Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/54/2012 z 18. 3. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 18. marca 2013, sp. zn. 14Co/54/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1207213210.1 Krajský súd Bratislava | 14Co/54/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1207213210.1 | 2013-03-18 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť skončenia pracovného pomeru Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 68 ods. 1 písm. b) ZP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/349bfc50-fc3b-4fc9-92a8-4cf5d32e17d4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1207213210.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/54/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207213210
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1207213210.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek
senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: I. Y., T.. XX. X.
XXXX, H. N.. W. X, I., zast.: JUDr. Vladimírom Čillom, advokátom, Blatnica 241, proti odporcovi: J.,
G..M..B.., G. G. M. X. X, H., V.: XX XXX XXX, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru
a náhradu mzdy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 9. 11. 2011,
č.k. 4C/547/2008 - 142

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 9. 11. 2011, č.k. 4C/547/2008 - 142
p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy v sume 4.793,40 eura spolu s 8,5 % ročným
úrokom z omeškania od 15. 10. 2007 do zaplatenia a náhrady trov konania, zamietol, a odporcovi
náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní mal za zistené, že na základe
pracovnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 1. 8. 2006 na dobu neurčitú,
vykonával navrhovateľ prácu vodiča, strojníka. Tiež mal za zistené, že navrhovateľ prevzal od odporcu
služobné motorové vozidlo za účelom prepravy seba a kolegu R. na školenie v Bratislave, ktoré sa
malo konať v pondelok 26. 2. 2007. K preprave na školenie (do ubytovne v Pezinku) malo dôjsť už v
nedeľu 25. 2. 2007. Navrhovateľ sa mal najprv z miesta bydliska prepraviť na miesto ubytovania, ktoré
zabezpečil odporca vo svojej organizačnej zložke v Pezinku a následne na druhý deň sa mal navrhovateľ
zúčastniť školenia v Bratislave. Navrhovateľ napriek tomu, že nemal pri sebe potrebné doklady, prevzaté
motorové vozidlo viedol v nedeľu 25. 2. 2007 na miesto stretnutia s kolegom R.. Na tomto mieste došlo
k nezhode medzi nimi, čo vyústilo k tomu, že z pôvodného zámeru ísť spoločne do Pezinka zišlo.
Navrhovateľ sa s autom vrátil do miesta bydliska, kde sa neskôr stretol so svojím nadriadeným V..
R., ktorý ho vyzval na vykonanie dychovej skúšky, ktorej vykonanie odmietol. Z okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo 16. 3. 2007 súd zistil, že odporca podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001
Z.z. (Zákonník práce, ďalej len ZP) okamžite skončil s navrhovateľom pracovný pomer z dôvodu, že
navrhovateľ nastúpil na výkon práce - pracovnú cestu dňa 25. 2. 2007 pod vplyvom alkoholu, pričom
sa odmietol podrobiť dychovej skúške. Odporca kvalifikoval odmietnutie vykonania dychovej skúšky
ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko odmietnutie potvrdzuje, že chcel viesť motorové
vozidlo pod vplyvom alkoholu. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi doručené
poštou dňa 22. 3. 2007. Dňa 26. 3. 2007 písomne oznámil navrhovateľ odporcovi, že považuje okamžité
skončenie pracovného pomeru za neplatné a požiadal o prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy.



S poukazom na ust. čl. 5, § 81, § 57, § 221 ods. 1, 2, § 220 ods. 2, § 178 ods. 1, § 68 ods. 1 písm.
b), § 70, § 77 a § 79 ods. 1 ZP a na výsledky dokazovania, dospel súd prvého stupňa k záveru, že
okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu navrhovateľovi bolo dané dôvodne, pretože
odmietnutím vykonať dychovú skúšku navrhovateľ závažne porušil pracovnú disciplínu. Vychádzajúc
z pracovnej zmluvy navrhovateľa, z ktorej vyplýva, že miestom výkonu práce sú všetky prevádzky
a organizačné zložky spoločnosti, sa súd stotožnil s názorom navrhovateľa, že mu odporca nariadil
pracovnú cestu, ktorá mala započať až v Pezinku, s cieľom dopravy na miesto konania školenia v
Bratislave. Pretože služobným motorovým vozidlom sa mal navrhovateľ prepraviť do miesta plnenia
pracovných povinností (školenia), cestu z obce jeho bydliska do miesta ubytovne v Pezinku, súd posúdil
ako činnosť v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Podľa názoru súdu, ak chcel navrhovateľ
so služobným motorovým vozidlom cestovať do ubytovne odporcu hoci aj v deň pracovného pokoja,
bol povinný plniť si všetky povinnosti vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy, ako aj Zákonníka práce,
najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených, dodržiavať právne predpisy a ostatné
predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, a hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril
zamestnávateľ, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v
rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Bolo právom odporcu ako zamestnávateľa vyžiadať
si od navrhovateľa ako zamestnanca vykonanie dychovej skúšky na zistenie alkoholu v dychu za účelom
kontroly plnenia pracovných povinností, keďže v danom čase navrhovateľ vykonával činnosť v priamej
súvislosti s plnením pracovných povinností, naviac mal zverené osobné motorové vozidlo. Odporca
si vyzvaním na vykonanie dychovej skúšky preveroval spôsob používania zverených majetkových
hodnôt - motorového vozidla. Okolnosti, ktoré predchádzali tejto žiadosti priameho nadriadeného
navrhovateľa dávali dostatočné dôvody pre opodstatnenosť podozrenia z požitia alkoholických nápojov
pri používaní služobného motorového vozidla. S prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu, na
intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, na pracovnú činnosť, ktorú navrhovateľ pre odporcu vykonával,
na možné dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre odporcu, na možnosť vzniku škody na majetku
odporcu, a zdraví osôb, považoval súd okamžité skočenie pracovného pomeru za dané v súlade so
Zákonníkom práce, a preto návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol. Odporcovi náhradu trov
konania nepriznal s tým, že odporca si náhradu trov konania neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietol, že
prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav, tento nesprávne vyhodnotil, na základe čoho aj
nesprávne rozhodol. Podľa navrhovateľa dôvody skončenia pracovného pomeru okamžitým zrušením
neboli v súdnom konaní odporcom preukázané. Poukázal na list odporcu zo dňa 8. 10. 2007, podpísaný
V.. H., konateľom spoločnosti odporcu, z ktorého vyplýva, že odporca svoje rozhodnutie o okamžitom
zrušení zobral späť, s čím však navrhovateľ nesúhlasil, lebo by bol stratil nárok na vyplatenie náhrady
mzdy za 5 a pol mesiaca. Do práce na výzvu odporcu nastúpil. Ďalej uviedol, že za obdobie 5 a
pol mesiaca sa nemohol nikde zamestnať, zostal bez akýchkoľvek príjmov, nakoľko mu nebol vydaný
zápočet odpracovanej doby a u odporcu nebol zamestnaný nepretržite 5 rokov. Z toho dôvodu ho úrad
práce nemohol zobrať do evidencie nezamestnaných. Po nástupe do práce bol šikanovaný, keď bol
vyzvaný štatutárom a konateľom spoločnosti, že má okamžite stiahnuť žalobný návrh, lebo ho vykopne a
žiadne peniaze, či súd prehrá alebo vyhrá, nikdy neuvidí. Tvrdenie odporcu v konaní o zistení alkoholu u
navrhovateľa pri dychovej skúške dňa 6. 6. 2008 pri príchode na pracovisko, nemá právnu relevanciu pre
súdený prípad. Navyše odporca v uvedený deň zisťoval u neho alkohol nefunkčným a nekalibrovaným
prístrojom. Preto spochybňuje, že mu namerali 2,9 promile alkoholu. Skutočné dôvody skončenia
pracovného pomeru okamžitým zrušením sú iné. Riaditeľ závodu Sučany, ktorý ako svedok farizejsky
označil navrhovateľa ako dobrého pracovníka, riadne si plniaceho povinnosti, zorganizoval celý prípad
zrušenia pracovného pomeru okamžitým zrušením s cieľom zbaviť sa navrhovateľa, ktorý je síce viazaný
mlčanlivosťou, ale vedel o nekalých a trestnoprávnych praktikách pri likvidácii toxického odpadu a
riaditeľ závodu Sučany sa cítil byť navrhovateľom ohrozený. Namietol tiež, že vo veci rozhodoval z
hľadiska miestnej príslušnosti nekompetentný súd, keďže žalobný návrh bol adresovaný Okresnému
súdu Bratislava V z toho dôvodu, že v čase podania návrhu Okresný súd v Pezinku neexistoval. Po
zriadení Okresného súdu Pezinok Okresný súd Bratislava V nesprávne odstúpil vec do Pezinka, a to
napriek tomu, že sídlo odporcu je na adrese Rusovecká cesta 1, Bratislava. Navrhol preto odvolaciemu
súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil, a ak vo veci sám nerozhodne, aby vec vrátil na nové konanie
príslušnému súdu.



K odvolaniu navrhovateľa zaujal písomné stanovisko odporca. Uviedol, že tvrdenia navrhovateľa v
jeho odvolaní sú nepravdivé. Navrhovateľ, ani úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľa o
zápočtový list nepožiadali, a navrhovateľ v období, za ktoré žiada náhradu mzdy, pracoval u subjektu
D. K. I.-C. I., čo je zrejme dôvodom, prečo nepoberal dávky v nezamestnanosti. Taktiež nie sú pravdivé
tvrdenie navrhovateľa, že bol po nástupe do práce podrobovaný šikane, ani o vyhrážkach konateľa
spoločnosti. Tieto svoje tvrdenia navrhovateľ ničím nepodložil. Konateľ spoločnosti s navrhovateľom
komunikoval písomne a navrhovateľ mal svojho nadriadeného priamo v prevádzke Sučany, a tým bol
vedúci prevádzky. Tvrdením, že dňa 6. 6. 2008 bolo dychovou skúškou zistené u navrhovateľa požitie
alkoholu, keď mu bolo namerané 2,9 promile alkoholu v krvi, chcel odporca len poukázať na pracovnú
morálku zamestnanca, ktorý sa na pracovisko dostavil v očividne podnapitom stave a javil výrazné znaky
opilosti. Tvrdenie, že odporca používa necertifikované prístroje na dychové skúšky, je nepravdivé. U
zamestnanca, ktorý je zamestnaný ako vodič, nie je alkohol prípustný, a to ani zbytkový. O to viac, že
preváža rôzne druhy odpadov a medzi nimi aj odpady nebezpečné. Vodič v takejto pozícii musí byť
riadne na svoju prácu pripravený, nakoľko škody, ktoré by mohol pod vplyvom alkoholu spôsobiť, môžu
byť veľké na majetku, ako aj na zdraví ľudí. Nepravdivé je aj tvrdenie navrhovateľa, že celá záležitosť
bola vykonštruovaná zo strany vedúceho prevádzky z dôvodu údajnej obavy z možných trestnoprávnych
následkov z nekalej likvidácie nebezpečného odpadu. Tento argument, uviedol navrhovateľ až v
odvolaní, pričom mal možnosť túto skutočnosť uviesť na pojednávaní, na ktorom bol vypočutý ako
svedok aj jeho priamy nadriadený - vedúci prevádzky N. R., ktorý sa k tomu, ako aj k údajným vyhrážkam
a šikane mohol priamo vyjadriť. Týmito nepravdivými a nepodloženými tvrdeniami sa navrhovateľ snaží
len hľadať klamlivé argumenty v snahe uspieť v danej kauze. Podľa odporcu v konaní bolo preukázané,
že dôvod skončenia pracovného pomeru bol daný. V spore vypovedalo viacero svedkov, a odporca
navrhol vypočuť ešte ďalšieho svedka, ktorý mohol popísať okolnosti zakladajúce výpovedný dôvod. Súd
mal však aj bez ďalšieho dokazovania za dostatočne preukázané, že k zrušeniu pracovného pomeru
došlo riadne. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že nemohol šoférovať, pretože nemal potrebné doklady, ktoré si
údajne zabudol v Pezinku, aj z tohto vyplývajú ďalšie porušenia. Pokiaľ nemal doklady, nemal si prevziať
deň pred nástupom na cestu osobné vozidlo. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok
potvrdil.

Na odvolacom pojednávaní právny zástupca navrhovateľa ešte uviedol, že prvostupňový súd
nezohľadnil skutočnosť, že navrhovateľ nie je alkoholik a nemôže piť zo zdravotných dôvodov. Taktiež
nebolo riadne vykonané dokazovanie, lebo neboli vykonané dôkazy, ktoré navrhovali. Chceli preukázať,
že navrhovateľ si skutočne zabudol doklady na ubytovni, o čom jeho nadriadený R. vedel, a keďže nemal
doklady, nemohol ani šoférovať. Toto sú sporné okolnosti, s ktorými sa súd nevyporiadal.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., ako aj konania,
ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie napadnutého
rozhodnutia, pretože súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil
správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), a s
uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

Neobstojí odvolacia námietka navrhovateľa, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav, keď
nevykonal navrhovateľom navrhované dôkazy. Ako vyplýva zo spisu, napriek riadnemu poučeniu súdom
v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., navrhovateľ na žiadnom z pojednávaní, ani písomne, nepodal návrh
na doplnenie dokazovania, resp. na vykonanie konkrétneho dôkazu. Navyše dokazovanie okolnosti,
či si navrhovateľ zabudol vodičský preukaz v ubytovni v Pezinku nie je v danom prípade podstatná,
lebo dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru nebolo šoférovanie vozidla bez príslušných
dokladov, ale odmietnutie dychovej skúšky na obsah alkoholu v krvi navrhovateľom, ku ktorej malo
dôjsť 25. 2. 2007 v priamej súvislosti s C. N. C. Ú.. F. G. D. T. navrhovateľa (V.. Huraja) vyplýva,
že navrhovateľ ho pri preberaní vozidla neupozornil, že si v Pezinku nechal doklady, a preto nemôže
šoférovať. Navrhovateľ napriek tomu osobné motorové vozidlo prebral s tým, že v zmysle pokynu V..
R. mal spolu s kolegom I. R. už v nedeľu dňa 25. 2. 2007 vo večerných hodinách absolvovať cestu do
Pezinku, kde by prespali na prevádzke, aby sa tak vyhli rannej špičke a stihli školenie vodičov, ktoré
sa malo konať v pondelok 26. 2. 2007, ráno o 7,00 hod. v Bratislave. Aj keby navrhovateľ nechcel auto
šoférovať z dôvodu, že nemá doklady, musel si byť vedomý toho, že ten, kto má prebraté auto, aj šoféruje.



Na miesto stretnutia s kolegom I. R. sa aj dostavil so služobným autom, pričom vzniklo podozrenie, že
pred touto cestou požil alkohol. Preto sa aj k navrhovateľovi dostavil jeho priamy nadriadený a požadoval
od neho, aby vzhľadom na tieto okolnosti podstúpil dychovú skúšku na alkohol, čo navrhovateľ odmietol.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu je možné odmietnutie dychovej skúšky na alkohol, ku ktorej malo dôjsť
pri vykonávaní činnosti v priamej súvislosti s plnením pracovných povinností, kvalifikovať ako závažné
porušenie pracovnej disciplíny v zmysle ZP v takej intenzite, ktorá odôvodňovala okamžité skončenie
pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP. Zamestnávateľ má právo kedykoľvek v rámci
kontroly plnenia pracovných povinností zamestnanca (nielen počas pracovnej doby, ale aj pri nástupe
zamestnanca do zamestnania), vykonať u neho dychovú skúšku na alkohol, a pokiaľ zamestnanec jej
vykonanie odmietne bez vážneho zdravotného dôvodu, je to závažným porušením pracovnej disciplíny.

List odporcu zo dňa 8. 10. 2007, ktorým navrhovateľa vyzval k okamžitému nástupu do práce a
vykonávanie práce v zmysle pracovnej zmluvy a náplne práce, a v ktorom bolo tiež uvedené, že
odporca odvoláva skončenie pracovného pomeru, vysvetlil odporca tak, že tým neuznali, že okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo neoprávnené, ale do vyriešenia tohto sporu tak chceli ušetriť náklady
spoločnosti a zmierniť nepriaznivé dôsledky v prípade neúspechu v spore. Chceli, aby navrhovateľ radšej
pracoval u nich, ako by mal pracovať inde, a odporca by mu potom musel nahrádzať mzdu. V tejto
súvislosti poukazuje odvolací súd aj na list navrhovateľa zo dňa 16. 10. 2007, v ktorom jasne uviedol, že
nesúhlasí so späťvzatím výpovede a navrhol vysporiadanie nárokov z neplatne skončeného pracovného
pomeru dohodou.

Neobstojí ani odvolacia námietka navrhovateľa, že vo veci rozhodol miestne nepríslušný súd. Ako
vyplýva zo spisu, konanie v tejto veci začalo dňa 18. 4. 2007 dôjdením žaloby na Okresný súd Bratislava
V v Bratislave (§ 82 ods. 1 O.s.p.). V čase začatia konania mal odporca sídlo v Bernolákove (okres
Senec), a preto bola vec postúpená Okresnému súdu Bratislava II v Bratislave, ktorého obvod v zmysle
§ 2 ods. 2 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, tvoril okrem
územného obvodu okresu

Bratislava II, aj územný obvod okresu Senec. S účinnosťou od 1. 1. 2008 však došlo k zmene zákona
č. 371/2004 Z.z. (zákonom č. 511/2007 Z.z. z 23. októbra 2007) a územný obvod okresu Senec, spolu s
územným obvodom okresu Pezinok pripadol novovytvorenému súdu - Okresnému súdu Pezinok. Preto
došlo aj k prechodu výkonu súdnictva v tejto veci z odovzdávajúceho súdu (Okresného súdu Bratislava
II) na nadobúdajúci súd (Okresný súd Pezinok).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p.. Odporca úspešný v odvolacom konaní si náhradu trov odvolacieho konania nežiadal, a preto
mu táto nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie.