{"guid": "8719b823-d9dd-4b15-867f-79bec25adf5b:09c07c61-4ed5-4299-847c-52db32d32d3b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1111224685.1", "spisova_znacka": "14Co/331/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/331/2012 z 7. 10. 2013", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 7. októbra 2013, sp. zn. 14Co/331/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1111224685.1", "identifikacne_cislo": "1111224685", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 270, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-270", "datum_vydania": "2013-10-07", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/09c07c61-4ed5-4299-847c-52db32d32d3b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1111224685.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1111224685.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1111224685.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/331/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111224685
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1111224685.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr.
Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: Marek Zárecký, X.. XX.XX.XXXX,
L. F. X, R., zastúpený: advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., Š. X, L., proti odporcovi:
Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., R. G. K. X, L., A.:XX XXX XXX, o zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 9 525,-Eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I v Bratislave č.k. 15C 126/2011-102 zo dňa 17.4.2012

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 15C 126/2011-102 zo
dňa 17.4.2012  p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi náhradu trov
konania  nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal zvýšenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“) o 50 %. Nakoľko odporca mu zaplatil  zvýšenie
len vo výške 25%, návrhom na súde žiada o doplatenie sumy 9 525,-Eur. Medzi účastníkmi nebola
sporná výška bodového ohodnotenia SSU  na 2558,75 bodov, ani výška náhrady za jeden bod 14,89
Eur. Sporné zostalo len percentuálne navýšenie náhrady podľa § 5 ods. 5 zák. č.  437/2004 Z.z. Odporca
mal za to, že 25%-tné navýšenie náhrady za SSU je dôvodné a primerané. V tejto percentuálnej sume
je vyjadrené aj to, že došlo k obmedzeniam a zmenám v spoločenskom uplatnení navrhovateľa a jeho
vek 22 rokov v čase nehody.

Vykonaným dokazovaním bol ustálený nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ bol účastníkom dopravnej nehody, ktoré zavinila klientka odporcu Renáta Králová a
následne bola právoplatne odsúdená pre ublíženie na zdraví. Navrhovateľovi spôsobila zranenia -
zlomeninu oboch stehien, otras mozgu, poškodenie hrubej aorty, v dôsledku čoho sa stal invalidným
na 75 %. V čase nehody mal navrhovateľ 22 rokov. Bol bez zdravotných problémov, zamestnaný
ako montážny technik, kde mal možnosť ďalšieho odborného rastu. Plnohodnotne prežíval svoj život:
venoval sa športovým aktivitám - futbal, korčule, bicykel; pomáhal starým rodičom v záhrade; plánoval
založenie rodiny a našetriť peniaze na kúpu bytu. Po nehode rozviazal pracovný pomer dohodou zo
zdravotných dôvodov. Má problémy s nohami, po dlhom státí je unavený, bolia ho. Následne sa mu
podarilo zamestnať v predajni, avšak ani túto prácu nezvládol. Preto aj tento  pracovný pomer skončil
dohodou. Potom si našiel prácu vo výstupnej kontrole batérií, kde pracuje doposiaľ. V súčasnosti nemôže



robiť športové aktivity ako pred tým, hrá jedine bowling. Občas chodí na prechádzky, s kamarátmi sa
stretáva raz za tri týždne, má priateľku, plánuje založiť rodinu. Následky zranenia cíti aj pri zmene
počasia, najmä bolesti hlavy a operovaných končatín, je nervózny.

Medzi účastníkmi nebolo sporné základné bodové ohodnotenie poranení navrhovateľa 2558,75 bodov
na základe  posudkov MUDr. Bánovskej a MUDr. Šimku, v hodnote jedného bodu 14,89 Eur. Odporca
vyplatil navrhovateľovi 25 %-tné navýšenie tohto ohodnotenia vo výške 9 525,-Eur. Navrhovateľ si
uplatňuje ďalších 25% v rovnakej sume 9 525,-Eur. Okrem náhrady SSU odporca vyplatil navrhovateľovi
aj bolestné, liečebné náklady, škodu na motorovom vozidle, náhradu počas práceneschopnosti a vypláca
mu pravidelnú rentu.

Z výpovede matky navrhovateľa vyplynulo, že pred nehodou viedol aktívny život, hrával futbal, chodil na
turnaje, kolieskové korčule, s kamarátmi chodieval na víkendové žúry, výlety. Všetko po nehode prestalo
a navrhovateľ chodí jedine na prechádzky, a raz za pár mesiacov sa stretne s kamarátmi. Po príchode
z práce je unavený, utiahnutý a zdržiava sa  doma.

Pokiaľ ide o právne závery, prvostupňový súd konštatoval, že zvýšenie náhrady za SSU o 25 % , ktoré
odporca navrhovateľovi vyplatil, je primerané. Je nepochybné, že navrhovateľ utrpel pri nehode závažné
zranenia, následkom ktorých je na 75 % invalidným. V priebehu konania však navrhovateľ výsledky
kontrolnej lekárskej prehliadky neaktualizoval

Bolo preukázané, že po nehode sa zdravotný stav navrhovateľa zmenil, ale napriek zraneniam  robí
bežné samoobslužné úkony sám. Je samostatný, sebestačný, robí bežné práce v domácnosti. Pokiaľ nie
je unavený chodí na krátke prechádzky, je zamestnaný (hoci už nevykonáva prácu ako pred tým), plánuje
si založiť rodinu. Pred nehodou vykonával rôznorodé voľnočasové aktivity, čo po nehode už nemôže,
ale nepreukázal predpoklady vývoja zdravotného stavu. Nie je úplne vylúčený zo spoločenských aktivít,
profesných a  ani kultúrnych činností. Ustanovenie § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. v prípade existencie
osobitných okolností umožňuje súdu priznať navýšenie SSU od 0 do 50%. Má tak možnosť variability,
ale neznamená to, že v prípade uznania invalidity sa automaticky priznáva suma na hranici 50%. Preto
návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu. Odporcovi, ktorý bol v spore úspešný, náhradu trov
prvostupňového konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu,
podaním zo dňa 5.6.2012. Namietol, že  súd prvého stupňa nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, a dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vychádzal aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o
nesprávne skutkové zistenia, navrhovateľ namietol, že skutočnosť, že  u neho nedošlo k tak závažnému
poškodeniu zdravia, aby to viedlo k priznaniu vyššej miery invalidity, nemá žiadnu výpovednú hodnotu
z hľadiska skúmania prognózy vývoja jeho  zdravotného stavu.  Súd pochybil, ak v rozsudku  tvrdí, že
neaktualizovaním miery poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť, nepreukázal
predpoklady zhoršenia vývoja svojho zdravotného stavu. Navrhovateľ žiadal ako dôkaz vykonať výsluch
ošetrujúceho lekára MUDr. Božíka, avšak súd tento dôkaz pre nadbytočnosť zamietol. Aj závažnosť
zmien v kvalite života navrhovateľa po nehode súd posúdil len zjednodušene. Zameral sa len na tvrdenia
o tom, čo ešte navrhovateľ zvládne robiť. Odôvodnenie rozsudku v tejto otázke malo obsahovať okrem
zdôvodnenia invalidity aj výpočet jednotlivých trvalých obmedzení a stratených príležitostí. Zdôraznil,
že v čase nehody mal len 22 rokov, nemal zdravotné problémy, pravidelne športoval, v osobnom
živote bol spokojný, obľúbený v kolektíve. Teraz je obmedzený a takmer vylúčený zo všetkej športovej
aktivity, vyhýba sa spoločenským aktivitám, trpí chronickými bolesťami. Trvalé následky nastali aj na
jeho psychickom zdraví - trpí častými depresiami, nedokáže sa zmieriť s pocitom, že už nemôže
vykonávať činnosti, ktoré jeho životu predtým dávali zmysel. Trpí menejcennosťou, zúfalstvom, nie
je schopný plnohodnotne prežívať svoj život. Navyše sa zajakáva, nedokáže plynulo artikulovať, čo
súd prvého stupňa vôbec nezohľadnil, hoci to potvrdzuje nález psychiatričky MUDr. Bánovskej zo
dňa 29.9.2010. Navrhovateľ je pravidelne sledovaný na srdcovocievnom, ušnom, hematologickom a
psychiatrickom oddelení. Z lekárskej správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že bol uznaný invalidným. V
konaní bolo preukázané, že navrhovateľ utrpel úraz vo veku, kedy SSU je charakteristická radikálnou
zmenou života, narušením fyzickej a psychickej integrity poškodeného, nemožnosťou plnohodnotnej



realizácie vo všetkých sférach. Ide tak o prípad hodný osobitného zreteľa, najmä vzhľadom na vek,
závažnosť poškodenia zdravia a psychickú traumu. V priebehu odvolacieho konania navrhovateľ
predložil doplňujúce vyjadrenie zo dňa 6.9.2012, ku ktorému doložil rozsudok Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 3Co 86/2012 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 4C 185/2009.
Týmito rozhodnutiami súd  priznal navýšenie SSU o 40 % v prípade podobného zásahu do života,
avšak s menšou mierou invalidity na 45%. Poškodená osoba v čase úrazu pritom mala 27 rokov. Aj keď
podľa právneho poriadku SR rozhodnutia všeobecných súdov nezaväzujú ostatných sudcov rozhodovať
analogicky v podobných prípadoch, podľa nálezov Ústavného súdu SR a rozhodnutí NS SR ak by súdy
v druhovo rovnakej veci rozhodovali protichodným spôsobom, podkopávalo by to efektivitu fungovania
systému spravodlivosti a negoval  sa základný princíp, ktorým je požiadavka rozhodovať v rovnakých
veciach rovnakým spôsobom. Domáha sa preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, návrhu
navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu a odporcu zaviazal aj na náhradu trov prvostupňového a
odvolacieho konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca písomne, podaním zo dňa 9.7.2012.  Zdôraznil, že
SSU v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. možno navýšiť maximálne o 50 %. Maximálne navýšenie sa
však priznáva len poškodeným, ktorí sú v dôsledku zásahu do zdravia celkom vyradení z bežného
života, nesebestační, odkázaní na pomoc tretej osoby. Zároveň sa musí prihliadať na pomer medzi
predúrazovým a poúrazovým zapojením poškodeného do spoločenského života. V konaní bolo
preukázané, že navrhovateľ chodí, samostatne zvláda všetky samoobslužné činnosti, pracuje. Pred
nehodou vykonával aktivity ako každý mladý človek, pričom jeho predúrazové zapojenie do života bolo
celkom bežné. V súčasnosti má priateľku, plánuje založenie rodiny, žije s rodičmi rovnako ako pred
nehodou, zvláda vedenie motorového vozidla. Odporca mu doteraz vyplatil 86 130,90 Eur a každý
mesiac mu poskytuje rentu v sume 171,65 Eur. Navrhuje preto napadnutý rozsudok potvrdiť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle
§ 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia
prvostupňového súdu. Prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci ( § 120 O.s.p.),  vec posúdil
správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), na ktoré
odôvodnenie poukazuje i odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku jasne a konkrétne odôvodnil všetky skutočnosti, ktoré
vzal do úvahy pri stanovení navýšenia základného bodového ohodnotenia SSU navrhovateľovi. Je
nesporné, že v prejednávanej veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa, kedy v zmysle platného
zákona môže súd priznať navýšenie náhrady SSU až do výšky 50%.  Znenie zákona tak pripúšťa
rozpätie navýšenia náhrady od 0 do 50%, čo umožňuje súdu rozhodnúť o primeranom navýšení
podľa spôsobených následkov, ktoré zanechala nehoda na poškodenom v oblasti jeho spoločenského,
kultúrneho, pracovného a súkromného života. Následky sťaženia spoločenského uplatnenia pritom
súd musí vyhodnocovať u každého poškodeného individuálne, s prihliadnutím na všetky zmeny, ktoré
nastali v jeho živote po úraze.  V konaní bolo preukázané, že u navrhovateľa skutočne nastali viditeľné
zmeny oproti pôvodnému spôsobu života pred úrazom. Napriek zisteným následkom však zostali
navrhovateľovi zachované pohybové schopnosti, dokáže sa o seba samostatne postarať a nepotrebuje
pri bežných úkonoch žiadnu pomoc. Do istej miery mu zostala zachovaná aj možnosť podieľať sa na
chode domácnosti vykonávaním bežných úkonov, ako je upratovanie, vysávanie. Taktiež mu určitej
miery zostala zachovaná aj možnosť spoločenského života. Pokiaľ ide o prácu, napriek priznanej
invalidite na 75 %, navrhovateľ naďalej pracuje, hoci nie na pôvodnom mieste. Keďže má priateľku a
plánuje založenie rodiny, žije plnohodnotným citovým a rodinným životom. Zistené následky na zdraví
navrhovateľa a možností jeho spoločenského uplatnenia nesporne odôvodňujú navýšenie náhrady za
SSU podľa § 5 ods. 5   zák. č. 437/2004 Z.z. Maximálne navýšenie o 50%, ktoré požaduje navrhovateľ,
je však neprimerané. Takéto navýšenie je možné priznať len poškodeným s najťažšími následkami,
kedy zostanú napríklad pripútaní na lôžko, plne odkázaní na pomoc iných, ktorí nedokážu vykonávať
ani základné životné úkony, sú úplne izolovaní nielen od akéhokoľvek spoločenského, športového alebo
kultúrneho života, ale aj od sexuálneho a citového života. Navyše je potrebné zohľadňovať aj to, či
poškodený pred nehodou vykonával významné spoločenské, športové, umelecké, a obdobné činnosti,
vymykajúce sa priemeru; čo v tomto prípade  nebolo. Predložené súdne rozhodnutia navrhovateľom
nemajú povahu súdneho judikátu a sú pre rozhodovanie v tejto veci pre súd nezáväzné. Navyše z nich



vyplýva, že celková suma priznaná na náhradu SSU ( vrátane mimoriadneho navýšenia) bola nižšia ako
suma priznaná a vyplatená navrhovateľovi v tejto veci.

Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne
správny.

Odporcovi, ktorý bol úspešný aj v odvolacom konaní, súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,
pretože si takýto nárok neuplatnil, resp. mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/126/2011", "guid": "8ca09a75-5fe1-4e5a-bada-4b1c369bb7c4:af0303ee-4d70-4c67-bc91-85064dc23675", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}