Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/341/2012 z 24. 7. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. júla 2013, sp. zn. 9Co/341/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1111211488.1
Krajský súd Bratislava | 9Co/341/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1111211488.1 | 2013-07-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Zmluvy, Ostatné
Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), § 4b zákona č. 135/1961 Zb., § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c4ebec99-93b3-4156-92ad-896402eb0c6b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1111211488.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/341/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111211488
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1111211488.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : Mestská časť
Bratislava - Staré mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, IČO: 00 603 147, zastúpeného : LEGAL
CARTEL, s.r.o., so sídlom Ľubinská 18, Bratislava, IČO : 36 677 175, proti odporcovi : X.. S. A., R..
XX.XX.XXXX, D. Ž. XXX/XX, D., o zaplatenie 93 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16. apríla 2012, č. k. 26C (25C) 88/2011-106, v pomere
hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd  napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
domáhal zaplatenia istiny vo výške 93 € s príslušenstvom titulom neuhradenia nákladov za odťah
motorového vozidla odporcu. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania
nepriznáva.

Vychádzal zo skutkového zistenia, že príslušník mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislavy rozhodol
dňa 28.5.2010 podľa § 43 ods. 4 písm. a) a § 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o odťahu motorového
vozidla zn. Daewo, E.: D.-XXXKF, z Bradlianskej ulice v Bratislave. Podľa služobného záznamu zo
dňa 11.6.2010, Č.p. MsP sť. 67-10/4 (č.l. 89) príslušník mestskej polície konal na základe telefonickej
sťažnosti občana a majiteľa garáže Č.. XXXX, keďže motorové vozidlo zn. Daewo bránilo vjazdu
do jeho garáže a súčasne bránilo priechodnosti chodníka pre chodcov. Príslušník mestskej polície
vyhodnotil státie motorového vozidla na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky a na chodníku s
neponechaním voľnej šírky 1,5 metra ako priestupok, ktorý riešil uložením blokovej pokuty odporcovi
vo výške 5 € (č.l. 78). Nasledujúci deň po odťahu, t.j. dňa 29.5.2010 odporca prevzal od navrhovateľa
motorové vozidlo ako jeho držiteľ, preukazujúc sa dokladom totožnosti, osvedčením o evidencii vozidla
a kľúčmi od motorového vozidla. Odporca bol pri odovzdaní vozidla a písomného protokolu (č.l. 8)
oboznámený tak s dôvodmi odstránenia vozidla, ktorého technickú realizáciu zabezpečila pre správcu
cesty spoločnosť Car Towing, a.s. na zmluvnom základe, ako aj so vznikom pohľadávky vo výške 93 €.
Odporca sumu za nútený odťah vozidla nezaplatil pri preberaní vozidla, pričom súčasne prevzal výzvu
na úhradu nákladov na odstránenie vozidla (č.l. 9) vo výške 93 € s lehotou splatnosti do 15 dní od jej
prevzatia. Odporca podal voči rozhodnutiu príslušníka mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy
o odstránení motorového vozidla sťažnosť a žiadal vec postúpiť na dopravný inšpektorát. Zástupca
náčelníka mestskej polície jeho sťažnosť vyhodnotil ako nedôvodnú (č.l. 82), pretože státím na chodníku



ako vodič porušil ustanovenie § 25 ods. 1 písm. q) zákona č. 8/2009 Z. z. a zároveň § 25 ods. 1
písm. u) tohto zákona, keďže motorové vozidlo tvorilo prekážku pre vjazd do garáže. Službukonajúci
príslušník mestskej polície postupoval na základe poverenia starostu  mestskej časti Bratislava - Staré
Mesto vydaného v nadväznosti na rozhodnutie primátora hlavného mesta SR Bratislavy č. 3/2009 o
zabezpečení odstraňovania vozidiel, ktoré ukladá mestskej polícii zabezpečiť výkon rozhodovania o
odstránení vozidiel na území hlavného mesta SR Bratislavy podľa § 43 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 8/2009
Z. z. a oprávnene rozhodol o odstránení motorového vozidla z inkriminovaného miesta odťahovacou
službou firmy Car Towing, a. s.

Dokazovaním, ktoré vo veci vykonal súd prvého stupňa, zistil, že spoločnosť Car Towing, a.s. sa ako
príkazník zaviazala pre Mestskú časť Bratislava - Staré Mesto ako príkazcu a správcu komunikácií
na základe rozhodnutia príkazcu alebo inej poverenej osoby o odstránení motorového vozidla
zabezpečovať 1/ technickú realizáciu odstraňovania motorových vozidiel z miestnych komunikácií, 2/
ich prepravu na miesto odstavenia, 3/ vyloženie a 4/ uskladnenie do ich odovzdania oprávnenej osobe a
5/ v mene príkazcu zabezpečovať aj inkasovanie úhrady nákladov na odstránenie motorového vozidla,
ktorých výška mala byť stanovená rozhodnutím starostu Mestskej časti Bratislava - Staré mesto, keďže
príkazca ako správca cesty nemal k dispozícii technické prostriedky potrebné k realizácii činností
pri odstraňovaní motorových vozidiel. Zmluvné strany sa dohodli, že za výkon činností definovaných
zmluvou patrí príkazníkovi peňažná odplata vo výške 93 € za jeden odťah motorového vozidla. Dodatok
č. 3 zmluvy pritom v plnom rozsahu nahradil všetky práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúcich z
pôvodnej zmluvy medzi Mestskou časťou Bratislava - Staré mesto VEPOS Bratislava - Staré mesto a
obchodnou spoločnosťou ASTER, spol. s.r.o. č. 48/2006, v zmysle ktorej obchodná spoločnosť ASTER,
spol. s.r.o. vykonávala odstraňovanie motorových vozidiel  tvoriacich prekážku cestnej premávky na
miestnych komunikáciách  III. a IV. triedy v správe Mestskej časti Bratislava - Staré mesto.

Predtým ako prvostupňový súd pristúpil ku skúmaniu dôvodnosti návrhu navrhovateľa, zaoberal sa
otázkou jeho aktívnej vecnej legitimácie v predmetnom konaní. Mal pritom za to, že navrhovateľ nie
je aktívne legitimovaný na zaplatenie nákladov za odťah motorového vozidla odporcu uskutočnený
spoločnosťou Car Towing, a.s.

Vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh navrhovateľa je
nedôvodný. Podľa súdu prvého stupňa z ustanovení § 3d ods. 3, § 4b ods. 1, § 3d ods. 5 písm. d), §
3d ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a § 25 ods. 1 písm. q),
§ 52 ods. 2, § 25 ods. 1 písm. u), § 43 ods. 4 písm. a), § 43 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke vyplýva, že jedine správca cesty, ktorým je obec alebo právnická osoba ňou na tento účel
založená alebo zriadená, je oprávnený odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka v prípade,
že tvorí prekážku cestnej premávky, a to na náklady prevádzkovateľa, pričom o jeho odstránení môže
rozhodnúť aj mestský policajt.

Pokiaľ navrhovateľ odvodzoval nárok na zaplatenie nákladov za výkon  núteného odťahu motorového
vozidla odporcu od dodatku č. 3 k Zmluve č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby zo dňa 13.11.2009
uzatvorenej medzi navrhovateľom ako príkazcom a obchodnou spoločnosťou Car Towing, a.s. ako
príkazníkom, ktorý považoval za platne uzavretý, prvostupňový súd uviedol, že odťah vozidla vykonaný
obchodnou spoločnosťou Car Towing, a.s. na základe tejto zmluvy je protizákonný, a teda neoprávnený.
Prvostupňový súd zastával názor, že správca verejných komunikácií by mohol zákonom jemu zverený
výkon verejnej moci (správy) zmluvne preniesť na podnikateľské alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to
zákon dovolil alebo priamo ukladal. Z ustanovenia § 3d cestného zákona v spojení s § 43 ods. 4 zákona
č. 8/2009 Z.z. však nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto
je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie vozidla je
povinný vykonávať jedine správca cesty. Výkladom predmetných ustanovení možno potom dospieť k
záveru, že ich úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by
boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel
založenej alebo zriadenej. Spoločnosť Car Towing, a.s. nebola oprávnená vykonať odťah motorového
vozidla odporcu, keďže nebola správcom komunikácie, ani právnickou osobou na tento účel správcom
zriadenou. Úkon odťahu motorového vozidla bola oprávnená vykonať len Mestská časť Bratislava -



Staré mesto, t.j. navrhovateľ, ktorý však, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, k takému úkonu
nepristúpil. Je potom zrejmé, že navrhovateľ sa potom nemôže úspešne domáhať zaplatenia nákladov
za odťah motorového vozidla odporcu. Pokiaľ teda navrhovateľ ako správca komunikácie zveril zmluvou
výkon núteného odťahu obchodnej spoločnosti Car Towing, a.s.,  postupoval v rozpore so zákonom č.
135/1961 Zb. a preto možno Zmluvu o výkone odťahovacej služby č. 48/2006 v znení dodatku č. 3 zo dňa
13.11.2009 považovať za neplatnú pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Odťah
motorového vozidla odporcu bol potom vykonaný v rozpore so zákonom na základe neplatnej zmluvy,
a preto nemohla vzniknúť odporcovi povinnosť na náhradu nákladov takto neoprávnene vykonaného
núteného odťahu. Zároveň ani navrhovateľovi ako správcovi komunikácie nemohla vzniknúť na základe
neplatnej zmluvy pohľadávka na zaplatenie náhrady nákladov tohto nezákonného odťahu. Vzhľadom
na tieto skutočnosti prvostupňový súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal,
nakoľko odporca nežiadal o ich priznanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Súdu prvého stupňa
vytkol, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec
právne posúdil. Napadnutý rozsudok považoval v plnom rozsahu za nesprávny. Mal za to, že výklad
ustanovenia § 43 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, spôsobom aký ho podáva súd prvého
stupňa, by viedol k rôznym absurdnostiam. Ak by aj samotný odťah po stránke technickej bol oprávnený
vykonať len správca komunikácie, bol by podľa navrhovateľa správca komunikácie nútený vykonávať
všetky povinnosti vyplývajúce mu z právneho poriadku Slovenskej republiky  sám, bez možnosti využiť
dodávateľov. Takýto stav by bol nemysliteľný a nebolo by ho možné realizovať tak z hľadiska personálnej
ako aj vecnej vybavenosti správcov komunikácií. Doslovný výklad ustanovenia § 43 ZCP súdom je podľa
navrhovateľa neúmerne reštriktívny a v priamom rozpore so zmyslom, účelom a cieľom zákonodarcu
uvádzaného aj v dôvodovej správe a v danom prípade vôbec nie je namieste. Navrhovateľ argumentoval
tým, že obchodná spoločnosť Car Towing, a.s. ako zmluvný partner navrhovateľa vykonávala len
technickú realizáciu samotného rozhodnutia správcu komunikácie o odťahu motorového vozidla.
Obchodná spoločnosť Car Towing, a.s. nerozhodovala o odťahu motorového vozidla a rovnako ani
nevymáhala náklady tohto odťahu, teda žiadnym spôsobom nezasahovala do práv jednotlivcov. Keďže
priamo činnosťou spoločnosti Car Towing, a.s. nedochádza k zásahu do práv jednotlivca, nie je teda
potrebné poskytovať ochranu práv jednotlivcov prostredníctvom tak doslovného výkladu ustanovenia §
43 ZCP, aký využíva súd prvého stupňa. Za účelom preukázania oprávnenosti obchodnej spoločnosti
Car Towing, a.s. na vykonanie technického odťahu motorových vozidiel poukázal  navrhovateľ na
uznesenie NS SR zo dňa 20.12.2011, sp. zn. 6M Cdo 22/2010, rozsudky KS BA zo dňa 15.12.2010,
sp. zn. 15Co 393/2010, a zo dňa 08.07.2009, sp. zn. 15Co 40/2009 a zo dňa 16.09.2009, sp.
zn. 15Co 234/2009, rozsudok KS v Trnave zo dňa 31.03.2009, sp. zn. 10Co 60/2009. Navrhovateľ
mal za to, že zmluva č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby uzatvorená dňa 23.10.2006 v znení
dodatku č. 3 zo dňa 13.11.2009 neodporuje zákonu č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ani inému
právnemu predpisu Slovenskej republiky. Podľa navrhovateľa nejde o neplatný právny úkon a v spore je
aktívne legitimovaným. Z vyššie uvedených dôvodov sa navrhovateľ s rozsudkom súdu prvého stupňa
nestotožnil, považoval ho za nesprávny a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 93 € s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 93 € od 15.06.2010 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Zároveň si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi aj trovy odvolacieho konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, žiadajúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil. Odporca zastával názor, že dôvody správnosti rozsudku súdu prvého
stupňa sa zakladajú na právnej a vecnej správnosti. Vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ
zámerne obchádza fakt, že rozsudky, na ktoré poukazuje, vôbec nezbavujú zodpovednosti správcu
komunikácie, aby rozhodol a potom môže privolať hocijaký subjekt na výkon odtiahnutia vozidla, ale
tento subjekt nevystupuje vo vzťahu k odporcovi. Navrhovateľ podľa odporcu nedôvodne poukazuje
na uznesenie NS SR zo dňa 20.12.2011 sp. zn. 6M Cdo 22/2010, nakoľko v predmetnom prípade
je znenie zákona jednoznačne vyjadrené expresis verbis s nezameniteľným obsahom. Ďalej uviedol,



že na pojednávaní bolo spoľahlivo zistené, že rozhodnutie o odstránení vozidla nevykonal správca
komunikácie resp. jeho poverený zamestnanec, ale podnikateľský subjekt Car Towing, a.s. Na základe
rozhodnutia NS SR 3Cdo 70/2003 správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej
moci, ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju preniesť na iného. Záverom
vyjadrenia odporca uviedol, že v procese formulácie žaloby je základným podkladom služobný záznam
policajta vyhotovený cca 1 roka po udalosti, ktorý uvádza nepravdivé údaje, nie je zadokumentovaná
vzdialenosť vozidla od garáže, ktorá bola dostatočná, chodník nie je chodníkom, pretože nezodpovedá
STN 73 6110. Niekoľkonásobnou zmenou žalobného návrhu a dodatočným osadením dopravnej
značky B 34 sa podľa odporcu stratila dôvodnosť žalobného návrhu. Žalobný návrh ako aj odvolanie
navrhovateľa sú podľa odporcu nedôvodné z hľadiska právneho a vecného. Z vyššie uvedených dôvodov
odporca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom )
rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p.  Postupom na základe ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. vo veci
verejne vyhlásil rozsudok, pričom dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech,
pretože súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p., vec posúdil správne
po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2 a 3 O.s.p.).

Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len                                na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť                        na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil aj s odôvodnením jeho rozhodnutia
(§ 219 ods. 2 O.s.p.), pričom námietky navrhovateľa uplatnené v odvolaní nepovažoval za dôvodné.

Spornosť súdenej veci je založená na posúdení otázky, či spoločnosť ASTER, spol. s r.o. bola oprávnená
na odstránenie vozidla s poukazom na ustanovenie § 43  zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a
či spoločnosťou Car Towing, a.s. uskutočnené odtiahnutie vozidla odporcu bolo možné považovať za
odtiahnutie, ktoré vykonala obec prípadne právnická osoba ňou na tento účel založená lebo zriadená (§
40 ods. 1 a 4 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v spojení s § 3d ods.
5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách /cestný zákon/).

V obdobnej veci, kde predmetom konania bolo zaplatenie nákladov spojených s výkonom odtiahnutia,
rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 70/2003 uviedol : „ Správca miestnej
komunikácie  ( § 3d ods. 5 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ) pri
odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci ( správy ) a nemôže právomoci
správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej ( čo
sa týka samotného výkonu odstránenia vozidla ). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená
vykonať buď obec sama ( správa komunikácie ), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená
alebo zriadená.“

Aj keď vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je prameňom práva a právny názor v ňom
obsiahnutý, nie je pre odvolací súd v preskúmavanej veci záväzný, odvolací súd sa s týmto názorom
Najvyššieho súdu SR stotožňuje. Odstránenie vozidla bez súhlasu prevádzkovateľa je vážnym zásahom
do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Ustanovenie § 40 zákona o premávke
na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného ( správneho práva ), nevznikajú v súvislosti
so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je
súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom,
alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti
verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci
( správy ), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť
na iného, a to ani po stránke technickej ( čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla ). Takéto
oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď
len obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená.



V zmysle § 4b zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách  ( ďalej len „cestný zákon“) sú
miestnymi komunikáciami všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné
priestranstva, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácii.

Podľa § 3d ods. 5 písm. d) cestného zákona vykonávajú správu pozemných komunikácii ak ide o
prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve
obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.

Odvolací súd zastáva názor, že prvostupňový súd sa správne zaoberal otázkou aktívnej vecnej
legitimácie navrhovateľa v predmetnom konaní; správne dospel k záveru, že pre posúdenie veci je
právne významné, či spoločnosťou Car Towing, a.s. uskutočnené odtiahnutie vozidlo odporcu bolo
možné považovať za odtiahnutie, ktoré vykonala obec prípadne právnická osoba ňou na tento účel
založená lebo zriadená. Rovnako správne potom dospel k záveru, že Car Towing, a.s. nie je ani obec
a ani právnická osoba obcou ( mestom Bratislava ) pre tento účel založená alebo zriadená, a preto
nebola oprávnená vykonať odťah motorového vozidla odporcu. S poukazom na právnu argumentáciu
súdu prvého stupňa uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorou sa odvolací súd plne
stotožňuje, je potom zrejmé, že navrhovateľ sa nemôže úspešne domáhať zaplatenia nákladov za odťah
motorového vozidla odporcu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že námietky navrhovateľa uplatnené
v odvolaní sú právne irelevantné.

Vzhľadom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a súdnu prax, odvolací súd nevidel žiadny dôvod
rozhodnúť o návrhu navrhovateľa inak, než v súlade so zaužívanou súdnou praxou, preto napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko absentoval návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.