{"guid": "c229b4ba-2e62-43e3-9dc8-3ba0b2853608:1837e7de-644d-431b-8ab7-f549806be4ca", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1208204812.1", "spisova_znacka": "1Cob/106/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/106/2012 z 2. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 2. októbra 2013, sp. zn. 1Cob/106/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1208204812.1", "identifikacne_cislo": "1208204812", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Markéta Marečková", "sudca_id": 539, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marketa-mareckova-539", "datum_vydania": "2013-10-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1837e7de-644d-431b-8ab7-f549806be4ca", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1208204812.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1208204812.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1208204812.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/106/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208204812
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1208204812.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členiek
senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: MUDr. U. I., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C. 2, XXX XX R. U., zast. JUDr. Zuzanou Lapárovou, advokátkou, Forgáchova bašta
7, 940 01 Nové Zámky proti žalovanému: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, 850
05 Bratislava, IČO: 35 937 874, o zaplatenie 24.382,55 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.11.2011 č. k. 24Cb/167/2008-543 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.11.2011 č. k. 24Cb 167/2008-543 v
napadnutej vyhovujúcej časti  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 24.382,55 Eur
istiny a 3,65 % úrok z omeškania zo sumy 20.098,69 Eur od 08.05.2004 do zaplatenia, zo sumy 4.283,86
Eur od 15.05.2004 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a v zostávajúcej časti
príslušenstva žalobu zamietol.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť
istinu 734.548,66 Sk (24.382,55 Eur) s príslušenstvom titulom zmluvy o poskytovaní a úhrade zdravotnej
starostlivosti č. 40-50-0005/2000 zo dňa 13.01.2000 a jej dodatkov, na základe ktorej žalobca za
poskytnuté služby v mesiacoch január, február a marec 2004 vystavil faktúry č. 1/2004, č. 2/2004, č.
3/2004, ktoré neboli zo strany žalovaného uhradené. Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal a
namietal premlčanie uplatnených pohľadávok podľa Občianskeho zákonníka. Žalovaný tiež uviedol, že
pôvodný žalovaný (Spoločná zdravotná poisťovňa) neuhradil žalobcovi predmetné faktúry, keď využil
postup v zmysle článku VII. uzavretej zmluvy, t.j. vykonal prostredníctvom revíznej lekárky kontrolu
poskytovanej zdravotnej starostlivosti, pričom mal podozrenie, že zo strany žalobcu boli neoprávnene
vykazované výkony zdravotnej starostlivosti pri výkone jeho praxe klinického onkológa za poistencov
poisťovne, čo bolo dôvodom na podanie trestného oznámenia na žalobcu.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania a na základe ust. § 269 ods. 2, § 365, § 369 ods.
1, § 387 a nasl. Obchodného zákonníka, § 38 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení ako aj na
základe príslušných ustanovení predmetnej zmluvy súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a právnym
predchodcom žalovaného bola platne uzavretá písomná zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
pričom zmluvné strany sa v súlade s ust. § 262 Obchodného zákonníka, ako aj s článkom X ods. 2
predmetnej zmluvy dohodli na voľbe práva Obchodného zákonníka. Pri nezaplatení predmetných faktúr
vystavených za obdobie mesiacov január, február a marec 2004 postupoval žalobca v zmysle článku
VI ods. 4 uvedenej zmluvy, a teda poslal poisťovni vlastné účtovné doklady spolu s disketami, pričom



ich doručenie jednoznačne preukazujú podacie pečiatky na jednotlivých faktúrach. V danom prípade
mala poisťovňa právo v zmysle článku VI ods. 4 zmluvy vrátiť účtovné doklady späť žalobcovi, pokiaľ jej
závery zo spracovania dávok boli odlišné od súm fakturovaných žalobcom. Žalovaný však v priebehu
celého konania nepreukázal, že by jeho právny predchodca, resp. žalovaný predmetné faktúry v súlade
so zmluvou žalobcovi vrátil. Rovnako žalovaný nepreukázal dodržanie postupu dohodnutého v článku
VI ods. 3 zmluvy, t.j. odoslanie protokolu o spracovaní dávky žalobcovi najneskôr do 20 kalendárnych
dní odo dňa obdržania dávky. Nedodržanie dohodnutej lehoty vyplýva podľa názoru súdu prvého stupňa
už zo samotných protokolov o spracovaní dávok predložených súdu žalovaným, keďže protokol o
spracovaní dávok k faktúre č. 1/2004 doručenej právnemu predchodcovi žalovaného dňa 11.02.2004 je
datovaný až dňom 08.03.2004, protokol o spracovaní dávok k faktúre č. 2/2004 doručenej právnemu
predchodcovi žalovaného dňa 10. 03. 2004 je datovaný až dňom 05. 05. 2004 a protokol o spracovaní
dávok k faktúre č. 3/2004 doručenej právnemu predchodcovi žalovaného dňa 14. 04. 2004 je datovaný
až dňom 05. 05. 2004. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalobca nemohol využiť postup v
zmysle článku VI ods. 6 zmluvy, t.j. reklamovať prípadné neuznané výkony opravnou dávkou, a preto
predmetné faktúry nadobudli splatnosť 30. kalendárnym dňom po ich doručení právnemu predchodcovi
žalovaného, t.j. faktúra č. 1/2004 doručená dňa  11.02.2004 nadobudla splatnosť dňa 12.03.2004, faktúra
č. 2/2004 doručená dňa 10.03.2004 nadobudla splatnosť dňa 09.04.2004 a faktúra č. 3/2004 doručená
dňa 14.04.2004 nadobudla splatnosť dňa 14.05.2004.

Nakoľko sa daný právny vzťah spravuje režimom Obchodného zákonníka, podľa ktorého je premlčacia
doba štvorročná a žaloba bola súdu doručená dňa 31.01.2008, t.j. pred uplynutím premlčacej doby v
zmysle Obchodného zákonníka,  súd na námietku premlčania uplatnenú žalovaným neprihliadol.

Nakoľko nebola medzi zmluvnými stranami uzavretá dohoda o výške úrokov z omeškania, súd priznal
žalobcovi úroky z omeškania z dlžnej sumy v uplatnenej výške 3,65 %, ktorá je jednoznačne nižšia
než zákonná výška, ikeď zrejme malo ísť o poplatok z omeškania v zmysle zákona č. 273/1994 Z. z. a
dohody obsiahnutej v zmluve. Žalobcom uplatňovaný dátum 08.5.2004 bolo možné akceptovať len pri
faktúrach č. 1/2004 a č. 2/2004 (celková suma faktúr 20.098,69 Eur), avšak faktúra č. 3/2004 znejúca
na sumu 4.283,86 Eur nadobudla splatnosť až dňa 14.05.2004, v dôsledku čoho nárok na zaplatenie
úroku z omeškania pri tejto faktúre vznikol žalobcovi až dňom 15.05.2004.

S poukazom na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd prvého stupňa rozhodol tak, že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 24.382,55 Eur a 3,65% úrok z omeškania zo sumy
20.098,69 Eur od 08.05.2004  do zaplatenia, zo sumy 4.283,86 Eur od 15.05.2004 do zaplatenia a
v zostávajúcej časti príslušenstva, t.j. uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie. Poukázal, na to, že bola zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti bola uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným ako verejnoprávnou inštitúciou, žalovaný mal za to, že v prípade vzťahu
vyplývajúceho z tejto zmluvy sa jedná o občianskoprávny vzťah a nie o vzťah obchodnoprávny, ako
to súd prvého stupňa nesprávne posúdil. Žalovaný aj naďalej trval na svojej námietke premlčania,
ktorú vzniesol podľa ust. § 100 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 101 tohto zákona, kde je
stanovená trojročná premlčacia doba. Podľa názoru žalovaného súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil, keď nedostatočne zistil skutkový stav a vo svojm rozhodnutí sa nezaoberal dodržaním
zmluvne dohodnutých podmienok zo strany žalobcu ani dodržaním zmluvne dohodnutého rozsahu
poskytovanej zdravotnej starostlivosti a rovnako ani poskytovaním a správnym vykazovaním poskytnutej
zdravotnej starostlivosti v súlade s platnou legislatívou a uzavretou zmluvou. Medzi žalobcom a
žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorá upravovala ich vzájomné
práva a povinnosti, ktoré vyplývali zo zmluvného vzťahu. Vychádzajúc z tejto skutočnosti mali byť
i zo strany žalobcu prijaté účinné opatrenia na zabezpečenie a dodržanie zmluvne dohodnutého
maximálneho objemu výkonov poskytnutej zdravotnej starostlivosti a ak tento rozsah zdravotnej
starostlivosti nepostačoval na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, mal žalobca postupovať
v intenciách uzavretej zmluvy. Uviedol, že žalovaný vykonal kontrolu formálnej správnosti žalobcom



predloženého účtovného dokladu a magnetického nosiča. Po kontrole vykázanej zdravotnej starostlivosti
vykonanej revíznymi lekármi aj z hľadiska dohodnutého mesačného objemu výkonov poskytnutej
zdravotnej starostlivosti a preskripcie liekov, žalovaný spracoval protokol o spracovaní dávok, ktorý
v zmysle dohodnutého postupu pri fakturácii zaslal žalobcovi za účelom oboznámenia žalobcu s
neuznanými výkonmi a liekmi. Žalobca nedodržal zmluvne dohodnutý postup a nezaslal žalovanému
nové účtovné doklady vo výške zodpovedajúcej sume po vykonanej kontrole, a preto žalovaný nemal
podklad, a to účtovný doklad, na základe ktorého by uznané výkony poskytnutej zdravotnej starostlivosti
žalobcovi uhradil. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca nesúhlasil s vylúčením riadkov UZD, mal
právo a mohol v zmysle článku VI ods. 6 zmluvy reklamovať neuznané výkony opravnou dávkou, a to
do 6 mesiacov od doručenia protokolu, v ktorom boli tieto výkony zamietnuté. Súčasne mohol vedenie
pobočky požiadať o úpravu dohodnutého mesačného objemu - rozsahu zdravotnej starostlivosti. V tejto
súvislosti neobstojí ani tvrdenie súdu, že nakoľko žalovaný nie vždy dodržal presný počet dní dohodnutý
v zmluve súvisiaci s kontrolou vykázaných výkonov a zaslaním protokolu o spracovaní dávok, žalobca
nemohol využiť postup v zmysle článku VI ods. 6 zmluvy. Lehota 6 mesiacov dávala žalobcovi dostatočný
priestor na využitie uvedeného ustanovenia zmluvy. Prehľady o schválených a neschválených výkonoch
zdravotnej starostlivosti, ktoré žalobca žalovanému vykázal, ako aj faktúry na uznané výkony, ktoré
mal žalobca v zmysle zmluvných podmienok potvrdené zaslať žalovanému, boli predložené súdu dňa
13.11.2009, avšak vzhľadom na skutočnosť, že tieto doklady boli žalobcovi zasielané poštou ako
obyčajná zásielka, žalovaný nevie súdu predložiť dôkaz o ich doručení. V tejto súvislosti žalovaný dodal,
že uvedený spôsob zasielania predmetných listín je obvyklý, zaužívaný a používaný celé roky, pričom
nikdy nevznikli problémy s ich doručením. Pre žalovaného by bolo finančne neúnosné posielať všetku
korešpondenciu medzi ním a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti doporučene.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, a aby žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 410,93 Eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci v
sume 403,30 Eur + 7,63 eur režijný paušál. Žalobca trval na tom, že s poukazom na ust. § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka sa zmluvné strany o aplikácii tohto zákona na ich právny vzťah dohodli. Uviedol,
že pri prípadnej nejasnosti dojednania treba toto vyložiť v prospech žalobcu a nie v prospech žalovaného,
ktorý zmluvu vyhotovil, a ktorý domnelú nejasnosť dohody mieni zneužiť na vznesenie námietky
premlčania. K argumentácii žalovaného ohľadom zákonnej úpravy rozsahu dohodnutej zdravotnej
starostlivosti v súvislosti s rozpočtom poisťovne, žalobca uviedol, že táto skutočnosť sa netýka povinnosti
zdravotnej poisťovne hradiť nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť aj nad dohodnutý rozsah
zdravotných výkonov a liekov. Žalobca pritom v situácii, keď dohodnutý rozsah zdravotnej starostlivosti
nepostačoval, nemohol postupovať v intenciách zmluvy, pretože zmluva takýto prípad nerieši a ani ho
riešiť nemôže vzhľadom na zákonnú povinnosť zdravotnej poisťovne hradiť aj nad dohodnutý rozsah
nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Uviedol, že ak žalovaný z nejakého dôvodu nemienil
preplatiť žalobcom vyúčtovanú zdravotnú starostlivosť, mal revízny lekár vydať posudok či opatrenie,
ktoré výkony a lieky neuznáva a z akého dôvodu. Toto sa nestalo a nepochybne tak žalovaný nemôže
urobiť po šiestich rokoch od prevzatia faktúry. Uviedol, že podaním zo dňa 15. 06. 2009 žalovaný predložil
okrem iného výpisy neuznaných riadkov k žalobcovým faktúram za mesiace január až marec 2004,
avšak tieto podklady žalobcovi predtým doručené neboli a dostal ich až v rámci tohto súdneho konania.
Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, že tieto podklady v lehote uvedenej v zmluve žalobcovi doručil.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v jeho napadnutej časti, prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa,
dôvodmi odvolania žalovaného ako aj stanoviskom žalobcu k odvolaniu dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné, keď rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny.

Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z
neho i správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom
na zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že z úvodnej časti zmluvy o poskytovaní a úhrade zdravotnej
starostlivosti č. 40-50-0005/2000 zo dňa 13.01.2000 je zrejmá vôľa zmluvných strán uzavrieť zmluvu
podľa ust. § 262 Obchodného zákonníka, t.j. dojednať, že ich záväzkový vzťah sa spravuje Obchodným



zákonníkom. Keďže sa daný právny vzťah spravuje režimom Obchodného zákonníka, podľa ktorého
je premlčacia doba štvorročná a žaloba bola súdu doručená pred uplynutím premlčacej doby v zmysle
Obchodného zákonníka, súd na námietku premlčania uplatnenú žalovaným nemohol prihliadať.

Čo sa týka opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu, odvolací súd mal za to, že v prípade
nezaplatených faktúr vystavených za obdobie mesiacov január, február a marec 2004 postupoval
žalobca v zmysle uvedenej zmluvy o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti v znení jej dodatku
č. 4 zo dňa 02.04.2002 (č.l. 15 spisu) a zaslal poisťovni vlastné účtovné doklady za obdobie mesiacov
január, február a marec 2004 spolu s disketami s tým, že ich doručenie žalovanému preukázal
podacími pečiatkami na jednotlivých faktúrach. Dodržanie dohodnutého postupu v zmysle článku VI
ods. 3, 4 dodatku č. 4 k zmluve, t.j. vrátenie účtovných dokladov žalobcovi, pokiaľ závery žalovaného
zo spracovania dávok boli odlišné od súm fakturovaných žalobcom, ako aj odoslanie protokolu o
spracovaní dávky žalobcovi najneskôr do 20 kalendárnych dní odo dňa obdržania dávky však žalovaný
v priebehu konania nepreukázal a o doručení uvedených dokladov žalobcovi žiadny dôkaz nepredložil.
Tvrdenie žalovaného o dodržaní dohodnutého postupu v zmysle článku VI ods. 3, 4 zmluvy nemôže
osvedčiť ani v jeho odvolaní uvedená skutočnosť, že tieto doklady boli žalobcovi zasielané poštou ako
obyčajná zásielka, čo je obvyklým, zaužívaným a používaným spôsobom zasielania predmetných listín
z dôvodu hospodárnosti. Žalovaný týmto svojim tvrdením zistený skutkový stav nevyvrátil, pričom na
unesenie dôkazného bremena vo vzťahu k tomuto žalobcom spochybnenému tvrdeniu nedisponoval
dôkazmi, a to aj napriek jeho podozreniu, že žalobca pri výkone svojej praxe klinického onkológa
neoprávnene vykazoval výkony zdravotnej starostlivosti, čo by u žalovaného mohlo vyvolať zvýšenú
potrebu opatrnosti pri voľbe spôsobu zasielania žalobcovi určených zásielok. Vzhľadom na uvedené mal
odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa osvedčený nárok žalobcu na zaplatenie istiny s priznaným
príslušenstvom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti ako
vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1,  2 O.s.p. s tým, že v ostatnom sa stotožňuje s dôvodmi
uvedenými v rozsudku súdu prvého stupňa.

O trovách konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným
uznesením, ako o tom rozhodol na pojednávaní dňa 15.11.2011, a to do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie  n i e  j e  prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24Cb/167/2008", "guid": "14abe819-1eed-4bd7-b511-6781964c2277:6d6f295c-538d-4359-a95b-9b938b5a5814", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}