Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/25/2013 z 17. 7. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 17. júla 2013, sp. zn. 14Co/25/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1112212968.1
Krajský súd Bratislava | 14Co/25/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1112212968.1 | 2013-07-17 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 150 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f1e4084-6ffd-449c-98fc-bc6f5457c2ae
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1112212968.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/25/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112212968
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1112212968.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: I. C., L.. XX.X.XXXX, J. D. XXX, G. G., zastúpený
JUDr. Lubomírem Müllerom, euroadvokátom so sídlom Symfonická 1496/9, Praha 5, Česká republika,
proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13,
Bratislava, o náhradu nákladov výkonu trestu vo výške 50,95 eura, na odvolanie odporcu proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 23.10.2012, č.k. 12C 92/2012-17 v časti náhrady trov
konania, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 23.10.2012, č.k.
12C 92/2012-17 v napadnutej časti  p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia vo výške 15,93 eura, k rukám jeho právneho zástupcu, do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. a odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 34,78 eura na účet právneho
zástupcu navrhovateľa, do 3 od právoplatnosti uznesenia.

Svoje rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. odôvodnil tým, že návrh na začatie
konania bol podaný dôvodne, a k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie sa odporcu, ktorý uplatnený
nárok priznal navrhovateľovi až po tom, ako bol podaný návrh na súd. Súd však zároveň poukázal
na skutočnosť, že ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.) a vyčíslené trovy konania (72,69 eura)
sú vyššie ako žalovaná istina, pričom súdu je z úradnej činnosti známe, že navrhovateľ si uplatnil na
tamojšom súde aj ostatné čiastkové nároky, ktoré mu titulom náhrady škody vznikli vydaním toho istého
nezákonného súdneho rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že všetky tieto nároky si navrhovateľ mohol
uplatniť v jednom konaní, takéto samostatné uplatňovanie jednotlivých nárokov viedlo súd k záveru,
že jeho účelom je práve navýšenie trov právneho zastúpenia. Preto súd v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p.
priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia iba v rozsahu 50 % zo sumy 69,56 eura za
3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava veci, písomné podanie návrhu na začatie konania na súd
dňa 27.4.2012, späťvzatie návrhu dňa 18.10.2012), t.j. sumu 34,78 eura.

Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
odporca. Namietol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o priznaných trovách právneho zastúpenia
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu a konanie
má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na skutočnosť, že
navrhovateľ uplatnil každý nárok na odškodnenie podľa zákona č. 119/1990 Zb. samostatnými návrhmi
na začatie konania, aj keď tieto nároky na odškodnenie u odporcu uplatnil jednou žiadosťou o
odškodnenie. Z jednej žiadosti o odškodnenie je tak vedených niekoľko súdnych sporov - pod sp.zn.



12C/92/2012 o náhradu nákladov výkonu trestu vo výške 50,95 eura, pod sp.zn. 7C/92/2012 o náhradu
nákladov väzby vo výške 35,61 eura, pod sp.zn. 21C/92/2012 o náhradu nákladov trestného konania vo
výške 6,64 eura, pod sp.zn. 24C/94/2012 o náhradu straty na zárobku vo výške 995,82 eura, pod sp.zn.
10C/92/2012 o náhradu nákladov právneho zastúpenia vo výške 465,73 eura a pod sp.zn. 8C/92/2012
o náhradu cestovného vo výške 7,44 eura. Všetky jednotlivo uplatnené nároky však mohli byť uplatnené
jedným spoločným návrhom na začatie konania. Podľa odporcu priznanie trov právneho zastúpenia
advokátovi by v tomto prípade bolo nielen v príkrom rozpore s dobrými mravmi, ale aj v rozpore so
zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii, ale aj ustanoveniami O.s.p., pretože advokát je povinný pri
výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, pričom dbá na účelnosť a hospodárnosť
poskytovaných právnych služieb. Advokát nesmie znižovať dôstojnosť advokátskeho
stavu a je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky. Podľa ust. § 18 ods. 5 zák. č. 586/2003 Z.
z. odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou. V
prejednávanej veci právny zástupca pri uplatňovaní nárokov na súde
nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keďže jeho úkony v tomto smere nevykazujú známky
hospodárnosti poskytovania právnych služieb. Podľa odporcu konanie navrhovateľa zastúpeného
advokátom má jednoznačne znaky zneužitia práva a dokonca ho možno považovať za šikanózny
výkon práva. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že trovy právneho
zastúpenia neprizná, alebo rozhodnutie prvostupňového súdu zruší a vráti súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý
navrhol napadnutý výrok uznesenia o náhrade trov konania potvrdiť a navrhovateľovi priznať náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 24,23 eura. Uviedol, že navrhovateľ mal k podaniu žalôb k jednotlivým
odškodňovacím položkám dôvody. Jeho požiadavku tvorili rôzne položky, ktoré mohli mať odlišný právny
dôvod plnenia. Odporca v zákonnej 6 mesačnej lehote navrhovateľovu žiadosť o odškodnenie ani v
jednej položke nevybavil. Až keď sa navrhovateľ obrátil na súd, začal odporca konať. Pritom vydal dve
rôzne oznámenia, ktorými o niektorých položkách rozhodol tak, že ich priznal, iné nepriznal.
Pokiaľ by navrhovateľ podal jednu „hromadnú“ žalobu ku všetkým položkám, bolo by konanie zložité.
Okrem toho aj súdy posudzujú jednotlivé položky odlišne, a vo viacerých prípadoch, keď navrhovatelia
podali jednu žalobu, samotné súdy niektoré položky vylúčili na samostatné konanie. V takých prípadoch
sa potom celé konanie neúmerne predlžuje. Navrhovateľ v danej veci postupoval čo najefektívnejším
spôsobom, teda aby bola žaloba jednoduchá; aby bolo možné žalovanú položku ľahko individuálne
posúdiť; aby nebolo konanie komplikované rôznymi prístupmi odporcu k jednotlivým položkám, a tým,
že jednotlivé položky sú posudzované podľa rôznych predpisov; aby nehrozilo vylúčenie jednotlivých
položiek na samostatné konanie; a aby bolo možné žalobu vybaviť čo najskôr. Pokiaľ odporca vytýka
navrhovateľovi nehospodárnosť, resp. jeho právnemu zástupcovi nedostatok odbornej starostlivosti,
tieto výtky by mali byť adresované práve odporcovi, ktorý v 6 mesačnej lehote nevykonal to, čo vykonať
mal. Odporca mal konať tak, aby navrhovateľ nemal vôbec žiadny dôvod podávať akúkoľvek žalobu.
Krajský súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie
odporcu nie je dôvodné.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s postupom súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o priznaní náhrady
trov právneho zastúpenia navrhovateľa v prejednávanej veci, keď v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. túto
priznal iba v rozsahu 50 %, pretože išlo o drobný spor (§ 200ea O.s.p.), a vyčíslené trovy konania
boli neprimerané voči uplatňovanej pohľadávke.  Nestotožňuje sa však s jeho záverom, že účelom
samostatného uplatňovania jednotlivých nárokov bolo práve navýšenie trov právneho zastúpenia. Takýto
záver súdu je nepodložený.

Navrhovateľ dostatočne logicky zdôvodnil, prečo viaceré nároky podľa zák. č. 119/1990 Zb. v znení
neskorších predpisov, uplatnil samostatnými žalobami. Navyše takýmto konaním neporušil žiadnu
zákonnú povinnosť, len využil svoje dispozičné právo, a zároveň aj právo nechať sa v konaní zastúpiť
advokátom. O opodstatnenosti takéhoto postupu svedčí skutočnosť, že odporca časť uplatnených
nárokov navrhovateľovi priznal, a časť nepriznal. Neobstojí preto námietka odporcu o údajnom zneužití
práva a dokonca o šikanóznom výkone práva, pretože v kontexte so skutočnosťou, že odporca
oprávnený nárok navrhovateľa na odškodnenie náhrady nákladov výkonu trestu vo výške 50,95 eura
podľa zákona č. 119/1990 Zb. nevybavil v zákonnej lehote, ale až po podaní žaloby, svedčí o tom,
že to bol práve odporca, ktorý svojou nečinnosťou vyvolal tento súdny spor. Trovy konania (právneho



zastúpenia) tak vznikli zavinením odporcu, a preto by nebolo spravodlivé, keby neboli navrhovateľovi
aspoň čiastočne nahradené.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p. a navrhovateľovi úspešnému v odvolacom konaní priznal náhradu za jeden úkon právnej služby
(vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 15,93 eura. Uvedená suma pozostáva z odmeny vo výške 8,30 eura,
t.j. vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (podľa predpisu
účinného do 30.6.2013 - § 20c), pretože išlo o vyjadrenie k odvolaniu proti trovám konania (vyjadrenie
sa netýkalo rozhodnutia vo veci samej), a z náhrady výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške
7,63 eura.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nemožno podať odvolanie.