Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/467/2012 z 8. 4. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 8. apríla 2013, sp. zn. 11CoP/467/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1111238796.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/467/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1111238796.1 | 2013-04-08 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 128 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/06eb819b-de25-41e5-9ce3-122559449deb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1111238796.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/467/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111238796
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1111238796.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: X. P., Y.. P., narodená XX.XX.XXXX, bytom Š.
XX, XXX XX O., zastúpená advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8,
821 08 Bratislava, proti odporcovi: Y. P., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX O., zastúpený
advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava,
o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie UniCredit Bank Slovakia a.s., proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 23.05.2012, č.k. 1P/224/2011-150, jednohlasne (pomerom hlasov
3:0), takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením priznal UniCredit Bank Slovakia a.s., Šancová 1/A, 813 33
Bratislava náhradu vecných nákladov vo B.S. X,XX eura, vo zvyšku nárok na náhradu vecných nákladov
nepriznal. Upravil učtáreň Okresného súdu Bratislava I, aby priznanú náhradu vecných nákladov v
sume X,XX eura vyplatila UniCredit Bank Slovakia a.s. na účet zo štátnych finančných prostriedkov po
právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 128 O.s.p., keď mal za to, že za vecný náklad UniCredit Bank
Slovakia a.s. nemožno považovať jej vyúčtovanie vychádzajúce z prepočtu banky, ktorá prepočítala
priemerné náklady na poskytnutie jednej súčinnosti, nerozlišujúc medzi klientom banky a súdom, a
na základe výslednej sumy ako priemerného nákladu za podanie správy bola vystavená aj faktúra vo
výške XX,XX eur. Takéto vyúčtovanie banky považoval súd za neoprávnené, pretože vecné náklady sú
také náklady, ktoré museli byť vynaložené v súvislosti s konkrétnou uvádzanou skutočnosťou, ktorá má
význam pre konanie a rozhodnutie. UniCredit Bank Slovakia a.s. v danej veci preukázala vecné náklady
len v tej sume, ktorá bola vynaložená na poštovné a na listy výpisu z účtu. Podľa Sadzobníka Slovenskej
pošty zaslanie doporučeného listu 2. triedy do hmotnosti 500g sa spoplatňuje sumou 1,20 eur. Vzhľadom
na charakter činnosti, ktorý banka poskytuje zastal súd ten názor, že sa v danom prípade nejedná o
zdaniteľné plnenie z dôvodu, že nejde o službu, ale o zákonnú povinnosť uloženú banke k podávaniu
potrebných správ, a preto jej nepatrí ani vyúčtovanie dane z pridanej hodnoty.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnom stanovenej lehote odvolanie UniCredit Bank Slovakia a.s.,
domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil z dôvodu rozporu s § 92 ods. 10 ZoB
a stanoviskom obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Obpj. 3/2008 zo dňa 26.06.2008
a priznal banke náklady vo výške 15,34 eur, dôvodiac, že na základe výzvy banka zaslala súdu
listom zo dňa 17.05.2012 podklady, na základe ktorých bola fakturovaná suma vo výške 15,34 eur
vypočítaná a následne účtovaná. Podľa názoru banky nejde o paušálne náklady v zmysle poplatkov,
ale náklady vypočítané podľa minimálnej dĺžky času potrebného na spracovanie jednotlivých typov
žiadostí o súčinnosť, nakoľko banka zvolila takýto spôsob výpočtu v snahe znížiť náklady na minimum,



nakoľko kalkulácia nákladov v každom jednotlivom prípade by logicky zvyšovala náklady na spracovanie
informácie. Vzhľadom k tomu, že zákon neurčuje iný spôsob výpočtu, nie je dôvod na pochybnosti
o jeho správnosti. Súd vo svojom odôvodnení, ktorým zamietol uplatnený nárok banky na úhradu
nákladov vychádzal z chybného predpokladu, že za vecné náklady nemožno považovať vyúčtovanie
vychádzajúce z prepočtu banky, ktorá prepočítala priemerné náklady na poskytnutie jednej súčinnosti,
nerozlišujúc medzi klientom banky a súdom. Účtované náklady súdu boli vypočítané podľa času, ktorý
je minimálne potrebný na spracovanie žiadosti, pričom banka rozlišuje medzi klientom a súdom, pretože
klientom sú účtované poplatky podľa platných sadzobníkov poplatkov, nie náklady, ako je to v prípade
súdu. Banka účtovala náklady za poskytnutie správy v zmysle § 92 ods. 10 ZoB, podľa ktorého za
podanie správy audítorovi podľa § 91 ods. 3 a za podanie správy podľa § 91 ods. 4 písm. a), e) a
i) patrí banke a pobočke zahraničnej banky úhrada nákladov, ktoré im tým vznikli. Úhrada nákladov
patrí banke a pobočke zahraničnej banky za podanie správy podľa § 91 ods. 4 písm. a), e) a i) aj
vtedy, ak osoba, o ktorej sa požadovali údaje v písomnom vyžiadaní, nie je klientom banky alebo
pobočky zahraničnej banky. Na úhradu nákladov za podanie správy podľa § 91 ods. 4 písm. i) sa
nevzťahuje osobitný predpis. Podľa názoru banky tento zákon je voči O.s.p. lex specialis a neobmedzuje
úhradu nákladov len na vecné náklady ako § 128 O.s.p.. Vecné náklady spravidla predstavujú výdavky
oznamovateľa na materiál, poštovné, odmenu na mzdu príslušného pracovníka, prípadne výdavky na
prevádzku technických zariadení za čas potrebný na zadováženie a spracovanie žiadanej informácie
a pod.“ Pri výpočte nákladov bolo zvolené časové hľadisko, t.j. vypočítané boli náklady vynaložené na
minútu času a násobené minimálnym počtom minút potrebných na vybavenie žiadosti, o čom banka
zasiela doklady.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie banky nie je dôvodné.

Podľa § 139 ods. 3 O.s.p. ten, komu súd uložil pri dokazovaní nejakú povinnosť, najmä aby predložil
listinu, má tie isté práva ako svedok, ak nie je účastníkom. Musí ich uplatniť za tých istých podmienok
ako svedok.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V súlade s uvedeným ustanovením sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia,
ktoré je správne a dostatočne odôvodňuje rozhodnutie prvostupňového súdu o žiadosti UniCredit Bank
Slovakia a.s. (ďalej „odvolateľ“) na náhradu vecných nákladov.

K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že ani v odvolaní odvolateľ vecné náklady na ktoré má
podľa § 128 O.s.p právo, nevyčíslil. Náklady za poskytnutie správy účtoval odvolateľ ako sám uviedol
v zmysle § 92 ods. 10 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Tieto však nemožno považovať za službu
ako ju účtuje odvolateľ (banka) podľa svojho cenníka. V súlade so stanoviskom obchodného kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na ktoré poukazuje odvolateľ, aj v tomto prípade právo účtovať
služby podľa cenníka má banka len voči svojím klientom, s ktorými je v súkromnoprávnom vzťahu. Súd
nie je zákazníkom banky, ani nie je s ňou v obchodnom vzťahu. Vzťah súdu a banky je v danom prípade
verejnoprávnym. Súd má právo žiadať o poskytnutie správy a splnenie tejto povinnosti môže vynucovať
aj sankciami. Banka má síce právo na náhradu vecných nákladov, tieto však musí vyčísliť a doložiť, čo
sa však v danom prípade nestalo.

Odvolací súd na základe uvedeného uznesenie prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu
prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.



O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.