Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/255/2013 z 8. 10. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. októbra 2013, sp. zn. 4Co/255/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1110244311.1 Krajský súd Bratislava | 4Co/255/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1110244311.1 | 2013-10-08 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 2 OSP, § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a4d0544-3ee0-499d-9247-ec519946e984 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1110244311.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/255/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110244311
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110244311.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členiek
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa:
R. Z., bytom S., Ž. X, proti odporcom: 1/ W. Y. - Q. E. W., Š. X, O., 2/ K.-U., W..Y..R.., Š. XX, S., zast.
Mgr Igorom Légardom, advokátom v Košiciach, Idanská 6, o zaplatenie 3.319,39 € s prísl., na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. januára 2013. č.k. 12C 202/2010-46,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcom 1/ a 2/ n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na náhradu škody v sume
3.319,39 € so 17,6% úrokom z omeškania od 04.03.2002 do zaplatenia. Odporcom 1/ a 2/ náhradu
trov konania nepriznal. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ dňa
11.12.2001 uzavrel s U., W.. W. Y..R.. S. zmluvu o tichom spoločenstve č. X-XXXX/XXXX, na základe
ktorej poskytol tejto spoločnosti finančné prostriedky vo výške 100.000,- Sk ako vklad na hospodárení
podnikateľa a táto spoločnosť sa zaviazala navrhovateľovi vyplácať podiel na jej zisku vo
výške 38% ročne a v prípade zániku zmluvy sa odporca 2/ zaviazal vrátiť navrhovateľovi hodnotu vkladu
tichého spoločníka a vyplatiť mu pomerný podiel na zisku (výnosy) najneskôr do 30 dní od zániku
zmluvy. Zmluvou o ručení za záväzok zo zmluvy o tichom spoločenstve prevodom práva zo
dňa 11.12.2001 odporca 2/ za účelom zabezpečenia splnenia svojho záväzku zo zmluvy o tichom
spoločenstve zo dňa 11.12.2001 previedol v prospech navrhovateľa 13 ks kmeňových listinných akcií
na meno v hodnote jednej akcie 10.000,- Sk a v prípade, že by svoj záväzok, resp. jeho časť voči
navrhovateľovi nesplnil, mal sa navrhovateľ stať vlastníkom predmetu zabezpečenia. Vychádzal tiež zo
zistenia, že navrhovateľ dňa 11.12.2001 zmluvu o tichom spoločenstve vypovedal s tým, že platnosť
uzavretej zmluvy skončila ku dňu 28.12.2002 a spoločnosť U., W..Y..R.. si svoje povinnosti vyplývajúce
jej z uzatvorených zmlúv nesplnila a navrhovateľovi vklad tichého spoločníka a pomerný podiel na zisku
do 30 dní od zániku zmluvy nevyplatila a ani na neho nepreviedla akcie U., U..W.. a dňa 20.12.2002
bol vyhlásený konkurz. Navrhovateľ si voči tejto spoločnosti uplatnil pohľadávku v konkurznom konaní
vedenom proti uvedenej spoločnosti, ktoré nie je ukončené, z ktorého dôvodu nie je možné ustáliť
výšku škody vzniknutej navrhovateľovi a z tohto dôvodu považoval aj jeho žalobu za predčasnú. Ďalej
nemal preukázané, že by zo strany štátneho orgánu nebol dodržaný správny úradný postup : Z obsahu
spisu podľa neho nevyplýva, že by nebankový subjekt prevádzkoval činnosť, ktorú je podľa zákona č.
385/1999 Zb. oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť. Konštatoval, že investičné fondy, ako
aj správcovské spoločnosti vykonávajú svoju činnosť na základe vydávania cenných papierov (akcie,
podielové fondy) investorom, ktoré reprezentujú investície týchto investorov, pričom spoločnosť U.,



W..Y..R.. vykonávala svoju činnosť na základe zmlúv o tichom spoločenstve a zmlúv pôžičke. Poukázal
na to, že prevádzkovanie tejto činnosti jej príslušné štátne orgány v zmysle zákona č. 385/1999 Zb.
zakázať nemohli, pretože nemohli zasahovať do záväzkovo-právnych vzťahov,
ktoré vznikli medzi navrhovateľmi a obchodnou spoločnosťou na základe ich slobodnej vôle. Dospel
tak k záveru, že v konaní neboli preukázané predpoklady zodpovednosti odporcov za škodu podľa
Občianskeho zákonníka ani titulom nesprávneho úradného postupu podľa zák.č. 58/1969 Zb.

O trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 2 O.s.p. a úspešným odporcom v konaní, náhradu
trov konania nepriznal, keď dôvody hodné osobitného zreteľa videl v predmete sporu a neefektívnom
právnom zastúpení odporcu 2/ a odporca 1/ si náhradu trov konania neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrejme zmeniť a jeho návrhu vyhovieť dôvodiac tým že podľa § 18 zákona č. 58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradným
postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov uvedených v § 1
ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia a zodpovednosti podľa odseku 1 sa
nemožno zbaviť (ani štát). Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za nesprávne.

Odporca 1/ žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
ďalšie dôvody.

Právny záver súdu prvého stupňa je vecne správny a odvolací súd sa aj s odôvodnením jeho rozhodnutia
v celom rozsahu stotožňuje, pričom námietky navrhovateľov nie sú dôvodné.

Zodpovednosť podľa § 18 ods.1 zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu /
bez ohľadu na zavinenie/, keď štát zodpovedá za škodu, pokiaľ by boli splnené tri
podmienky, t.j. existencia škody /majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch/,nesprávny úradný postup
orgánu štátu a príčinná súvislosť medzi škodou a ne- správnym úradným postupom. Zákon č. 58/1969
Zb. bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu nekonkretizuje, podľa obsahu však môže ísť
o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo
v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie, alebo
porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.

V súvislosti s pojmom príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou
ide vlastne o objasnenie príčin, ktoré viedli k vzniku určitého výsledku, t.j. v danom prípade k zisteniu,
či by navrhovateľke škoda nevznikla, nebyť ňou označovaného nesprávneho úradného postupu orgánu
štátu, v dôsledku ktorého nemohla pri obvyklom priebehu veci docieliť návratnosť vložených
finančných prostriedkov, a to preto, že odporcovia porušili dôležitú povinnosť vyplývajúcu im
zo zákona. Pritom zmluva o pôžičke, či iná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká súhlasným
prejavom vôle jeho účastníkov a pre svoju platnosť vyžaduje, aby netrpeli vadami, ktoré by ich robili
neplatnými, čo by bolo vtedy, keby neboli uzavreté slobodne a vážne, t.j. keby trpeli vadami vôle, alebo
by neboli uzavreté určite a zrozumiteľne, t.j. keby trpeli vadami prejavu vôle /§ 37 Obč. zák./, alebo
vtedy, keby boli urobené osobou konajúcou v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, ktorá by ju pre
tento právny úkon robila neschopnou /§ 38 ods. 2 Obč. zák./, t.j. takou osobou, ktorá nedokáže posúdiť
následky svojho konania.



V danom prípade navrhovateľ ničím nepreukázal, že by mu odporcovia svojou nečinnosťou spôsobili
škodu, pretože na základe vlastnej vôle uzavrel s nebankovým subjektom zmluvy, z objektívneho
hľadiska nevzbudzujúce pochybnosti o zamýšľaných právnych účinkoch, ktoré zákon s takým prejavom
vôle spája. Išlo o prejav vôle účastníkov, či do určitého právneho vzťahu vstúpia alebo nie, či na
seba prevezmú právo alebo určitú právnu povinnosť a aký bude obsah a forma tohto právneho vzťahu.
Pokiaľ zmluvne dohodnuté podmienky potom obe strany akceptovali a spočiatku zrejme aj plnili, nebolo
možné, aby do týchto súkromno-právnych vzťahov zasahovali štátne orgány, t.j. odporcovia, nakoľko by
tým porušili zmluvnú autonómiu účastníkov.

Z týchto dôvodov možno vylúčiť zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom podľa § 18 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb., ustáliť príčinnú súvislosť medzi škodou a postupom
odporcov, ako aj ich zodpovednosť podľa § 415 Obč. zák., preto odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 151 ods. 1 O.s.p. a odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu
neuplatnili. A ani im žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.