{"guid": "bc0d0422-4a36-4a56-a887-53f49f6de196:e6686ddc-780c-4143-b572-244b4960b733", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1112223477.1", "spisova_znacka": "20CoP/130/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/130/2013 z 10. 11. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 10. novembra 2013, sp. zn. 20CoP/130/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1112223477.1", "identifikacne_cislo": "1112223477", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Vincent Szabó", "sudca_id": 1019, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vincent-szabo-1019", "datum_vydania": "2013-11-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e6686ddc-780c-4143-b572-244b4960b733", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1112223477.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1112223477.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1112223477.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/130/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112223477
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1112223477.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. L., nar. X. XX. XXXX,
zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny N., S. X.. Č.. X/A, N., dieťa
rodičov: matka - L.. O. L., nar. X. X. XXXX, trvale bytom Z. XXXX, G. - C., Č. F., prechodne bytom Ž.L. X..
Č.. X, N., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Viera Malinowska, s.r.o., IČO: 36 863 971, so sídlom
Lamačská cesta č. 3, Bratislava, otec - P. L., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom S. Č.. XXX, o udelenie
súhlasu s vysťahovaním maloletého do cudziny a zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, o
nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 27. septembra 2013, č. k. 3P/57/2012 - 1224, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým žiadal, aby súd uložil matke maloletého povinnosť dočasne strpieť, že maloletý N. L., nar. X.
XX. XXXX bude navštevovať Základnú školu s materskou školou O..F.. Š., B. XX, N.. Svoje rozhodnutie
odôvodnil právne ust. § 102 ods. 1 veta prvá, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. b) a f) O. s. p. a
vecne nesplnením zákonných podmienok na nariadenie predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že maloletý N. má 6 rokov, pričom manželstvo jeho rodičov
bolo rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 15. októbra 2009, č. k. 10C/16/2009 - 29 rozvedené
právoplatne dňa 3. 11. 2009, maloletý bol na čas po rozvode manželstva na základe súdom schválenej
rodičovskej dohody zverený do osobnej starostlivosti matke a bol upravený styk otca s maloletým.
Poukázal na skutočnosť, že  maloletý vyrastá u matky, s otcom sa stretáva v rámci určeného styku
a právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Brne, č. k. 20Co/651/2011-121, bol nariadený návrat
maloletého do miesta jeho obvyklého pobytu do N., kde sa zdržiaval spolu s matkou v byte na Ž. X.,
pričom Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 15. februára 2013,             č. k. 3P/57/2012 -
719 vyhovel návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia a dočasne jej udelil dňom 7. 5. 2013
súhlas vycestovať a zdržiavať sa s maloletým v cudzine - v Č. F. v čase osobnej starostlivosti matky,
až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a zároveň dočasne upravil styk otca s maloletým v
bežnom roku s tým, že uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 23. apríla 2013, č. k. 20CoP/43/2013-854, dňa 7. 5. 2013. Súd prvého
stupňa ďalej poukázal na to, že nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila
danosť práva, ktorého sa má predbežné opatrenie týkať, ako aj naliehavá potreba takejto dočasnej
úpravy a už z pojmu predbežné opatrenie vyplýva, že sa ním predbežne a dočasne upravujú pomery
účastníkov, t.j. zabezpečujú sa ich nároky, ktoré im zatiaľ neboli priznané, pričom predbežná úprava
priamo neupravuje právny vzťah, o ktorom má byť rozhodnuté vo veci samej, preto predbežné opatrenie
nie je prejudiciálne pre konečné rozhodnutie, a to ani vtedy, ak upravuje ten istý vzťah. Súd prvého stupňa
po zvážení všetkých skutočností uvádzaných v návrhu otca, ako aj všetkých okolností prejednávanej
veci vyplývajúcich z obsahu spisu, dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky
vyžadované platnou právnou úpravou na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko otec maloletého



nepreukázal naliehavú potrebu dočasnej úpravy, odôvodňujúcu zmenu právneho stavu založeného
právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Pezinku zo dňa 15. októbra 2009,               sp. zn.
10C/16/2009, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a zároveň bol upravený výkon ich
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému N., ako ani dôvodnosť
zmeny dočasnej úpravy pomerov maloletého, upravených predbežným opatrením prvostupňového súdu
zo dňa 15. februára 2013, č. k.                3P 57/2012 - 719, ktoré v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. apríla 2013, č. k. 20CoP/43/2013-854 nadobudlo právoplatnosť
dňa 7. 5. 2013. Poukázal na skutočnosť, že otec svojim návrhom neosvedčil vznik takej skutočnosti,
ktorá svojou závažnosťou vyžaduje novú provizórnu úpravu pomerov na čas do rozhodnutia vo veci
samej, ktorej sa otec maloletého domáha návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko mal
preukázané, že rozhodnutím G. Ú. O. G., P. Š., O. V. Š. S. P. zo dňa 19.9.2013, bolo nariadené predbežné
opatrenie, ktorým bolo R. Š. O., G. - C. uložené, aby maloletému N. poskytovala základné vzdelávanie
a umožnila mu tým plniť povinnú školskú dochádzku, po dobu jeho pobytu na území Č. F. a zároveň
právoplatným uznesením zo dňa       15. februára 2013, č. k. 3P 57/2012 - 719, ktorým bolo nariadené
predbežné opatrenie a matke maloletého udelený súhlas, zdržiavať sa s matkou v Č. F. do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej, čím sú dočasne dostatočne zabezpečené stabilné pomery maloletého aj
s ohľadom na potrebu zabezpečenia povinnej školskej dochádzky maloletého. Na základe uvedených
skutočností dospel prvostupňový súd k záveru, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia nebola preukázaná naliehavosť potreby ďalšej dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa
a preto nebolo možné prihliadnuť na argument otca, že maloletému hrozí, že bude vystavený stresu,
nakoľko nebude vedieť, na ktorú školu nastúpi školskú dochádzku s poukazom na prebiehajúce konanie
vo veci samej, v ktorom súd prvého stupňa naďalej koná a pokračuje v dokazovaní v rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie.
Proti tomuto uzneseniu podal otec maloletého v zákonnej lehote odvolanie podľa                § 205 ods. 2
písm. a) až f) O. s. p. a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia vyhovieť. Namietol, že dostatočne preukázal bezprostredne hroziacu ujmu maloletému na
základe dôvodnej obavy, že matka bude nútiť maloletého, aby nastúpil na povinnú školskú dochádzku
do R. Š. S. G. a ak by maloletý začal navštevovať prvý ročník základnej školy v Č. F. a súbežne
bude mať nastúpiť do Základnej školy s materskou školou O.. Š., B. XX S. N., ktorá mu bola pridelená
rozhodnutím P. Ú. S. N. - P. Š., vznikol by spor, ktorý by znemožnil maloletému plnenie školských
povinností a samotný nástup do 1. ročníka základnej školy. Poukázal na to, že všetky tvrdenia a obavy
prezentované v jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia boli zjavne opodstatnené, čo dokazuje
konanie matky v septembri 2013, kedy maloletému sama určila základnú školu R. O. S. G. a to napriek
tomu, že s touto školou výslovne nesúhlasil. Otec maloletého vo svojom odvolaní uviedol, že matka od
začiatku konania zavádza všetky konajúce inštitúcie, vrátane súdov Slovenskej republiky a neumožňuje
im konať a rozhodovať tak, aby bol náležite zistený skutkový stav zodpovedajúci realite. Napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa je podľa názoru otca arbitrárne, je povrchne zdôvodnené a nereflektuje
na ním predkladané dôkazy a skutočnosti, pričom týmto postupom súdu dochádza k porušeniu jeho
práv, ako i práv maloletého. Uviedol, že nariadenie predbežného opatrenia má jednoznačne vyriešiť
otázku základnej školy dieťaťa a predísť tým prípadnému psychickému tlaku na maloletého, ktorý
potrebuje istotu a podporu pri nástupe do prvého ročníka základnej školy s tým, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia podal z dôvodu, že matka bez jeho vedomia prihlásila maloletého na R. O. S.
G. a jeho cieľom je dosiahnuť, aby matka konala v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Brne, č.
k. 20Co 651/2011-121 a navrátila maloletého do miesta jeho obvyklého pobytu v N. s poukazom na
skutočnosť, že aj samotná matka maloletého deklaruje svoj pobyt v N. na tej istej ulici, na ktorej sa
nachádza Základná škola (B.Z. X.). Otec maloletého uviedol, že je viac ako logické, že maloletý má
ideálne podmienky pre ničím nerušenú povinnú školskú dochádzku práve tam a nie v Č. F., kam ho
matka proti jeho vôli, ako aj v rozpore s rozsudkom Krajského súdu v Brne prihlásila. Poukázal na to,
že dňa 2. 9. 2013 nastúpil maloletý do Základnej školy s materskou školou O.. F.. Š., B. XX S. N.,
pričom dňa 3. 9. 2013 sa mal maloletý zúčastniť druhého školského dňa na tejto základnej škole, kde
deň pred tým zahájil povinnú školskú dochádzku, avšak matka, maloletého do N. nepriviezla, keďže sa
v ten istý deň pokúsila maloletého umiestniť na R. O., pričom s jej konaním vyjadril nesúhlas aj riaditeľ
tejto základnej školy, nakoľko absentoval jeho súhlas ako otca s nástupom dieťaťa do tejto školy s tým,
že na základe uvedeného protiprávneho konania matky bola maloletému dňa 4. 9. 2013 zaevidovaná
neospravedlnená absencia v Základnej škole s materskou školou O.. F.. Š., B. XX S. N.. Poukázal na
skutočnosť, že matka sa svoje konanie pokúsila zlegalizovať a preto ešte dňa                          3.
9. 2013 podala na Okresnom súde v Karvinej návrh na nariadenie predbežného opatrenia, obsahom
ktorého bola žiadosť matky o udelenie súhlasu maloletému s nástupom do 1. triedy Základnej školy



O., G. - C., S. Č. F., o ktorom  Okresný súd v Karvinej rozhodol uznesením zo dňa 6. 9. 2013, č.
k. 41 Nc/121/2013 - 92 tak, že návrh matky zamietol. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že
maloletému bolo umožnené dočasne vycestovať a zdržiavať sa s matkou v Českej republike na základe
uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. februára 2013, č. k. 3P 57/2012 - 719 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. apríla 2013, sp. zn. 20CoP 43/2013, ktoré je účinné
do právoplatného skončenia konania vo veci samej s tým, že miestom obvyklého pobytu maloletého
a miestom výkonu jurisdikcie dieťaťa je Slovenská republika a preto je v záujme dieťaťa, aby bola
vec naďalej prejednávaná súdom Slovenskej republiky s tým, že matka nepreukázala naliehavý právny
záujem na udelenie súhlasu maloletému s nástupom do 1. triedy Základnej školy O., S. G. - C., S. Č.
F. a jej návrh bol predčasný, nakoľko vo veci má rozhodnúť súd Slovenskej republiky. Otec vo svojom
odvolaní ďalej uviedol, že konanie matky ignoroval aj riaditeľ ZŠ O., ktorý účelovo a alibisticky súhlasil s
jej protiprávnym konaním a dovolil, aby maloletý v rozpore s vykonateľným rozsudkom Krajského súdu v
Brne a uznesením Okresného súdu v Karvinej, č. k. 41 Nc/121/2013 - 92 naďalej navštevoval základnú
školu v Č. F.. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa otca maloletého nereflektuje žiadnym
spôsobom na všetky zmienené skutočnosti, konajúci súd mal rozhodnúť na základe predložených
listinných dôkazov, ktoré jednoznačne nasvedčujú obchádzaniu zákona a protiprávnosti konania matky,
ktorej bolo prostredníctvom napadnutého uznesenia prejudikované rozhodnutie vo veci samej a zjavne
účelovo napomohlo a napomáha jej protiprávnemu konaniu. Ďalej otec maloletého poukázal na to,
že proti rozhodnutiu Krajského úradu Moravskoslezského kraja, Odboru školstva, mládeže a športu
ŠMS/30375/2013/Nyk zo dňa 19. 09. 2013, ktorým bola Základnej škole O. S. G. - C. uložená povinnosť
poskytovať základné vzdelávanie maloletému a umožniť mu tým plniť školskú dochádzku po dobu jeho
pobytu na území Č. F., podal dňa 3. 10. 2013 odvolanie s tým, že podľa jeho názoru dané rozhodnutie
nie je relevantné, nakoľko bolo vydané  nezohľadňujúc uznesenie Okresného súdu v Karvinej zo dňa 6.
9. 2013, č. k. 41 Nc/121/2013 - 92 a preto nemôže súd prvého stupňa považovať za relevantné vydanie
predbežného opatrenia zo strany Krajského úradu a nemôže ho považovať za ťažiskové v spojitosti s
nepreukázaním naliehavosti dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa uvádzaných v jeho návrhu.
Otec maloletého zároveň uviedol, že dôvod vydania predbežného opatrenia, ktorým bol uznesením
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. februára 2013, č. k. 3P 57/2012-719 matke udelený súhlas
s vycestovaním a zdržiavaním sa v Českej republike, bol z jej strany vykonštruovaný, nakoľko matke
nehrozila strata zamestnania, keďže jej zamestnávateľom bol jej vlastný otec.
Matka maloletého a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
Odvolací súd  preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 písm. a) O. s. p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne.

Podľa § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na
návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a
dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi
účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie
plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný
preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy
a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie predbežného
opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby
neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho nariadenie je
osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov
ohrozené. V každom prípade je však potrebné osvedčiť, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy. Predbežné opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a
má miesto vtedy a tam, kde je v konkrétnom prípade odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa



podstatne zhoršila právna pozícia účastníka v danom právnom vzťahu. Predbežné opatrenie teda nie
je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov, čo však neznamená,
že by bolo možné predbežné opatrenie vydať len na základe návrhu a bez toho, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

V konaní vo veciach starostlivosti o maloletých je účelom predbežného opatrenia v prvom rade ochrana
maloletých. Nariadenie predbežného opatrenia je potom na mieste zásadne len vtedy, ak situácia
na strane maloletého, ktorého sa konanie týka, je natoľko vážna, že vyžaduje okamžitý zásah práve
nariadením predbežného opatrenia, nakoľko v prípade nenariadenia predbežného opatrenia, hrozí
maloletému vznik vážnej ujmy.

V prejednávanej veci sa otec svojim návrhom domáhal, aby súd predbežným opatrením uložil matke
maloletého povinnosť dočasne strpieť, že maloletý N. L., nar. X. XX.  XXXX bude navštevovať R. Š. Z.
O. Š. O..F.. Š., B. XX S.  N..
Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa, že v posudzovanej veci
zákonné podmienky na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia splnené neboli, nakoľko o
uložení takejto povinnosti predbežným opatrením je možné  uvažovať iba vo výnimočných prípadoch,
kedy je maloleté dieťa vážne a bezprostredne ohrozené na živote, zdraví, či v inej jeho oblasti, v tomto
prípade v oblasti plnenia povinnej školskej dochádzky. Pokiaľ má byť cieľom predbežného opatrenia
zabezpečenie plnenia povinnej školskej dochádzky maloletým dieťaťom, je nariadenie predbežného
opatrenia na mieste vtedy, ak reálne a bezprostredne hrozí, že bez nariadenia predbežného opatrenia
by táto povinnosť dieťaťa riadne nebola plnená.
V posudzovanej veci však z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako i z obsahu spisu vyplýva,
že maloletý navštevuje základnú školu v G. S. Č. F., čo nespochybnil ani otec maloletého, z dôvodu
ktorého neexistuje žiadny zákonný dôvod na dočasnú úpravu pomerov, ktorej sa otec maloletého
svojim návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhal. Je pravdou, že maloletý bol pôvodne
prihlásený na plnenie povinnej školskej dochádzky aj na Základnú školu s materskou školou O..F.. Š.,
B. XX, S. N., avšak matka maloletého vycestovala do Č. F. v súlade s právoplatným uznesením súdu
prvého stupňa zo dňa 15. februára 2013, č. k.                   3P 57/2012-719, ktorým jej bol udelený súhlas
s vycestovaním s maloletým a zdržiavaním sa v Českej republike.
Bolo potrebné sa preto stotožniť so záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia,
že pomery maloletého sú do právoplatného skončenia konania vo veci samej dostatočne a dočasne
upravené právoplatným rozsudkom o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému N. (rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa
15. októbra 2009, č. k. 10C/16/2009 - 29, právoplatný dňa 3. 11. 2009), ako i uznesením Okresného súdu
Bratislava I zo dňa                         15. februára 2013, č. k. 3P/57/2012 - 719 (ktoré v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. apríla 2013, č. k. 20CoP/43/2013 nadobudlo právoplatnosť
dňa                 7. 5. 2013), ako i s poukazom na rozhodnutie Krajského úradu Moravskoslezského kraja,
Odboru školstva, mládeže a športu ŠMS/30375/2013/Nyk zo dňa 19. 9. 2013, ktorým bola Základnej
škole O. S. G. - C., uložená povinnosť poskytovať základné vzdelávanie maloletému a umožniť mu tým
plniť školskú dochádzku, po dobu jeho pobytu na území Českej republiky.
Súd prvého stupňa preto dospel k správnemu právnemu záveru, že uvedenými rozhodnutiami sú
dostatočne zabezpečené stabilné pomery maloletého, ako i potreba zabezpečenia povinnej školskej
dochádzky maloletého a to napriek tomu, že otec maloletého podal proti rozhodnutiu Krajského úradu
Moravskoslezského kraja zo dňa 19. 9. 2013 odvolanie, keďže toto rozhodnutie doposiaľ zrušené nebolo
a naviac, z obsahu spisu a tvrdení oboch rodičov je zrejmé, že maloletý si aj naďalej fakticky plní školské
povinnosti na základnej škole v G., S. Č.I. F..
K námietkam otca maloletého, tvrdiaceho, že matka nerešpektuje rozsudok Krajského súdu v Brne, č.
k. 20Co/651/2011-121 a uznesenie Okresného súdu v Karvinej, č. k.                       41 Nc 121/2013 -
92 tým, že maloletého umiestnila na základnú školu v G., odvolací súd uvádza, že Krajský súd v Brne
rozhodol rozsudkom sp. zn. 20Co/651/2011 pred rozhodnutím  Okresného súdu Bratislava I uznesením
zo dňa 15. februára 2013, č. k.                    3P 57/2012-719, ktorým bol matke udelený súhlas s
vycestovaním maloletého do Českej republiky a zdržiavaním sa v Českej republike, čím došlo k zmene
dočasnej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému N. oproti stavu, ktorý tu bol v čase, kedy o
navrátení maloletého na Slovensko, rozhodol Krajský súd v Brne.
Z obsahu spisu vyplýva, že síce uznesením Okresného súdu v Karvinej, č. k.                     41 Nc/121/2013
- 92 bol návrh matky na udelenie súhlasu maloletému s nástupom do            1. triedy Základnej školy



O., S. G. - C., S. Č. F. zamietnutý, avšak z odôvodnenia tohto uznesenia je zrejmé, že návrh matky
nebol zamietnutý pre jeho vecnú neopodstatnenosť, ale z dôvodu, že Okresný súd v Karvinej ustálil ako
miesto obvyklého pobytu dieťaťa Slovenskú republiku a preto návrh posúdil ako predčasný s tým, že vo
veci má rozhodnúť príslušný súd maloletého v Slovenskej republike, ktorým je Okresný súd Bratislava I.
Nebolo možné sa stotožniť ani s argumentáciou otca, že samotná matka maloletého deklaruje svoj
pobyt v N. na tej istej ulici, na ktorej sa nachádza základná škola (B. X.) a preto je viac než logické, že
maloletý má ideálne podmienky pre ničím nerušenú povinnú školskú dochádzku práve tam a nie v Č.
F., nakoľko opodstatnenosť tejto argumentácie vylučujú jeho samotné vyjadrenia a tiež obsah spisu v
danej veci, keď je nesporné, že v súčasnosti sa matka spoločne s maloletým, na základe právoplatného
uznesenia Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 3P/57/2012 zdržiava v Českej republike a nie v N. a
maloletý navštevuje R. Š. O., S. G. - C., S. Č. F..
Súd prvého stupňa teda dospel k správnemu právnemu záveru, že v posudzovanej veci neboli splnené
zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko zo žiadnych skutočností, ktoré
boli osvedčené a vyšli v konaní najavo nevyplýva potreba dočasne upraviť práva a povinnosti rodičov
k maloletému otcom navrhovaným spôsobom a preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2  O. s. p.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3P/57/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}