Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/120/2013 z 25. 11. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. novembra 2013, sp. zn. 4To/120/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1113010250.3 Krajský súd Bratislava | 4To/120/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1113010250.3 | 2013-11-25 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/35ebf959-a25a-468f-b90f-264d0953486d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1113010250.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/120/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010250
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1113010250.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Ivety
Zelenayovej a JUDr. Kamila Iváneka v trestnej veci proti obžalovanému K. M., pre prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 2T/25/2013 zo dňa 23. 07. 2013, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 26. 11. 2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného K. M., nar. XX. XX. XXXX sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 2T/25/2013 zo dňa 23. 07. 2013 bol obžalovaný K. M.
uznaný vinným zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm.
b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 11. 12. 2012 v čase asi o 15.50 hodine v G. na I. ulici číslo XX neoprávnene vnikol do dvora
rodinného domu a to tak, že nezisteným spôsobom prekonal oplotenie tohto domu, pričom brána bola
riadne uzamknutá a následne sa pokúšal vniknúť do tohto domu cez okno na najvyššom poschodí,
pričom okno poškodil a teda prekonal prekážku, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a v tomto dvore
neoprávnene zotrval, čím svojím konaním poškodenému Z.. Z. E., narodenému XX.XX.XXXX, trvale
bytom I. ulica číslo XX, G. spôsobil škodu vo výške 150,- €.

Podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., bol obžalovanému
uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obžalovaný na výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu so
stredným stupňom stráženia.

Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému obžalovaný aj trest zákazu pobytu na území mesta
Bratislava na dobu 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. okresný súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody poškodenému Z.. Z.
E., bytom I. XX, G., vo výške 150,- Eur (stopäťdesiat) eur).

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný K. M., ktorý v písomných dôvodoch
svojho odvolania uviedol, že v tomto prípade išlo o účelové a krivé obvinenie, čo jednoznačne dokazuje
spisový materiál, predovšetkým stopy z miesta činu , ako aj stopa DNA z poškodeného okna. Trval na
tom, že on sa žiadneho trestného činu nedopustil, na mieste činu nikdy nebol, preto cíti sa byť nevinný.
Na svojom odvolaní zotrval aj na verejnom zasadnutí odvolacieho krajského súdu.
Obhajca obžalovaného navrhol k podanému odvolaniu vyhovieť v celom rozsahu, pričom namietal, že
súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal s výsledkami expertízneho skúmania ohľadom stôp DNA, keďže



výsledkom tohto skúmania bolo, že zaistené stopy sa nezhodujú so stopami obžalovaného. Výpoveď
samotného poškodeného - svedka Z.. Z. E. považuje za nevierohodnú, nakoľko tento mal páchateľa
vidieť iba niekoľko sekúnd, preto nemohol opoznať a usvedčovať obžalovaného pri konfrontácii. Je toho
názoru, že v danej veci neexistuje nijaký usvedčujúci dôkaz, preto navrhol obžalovaného spod obžaloby
oslobodiť.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry považovala rozsudok súdu prvého stupňa za správny a zákonný vo
všetkých jeho výrokoch, preto navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť
odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods.
3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že
odvolanie obžalovaného K. M. nie je dôvodné, vzhľadom k správnosti napadnutého prvostupňového
odsudzujúceho rozsudku.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že vo vzťahu k uznaniu viny zo spáchania prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 197 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., súd prvého stupňa vykonal
všetky dostupné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto
jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti tak, ako to ukladá ustanovenie § 2 ods.12 Tr. por. vyhodnotil.
V tejto časti odôvodnenia napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. stručne
a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z tohto odôvodnenia je zrejmé,
ako sa súd prvého stupňa vysporiadal s obhajobou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny. Krajský súd,
preto nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku o vine napadnutého
rozsudku, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní v súlade s
Trestným poriadkom. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa sa opierajú o dôkazy, na ktoré sa poukazuje
v odôvodnení napadnutého rozsudku, o ktorých vierohodnosti nemá pochybnosti ani odvolací súd, preto
si ich v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu k výroku o vine sú opakovaním jeho obhajoby, s ktorou
sa okresný súd vysporiadal. Námietky obžalovaného sú neopodstatnené. Súhrn dôkazov, jeho tvrdení o
nespáchaní skutku dňa 11. 12. 2012 vyvracia. Logičnosť jeho obhajobných prednesov v tomto prípade
nie je namieste.

Aj krajský súd na verejnom zasadnutí dospel k presvedčeniu, že obžalovaný K. M. skutok, pre ktorý bol
prvostupňovým súdom odsúdený, spáchal presne tak, ako to ustálil okresný súd. Plne si osvojil preto
aj úvahy, ktorými sa okresný súd spravoval pri hodnotení dôkazov i jeho obhajoby a pri posudzovaní
jeho viny za žalovaný prečin ublíženia na zdraví a dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom
ako okresný súd

Z kontextu vykonaných dôkazov okresný súd správne poukazuje na to, že poškodený Z.. Z. E. v priebehu
dokazovania uviedol, že páchateľovi videl priamo do tváre a pri konfrontácii s obžalovaným tohto ho aj
bez akýchkoľvek pochybností opoznal. Poškodený taktiež uviedol, že páchateľ neoprávnene vnikol na
jeho pozemok cez plot, následne tohto videl ako sa dobýjal dovnútra, vytláčal okno na jeho rodinnom
dome. Obdobne, z výpovede svedkov - zakročujúcich policajtov (S. G., D. N.) vyplýva, že keď títo
vykonávali hliadkovú službu, cez rádiostanicu bolo im dané do pozornosti, aby sa zamerali na páchateľa
nižšej postavy v tmavej bunde a čiapke, pričom keď boli pri Slavíne, tohto aj zadržali a povedal im,
že predtým tam býval a prišiel sa pozrieť na svoje bývalé bydlisko. Neskoršie tento zadržaný mal
vysvetľovať policajtom to, že mal ísť do roboty, čo aj preverovali telefonicky, ale pravda to nebola. Po
takto vykonanom dokazovaní krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa vyhodnotil správne skutkový
stav veci, ktorý je ustálený vo výroku napadnutého rozsudku.

Bolo teda bezpochybne preukázané, že obžalovaný dňa 11. 12. 2012 v čase asi o 15.50 hod. v G. na
I. ulici XX neoprávnene vnikol do dvora rodinného domu a to tak, že nezisteným spôsobom prekonal



oplotenie tohto domu, pričom brána bola riadne uzamknutá a následne sa pokúsil vniknúť do tohto domu
cez okno na najvyššom poschodí, pričom okno poškodil, teda prekonal prekážku, ktorej účelom bolo
zabrániť vniknutiu .

Pokiaľ obžalovaný K. M. vo svojom odvolaní sa bránil, že znaleckým dokazovaním nebolo možné ustáliť
zhodnosť DNA stôp z miesta činu, jeho vinu preukazujú iné dôkazy, preto jeho obhajobu bolo potrebné
vyhodnotiť ako účelovú a vyvrátenú.

Súd prvého stupňa postupoval správne i v časti ustálenia právnej kvalifikácie protiprávneho konania
obžalovaného K. M., keď ho uznal za vinného zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. .

Podľa § 194 Tr. zák. porušovania domovej slobody sa dopúšťa ten,
(1) kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody
až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,
c) najmenej s dvoma osobami, alebo
d) z osobitného motívu.

V posudzovanom prípade, teda obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia iného a to prekonaním
prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a tam neoprávnene zotrval.

Okresný súd podľa názoru krajského súdu nepochybil ani vo výroku o treste a nezistil žiadny zákonný
dôvod na zmiernenie uloženého trestu odňatia slobody.

Podľa zásad ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák.
(1) Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
(2) Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto
zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
(3) Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a
jemu blízke osoby.
(4) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.
(5) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne
a) u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu,
b) u organizátora, objednávateľa, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na spáchanom
trestnom čine,
c) pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo
k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu
nedošlo.

V osobe obžalovaného K. M. ide o XX ročného muža, ktorý ukončil SOU nábytkárske a naposledy
pracoval brigádnicky. V odpise registra trestov má celkom 11 záznamov, z ktorých len v jednom prípade
sa na neho hľadí akoby odsúdený nebol. Ostatné odsúdenia sú pre rôzne úmyselné trestné činy,
prevažne majetkovej povahy. Okrem Slovenska bol odsúdený aj v Českej republike.

V posudzovanom prípade nebolo možné u obžalovaného K. M. vzhliadnuť žiadnu poľahčujúcu okolnosť
v zmysle § 36 Tr. zák., ale bola tu priťažujúca okolností podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. - bol už za
trestný čin odsúdený. Preto správne aplikoval súd I. stupňa aj ustanovenie tak použití § 38 ods. 2 Tr.
zák., t.j. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Obdobne, podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., ak sa prevyšuje
pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu. Základná trestná sadzba by bola v danom prípade 1 až 5 rokov, avšak v danej veci súd prvého



stupňa teda správne obžalovanému určil podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere
2 rokov.

Obžalovaný bol správne na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia,
keďže v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním aktuálnej trestnej činnosti už bol vo výkone
trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin - § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., aj obdobnej povahy (viď
odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/50/2007 zo dňa 13. 06. 2007,
kedy mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 roka a 4 mesiace, pre totožne právne posúdený
prečin podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a taktiež je tu aj odsudzujúci trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava
IV, sp. zn. 2T/13/2011 zo dňa 24. 02. 2011, kedy bol obžalovaný uznaný za vinného tak pre uvedený
prečin podľa § 194 ods. 1 Tr., zák. v súbehu aj s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods.
3 Tr. zák., v ktorom bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, a to so zreteľom na skorší rozsudok
Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 4T/81/2008 zo dňa 11. 05.2009, v ktorom mu bol uložený pre
úmyselný prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 1
rok a 6 mesiacov nepodmienečne).
Taktiež je správny aj výrok rozsudku súdu I. stupňa, ktorým zaviazal obžalovaného na náhradu
spôsobenej škody v prospech poškodeného Z.. Z. E. tak, ako si to tento riadne a včas uplatnil.

Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku,
odvolanie obžalovaného K. M. ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.