{"guid": "61e15ef3-2593-46fd-9784-f88b913c1741:b88c100e-0618-4fa0-b472-f4edcb867f59", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1113230893.1", "spisova_znacka": "1Cob/362/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/362/2013 z 9. 12. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 9. decembra 2013, sp. zn. 1Cob/362/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1113230893.1", "identifikacne_cislo": "1113230893", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Markéta Marečková", "sudca_id": 539, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marketa-mareckova-539", "datum_vydania": "2013-12-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-74.odsek-1", "nazov": "§ 74 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-74.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-74"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-74"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b88c100e-0618-4fa0-b472-f4edcb867f59", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1113230893.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1113230893.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1113230893.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/362/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113230893
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1113230893.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: BMW Vertriebs GmbH, Siegfried-Marcus-Strasse 24,
5021 Salzburg, Rakúsko, BMW Vertriebs GmbH - organizačná zložka Slovenská republika, Karadžičova
8, 821 08 Bratislava, IČO 36 367 354, zast. Kinstellar, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 13, 811 02 Bratislava,
IČO 35 873 833 proti žalovaným: 1./ Tempus-Bavaria s.r.o., Železiarenska 49, 040 15 Košice, IČO 36 183
393, 2./ Auto Bavarija a.s., Hodonínska 13, 841 03 Bratislava, IČO 36 810 282, 3./ HMG & PARTNERS,
s.r.o., Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO 35 885 459, 4./ H. 5./ A.. H. R., O. XXXX/XX, XXX XX
F., o návrhu žalobcu na vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 04. 10. 2013 č. k. 26Cb/180/2013-347 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04. 10. 2013 č. k. 26Cb/180/2013-347  p
o t v r d z u j e .

Žalovaným sa náhrada trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie predbežného
opatrenia zo dňa 13. 09. 2013 v celom rozsahu.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa svojim návrhom na nariadenie predbežného
opatrenia domáhal vydania predbežného opatrenia, ktorým súd všetkým žalovaným uloží povinnosť
zdržať sa až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej uvádzania a šírenia nasledujúcich
informácií:

1. informácie o tom, že žalobca, prípadne iná právnická osoba obsahujúca v obchodnom mene
označenie BMW neplní svoje záväzky;

2. informácie o tom, že žalobca, prípadne iná právnická osoba obsahujúca v obchodnom mene
označenie BMW nedodáva motorové vozidlá alebo že nedodáva náhradné diely;

3. informácie o vývoji predaja vozidiel značky BMW na slovenskom trhu.

V prípade, ak by súd dospel k záveru, že vydanie predbežného opatrenia zakazujúceho šírenie
informácie pod bodom 3. nie je možné, žalobca eventuálne navrhol, aby súd vydal vyššie uvedené
predbežné opatrenie zakazujúce šírenie informácie pod bodmi 1. a 2. Ak by súd dospel k záveru,
že vydanie predbežného opatrenia v tom zmysle, že „iná právnická osoba obsahujúca v obchodnom
mene označenie BMW“ neplní svoje záväzky, nie je možné, žalobca eventuálne navrhol, aby súd vydal
vyššie uvedené predbežné opatrenie obmedzené na uvádzanie a šírenie informácie, že záväzky neplní
žalobca. Ak by súd dospel k záveru, že vydanie predbežného opatrenia v tom zmysle, že žalobca si



neplní záväzky vo všeobecnosti (bod 1. návrhu) nie je možné, žalobca eventuálne navrhol, aby súd
vydal vyššie uvedené predbežné opatrenie obmedzené na šírenie informácie, že žalobca (prípadne
iná právnická osoba obsahujúca v obchodnom mene označenie BMW) si nesplní svoje záväzky voči
žalovanému v 1., v 2. a v 5. rade, prípadne voči tým žalovaným, o ktorých súd dospeje k záveru, že je
voči nim uvedené predbežné opatrenie možné vydať.

Uviedol, že návrhom vo veci samej sa bude domáhať ochrany pred nekalosúťažným konaním,
a to náhrady škody, povinnosti zdržať sa protiprávneho konania, odstránenia závadného stavu a
primeraného zadosťučinenia, pričom svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým,
že konanie žalovaných je spôsobilé privodiť a aj privodzuje žalobcovi ujmu, spôsobuje ujmu na povesti
žalobcu, vzbudzuje paniku iných predajcov ohľadom schopnosti žalobcu plniť svoje záväzky a môže
odradiť spotrebiteľov od nákupu motorových vozidiel, resp. originálnych dielov distribuovaných cez
spoločnosť žalobcu.

Uvedené konanie žalovaných malo, podľa žalobcu, spočívať v tom, že           e-mailom zo dňa 16. 08.
2013 sa na spoločnosť žalobcu obrátila redaktorka Hospodárskych novín pani J. s otázkou ohľadom
údajného konkurzu  spoločnosti žalobcu s tým, že k tomuto e-mailu boli pripojené v elektronickej podobe
návrh na vydanie predbežného opatrenia a návrh na začatie konkurzného konania. Návrh na začatie
konkurzného konania bol preposlaný zo strany redakcie Hospodárskych novín dňa 16. 08. 2013, pričom
uznesenie o začatí konkurzného konania bolo zverejnené v Obchodnom vestníku až dňa 20. 08. 2013.
Hospodárske noviny dňa 28. 08. 2013 zverejnili článok s názvom „Slováci posielajú dcéru BMW do
konkurzu“, v ktorom Hospodárske noviny informujú o doručení návrhu na začatie konkurzného konania
na Okresný súd Bratislava I zo strany žalovaného v 2. rade. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, a to v
nadväznosti na to, že návrh na začatie konkurzného konania na majetok žalobcu podal žalovaný v 2.
rade na Okresnom súde Bratislava I dňa 26. 07. 2013, pričom návrh na začatie konkurzného konania
nie je dokumentom, prístup ku ktorému mohla redakcia Hospodárskych novín získať z verejných zdrojov,
žalobca dospel k záveru, že redakcia Hospodárskych novín získala uvedené dokumenty od osoby, resp.
osôb, ktoré k uvedeným dokumentom mali prístup, a to v elektronickej podobe, pričom všetko nasvedčuje
tomu, že týmto subjektom bola advokátska kancelária HMG & PARTNERS s.r.o., resp. advokáti alebo
právnici v nej pôsobiaci.

Žalobca ďalej návrh odôvodnil tým, že dňa 10. 07. 2013 žalovaný v 1. rade podal návrh na vydanie
predbežného opatrenia voči žalobcovi a spoločnosti BMW AG na Okresnom súde Poprad, pričom v
tomto návrhu žalovaný v 1. rade v zásade  tvrdil, že žalobca porušuje svoje zmluvné povinnosti voči
žalovanému v 1. rade. Okresný súd Poprad dňa 01. 08. 2013 vydal predbežné opatrenie, proti ktorému
žalobca podal odvolanie. Dňa 30. 08. 2013 poslal žalovaný v 5. rade e-mail, ktorého predmetom je okrem
iného informácia, že žalovaný v 5. rade má v úmysle poskytnúť médiám informácie o prebiehajúcom
spore so žalobcom.

Z uvedených skutočností je podľa žalobcu preukázané, že žalovaní v 1. a  v 2. rade sa dopúšťajú
nekalosúťažného konania a že žalovaní v 3., v 4. a v 5. rade napomáhajú takému konaniu, preto žalobca
žiadal, aby ním navrhovanému predbežnému opatreniu súd vyhovel.

Žalovaní sa k návrhu žalobcu na vydanie predbežného opatrenia vyjadrili a uviedli, že návrh je len
snahou žalobcu o zneužitie práva na vytvorenie nátlaku na žalovaného v 1. rade, pretože žalobca naďalej
napriek uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia vydanému Okresným súdom Poprad pokračuje v
porušovaní práv žalovaného v 1. rade. Je to práve žalobca, ktorý svojim konaním nedovolene obmedzuje
hospodársku súťaž zneužívaním svojho dominantného postavenia vo vzťahu k distribútorom, teda vo
vzťahu k žalovaným, ktoré sa prejavuje v tom, že žalobca núti niektorých distribútorov pod nátlakom
prijímať jednostranne a subjektívne určované podmienky spolupráce, ktoré sú pre distribútorov zjavne
nevýhodné. Žalovaní ďalej argumentovali, že v slobodnej občianskej a demokratickej spoločnosti je
neprípustné obmedziť právo vydavateľa informovať o verejne známych udalostiach a išlo by o hrubý
a nezákonný zásah do novinárskej slobody. K poškodeniu práv žalobcu nedošlo a ani dôjsť nemohlo,
keďže predmetný článok iba spracoval informácie, ktoré boli už niekoľko dní pred jeho vydaním verejne
prístupné prostredníctvom Obchodného vestníka, v ktorom bolo rozhodnutie o začatí konkurzného



konania na majetok úpadcu zverejnené dňa 20. 08. 2013. Z vyjadrenia v Hospodárskych novinách
nevyplynula žiadna informácia, ktorá by ku dňu zverejnenia článku nebola verejne prístupná alebo ktorá
by bola chránená podľa osobitného zákona. Podľa žalovaných z uvedeného vyplýva, že nemohli byť
naplnené zákonné predpoklady pre kvalifikáciu zľahčovania podľa ust. § 50 Obchodného zákonníka.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na význam inštitútu predbežného
opatrenia, ktoré je výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k dočasnej
úprave pomerov, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne
hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy na strane žalobcu. Súd pri rozhodovaní o
predbežnom opatrení zásadne nevykonáva dokazovanie a vychádza najmä zo skutočností uvádzaných
žalobcom v návrhu. Žalobca musí mať právny záujem na predbežnom opatrení a musí osvedčiť
predpoklady dôvodnosti predbežného opatrenia, pričom jedným z nich je existencia nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Úprava pomerov účastníkov po dobu, než bude rozhodnuté vo veci samej,
musí byť naliehavá a smerujúca k zamedzeniu vzniku a rozširovaniu ujmy.

V tejto súvislosti však súd nemal osvedčenú existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a
uviedol, že nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia by bolo nesporne absolútne neprimeraným
zásahom do ústavného práva na slobodu prejavu a na slobodu tlače, a preto mal súd v tomto prípade za
potrebné, aby žalobca osvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy tak, aby súd
nemal žiadne pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy pomerov účastníkov, teda o potrebe nariadenia
navrhovaného predbežného opatrenia. Súd zhodne s názorom žalovaných mal za to, že v slobodnej
občianskej a demokratickej spoločnosti je neprípustné obmedziť právo vydavateľa informovať o verejne
známych udalostiach a išlo by o hrubý a nezákonný zásah do novinárskej slobody. Podľa názoru súdu
žalobca tiež neosvedčil také konanie žalovaných, ktoré by jednoznačne preukazovalo obavu ohľadom
existencie reálnej hrozby, že rozhodnutie vo veci samej nebude možné vykonať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., úspešným žalovaným však náhradu trov
nepriznal, nakoľko im v konaní žiadne nevznikli.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol uznesenie súdu prvého
stupňa zmeniť a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť s tým, že petit je v celom rozsahu
eventuálny, tzn. žalobca navrhuje rôzne znenia predbežného opatrenia pre prípad, ak by súd dospel
k záveru, že nie je možné vyhovieť skôr formulovaným zneniam petitu. Nesúhlasil so záverom súdu
o neosvedčení bezprostrednosti hroziacej ujmy, ktorá by odôvodňovala naliehavosť potreby dočasnej
úpravy pomerov účastníkov, a s poukazom na ust. § 50 Obchodného zákonníka uviedol, že aj pre účely
preukázania bezprostredne hroziacej ujmy v rámci konania o vydaní predbežného opatrenia postačuje,
ak žalobca preukáže, že žalovaní šíria informácie, ktoré sú spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi, a teda
bezprostrednosť hroziacej ujmy tu vyplýva z povahy informácií šírených žalovanými a spôsobu, akým
žalovaní informáciu šíria. V konaní žalobca preukázal nielen to, že žalovaní šíria informácie, ktoré sú
spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi, a to spôsobom, ktorý znásobuje rozsah ujmy, ale aj to, že k ujme už
dochádza. Žalobca tiež zdôraznil, že z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty zľahčovania je irelevantné,
či šírená informácia je pravdivá. Žalovaní nemali akceptovateľný dôvod zverejňovať informácie, ktoré
sú spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi. Neakceptovateľnosť šírenia informácie žalovanými zdôrazňuje
spôsob šírenia informácie, jej obsah a okruh adresátov. Súd by preto v rámci konania o vydaní
predbežného opatrenia zakazujúceho šírenie takejto informácie ani nemal skúmať, či šírená informácia
je pravdivá a šírenie informácie by mal zakázať bez ohľadu na to, či tvrdenia žalovaných predložené
súdu sú pravdivé. Žalobca tiež poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, podľa ktorej v prípadoch,
ak sa žalobca domáha zdržovacieho nároku z nekalosúťažného konania, nie je potrebné preukazovať
plánovanie alebo konkrétnu prípravu pokračovania v protiprávnom konaní a na uloženie zdržovacieho
nároku má súdu stačiť iba obyčajná hrozba protiprávneho konania. Tým, že žalovaní sa už dopustili
nekalosúťažného konania v súvislosti s článkom v Hospodárskych novinách zo dňa 28. 08. 2013, pričom
žalovaný v 5. rade vyslovil hrozbu, že budú pokračovať, ako aj tým, že vyjadreniami pre médiá a výzvami
verejnosti zo septembra a októbra žalovaní v 1. a v 5. rade pokračovali v nekalosúťažnom konaní,
bezprostrednosť hroziacej ujmy je podľa názoru žalobcu daná. Naliehavosť potreby dočasnej úpravy



potom spočíva v odôvodnenej obave žalobcu, že žalovaní budú vo svojom konaní pokračovať a že mu
vznikne ďalšia ujma.

Záver súdu, že navrhovaným predbežným opatrením by sa neprípustne obmedzilo právo vydavateľa
informovať o verejne známych udalostiach žalobca považoval za nesprávny, keď tento návrh nesmeruje
proti vydavateľovi a žalovaní nešíria informácie, ktoré sú verejne známe. Ak sa žalovaní dopúšťajú
nekalosúťažného konania tým, že šíria informácie o žalovanom spôsobilé privodiť mu ujmu, a to aj
prostredníctvom médií, potom súd môže a musí poskytnúť dočasnú ochranu právam žalobcu. Žalobca
ďalej argumentoval, že právo na ochranu povesti žalobcu vo všeobecnosti a v kontexte hospodárskej
súťaže je prierezovo chránené viacerými ustanoveniami právneho poriadku SR, pričom v právnom štáte
nie je možné akceptovať takú aplikáciu práva na slobodu prejavu, ktorá hrubým spôsobom zasahuje do
ústavou chránených práv iných osôb.

Krajský súd ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Podľa ust. § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je
potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený. O predpokladoch pre nariadenie predbežného opatrenia a jeho dôsledkoch
platia ust. § 75 ods. 1 O.s.p. a v ust. § 76 ods. 1 O.s.p. je uvedený príkladmo výpočet predbežných
opatrení podľa obsahu. Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť
účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal
alebo niečo znášal.

V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musia byť osvedčené tie skutočnosti, ktoré preukážu
potrebu a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, musí byť preukázaná danosť práva a
bezprostredne hroziaca ujma konaním druhej strany. Je nepochybné, že takýto prostriedok sa môže
využiť v tých prípadoch, kedy hrozí nebezpečenstvo z omeškania, a teda úprava pomerov účastníkov po
dobu, než bude rozhodnuté vo veci samej, musí byť naliehavá najmä k zamedzeniu vzniku a rozširovania
škody alebo inej ujmy. Tieto okolnosti musia byť súdu osvedčené. K charakteru predbežného opatrenia
patrí i dočasnosť, pričom zásah do práv predbežným opatrením dotknutého účastníka musí byť
primeraný osvedčenému porušeniu práv a chránených záujmov navrhovateľa predbežného opatrenia.
Pred nariadením predbežného opatrenia alebo zamietnutím návrhu na jeho nariadenie súd nevykonáva
dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich pravdepodobnosti vyvodí
záver o tom, či je osvedčená potreba a naliehavosť dočasne upraviť pomery účastníkov.

Žalobca svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že konanie žalovaných je
spôsobilé privodiť a aj privodzuje žalobcovi ujmu, spôsobuje ujmu na jeho povesti, vzbudzuje paniku
iných predajcov o schopnosti žalobcu plniť svoje záväzky a môže odradiť spotrebiteľov od nákupu
motorových vozidiel, resp. originálnych dielov distribuovaných cez spoločnosť žalobcu. Na základe
skutočností vyplývajúcich z návrhu na vydanie predbežného opatrenia odvolací súd dospel k záveru,
že v danom prípade žalobca dostatočne neosvedčil hrozbu bezprostredne hroziacej ujmy ba ani
hrozbu protiprávneho konania zo strany žalovaných, ktorým by malo byť jeho právo na ochranu pred
nekalosúťažným konaním porušené. V prípade informácií o začatí konkurzného konania na majetok
žalobcu ide o informácie verejne prístupné v Obchodnom vestníku, a teda ich uvádzanie, resp. šírenie
žalobcovi ujmu neprivodzuje a neprivodil ani v prípade článku v Hospodárskych novinách, ktorý
vyšiel po zverejnení uvedených informácií v Obchodnom vestníku. Skutočnosť či a od koho redakcia
Hospodárskych novín získala návrh na vyhlásenie konkurzu budú predmetom dokazovania v konaní vo
veci samej. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neboli osvedčené žiadne iné skutočnosti,
ktoré by  preukázali potrebu a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov za účelom zamedzenia
vzniku a rozširovania ujmy.



Z uvedených dôvodov odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že v danom
prípade nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a preto napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 O.s.p., žalovaným však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď im žiadne trovy v
odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňovali.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie  n i e  j e  prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Cb/180/2013", "guid": "76d65ffc-d5d6-4306-85fb-28c3f9705c08:8693010a-be58-4f5f-b943-2d482b5742fb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "76d65ffc-d5d6-4306-85fb-28c3f9705c08:8693010a-be58-4f5f-b943-2d482b5742fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/180/2013", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 26Cb/180/2013 z 5. 2. 2015", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2015-02-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/76d65ffc-d5d6-4306-85fb-28c3f9705c08:8693010a-be58-4f5f-b943-2d482b5742fb"}], "citovane_v": []}