{"guid": "9102048e-180e-4f24-b9d4-0bbecd031d89:2b343cd0-21ae-4153-8772-fcc0ca1ee5d4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1206215107.4", "spisova_znacka": "4Co/47/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/47/2011 z 15. 1. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. januára 2013, sp. zn. 4Co/47/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1206215107.4", "identifikacne_cislo": "1206215107", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Valéria Kleinová", "sudca_id": 1442, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-kleinova-1442", "datum_vydania": "2013-01-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-3", "nazov": "§ 151 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-151"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-151"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2b343cd0-21ae-4153-8772-fcc0ca1ee5d4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1206215107.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1206215107.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1206215107.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 4Co/47/2011\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1206215107\nDátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2013\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1206215107.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu\nJUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci navrhovateľa: R.. W. Z., bytom W.,\nI. X, zast. Mgr. Zuzanou Bdžochovou, advokátkou v Bratislave, Mickiewiczova 6, proti odporcovi: L.\nM., F..M.., B. XX, Z., zast. JUDr. Jánom Havlátom, advokátom v Bratislave, Rudnayovo námestie 1, o\nochranu osobnosti, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II\nzo dňa 13. októbra 2010, č.k. 7C 136/2006-233, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa    p o t v r d z u j e.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom, súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2.500,- €\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne\naž po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Dospel k záveru, že odporca neoprávnene zasiahol do\npráva navrhovateľa na ochranu osobnosti, najmä jeho občianskej cti, dobrého mena a ľudskej dôstojnosti\ntým, že v článku uverejnenom v denníku I. Č. dňa XX.XX.XXXX s názvom „I. M. B. Š. O. B. Ú.“ uviedol\no navrhovateľovi, že je podnikateľ s mafiánskymi spôsobmi, že si proti svojmu spoločníkovi objednal\npodsvetie, že ho dolapila polícia, keď išiel zaplatiť podsvetiu za objednané služby, ktorými malo byť ťažké\nublíženie na zdraví dvoch osôb. Konštatoval, že aj keď odporca neuviedol celé meno navrhovateľa,\nneuverejnil jeho fotografiu, uviedol také identifikačné údaje, ako W. Z.., člen dozornej rady H. M., na\nzáklade ktorých osoby, ktoré navrhovateľa poznajú, mohli vedieť, že sa v článku píše o navrhovateľovi,\nčo mal preukázané    aj svedeckými výpoveďami, a naviac aj osoby, ktoré navrhovateľa vôbec nepoznali,\nmohli zistiť, že sa jedná o neho nahliadnutím do obchodného registra. Pokiaľ odporca poukázal na to,\nže informácie, ktoré boli uverejnené v napadnutom článku, boli uverejnené už deň pred tým         v\nelektronických médiách, mal za to, že na zodpovednosť vydavateľa periodika za neoprávnený zásah  do\npráva na ochranu osobnosti nemá vplyv to, či aj v iných médiách boli uverejnené tvrdenia a informácie,\nktoré boli uverejnené v jeho periodiku, ale len prípadne by to mohlo byť zohľadnené pri určovaní výšky\nnáhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, resp. pri rozhodovaní o jej priznaní. Mal za preukázané, že\nnavrhovateľovi bolo dňa 21.03.2003 vznesené obvinenie z prípravy trestného činu ublíženia na zdraví\npodľa § 7 ods. 1, § 222 ods. 1 Tr. zák. a bola           na neho podaná aj obžaloba, avšak trestné\nstíhanie bolo napokon právoplatne zastavené. Napriek tomu, že navrhovateľ nebol nikdy uznaný vinným\nzo spáchania predmetného skutku, odporca           vo svojom denníku uverejnil informáciu, že je\npodnikateľ s mafiánskymi spôsobmi, že si proti svojmu spoločníkovi objednal podsvetie, že ho dolapila\npolícia, keď išiel zaplatiť podsvetiu            za objednané služby, ktorými malo byť ťažké ublíženie\nna zdraví dvoch osôb. Obranu odporcu, že išlo o informácie, ktoré poskytli vtedajší minister vnútra a\nviceprezident PZ SR, považoval        za nedôvodnú, pretože navrhovateľ svojim návrhom nenapadol\nani jeden výrok, ktorý bol v napadnutom článku prezentovaný ako citácia výrokov týchto osôb. Poukázal\ntiež na to,                 že odporca prezentoval tieto tvrdenia ako nesporné skutkové tvrdenia, okrem výroku\n\n„podnikateľ s mafiánskymi spôsobmi“, čo mal byť zrejme hodnotiaci úsudok, bolo konštatované ako fakt.\nMal za to, že pri uverejnení tak závažnej informácie sa odporca nemôže odvolávať na realizáciu slobody\nprejavu a na prinášanie informácii o veciach verejného záujmu. Vyslovil, že právoplatným rozsudkom\nsúdu nepreukázaná trestná činnosť je nielen neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti,\nale zakladá nárok oprávnenej osoby domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, média musia\ndbať na to, že akákoľvek informácia obsahujúca meno osoby, resp. také jej identifikačné údaje o tejto\nosobe, na základe ktorých je možné           ju spoznať v akomkoľvek štádiu trestného konania,\npokiaľ nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu o vine tejto osoby, môže predstavovať citeľný zásah do\npráva tejto osoby na ochranu jej osobnosti, najmä pokiaľ táto osoba nie je osobou verejného záujmu,\npričom aj hodnotiaci úsudok musí mať svoj skutkový základ. Poukázal na to, že pod pojmom mafia sa\nrozumie tajná teroristická organizácia, resp. tajný spolok organizujúci nelegálne obchody s drogami,\ncigaretami, ukradnutými autami, valutami, ap. a mafiánsky spôsob je potom taký, ktorý je vlastný mafii.\nPokiaľ išlo o obranu odporcu, že sa spoliehal na obsah informácií od oficiálnych predstaviteľov, bez\ntoho, aby si musel preverovať ich pravdivosť, uviedol, že odporca mohol uverejniť informácie o skutku\nako takom, ale nie  informácie o osobe, ktorá sa ho mala dopustiť, pokiaľ sa chcel vyhnúť zásahu do\npráva na ochranu osobnosti tejto osoby. Za daných okolností pri hľadaní rovnováhy a proporcionality\nmedzi právom navrhovateľa na ochranu osobnosti a právom odporcu na slobodu prejavu, dospel k\nzáveru, že v danom prípade bolo potrebné uprednostniť právo navrhovateľa na ochranu osobnosti,\npričom išlo informáciu spôsobilú „pošpiniť“ dobré meno a česť tejto osoby, ku ktorej očisteniu nemá ako\ndôjsť, pokiaľ následne nie je v tlači uverejnená informácia o tom, že bolo zastavené trestné stíhanie\nvoči tejto osobe. Navrhovateľom požadované zadosťučinenie formou ospravedlnenia v zmysle § 13\nods. 1 OZ, keď tento žiadal, aby bola odporcovi uložená povinnosť strpieť, aby navrhovateľ dal na jeho\nnáklady k dispozícii dvom tuzemským tlačovým agentúram a trom tlačovým periodikám vydávaným\nv Slovenskej republike podľa výberu navrhovateľa na uverejnenie požadované ospravedlnenie bez\nto, aby akýmkoľvek spôsobom odôvodnil, prečo žiada uverejniť ospravedlnenie v iných médiách, ako\ntých, ktorých vydavateľom je odporca a prečo vo viacerých a neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by mali\ntakéto rozhodnutie súdu odôvodniť. Mal za to, že by konkrétne okolnosti tohto prípadu si vyžadovali\ntakto široké medializovanie ospravedlnenia a dospel preto k záveru, že požadované zadosťučinenie\nje z tohto hľadiska neprimerané, pričom bol viazaný návrhom navrhovateľa (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Pri\nrozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch prihliadol na to, že k neoprávnenému zásahu\ndo práv na ochranu osobnosti navrhovateľa došlo v denníku s vysokým nákladom a čitateľnosťou, preto\nintenzitu zásahu a rozsah nepriaznivých následkov považoval za vysoké. Mal za to, že nepostačuje\niné zadosťučinenie, ako v peniazoch. Navrhovateľom požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy však\npovažoval za neprimerane vysokú, ktorej výšku ani dostatočne neodôvodnil a nepreukázal. Nemal za\npreukázané, že by v dôsledku neoprávneného zásahu odporcu do práva navrhovateľa na ochranu\nosobnosti došlo k zhoršeniu jeho postavenia v rodine, toto zostalo len v rovine tvrdenia navrhovateľa, keď\nv konaní navrhovateľ navrhol vypočuť ako svedka jeho matku a táto uviedla, že jej vzťah k navrhovateľovi\npo uverejnení článku sa nezmenil, tiež sa mnohí nepamätali na dopytované skutočnosti, niektorí  sa\nnevedeli jednoznačne vyjadriť, či negatívne reakcie, s ktorými sa stretávali, boli reakcie na napadnutý\nčlánok. Pokiaľ ide o pracovnú a podnikateľskú oblasť života navrhovateľa, z výpovedí svedkov zistil, že\nvšetky firmy, ktoré navrhovateľ založil spolu s R.. M., dodnes fungujú, žiadna neskončila v konkurze,\nsplatili všetky svoje dlhy. Výpovede svedkov R.. M. F. R.. H., že firmy, v ktorých navrhovateľ pôsobil, začali\nmať po uverejnení článku problémy s bankami, nechceli im poskytovať úvery, resp. im znižovať limity,\nže sa zmenilo správanie obchodných partnerov, prestali im dôverovať, platiť, ustupovali od projektov,\npožadovali väčšie úroky, odchádzali im zamestnanci, nemal podložené dôkazmi. Po vyhodnotení\nvýpovedí vypočutých svedkov dospel k záveru, že tieto do istej miery potvrdzujú, že došlo k zníženiu\nvážnosti navrhovateľa v širšej spoločnosti, ako aj v podnikateľskej sfére v dôsledku napadnutého článku,\nčo v spojení s  intenzitou tohto zásahu odôvodňuje potrebu priznania náhrady. Pri určení výšky tejto\nnáhrady prihliadol aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ podal návrh na ochranu osobnosti  až tri roky\npo uverejnení predmetného článku, z prvých štyroch pojednávaní sa ospravedlnil, z čoho mal za to, že\ntýmto postupom navrhovateľ zmaril dostatočne včasnú nápravu negatívnych následkov  neoprávneného\nzásahu do práva na ochranu jeho osobnosti poskytnutím morálneho zadosťučinenia. Za dostatočnú\nnáhradu nemajetkovej ujmy považoval náhradu v sume 2.500,- €. Nemal za zjavne príčinnú súvislosť\ns napadnutým článkom, že sa po zatknutí navrhovateľa firmy, v ktorých pôsobil, znefunkčnili. Pokiaľ\nsa matka navrhovateľa vzdala svojej funkcie v sociálnej komisii mesta a zhoršenie zdravotného stavu\notca navrhovateľa pri rozhodovaní o nemajetkovej ujme nevzal do úvahy, nakoľko to považoval za ujmu\niných osôb, bez príčinnej súvislosti s napadnutým článkom. Preto návrh vo zvyšnej časti o náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch zamietol. Neprihliadol pritom na námietku premlčania na náhradu\n\nnemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko hoci právo na túto náhradu je majetkovej povahy a premlčuje\nsa  vo všeobecnej trojročnej dobe, navrhovateľ podal návrh pred uplynutím premlčacej doby, keďže\nnapadnutý článok bol uverejnený dňa 04.06.2003, trojročná premlčacia doba uplynula dňa 24.06.2006\n(sobota), najbližší pracovný deň bol pondelok 26.06.2006 a návrh na začatie konania bol súdu doručený\ndňa 26.06.2006.\n\nProti tomuto rozsudku  podali včas odvolanie navrhovateľ i odporca.\n\nNavrhovateľ žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti zmeniť a jeho návrhu v\ncelom rozsahu vyhovieť dôvodiac tým, že primeranosť rozsahu, v akom sa domáha priznania\nmorálnej satisfakcie vo viacerých periodikách a tlačových agentúrach je daná aj tým, že okruh\nčitateľov jednotlivých tlačových periodík sa neustále mení, čitatelia nemusia uprednostňovať a čítať\nten istý denník, osoby, ktoré sa s napadnutými výrokmi oboznámili v denníku I. Č. v roku XXXX,\nmohli medzičasom zmeniť svoje zvyky a v čase výkonu rozsudku nemusia nepretržite zachovávať\nčitateľskú priazeň práve denníku I. Č.. Obmedzenie jeho práva na morálnu satisfakciu zverejnením\niba prostredníctvom toho istého periodika považoval za v rozpore so zásadou poskytnutia primeranej\nochrany. Mal za to, že v prípade, ak by postačovalo priznanie morálnej satisfakcie v menšom rozsahu\nako ju uplatnil v návrhu, by súd rozhodnutím, ktorým by znížil rozsah uverejnenia návrh neprekročil,\nkeď by mu vyhovel čiastočne, čo neodporuje § 153 ods. 2 O.s.p. Vytýkal súdu prvého stupňa, že pri\núvahe o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch opomenul dôsledne zohľadniť všetky súvislosti,\nzávažnosť vzniknutej ujmy, ako aj ďalšie okolnosti. Uviedol, že neoprávnený zásah bol uskutočnený\nešte v roku 2003, avšak z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dôsledky konania odporcu pretrvávajú\ndodnes a musí neustále čeliť priamym konfrontáciám s následkami konania odporcu. Mal za to, že\nzávažnosť vzniknutej ujmy nie je jediným a výlučným kritériom v rámci široko koncipovaného ust. § 13\nOZ. Namietal opomenutie súdu dostatočne sa vyporiadať s obsahom jeho výpovedí na pojednávaniach\ndňa 01.12.2008 a 05.05.2010, vziať do úvahy okolnosti týkajúce sa jeho postavenia, ktoré sa po\nuverejnení napadnutých výrokov zmenilo. Mal za to, že okolnosti na strane odporcu odôvodňujú\npriznanie sumy nemajetkovej ujmy v plnej ním požadovanej výške. Uviedol, že odporca pri uverejnení\nnapadnutých výrokov nerešpektoval zákonné obmedzenia platné v demokratickej spoločnosti podľa čl.\n10 ods. 1 a 2 Dohovoru a v snahe o senzáciu ich uverejnil takým spôsobom, že diskreditoval jeho osobu v\nočiach verejnosti, rodiny a priateľov, zverejnil ich formou, ktorá mala za cieľ získať pozornosť čo najširšej\nverejnosti a vyvolávala u nej nepriateľstvo voči jeho osobe. Intenzitu zásahu mala podľa neho enormný\na neobvyklý charakter.\n\nOdporca žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti, t.j. v časti uloženia mu povinnosti\nzaplatiť navrhovateľovi sumu 2.500,- € zmeniť a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť dôvodiac\ntým, že názor súdu prvého stupňa, že médiá síce môžu informovať o skutku ako takom, ale nesmú\nuverejniť informácie, ktoré sú spôsobilé priamo či nepriamo identifikovať osobu, ktorá sa ho mala\ndopustiť, je v rozpore s právami a slobodami garantovanými čl. 26 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru.\nKonštatoval, že sloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti a podľa\nprávneho názoru Európskeho súdu pre ľudské práva novinári (tlač), pokiaľ prispievajú k verejnej diskusii\no záležitostiach legitímneho verejného záujmu, musia mať bežne právo spoliehať sa na obsah oficiálnych\nspráv (orgánov štátnej správy, orgánov činných v trestnom konaní, a pod.) bez toho, aby boli povinní\nvykonávať nezávislý prieskum, pretože by tak mohla byť podkopaná životne dôležitá úloha „M. B.“, ktorú\nnovinári (tlač) zohrávajú, čo platí aj vtedy, ak tieto oficiálne správy obsahujú nepravdivé informácie,\npretože ani v takom prípade nie je možné voči novinárom vyvodzovať akúkoľvek zodpovednosť. Mal\nza to, že osoby podozrivé zo spáchania závažných trestných činov sa považujú za osoby verejného\nzáujmu, ochrana osobnosti, ktorých je potom nutne užšia, samotné tvrdenia orgánov činných v trestnom\nkonaní o spáchaní trestného činu obvineným nie sú zásahom do prezumpcie neviny, pokiaľ sú vyslovené\ns výhradami, ktoré odôvodňujú postavenie jednotlivých orgánov činných v trestnom konaní a tiež\nštádium trestného konania a že z hľadiska čl. 50 ods. 2 Ústavy SR nie je relevantné, či uvedené\nmeno, priezvisko alebo iné identifikačné znaky fyzickej osoby, ale to, že tvrdenia orgánov činných v\ntrestnom konaní o spáchaní trestného činu obvineným sú vyslovené s výhradami, ktoré odôvodňujú\npostavenie jednotlivých orgánov činných v trestnom konaní a tiež štádium trestného konania. A ak\nje nimi uvádzanie takýchto informácií o určitej osobe v súlade s čl. 50 ods. 2 Ústavy SR, mal za to,\nže musí byť aj v súlade s tými ustanoveniami Ústavy SR, ktoré poskytujú ochranu osobnosti (čl. 19\nods. 1 a súv. Ústavy SR). Poukázal na čl. 12 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého nikomu nemôže byť\nspôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody. Právny názor súdu\n\nprvého stupňa nepovažoval za kompatibilný s právnym názorom Ústavného súdu SR a Európskeho\nsúdu pre ľudské práva. Uvedenie identity fyzickej osoby v súvislosti so skutkom, ktorý nesie znaky\ntrestného činu, nepovažoval tiež za porušenie práva na prezumpciu neviny (čl. 6 ods. 2 Dohovoru) ani\npráva na súkromie (čl. 8 Dohovoru), ale naopak za súčasť štandardu ochrany slobody prejavu a práva\nna informácie. Mal za to, že dbať na prezumpciu neviny je zásadne úlohou  orgánov činných v trestnom\nkonaní a vydavateľ sa môže naopak legitímne spoľahnúť na to, že informácie tak, ako sú mu orgánmi\nčinnými v trestnom konaní poskytované, sú z obsahového i formálneho hľadiska bezvadné. Poukázal na\nto, že v danom prípade bolo uverejnené len meno a iniciála priezviska navrhovateľa a údajná objednávka\nublíženia na zdraví mala súvisieť práve s akcionárskymi spormi a ich spoločnou účasťou v dozornej\nrade spoločnosti a pred uverejnením predmetného článku bola identita navrhovateľa odhalená, v článku\nuverejnené informácie boli uverejnené deň pred uverejnením článku vo všetkých elektronických médiách\na informácie uverejnené v článku zo dňa 24.06.2003 pred uverejnením tohto článku vyslovili vtedajší\nminister vnútra SR a vtedajší viceprezident PZ SR na tlačovej konferencii konanej deň pred uverejnením\nčlánku v denníku I. Č.. Mal za to, že  podozrenie z toho, že navrhovateľ si objednal fyzické ublíženie\nna zdraví iného podnikateľa, s ktorým sedel v dozornej rade, bola mimoriadne závažná informácia, o\nktorej verejnosť mala právo byť informovaná. Poukázal tiež na tom, že navrhovateľ sa nikdy nedomáhal\nuverejnenia ani opravy, ani svojho stanoviska k článku, a to počas obdobia 3 rokov a až po ich uplynutí\npodal návrh na súd. Považoval za absurdné, aby súd ako štátny orgán ho sankcionoval za to, že iný\norgán štátu o navrhovateľovi uverejnil nepravdivé informácie. Poukázal na to, že súd  prvého stupňa len\nrekapituloval výpovede svedkov, ale neuviedol, ako ich vyhodnotil.\n\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p.\nna pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania navrhovateľa a odporcu  nie\nsú dôvodné.\n\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody\n(§ 219 ods. 2 O.s.p.).\n\nSúd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, aplikujúc na vec príslušné hmotnoprávne\nnormy na zistený skutkový stav, z ktorého vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie aj náležite v\nsúlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd v plnom\nrozsahu stotožnil (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a niet k nemu v podstate ani nič viac dodať, pričom námietky\nnavrhovateľa ako aj odporcu v ich odvolaniach nepovažoval za dôvodné.\n\nOdvolací súd len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia uvádza, že\npredpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k\nneoprávnenému zásahu a jednak, že zásah bol objektívne spôsobilý na vznik ujmy na právach\nchránených ustanovením § 11 Obč. zák., pričom obidva predpoklady musia byť splnené.\nObčianskoprávna ochrana sa poskytuje len proti takým neoprávneným zásahom, ktoré sa dotýkajú\nmravnej integrity osobnosti občana tým, že môžu znížiť jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska\njeho vzťahov k spoluobčanom a ohroziť jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Nie je pritom\nrozhodujúce, akým spôsobom došlo k takémuto zásahu do integrity osobnosti občana; ustanovenia § 11\na nasl. Obč. zák. ho totiž chráni proti rozširovaniu nepravdivých alebo jeho dôstojnosť, česť a vážnosť\nznižujúcich tvrdení. Neoprávneným zásahom je každé konanie, ktoré svojim obsahom, formou a cieľom\nsa dotýka práv chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Obč. zák. a je objektívne spôsobilé tieto chránené\npráva narušiť, prípadne ich ohroziť a môže byť uskutočnený ústne, písomne alebo tlačou, rozhlasom,\ntelevíziou.\n\nSlobodu prejavu a právo na informácie sú zaručené Ústavou SR v čl. 26 ods. 1, ktoré však nesmie\nneoprávnene zasahovať do cti a dobrého mena (povesti) fyzických a právnických osôb. Dochádza\ntak k stretu dvoch základných práv uverejnených aj Listinou základných práv a slobôd, a to práva na\nochranu osobnosti (čl. 10 Listiny) a práva na slobodu prejavu a na informácie (čl. 17 Listiny). Podľa\nObčianskeho zákonníka sa neobmedzuje sloboda prejavu na základe kritéria pravdivosti či nepravdivosti\ndanej informácie, ale na základe intenzity zásahu danej informácie do osobnostných práv a slobodu\nprejavu tak možno obmedziť i ohľadne niektorých pravdivých informácií.\n\nZáleží tiež na prostredí, v ktorom k zásahu došlo, na subjekte zásahu, objekte zásahu, na jeho obsahu,\npokiaľ spočíva v skutkových tvrdeniach a na ostatných okolnostiach, za ktorých bol uskutočnený. K\núspešnému uplatneniu práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý\nnarušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Obč. zák. a k takému zisteniu dôjde súd po\nposúdení všetkých okolností konkrétneho prípadu. Nevyžaduje sa vyvolanie následkov. U práva na\nochranu občianskej cti  následok spočíva v znížení vážnosti u spoluobčanov a v ohrození postavenia. Ak\nsa dostanú prednesené výroky na verejnosť alebo ak sa na verejnosť môžu dostať, je daná objektívna\nspôsobilosť vyvolať následky týkajúce sa osobnosti občana. Vzhľadom k cieľom právnej úpravy ochrany\nosobnosti, ktorého prvoradou požiadavkou je chrániť osobnosť občana pred zásahmi, ku ktorým nebol\npôvodca zásahu oprávnený, nevyžaduje Občiansky zákonník k úspešnému uplatneniu práva na ochranu\nosobnosti zavinenie. Preto, kto sa zásahu dopustil, nemôže sa zbaviť zodpovednosti ani dôkazom, že\nbol v omyle.\n\nAk je konkrétna fyzická osoba spájaná s kritizovanou alebo odsudzovanou činnosťou, resp. osobou, ide\no zásah do práva na česť a dôstojnosť takejto osoby. A ak dôjde k takémuto zásahu verejnou publikáciou,\nide o zásah objektívne spôsobilý znížiť dôstojnosť, resp. vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti v značnej\nmiere.\n\nFyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva\nna ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané\nzadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Obč. zák.).\n\nPokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere\nznížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na\nnáhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Obč. zák.), ktorej výšku určí súd s prihliadnutím na\nzávažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Priznanie zadosťučinenia\nv peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zák. predpokladá splnenie stanovených podmienok, a to, že\nmorálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nepostačujúcim a neoprávneným zásahom došlo\nk zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Pre určenie\nvýšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú v zmysle § 13 ods.3 Obč. zák. taxatívne stanovené\ndve kritériá, z ktorých musí súd pri svojom rozhodovaní vychádzať ex offo, a to závažnosť vzniknutej\nnemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby,\npričom závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä so zreteľom na jej intenzitu, rozsah\na na jej ohlas, ako aj na dĺžku jej trvania. Z hľadiska ust. § 13 ods. 2 Obč. zák. je právne relevantná\nlen taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom, v značnej\nmiere znižujúcim dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti.  Čo sa týka vyjadrenia miery,\nakou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, treba vychádzať z následnej\nreakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí fyzickej osoby. Určenie výšky\nnemajetkovej ujmy v peniazoch je síce predmetom voľnej úvahy súdu, nie však jeho nepreskúmateľnou\nľubovôľou. Súd musí vždy vychádzať z riadne zisteného skutkového stavu a na základe neho založiť\nsvoje rozhodnutie na tom ako a akým spôsobom údaje v danom prípade v predmetnom článku zasiahli\ndôstojnosť alebo vážnosť navrhovateľa v spoločnosti a s akými nepriaznivými dôsledkami. Musí ísť o\nobjektívne zistiteľný stav, ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti.\n\nVykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že odporca svojimi výrokmi uverejnenými\ndňa XX.XX.XXXX v denníku I. Č. zasiahol do osobnostných práv navrhovateľa, jeho konanie bolo\npotrebné kvalifikovať ako neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa objektívne spôsobilý\nznížiť česť, vážnosť a dôstojnosť navrhovateľa v širokom okruhu verejnosti a spoločnosti. Samotná\nmedializácia nepreukázaných skutkových tvrdení zasiahla do cti, vážnosti a dôstojnosti navrhovateľa\nv značnej miere. Námietky odporcu neboli dôvodné a s týmito sa súd prvého stupňa aj dostatočne\nvysporiadal.\n\nOdvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že pri hľadaní rovnováhy a proporcionality\nmedzi právom navrhovateľa na ochranu osobnosti a právom odporcu na slobodu prejavu bolo potrebné\nuprednostniť právo navrhovateľa na ochranu osobnosti.\n\nVoči navrhovateľovi bolo dňa 21.03.2003 vznesené obvinenie z prípravy trestného činu ublíženia na\nzdraví podľa § 7 ods. 1 k § 222 ods. 1 Tr. zák., avšak trestné stíhanie bolo voči nemu zastavené,\n\nnebol uznaný vinným zo spáchania trestného činu. Treba poukázať na to, že žiadne štádium trestného\nstíhania, ktoré nebolo právoplatne skončené, neodôvodňuje informácie obsahujúce meno osoby, resp.\ntaké identifikačné údaje o tejto osobe, na základe ktorých je ju možné spoznať, pokiaľ nedôjde k\nprávoplatnému rozhodnutie o vine tejto osoby. Pokiaľ sa odporca odvolával na to, že vychádzal z\ninformácii poskytnutých vtedajším ministrom vnútra a viceprezidentom PZ SR, navrhovateľ nenapadol\nvýroky, ktoré nie sú citáciou výrokov uvedených osôb. Taktiež nebola dôvodná obrana odporcu, že\nuverejnené informácie o navrhovateľovi boli uverejnené deň pred uverejnením článku vo všetkých\nelektronických médiách, na ktorú skutočnosť možno prihliadať len pri posudzovaní výšky priznanej\nnemajetkovej ujmy.\n\nNajdôležitejšou obsahovou náležitosťou je petit. V ňom navrhovateľ uvádza, ako chce aby súd o jeho\nnávrhu rozhodol, resp. ako by mal znieť výrok rozsudku. Stanovuje ním zároveň rozsah požadovanej\nsúdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o\nnávrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých\nsa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit\nje pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne\nvymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 O.s.p.).\n\nŽalobný petit (návrh výroku rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Pokiaľ je tento\nnesprávny, t.j. vymedzenie práv im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné,\nprevzatie takéhoto petitu do výroku rozhodnutia by malo za následok nevykonateľnosť rozhodnutia.\nUvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie\nbolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky zamýšľané navrhovateľom (I. ÚS 233/97).\n\nPokiaľ ide o petit návrhu na morálne zadosťučinenie formou uverejnenia ospravedlnenia, forma a\nnavrhovaný spôsob musí byť primeraný forme uverejnenia výrokov a nimi spôsobenému zásahu,\nčo v danom prípade zo strany navrhovateľa navrhované nebolo a odvolací súd sa stotožnil s\nnázorom súdu prvého stupňa o neprimeranosti a neodôvodnenosti navrhovateľom požadovaného petitu,\nneadekvátnemu s uverejnením výrokov v predmetnom článku daného denníka. Námietka navrhovateľa,\nže súd prvého stupňa mohol jeho nároku vyhovieť v užšom zmysle a v ostatnej časti týkajúcej sa\npriznania morálneho zadosťučinenia jeho návrh zamietnuť, preto nebola dôvodná, pretože petitom\nnávrhu navrhovateľa na morálnu satisfakciu formou ospravedlnenia je súd viazaný a nemôže si ho\nupravovať a navrhovateľom formulovaný petit nezodpovedal požiadavkám priznania mu morálneho\nzadosťučinenia.\n\nAj v časti priznania nemajetkovej ujmy a jej výšky sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvého stupňa\nstotožnil. Navrhovateľom uplatnená výška náhrady nemajetkovej ujmy bola neprimeraná a túto náležite\nneodôvodnil a v konaní nepreukázal.\n\nOdvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne\nsprávny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol vzhľadom k tomu, že rozhodoval o\nodvolaní proti rozhodnutiu, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151\nods. 3 O.s.p. a o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).\n\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nTento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/136/2006", "guid": "89e81974-9d6a-440a-94ee-e22646653b04:f4d35626-9142-42b0-a360-18851866a20e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "9102048e-180e-4f24-b9d4-0bbecd031d89:a4813036-408d-4ed8-bb92-52c10254e9f4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1206215107.4", "spisova_znacka": "4Co/47/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/47/2011 z 15. 1. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1206215107.4"}], "citovane_v": []}