Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/85/2013 z 13. 2. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 13. februára 2013, sp. zn. 5Co/85/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1112205189.1 Krajský súd Bratislava | 5Co/85/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1112205189.1 | 2013-02-13 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 205 zákona č. 250/2007 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f11b1dc-f155-4ad0-bde6-ef8d4bdc13ea Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1112205189.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/85/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112205189
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1112205189.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Údernícka 5, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti odporcovi: O.
Š., H. N. S. N., S. XXXX/X, H.. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom Alexandrou Vaškovou,
pracovníčkou Okresného súdu Bratislava I, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu:
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Važecká 16, zast. JUDr. Igorom
Šafrankom, advokátom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 44,46 eur s prísl., na odvolanie
vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 16. novembra
2012 č.k. 10C 62/2012-95 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (potom, čo skorším uznesením zo dňa 27. júna 2012
č.k. 10C 62/2012-38 zastavil konanie vo veci pre späťvzatie návrhu navrhovateľom pred začatím
pojednávania a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, v ktorej časti
náhrady trov bolo uznesenie zrušené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. augusta
2012 č.k. 5 Co 390/12-90 a vec v rozsahu zrušenia vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie)
vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 146 ods. 2
veta prvá O.s.p. z dôvodu, že vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastnej iniciatívy prostredníctvom
právneho zástupcu bez znalosti predmetu sporu a je to subjekt vystupujúci na ochranu spotrebiteľa, teda
by mal byť schopný z podstaty svojej existencie sám poskytnúť spotrebiteľovi právnu pomoc, vynaloženie
trov na jeho strane tak považoval za neúčelné.

Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie
vedľajší účastník namietajúc jednak jeho nepreskúmateľnosť vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie,
tiež vedľajší účastník nesúhlasil s argumentáciou súdu prvého súdu uvedenou v napadnutom uznesení,
ktorá sa týka účelnosti resp. neúčelnosti ním vynaložených trov. Podotkol, že je neziskovou organizáciou
z laikov v oblasti práva a ak im súdy nebudú náhradu trov konania priznávať, môže to mať vplyv
na ochotu advokátov poskytovať právne služby. Ak by im však súdy náhradu trov konania priznávali,
spotrebiteľská agenda by sa stala atraktívnou aj pre ďalších advokátov. Okrem iného ďalej uviedol,
že navrhovateľ zobral späť návrh práve preto, že vedľajší účastník do konania vstúpil, rovnako ako to
potvrdzujú aj ďalšie konania, do ktorých vstupujú. Navrhol zistiť, v koľkých konaniach zobral navrhovateľ
za posledné dva roky návrh späť, alebo bol neúspešný a v koľkých konaniach, do ktorých vedľajší
účastník nevstúpil a v koľkých, do ktorých vstúpil. Podľa vedľajšieho účastníka sú príčinou návrhy na
začatie konania, ktoré nemali byť vôbec podané, pre premlčanie práva. Účelnosť trov vynaložených na
právnu pomoc odvodzoval z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Do pozornosti dal aj znenie ust. § 137 O.s.p.,



tvrdiac, že podľa daného ustanovenia mu náhrada výdavkov za zastupovanie advokátom výslovne patrí.
Ďalej dal do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09, z ktorého podľa vedľajšieho
účastníka vyplýva, že združenie na ochranu spotrebiteľa má právo na advokáta aj na náhradu trov
konania. V dôvodoch svojho vyjadrenia okrem iného poukázal aj na čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní
EÚ, čl. 38 a 47 Charty základných práv EÚ, komentáre k Občianskemu súdnemu poriadku, ako aj na
viaceré rozhodnutia iných krajských súdov v obdobných veciach, ktoré predložil ako prílohu spolu s
odvolaním. Navrhol preto, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého zmenil a priznal mu náhradu trov
prvostupňového konania, uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2
O.s.p.) v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je
dôvodné.

Z písomného späťvzatia návrhu na začatie konania zo dňa 31.5.2012 (č.l. 37 spisu) nevyplýva žiaden
dôvod takéhoto postupu navrhovateľa.

Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného
hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť protistrane trovy
konania.

Vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu trov konania, keďže právo na náhradu trov konania
vzniklo odporcovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval. Avšak vedľajší účastník musí byť
uzrozumený s tým, že aj vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené
na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa.

Vedľajším účastníkom v prejednávanej veci je Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, teda
združenie podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa. V zmysle tohto ustanovenia je
účelom zriadenia takejto právnickej osoby okrem iného podávanie návrhov na začatie konania na
správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, účasť v konaní v procesnom
postavení účastníka konania a tiež zastupovanie spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi
o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa na základe
plnomocenstva. Predpokladom pre zápis združenia okrem iného je aj to, že združenie aktívne pôsobí
v oblasti ochrany spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov (§ 25 ods. 3 uvedeného zákona).
Z týchto oprávnení združenia potom vyplýva aj požiadavka, aby združenie bolo spôsobilé bez
toho, aby muselo byť zastúpené advokátom, poskytovať aktívnu pomoc spotrebiteľovi, a to vrátane
kvalifikovanej právnej pomoci. Kvalifikovanosť združenia oprávneného na zastupovanie účastníka
konania (spotrebiteľa) pritom vyplýva nielen z uvedených požiadaviek podmieňujúcich zápis združenia
do zoznamu oprávnených osôb na vykonávanie tejto činnosti, ale aj z ďalších právnych úprav (napr.
oprávnenia vyplývajúce z § 10 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku, § 10 zákona č. l28/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany
spotrebiteľa). Reálne napĺňanie dikcie zákona a s tým súvisiace dostatočne kvalifikované personálne
a materiálne zabezpečenie v prípade vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci je zrejmé aj z jeho
základných dokumentov a obsahu jeho internetovej stránky (http://www.wix.com/ozhoos/hoos/), na
ktorej ponúka svoje služby spotrebiteľom. Taktiež tomu zodpovedá aj skutočnosť, že podľa aktuálnych
údajov v registri združení za vedľajšieho účastníka je okrem iných oprávnená konať navonok aj JUDr.
Iveta Štefeková, teda osoba s právnickým vzdelaním.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka musí prihliadať aj na jeho procesnú
aktivitu v tomto konaní. Jediným úkonom jeho zástupcu v tomto konaní bolo oznámenie o vstupe do
konania ako vedľajšieho účastníka pozostávajúce z troch viet, pričom je zrejmé, že vedľajší účastník
nebol pred tým, ako oznámil svoj vstup do konania, oboznámený s vecou a s predmetom konania, o čom
svedčí tá skutočnosť, že zároveň požiadal o doručenie návrhu na začatie konania z prílohami. Taktiež
z podaní vedľajšieho účastníka nevyplýva, že by tento kontaktoval odporkyňu a ponúkol jej prípadne
pomoc napr. pri zastupovaní v tomto konaní, čo patrí do predmetu jeho činnosti. Rovnako fakt, že vedľajší
účastník má sídlo v Prešove, jeho advokát v Stropkove, pričom obaja účastníci konania majú sídlo



resp. bydlisko v Bratislave, a konanie prebieha na súde v Bratislave, svedčí o tom, že vstup vedľajšieho
účastníka bol len formálnou záležitosťou, pretože profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa sídli aj
v Bratislave.

Ak združenie už v čase svojej registrácie aktívne pôsobilo v oblasti ochrany spotrebiteľa, znamená
to, že už v tomto čase muselo spĺňať základné materiálne a personálne predpoklady na vykonávanie
aktívnej činnosti v tejto oblasti. Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez
vyzvania odporcu a teda z vlastného podnetu, v konaní neurobil na prospech odporcu žiadny úkon,
nakoľko navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť. Z úradnej činnosti je však známe, že všetky
úkony vedľajšieho účastníka po obsahovej aj formálnej stránke predstavujú úkony formulárového a
opakujúceho sa charakteru, ktoré vedľajší účastník využíva bez väčších obmien aj v iných súdnych
konaniach. Tieto úkony preto odvolací súd vyhodnotil ako úkony, ktoré nevyžadujú rozsiahle právne
skúsenosti a na ich realizáciu nie je nutné právne vzdelanie. Okrem toho, z výpisu z registra vyplýva, že
jedna z osôb oprávnených konať za združenie má vysokoškolské právnické vzdelanie, čo jednoznačne
postačuje na koncipovanie a zasielanie podaní na súdy v rozsahu, v akom to robí vedľajší účastník.
Nemožno preto súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že právne zastúpenie bolo nevyhnutné pre zabezpečenie
plnohodnotnej ochrany spotrebiteľa. Aj podľa názoru odvolacieho súdu samotné združenie, ktoré
má v predmete svojej činnosti zabezpečovanie tejto ochrany, má mať k dispozícii prostriedky na
realizáciu svojho účelu. Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy
spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom
združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní
konania ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa, zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne
vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Paušálny vstup Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako navrhovatelia týmto združením
označené subjekty, bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho
účastníka, nepovažuje ani odvolací súd za dôkaz o vôli združenia naplniť cieľ stanovený v § 2 ods. 1
Stanov Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.

Paušálny vstup tohto združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navýšil
trovy konania, najmä keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom, navodzuje dojem, že účelom vstupu
nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady
trov právneho zastúpenia.

Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách vedľajšieho účastníka, vzhľadom na neúčelnosť
vynaložených trov vedľajším účastníkom, teda považuje odvolací súd za vecne správne, z ktorého
dôvodu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím §
150 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi (§ 142 ods. 1 O.s.p.) náhradu
trov priznať nemohol, pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v osobe
vedľajšieho účastníka vzhľadom na jeho postavenie, charakter a zmysel jeho činnosti ako ochrancu
práv spotrebiteľov. Odvolací súd nepovažuje za opodstatnené zaťažovať takýto subjekt, hoci aj bol v
konaní neúspešný, náhradou trov konania protistrany, keď jeho neúspech v konaní nesúvisel s výkonom
činnosti združenia ale s otázkou účelnosti trov vynaložených združením v konkrétnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.