kritériá generálnej klauzuly (§ 44 ods. 1 Obch. zák.) nie je naplnená
ani skutková podstata zľahčovania (§ 50 Obch. zák.), pretože písomností (listy, e-maily) od žalovaného
v 1. rade i keď ich nie je možné považovať za súkromnú korešpondenciu nemohli naplniť skutkovú
podstatu zľahčovania, keďže žalobca a žalovaný v 1. rade neboli súťažiteľmi.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že žalobu
zamietol.

O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal úspešným
žalovaným. Žalovaným v prvostupňovom konaní vznikli trovy z titulu právneho zastúpenia podľa § 11
ods. 1 písm. a) a 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a to za 6 úkonov z toho 2 úkony (prevzatie a
príprava) á 57 eur, 3 úkony (vyjadrenie zo 14.5.2012 a 21.5.2012, účasť na pojednávaní 17.5.2012)



á 88.04 eur a účasť na vyhlásení rozsudku 31.5.2012 v sume 44.02 eur, čo je spolu 422,14 + režijný
paušál + 20% DPH, spolu 597,60 eur.

V odvolacom konaní žalovaným vznikli trovy z titulu súdneho poplatku za odvolanie 298,50 eur a trovy
právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci, z toho za podané odvolanie v sume 88.04 eur a za 2
úkony právnej pomoci (písomné vyjadrenie z 22.8.2013 a účasť na pojednávaní 9.10.2013) á 90,11 eur +
6x režijný paušál + 20% DPH, trovy právneho zastúpenia 377,71 eur. Spolu odvolacie trovy predstavujú
sumu 676,21 eur.

Náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania je žalobca povinný zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1
O.s.p. k rukám právneho zástupcu žalovaných.

Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.